Ťažiť štrk v oblasti dnešných jazier sa začal v šesdesiatych rokoch 20-teho storočia na miestach, kde štrkopiesky dosahovali najhrubšiu vrstvu. Čiernobiela letecká snímka z decembra roku 1961 zachytáva tento začiatok.
Farebne vyznačené sú miesta kde sa začala ťažba a obrys Čunovských jazier dnes

V 60-tych rokoch ťažba štrku pokračovala ale jazerá tu ešte stále nevznikli. V rokoch 1967 a 1969 územie vyzeralo takto:
Farebne sú vyznačené priesaky podzemnej vody

zdroj:©Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica

Až v 70-tých rokoch tu postupne začali vznikať vodné plochy. V októbri 1972 a v auguste 1973 sa už začali črtať jazerá:

Malé jazero, južná a severná časť veľkého jazera boli postupne vybágrovné a zaplavené. Iba sted jazera tam kde je dnes ostrov nebol ešte zaplavený a zo začiatku jazera tu viedol poloostrov, ktorý sa postupne zmenšoval (na snímke z decembra 1973).

Jazero sa ďalej bágrovalo a v marci 1978 už bol tento poloostrov takmer odstránený, črtal sa už aj vzniknutý ostrov.

A v auguste 1980 má jazero vpodstate už dnešný tvar. Polostrov úplne zanikol a je vidno iba ostrov v strede veľkého jazera. Východná časť jazera ostala stále rozbágrovaná.

V nasledujúcich rokoch sa jazero ďalej upravovalo a neskôr po ukončení ťažby štrku, sa na jeho brehy vracia aj príroda.
Postupným bágrovaním jazier vznikli na jazere rôzne plytčiny a priehlbiny, ktoré pri pohľade z výšky vytvárajú nádherné rebrovanie jazier. Je to vidno hlavne na veľkom jazere. Na satelitnej snímke z roku 2014 sa to dá pekne pozorovať. Všimnite si aj pozostatok polostrova o ktorom som písal vyššie.

Porovnanie snímkov a staršej mapy si môžete vyskúšať v interaktívnom prehliadači.

publikované na facebooku 31.1.2018 a postupne upravované:

Čunovské jazerá sú jazerá s nádhernou prírodnou scenériou a čistou vodou, považované za najkrajšie v Bratislave. Za ich vznik môže vlastne ľudská činnosť. Pôvodne na tomto mieste boli kroviny ale aj dubový porast. Starý názov pre túto oblasť je "Dúbrava" (nem. Eichwald, maď. Makk erdő).

V dobách keď Dunaj ešte nebol regulovaný bola oblasť pravideľne zaplavovaná a vznikali tu mohutné naplaveniny štrkopieskov. Tieto usadeniny tu následne vytvorili lesostepný ráz krajiny a pre ňu typickú faunu a flóru. Pre okolie jazier sú typické aj biotopy lužných lesov(či už mäkkých-vrbovo-topľo-jelšových alebo tvrdých-dubovo-brestovo-jaseňových luhov), mokradí a ramien.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa na miestach s najhrubšou vrstvou naplavených štrkopieskov začala ich ťažba. Tieto potom miestne roľnícke družstvo predávalo a poskytovalo aj na protipovodňovú Dunajskú ochranu. Boli vybagrované dve materiálové jamy, ktoré boli neskôr zatopené priesakom podzemnej vody. Vznikajú dve štrkoviská (bagroviská) - väčšie a menšie. Miestny obyvatelia ich začali nazývať "Veľký Bager" a "Malý Bager". Zvláštne je že zatiaľ čo malé jazero patrí do katastrálneho územia Rusovce to veľké do k.ú. Čunovo.

Postupom času si príroda poradila so zásahom človeka a začala meniť zatopené staveniská na svoj obraz. Vznikol tu hodnotný a čarokrásny kút plný výnimočnej fauny a flóry. Dnes obe jazerá patria do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a samotné Veľké Čunovské jazero patrí do chráneného areálu Ostrovné lúčky - zóna B so 4.stupňom ochrany (od 1988 do roku 2021 patrilo do Prírodnej rezervácii Ostrovné lúčky (rozloha 613,6 ha).

Z rastlinstva v oblasti jazier prevládajú suché lesostepné porasty dunajskej hložiny. Tieto sú výnimočné chránenými rastlinami najmä orchideami ako Vstavačovec škvrnitý, Vstavač obyčajný, Vstavač vojenský a kriticky ohrozenými druhmi napr. Vstavač ploštičný a Pokrut jesenný. Ostrovné lúčky však trápia aj niektoré problémy, ako je napr. šírenie invazívnych rastlín (Zlatobyľ kanadská, Zlatobyľ obrovská, Pajasan žláznatý). Tieto pomaličky vytláčajú potom prirodzené rastlinstvo tejto oblasti.

Aj keď sú jazerá vyhlásené za chránené, v realite ich nikto nechráni. Dôkazom sú napr. haldy odpadu a ohniská po letnej sezóne. Veľký problém sú neprispôsobiví návštevníci, ktorí ničia chránené rastlinstvo, upravujú brehy, zakladajú ohniská a znečisťujú túto oblasť odpadkami. Najhoršia situácia na jazerách je po letnej sezóne, keď poniektorí zanechajú po sebe haldy odpadu a to nielen pri vode, ale aj nahádzaného v kríkoch. Veľký problém jazier sú výrastkovia - tínedžeri. Títo vedia na jazerách urobiť neuveriteľne veľký neporiadok a spúšť.

Medzi znečisťovateľov jazier patria aj rybári, ktorí majú povolený odchyt rýb na týchto jazerách. Ich odpad tvoria hlavne špaky, vlasce (častokrát aj s háčikmi), prázdne alkoholové fľaše, polystyrén, exkrementy, alobal atď. Samozrejme veľký znečisťovateľ sú aj slniaci a kúpajúci sa dovolenkári. Títo tak isto dokážu vyprodukovať haldy odpadu a čo je najhoršie znečisťujú vodu a okolie opaľovacími krémami a exkrementami. Po letnej sezóne tam po nich ostávajú špaky, ohniská, prasknuté nafukovačky, PET fľaše, nádobky s krémami, kadejaké obaly a plechovky, syntetické obrúsky...

Dobrovoľníci to tam chodia upratovať a tak sa to priebežne čistí. Veľa odpadu je ale nahádzaného v ťažko dostupných okolitých kríkoch. Odstraňovanie takéhoto odpadu je dosť komplikované, hlavne kvôli tŕňom, nepriechodnosti ale aj kliešťom.

Ako postupne vznikali jazerá si môžete pozrieť v interaktívnom prehliadači leteckých a satelitných snímkov oblasti Ostrovně lúčky. Dal som tam roky 1955, 1961, 1964, 1967, 1969, 1978, 1980, 1988, 2002, 2014, 2019 + mapu z roku 1955.
Verzia zatiaľ len pre počítač je na stránke: https://premeny.github.io/cunovskejazera/ alebo video: https://youtu.be/MyXBlw7VQEw
vlastník pozemku veľkého jazera a menšej časti malého jazera je Podielnícke družstvo DUNAJ. Väčšiu časť malého jazera vlastnia LESY Slovenskej republiky.