Po príchode na jazero, zrazu akoby ste sa ocitli v inom svete. Svete plnom vody a prírody.
Jazerá patria nielen medzi najkrajšie ale hlavne naj-prírodnejšie v Bratislave.
Nachádzajú sa v oblasti s názvom Ostrovné lúčky.
Azda najkrajšie o tomto území píše Bratislavské ochranárske združenie (BROZ) :
"Územie európskeho významu Ostrovné lúčky zahŕňa zachované fragmenty pôvodne rozsiahlych lužných lesov popri toku Dunaja, lokalizované na jeho pravom brehu v blízkosti Rusoviec a Čunova.
Hodnota územia tkvie v jeho pestrosti. Na pomerne malom území sa tu striedajú biotopy mäkkého a tvrdého lužného lesa, stojatých vôd a ramien – v ostrom kontraste s veľmi vzácnymi suchomilnými trávnatými spoločenstvami. Takéto suché miesta sú lokalizované na miestach mohutných naplavenín štrku, siahajúcich vysoko nad hladinu podzemnej vody. Sila Dunaja, ktorá v minulosti intenzívne pretvárala toto územie, je tak viditeľná dodnes. Na miestach s najväčšou koncentráciou naplaveného štrku vznikli ťažbou v polovici minulého storočia jazerá známe svojou dokonalou čistotou vody. V ich okolí sa dodnes zachovali zvyšky stepných a lesostepných spoločenstiev s výskytom mnohých vzácnych druhov z čeľade orchideovitých, ako napríklad vstavač vojenský alebo pokrut jesenný.
Hoci prevažná časť územia je dnes lesnícky obhospodarovaná, v niektorých častiach sa ako poslední mohykáni zachovali obrovské jedince topoľov čiernych či bielych. Práve takéto obrovské staré stromy sú nevyhnutné aj pre hniezdenie nášho najväčšieho dravca – orliaka morského, ktorý je korunou ekosystému lužného lesa. Aj po zmene režimu záplav a kolísania podzemnej vody vplyvom výstavby vodného diela Gabčíkovo sa tu teda zachovali cenné vŕbovo-topoľové a dubovo-brestovo-jaseňových lužné lesy, ktoré sú domovom mnohých vzácnych druhov vtáctva, obojživelníkov či cicavcov. Typickým zástupcom, ktorého pobytové znaky v podobe ohryzov na stromoch sú neprehliadnuteľné,
je bobor vodný."
(zdroj BROZ)
Čunovské jazerá patria do týchto pásiem OCHRANY PRÍRODY:
Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Dunajské luhy, s rozlohou 16 511,58 ha
Chránené krajinná oblasť (CHKO) Dunajské Luhy, s rozlohou 12 284 ha
Chránené areál (CHA) Ostrovné Lúčky s rozlohou 674,39 ha
zóna B - 4. stupeň ochrany - veľké jazero, s rozlohou 68,67 ha
zóna D - 2. stupeň ochrany - malé jazero, s rozlohou 348,41 ha
Okrem zóna B a D sa v chránenom areáli Ostrovné Lúčky nachádzajú aj:
>zóna A (5.stupeň ochrany, rozloha 235,24 ha, bývalá PR Dunajské ostrovy)
>zóna C (3.stupeň ochrany, rozloha 22,07 ha )
Do Chráneného areálu (CHA) Ostrovné Lúčky patria 3 územia európskeho významu (ÚEV):
SKUEV0269 (výmera 627,45 ha)
SKUEV1269 (výmera 12,43 ha)
SKUEV2269 (výmera 15,003 ha)
Čunovské jazerá patria do SKUEV0269.
Výmera územia európskeho významu - SKUEV0269 bola podľa Výnosu MŽP SR v roku 2004 vytýčená na 613,56 ha
a v roku 2011 zmenená na 627,58 ha ako aktualizácia pre Európsku komisiu EK.
Od začiatku ochrany prírody na jazerách (rok 1988) sa menili aj tabuľky upozorňujúce návštevníkov na ich ochranu.
Od socialistickej Prírodnej Rezervácie až po dnešný Chránený Areál:
táto ČSSR PR tabuľka bola nájdená v kríkoch na začiatku jazier pri zbere odpadkov 26.12.2019
táto platila do 1.3.2021
tabuľka dnes
zabudnutá tabuľka PR Ostrovné lúčky aj so smerom turistickej cesty, farba sa už vytráca
Čunovské jazerá patria do týchto pásiem OCHRANY PRÍRODY:
Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Dunajské luhy - NATURA2000
Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské Luhy
Chránený areál (CHA) SKUEV0269 Ostrovné Lúčky zóna B - 4. stupeň ochrany - Veľké Jazero
a
Chránený areál (CHA) SKUEV0269 Ostrovné Lúčky zóna D - 2. stupeň ochrany - Malé jazero
V súčasnosti (rok 2022) je kúpanie povolené len na malom jazere. Na veľkom jazere platí zákaz pohybu mimo turistických chodníkov a tie k jazeru nevedú!
V minulosti to však bolo trošku komplikovanejšie, pretože tu platili 2 druhy ochrany: OCHRANA PRÍRODY a OCHRANA VODNÝCH ZDROJOV
A tu sú niektoré dôležité udalostí na jazerách:
od 1960 - začiatok ťažby štrku na miestach s najsilnejšími vrstvami naplavených štrkopieskov, bágrovanie jám.
od 1970 - vznik jazier alebo postupné zaplavenie dvoch bágrovísk. Vzniká Veľké Čunovské a Malé Čunovské jazero. 70te a 80te roky sú spojené aj so začiatkami nudizmu a kúpania sa na jazerách aj napriek zákazu.
rok 1981 - uvedený do prevádzky podzemný zdroj pitnej vody Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď bol vybudovaný postupne v priebehu rokov 1976 – 1990 . Názov dostal VZ ROL alebo VZ ROL-M.
Čunovské jazerá boli súčasťou ochráného pásma vodného zdroja tzv. pásme hygienickej ochrany (PHO) tohoto vodného zdroja.
01.09.1988 - vyhlásená prírodná rezervácia Ostrovné lúčky so 4. stupňa ochrany - Veľké čunovské jazero bolo jej súčasťou. Výmera 54,93 ha.
Vvyhlásená výnosom Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 1160/1988-32 zo 30.6.1988, s účinnosťou od 1.9.1988
25.02.1988 - Čunovské jazerá sú začlenené do ochranného pásma hygienickej ochrany PHO II. stupňa. Rozhodnutím odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy č. vod. 489/405-1988, určenie PHO I . a PHO II. stupňa pre vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky-Mokraď (VZ ROL-M).
PHO I. bolo určené pre studňový rad a PHO II pre okolie ktoré vtedy zahŕňalo okrem Čunovských jazier aj Rusovské jazero a Veľký zemník.
24.10.1992 - prehradenie starého koryta Dunaja- vodné dielo Gabčíkovo/zdrž Hrušov -
zmena prúdenia podzemných vôd v oblasti Čunovských jazier. Voda v jazerách postupne prestala ovplyvňovať kvalitu podzemnej vody.
21.05.1998 - obe jazerá sa stávajú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské luhy. Bola vyhlásená vyhláškou MzP SR č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy z 3. marca 1998
30.08.1999 - zmena hraníc ochranného pásma vodárenského zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď - VZ ROL-M. Hranica vodárenského zdroja PHO II sa posunula bližšie k Čunovským jazerám,
ale jazero bolo stále jeho súčasťou so zákazom kúpania.
V zmysle vodoprávneho rozhodnutia Krajského úradu životného prostedia (KÚŽP) v Bratislave č. W/99/649/1999-GGL bol VZ zabezpečený pásmami hygienickej ochrany PHO 1. stupňa, PHO 2. stupňa – vnútorná časť, PHO 2. stupňa – vonkajšia časť .
Dôvod: zmena prúdenia podzemných vôd v oblasti (VD Gabčíkovo) a voda v jazere už neovplyvňuje podzemnú vodu.
Rusovské jazero a ďalšie územie bolo úplne vyňaté z ochranného pásma vodárenského zdroja.
01.08.2004 - výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004,sa ustanovujú Ostrovné lúčky ako územie európskeho významu NATURA 2000 - kód SKUEV0269. Rozloha 613,56 ha (v roku 2011 aktualizovaná na 627,58 ha).
24.07.2007 - Krajský úrad životného prostredia v Bratislave rozhodol o vyňatí Čunovských jazier z ochranného pásma II. stupňa vodného zdroja.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť koncom júla alebo začiatkom augusta 2007.Na veľkom jazere ale stále platil 4. stupeň ochrany pretože bolo súčasťou PR Ostrovné lúčky
a zákaz pohybu mimo vyhradeného územia - zákaz kúpania sa. Na malom jazere platil 2. stupeň ochrany prírody a bolo povolené kúpanie sa.
12.11.2008 - Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky - Vyhláška č. 440/2008 Z. z, sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy,
ako chráneného územia členskej krajiny Európskej únie s názvom NATURA 2000. Čunovské jazerá sú súčasťou tohoto územia.
rok 2009 - Krajský úrad životného prostredia v Bratislave povolil vyhradenú časť veľkého Čunovského jazera pre návštevníkov za účelom rekreácie a športu.
rok 2010 - Krajský úrad životného prostredia v Bratislave zrušil vyhradené miesto pre verejnosť za účelom rekreácie a športu
na veľkom Čunovskom jazere. Na konci sezóny 2010 bola za prítomnosti príslušných orgánov vykonaná revízia a skonštatovala,
že územie je návštevníkmi degradované. Na veľkom jazere sa tak dalo plávať iba v roku 2009 a 2010. V tomto období mal na jazerách dokonca prevádzku aj bufet s názvom BUFET NA LÚČKACH.
01.03.2021 - nariadením vlády SR sa vyhlasuje chránený areál (CHA) SKUEV0269 Ostrovné lúčky a zaniká prírodná rezervácia (PR)Ostrovné lúčky.
Veľké Čunovské jazero patrí do Zóny B stále so 4. stupňom ochrany a Malé Čunovské jazero patrí do Zóny D a má 2. stupeň ochrany podľa § 15 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Iba na malom jazere je povolené kúpať sa. Toto nariadenie vlády 34/2021 Z.z. zo dňa 27. januára 2021 nadobúda účinnosť 1. marca 2021.
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 27. januára 2021,
ktorým sa vyhlasuje chránený areál Ostrovné lúčky
Vláda Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 1 a 4 a § 30 ods.7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") nariaďuje:
§ 1
(1) Vyhlasuje sa chránený areál Ostrovné lúčky (ďalej len "chránený areál"). Súčasťou chráneného areálu sú územia európskeho významu SKUEV0269 Ostrovné lúčky, SKUEV1269 Ostrovné lúčky a SKUEV2269 Ostrovné lúčky podľa osobitného predpisu.1)
(2) Chránený areál sa nachádza v okrese Bratislava V v katastrálnom území Čunovo a v katastrálnom území Rusovce. Celková výmera chráneného areálu je 674,39 ha.
(3) Hranica chráneného areálu je vymedzená v prílohe č. 1. Hranica chráneného areálu vymedzená geometrickým určením a polohovým určením sa vyznačuje v katastri nehnuteľností. Mapa a grafické podklady, v ktorých je zakreslená hranica chráneného areálu, sú uložené v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny a na Okresnom úrade Bratislava.
(4) Ciele starostlivosti o chránený areál, opatrenia na ich dosiahnutie a zásady využívania územia upravuje program starostlivosti o chránený areál podľa § 54 ods. 5 zákona.
§ 2
(1) Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie priaznivého stavu predmetu ochrany chráneného areálu, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
(2) Účelom vyhlásenia zóny A chráneného areálu je okrem účelu vyhlásenia podľa odseku 1 zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a umožnenie prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev.
§ 3
(1) V chránenom areáli sa vyhlasujú zóny A, B, C a D podľa § 30 zákona. Hranice zón prírodnej rezervácie sú vymedzené v prílohe č. 1.
(2) Zóna A má výmeru 235,24 ha a platí v nej piaty stupeň ochrany podľa § 16 zákona.
(3) Zóna B má výmeru 68,67 ha a platí v nej štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 zákona.
(4) Zóna C má výmeru 22,07 ha a platí v nej tretí stupeň ochrany podľa § 14 zákona.
(5) Zóna D má výmeru 348,41 ha a platí v nej druhý stupeň ochrany podľa § 13 zákona.
§ 4
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. marca 2021.
Igor Matovič v.r.
PREDMET OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU
Biotopy európskeho významu: Ls1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy (91E0*), Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (91F0), Tr1.1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae (6210*) a Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharion (3150).
Biotopy národného významu: Lk10 Vegetácia vysokých ostríc a Vo7 Makrofytná vegetácia plytkých stojatých vôd (Ranunculion aquatilis).
Predmetom ochrany je aj zachovanie typického rázu lužnej krajiny, ktorá vznikla činnosťou rieky nížinného typu a ktorú tvorí mozaika lužných lesov, suchých a vlhkých lúk a riečnych ramien.
Poznámky:
Podľa § 2 ods. 2 písm. t) zákona je prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe. Prioritné biotopy sú označené symbolom *.
Biotopy európskeho významu a biotopy národného významu sú označené v súlade s prílohou č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Druhy európskeho významu a druhy národného významu sú označené v súlade s prílohami č. 4 a 6 k vyhláške č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
1) Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 450/2004 Z.z.).
2) Dňom účinnosti nariadenia vlády stráca platnosť:
Vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 4/2007, ktorou sa vyhlasuje prírodná rezervácia Dunajské ostrovy.
Zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny
§ 11
Územná ochrana prírody a krajiny a jej stupne
(1) Územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len „územná ochrana") podľa tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti.
(2) Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.
§ 12
Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona.
§ 13
Druhý stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané
a) jazdiť a stáť s motorovým vozidlom44) motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,
b) jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie45) a vyznačenej cyklotrasy,
c) použitie veľkoplošnej formy holorubného spôsobu hospodárenia v lesoch.45aa)
(2) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a) umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady,45a)
b) likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov46) s výnimkou činnosti povoľovanej podľa osobitných predpisov,47)
c) výstavbu lesných ciest a zvážnic, rekonštrukciu lesných ciest a zvážnic, ktorou sa menia ich technické parametre alebo účel využitia, a budovanie protipožiarnych rozčleňovacích pásov,47a)
d) oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
e) pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat48) na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať dobytčích jednotiek,49) umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu,
f) vykonávanie technických geologických prác,50) banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,
g) umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia51) za hranicami zastavaného územia obce,
h) aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív, digestátov a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 ha,
i) budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,
j) vykonávanie prípravy alebo výcviku ozbrojenými zbormi, ozbrojenými silami, Hasičským a záchranným zborom alebo zložkami integrovaného záchranného systému52) za hranicami zastavaného územia obce,
k) organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí,53) ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,
l) umiestnenie prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
m) umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
n) použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,54)
o) vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka,
p) vypaľovanie bylín, stromov alebo krov.
(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla55)
a) slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho správcovi vodného toku alebo vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b) na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli, webovom sídle a na úradnej tabuli dotknutej obce,
c) ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.56)
d) slúžiaceho na vykonávanie výskumu, ktorý je vykonávaný na základe požiadavky uplatnenej v záväznom stanovisku orgánu ochrany prírody [§ 9 ods. 1 písm. w)] v konaní podľa osobitného predpisu56aa) v rozsahu, spôsobom a za podmienok uvedených v tomto stanovisku
(4) Súhlas podľa odseku 2 písm. e), k) a n) sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom ochrany prírody spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b).
(5) Podrobnosti o vydávaní súhlasu podľa odseku 2 písm. j) sa v záujme riadneho a plynulého zabezpečenia prípravy a výcviku ozbrojenými zbormi, ozbrojenými silami a Hasičským a záchranným zborom upravia v dohodách o spolupráci medzi ministerstvom, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a ministerstvom obrany.
(6) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa môže náhodná ťažba,56a) pri ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, vykonať len v určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Orgán ochrany prírody rozhodne o obmedzení vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba plánuje vykonať alebo v ktorom sa jej vykonanie predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma.
(7) Orgán ochrany prírody oznámi začatie konania o obmedzení alebo určení podmienok vykonania náhodnej ťažby na základe podnetu organizácie ochrany prírody. Ak náhodná ťažba bola ohlásená podľa osobitného predpisu,56b) oznámi začatie konania najneskôr do 10 dní od jej ohlásenia. Orgán ochrany prírody súčasne s oznámením o začatí konania vydá predbežné opatrenie, ktorým náhodnú ťažbu obmedzí alebo určí podmienky jej vykonania; predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
§ 14
Tretí stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané
a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
b) vchádzať alebo jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo na samovyvažovacom vozidle na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako,
c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce,
d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,
e) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie,
f) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
g) vysádzať alebo pestovať nepôvodné druhy rastlín alebo vypúšťať alebo chovať v zajatí nepôvodné druhy živočíchov mimo uzavretých stavieb,
h) zbierať rastliny vrátane ich plodov,
i) organizovať spoločné poľovačky,
j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom,
k) rozorávať alebo inak odstraňovať existujúce trvalé trávne porasty,
l) používať iné spôsoby hospodárenia v lesoch ako prírode blízke hospodárenie.56c)
(2) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c) až e), i), j), l), m), o) a p),
b) umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia,51) ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
c) aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív, digestátov a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti,
d) let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom,57) ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,
e) osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb,
f) vykonávanie technických geologických prác,
g) umiestnenie stavby s výnimkou stavieb, na ktoré sa vyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby,57a)
h) vykonávanie terénnych úprav, najmä výkopov a násypov, ktorými dochádza k narušeniu pôdneho krytu alebo materskej horniny, ak sa na ich vykonanie nevyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu,57b)
i) vnadenie alebo prikrmovanie zveri okrem prikrmovania senom, letninou a trávnou alebo ďatelinotrávnou silážou.
(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb
a) v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom rybárskeho práva a na pohyb správcu vodného toku, obhospodarovateľa lesa a vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b) na miestach, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli, webovom sídle a na úradnej tabuli dotknutej obce; tieto miesta môžu zahŕňať aj celé chránené územie a jeho ochranné pásmo,
c) v súvislosti s výskumom, ktorý je vykonávaný na základe požiadavky uplatnenej v záväznom stanovisku orgánu ochrany prírody [§ 9 ods. 1 písm. w)] v konaní podľa osobitného predpisu56aa) v rozsahu, spôsobom a za podmienok uvedených v tomto stanovisku
(4) Súhlas podľa odseku 2 písm. h) sa nevyžaduje na terénne úpravy nevyhnutné pre zabezpečenie prírode blízkeho hospodárenia, ktoré sa vykonajú na základe písomnej dohody s organizáciou ochrany prírody.
(5) Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného stavu lesného porastu.
(6) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa môže náhodná ťažba,56a) pri ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, vykonať len v určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Orgán ochrany prírody rozhodne o obmedzení alebo v prípade nevyhnutnosti zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba plánuje vykonať alebo v ktorom sa jej vykonanie predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma.
(7) Orgán ochrany prírody oznámi začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania na základe podnetu organizácie ochrany prírody. Ak náhodná ťažba bola ohlásená podľa osobitného predpisu,56b) oznámi začatie konania najneskôr do 10 dní od jej ohlásenia. Orgán ochrany prírody súčasne s oznámením o začatí konania vydá predbežné opatrenie, ktorým náhodnú ťažbu obmedzí, v prípade nevyhnutnosti zakáže alebo určí podmienky jej vykonania; predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(8) Náhodnú ťažbu, ktorou môže vzniknúť holina57c) s výmerou viac ako 0,3 ha, možno na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, vykonať len na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí podľa odseku 6. Organizácia ochrany prírody vydá súhlasné stanovisko k náhodnej ťažbe, ak jej vykonanie nie je v rozpore s predmetom ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma, najneskôr do 10 dní od oznámenia náhodnej ťažby,56b) inak predloží orgánu ochrany prírody podnet na začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania podľa odseku 7.
§ 15
Štvrtý stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané
a) vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 5 platia rovnako,
b) zriadiť poľovnícke zariadenie58b) alebo rybochovné zariadenie,58c)
c) umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu,
d) aplikovať chemické látky a hnojivá,
e) rúbať dreviny okrem inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov,58a)
f) zbierať nerasty alebo skameneliny,
g) oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
h) umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat,
i) vykonávať geologické práce,
j) umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
k) voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov59) (služobný pes) a poľovného psa,
l) prikrmovať alebo vnadiť zver.
(2) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c), i), j), l), o) a p) a § 14 ods. 2 písm. d), e) a h),
b) pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať dobytčích jednotiek,
c) umiestnenie stavby,
d) chytanie, usmrtenie alebo lov živočíchov v mokradiach.
(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí a súhlas podľa odseku 2 písm. b) sa nevyžaduje na miestach, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli, webovom sídle a na úradnej tabuli dotknutej obce.
(4) Na vykonanie náhodnej ťažby na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vzťahujú ustanovenia § 14 ods. 6 až 8 rovnako.
§ 16
Piaty stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané
a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,
b) zasiahnuť do lesného porastu,
c) narušiť vegetačný a pôdny kryt,
d) pásť, napájať, preháňať alebo nocovať hospodárske zvieratá,
e) umiestniť a používať intenzívny svetelný zdroj na osvetlenie územia,
f) rušiť pokoj a ticho,
g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,
h) meniť stav mokrade alebo upravovať koryto vodného toku,
i) umiestniť stavbu,
j) vysádzať rastliny.
(2) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. i), j) a l) a § 14 ods. 2 písm. d).
Na jazerách sú osadné aj nové informačné tabule. Osadilo ich ochranárske združenie BROZ a štátna ochrana prírody. Jedna tabula sa nachádza na začiatku jazier, tá druhá je pri malom jazere.
Dozviete sa v nich veľa zaujímavých vecí o jazerách a ich okolí:
"Ostrovné lúčky
Chránený areál Ostrovne lúčky bol vyhlásený v roku 2021 s výmerou 674 ha Lokalita je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy Chráneného vtačieho územia Dunajské luhy ako aj mokrade medzinárodného významu (tzv. Ramsarská lokalita) Chránený areál je územím európskeho významu v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 a zahŕňa aj územie bývalých prírodných rezervácii Ostrovne lúčky a Dunajské ostrovy
Hodnota tohto územia tkvie v jeho pestrosti. Na pomerne malom území sa tu strieda pestrá škála prírodných prostredí mäkký a tvrdý lužný les, stojaté vody, staré riečne ramená a vzácne dunajské lesostepi s výskytom orchidei (Orchidaceae). Na časti lesostepi, kde naplavený štrk siahal až na povrch, vznikli ťažbou jazerá známe svojou dokonalou čistotou vody. Vďaka priesakom vody z Dunaja cez naplavené štrkopiesky sa tu nachádza jeden z najväčších a najvýdatnejších zdrojov kvalitnej pitnej vody na Slovensku
Hranice chráneného areálu Ostrovné lúčky - územie je členené na najprísnejšiu zónu A (5 stupeň ochrany), kde neprebieha obhospodarovanie, zónu B (4 stupeň ochrany, s veľmi obmedzeným hospodárením) a zóny C (3 stupeň ochrany) a D (2 stupeň ochrany), kde obhospodarovanie prebieha v režime, aby zostali zachované prírodné hodnoty územia, v zóne D sa môžete pohybovať voľne, v zónach A, B. C môžete využiť vyznačené turistické chodníky, vjazd a státie s motorovým vozidlom sú v celom chránenom území zakázané (zdroj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky)
pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) je orchideou ktorá patrí y súčasnosti k najohrozenejším rastlinám Európy kvitne najmä na chudobných lúkach, pasienkoch či v riedkych krovinách a v presvetlených lesoch
lužné lesy a priľahlé vodné biotopy predstavujú hodnotne prírodné prostredie vyznačujú sa druhovým bohatstvom rastlín aj živočíchov a vďaka svojej schopnosti viazať veľké množstvo uhlíka z atmosféry ochladzovať a zvlhčovať Okolie zohrávajú kľúčovú úlohu v zmierňovaní zmeny klímy
(toto P Fodor)
pred zregulovaním Dunaja, jeho ramená voľne meandrovali, štrky a piesky, ktoré so sebou Dunaj prinášali boli schopné zachytávať veľké množstvo podzemnej vody, územie sa tak stalo obrovskou a cennou zásobárňou pitnej vody (foto: M Rakovská)
zaplavované lesy, močiare a podmáčané lúky v okolí riek sú veľmi efektívnymi sťahovačmi uhlíka z atmosféry, na rozhraní súše a vody tu mnohé druhy využívajú potenciál oboch prostredí, mokrade tak predstavujú skutočné oázy života (foto: B. Molnár)
volavka biela (Ardea alba) je druhom pestrej palety vodného vtáctva dunajskej krajiny (foto J Mrocek)
mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris) je vzácnym obyvateľom dunajskej lužnej krajiny (foto: P Drengubiak)
"Tento informačný panel vznikol vďaka finančnej podpore Európskej únie, za jeho obsah zodpovedá BROZ a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie"
"Ostrovné lúčky - dunajské lesostepi
Typickou črtou Ostrovných lúčok sú posledné zachované zvyšky kedysi rozsiahlejších dunajských lesostepí. Ich vznik bol podmienený činnosťou Dunaja, ktorý sa v minulosti neustále menil a premiestňoval svoje koryto. V pozostatkoch jeho ramien a bývalých korýt sa hromadil štrkopieskové náplavy. Miesta, kde nánosy štrku vystupujú vysoko na povrch, sú oveľa suchšie ako ich okolie, pretože sa tu vyvinuli len veľmi plytké pôdy a väčšina zrážok odtečie štrkovou vrstvou. Napriek veľkým zásobám podzemnej vody v podloží voda cez hrubozrnné štrky nedokáže vzlínať a vegetácia na povrchu trpí suchom. Vďaka tomu dnes uprostred dunajských lužných lesov nájdeme aj suché krovinno-bylinné spoločenstvá, tzv. dunajské hložiny. Tento typ biotopu je dnes už veľmi vzácny, pretože veľká časť dunajských hložín zanikla v dôsledku ťažby štrku a výstavby. Okrem toho, po regulácii koryta Dunaja tu už nové štrkové náplavy nevznikajú.
Prírodné bohatstvo dunajských hložín
V zachovaných dunajských hložinách dnes nájdeme viacero vzácnych druhov európskeho významu. Tieto miesta dnes predstavujú významné botanické lokality a refúgiá mnohých chránených a ohrozených druhov rastlín.
Ostrovné lúčky sú bohaté na výskyt orchideí vstavač vojenský (Orchis militaris). červenohlav obyčajný (Anacamptis morio), neotinea počerná (Neotinea ustulata) červenohlav ploštičný (Anacamptis coriophora). Mimoriadne významný je výskyt malej nenápadnej na jeseň kvitnúcej orchidei - pokrutu jesenného (Spiranthes spiralis). Tento kriticky ohrozený druh má ťažisko svojho rozšírenia na Slovensku práve na lesostepiach medzi Rusovcami a Čunovom.
Z krovín sú tu zastúpené najmä hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), ruža šípová (Rosa canina). Výskyt stromov je iba ojedinelý, viazaný na hlbšie pôdy. A tie čo tu rastú, sú nízke, zakrpatené, ťažko znášajú extrémne suché prostredie. Najčastejšie býva zastúpený dub letný (Quercus robur). topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ biely (Populus alba).
Samozrejme toto suchšie prostredie v porovnaní s okolitým lužným lesom a mokraďami preferuje aj rad rôznych živočíchov. Počas prechádzky tu môžeme stretnúť užovku stromovú (Zamenis longissimus) - nášho najdlhšieho hada alebo užovku hladkú (Coronella austriaca). Najväčšie druhové bohatstvo zaznamenávame u hmyzu - čo je dôsledok teplého, suchého a slnečného prostredia s pestrou kombináciou rôznych druhov rastlín. Typickými sú tu napr. modlivka zelená (Mantis religiosa), rôzne druhy motýľov, blanokrídlovcov, koníkov a kobyliek.
obr:
červenohlav obyčajný (Anacamptis morio) na Ostrovných lúčkach (foto: M. Kúdela)
motýle sú symbolom biodiverzity dunajských lesostepi (foto: Viliam Ridzoň)
užovka stromová (Zamenis longissimus) je najdlhším hadom žijúcim u nás (foto: Andrej Alena)
Jašterica zelená (Lacerto viridis) uprednostňuje prostredia lesostepného charakteru (foto: J. Melicher)
latinský názov vstavača vojenského (Orchis militaris) je odvodený z tvaru jeho troch okvetných lístkov, ktoré spolu vytvárajú vajcovitú prilbu (foto: R. Kúdela)
pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) kvitne od druhej polovice augusta do polovice októbra (foto: A. Devečka)
červenohlav ploštičný (Anacamptis coriophora)
"Ostrovné lúčky - lužné lesy
Chránený areál Ostrovné lúčky reprezentuje pozostatok pôvodnej lužnej krajiny, ktorá kedysi tvorila veľkú časť Podunajskej nížiny. Toto územie bolo formované najmä náplavovou a eróznou činnosťou Dunaja, ktorý tu vytváral spleť riečnych ramien, mokradi a lužných lesov
mäkký lužný les v okolí riečnych ramien je spätý s pravidelnými záplavami (foto: M. Kúdela)
Pôvodný charakter dunajskej krajiny bol značne pozmenený predovšetkým výrubom prirodzených lesov a vysádzaním plantáži nepôvodných hybridných topoľov kanadských, odvodňovaním krajiny a reguláciou koryta Dunaja. Prirodzené lužné lesy sa zachovali len na zlomku ich pôvodnej rozlohy, a preto sú v súčasnosti predmetom ochrany
leknu bielemu (Nymphoed alba) patria tieto efektné veľké kvety plávajúce na hladine stojatých alebo mierne tečúcich vôd (M Vicianová)
Prírodné bohatstvo
Chránený areál Ostrovne lúčky tvorí mozaika lužných lesov lesostepí a riečnych ramien, ktoré poskytujú vhodné prostredie pre život mnohým vzácnym druhom rastlín a živočíchov európskeho a národného významu. Dominujú tu vŕbovo-topoľové a dubovo-brestovo-jaseňové lužné lesy. ako aj suchomilné porasty s významným výskytom druhov orchideí z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) a prirodzené stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených rastlín
cesnak medvedí (Altum ursinum) je typickou bylinou farebných kobercov jarných druhov - Ich kvety sa začínajú rozvíjať skôr ako stromy zatienia listami podrast lužného lesa (foto A Devečka)
Lužné lesy sa delia na mäkké a tvrdé
Na miestach, ktoré rieka vytvorila naplavením materiálu len nedávno, rastie mäkký lužný les Obvykle je tu vysoká podzemná voda a pravidelné záplavy z drevín tu prevláda vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), topoľ biely (Populus alba) a topoľ čierny (Populus nigra). miestami sa vyskytuje jelša sivá (Alnus incana), brest väz (Ulmus laevis) a na trvalejšie zamokrených stanovištiach a v rašeliniskách jelša lepkavá (Alnus glutinosa) Na vyššie položené plochy s lepšie vyvinutou pôdou sa viažu spoločenstvá tvrdého lužného lesa s druhmi ako jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor). brest väz (Ulmus laevis). jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), Javor mliečny (Acer platanoides) a javor poľný (Acer campestre)
mŕtve drevo zohráva v lužnom lese dôležitú úlohu - ovplyvňuje mikroklímu. Vo svojej hmote viaže veľké množstvo uhlíka a poskytuje úkryt a potravu pre množstvo druhov rastlín hub hmyzu a vtáctva (foto. T Kušík)
Vodný zdroj Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď
Štrkopieskové náplavy Dunaja na tomto území vytvorili rozsiahlu nadrž podzemných vôd. Nachádza sa tu je. deň z najväčších a najvýdatnejších vodných zdrojov na Slovensku s celkovou kapacitou 2650 litrov za sekundu Priľahlé štrkoviská vyznačujúce sa dokonalou čistotou vody, vznikli ťažbou na miestach, kde naplavený štrk siahal až takmer na povrch a bol prekrytý nanajvýš tenkou vrstvou pôdy
lužné lesy pozdĺž Dunaja obýva náš najväčší dravec orliak morsky (Haliaeetus albicilla) len staré a pevne stromy sú schopné udržať ťarchu jeho až pól tony vážiaceho hniezda (foto: P Fodor)
Ochrana prírody a zmena klímy
Pravidelne zaplavované lužné lesy a okolité mokrade predstavujú cenne územia aj z hľadiska zmierňovania zmeny klímy, pretože dokážu zachytávať a ukladať veľké množstvá skleníkového plynu CO, zodpovedného za otepľovanie planéty. Sú tiež schopné zadržať obrovské množstvo vody pri prívalových dažďoch a v lete ju postupne uvoľňovať a ochladzovať tak okolitú klímu.
rosnička zelená(Hyla arborea) sa rozmnožuje v mokradiach, ale neskôr žije na súši a bežne ju nájdeme aj na stromoch (foto: P. Fedor)
bobor európsky (Castor fiber)obľubuje kombináciu stojatých a tečúcich vôd s výskytom tzv. mäkkých drevín na brehu - vŕb a topoľov (foto: R. Jureček)"
Ešte nedávno pri Čunovských jazerách boli umiestnené staršie informačné tabule.
"Prírodná rezervácia Ostrovné lúčky bola vyhlásená v roku 1988 s výmerou 54.83 ha na ochranu lesostepných spoločenstiev s výskytom vzácnych teplomilných rastlín a živočíchov a na ochranu lužného lesa. Je súčasťou CHKO Dunajské luhy, podľa NATURA 2000 aj územia európskeho významu Ostrovné lúčky, chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a medzinárodnej Ramsarskej lokality Dunajské luhy. Podľa zákona 543/2002Z z, v nej platí IV. stupeň ochrany.
Z dôvodov silnej degradácie lokality najmä vplyvom nerešpektovania obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona vás prosíme o dodržiavanie zákazu vjazdu a státia s motorovým vozidlom, pešieho pohybu mimo vyznačeného turistického chodníka (pozri mapu), voľne pustiť psa, kúpať sa vo veľkom jazere, jazdiť na koni a bicykli, rúbať' dreviny, zakladať' oheň, táboriť, odchytávať a usmrcovať živočíchy a zbierať rastliny vrátane ich plodov. Dodržiavaním týchto obmedzení prispejete k zachovaniu tejto prírodnej rezervácie a predídete sankcionovaniu podľa zákona.
Ďakujeme za porozumenie"
Spoločenstvá dunajských hložín
Typickou črtou Ostrovných lúčok sú tzv. dunajské lesostepi. Počas dlhodobého vývoja sa koryto Dunaja postupne premiestňovalo a prehlbovalo. V bývalých korytách a ramenách po ňom ako pamiatka ostávali štrkové a štrkopieskové náplavy. Tieto boli neskôr ďalšou činnosťou Dunaja prerušované a vznikli štrkové ostrovy. Na miestach, kde štrkové nánosy vystupujú vysoko na povrch sa vyvinuli iba veľmi plytké pôdy, čo umožnilo vznik suchých krovinno-bylinných spoločenstiev, tzv. dunajských hložín (Asparago-Crataegetum). Napriek veľkým zásobám podzemnej vody v podloží, voda cez hrubozrnné štrky nedokáže vzlínať a vegetácia na povrchu trpí suchom.
Ostrovné lúčky patria medzi posledné zachované zvyšky kedysi rozsiahlych spoločenstiev dunajských lesostepí. Veľká časť z nich bola zlikvidovaná ťažbou štrku, tak vznikli aj Čunovské jazerá alebo aj známe štrkoviská v Petržalke (Draždiak).
Prechod lužného lesa do krovinného spoločenstva je zvyčajne dosť náhly a pôsobí veľmi kontrastne. Niekedy je prechod postupný, prejavuje sa rednutím lesa a pribúdaním krovín. Vytvorí sa prechodná zóna, vytvorená hustým, nepreniknuteľným zárastom krov. Z krovín sú tu zastúpené najmä hloh jednosemenný, zob vtáčí, svíb krvavý, dráč obyčajný, ruža šípová. Výskyt stromov je iba ojedinelý, viazaný na hlbšie pôdy. Stromy sú však nízke, zakrpatené, ťažko znášajú extrémne, suché prostredie. Najčastejšie býva zastúpený dub letný, miestami aj topoľ' čierny či topoľ' biely. Zaujímavý je aj výskyt ceru a duba plstnatého.
Keďže dunajské lesostepi vznikali ako mohutné náplavy štrku, ktoré boli také vysoké, že po svojom vzniku už neboli významne ovplyvnené záplavami a vysokou hladinou podzemnej vody a také suché, že tu nedošlo k vytvoreniu vrchných vrstiev pôdy, miestami sa nachádzajú na malej ploche ostré prechody z mokradí do mäkkého lužného lesa a vzápätí priamo do lesostepi.
Spoločenstvá dunajských hložín sú bohaté na výskyt orchideí: vstavač vojenský, vstavač obyčajný, vstavač počerný, vstavač ploštičný. Mimoriadne významný je výskyt nenápadnej, na jeseň kvitnúcej orchidey pokrutu jesenného. Tento kriticky ohrozený druh má ťažisko svojho rozšírenia na Slovensku práve na lesostepiach medzi rastie u nás už len na niekoľkých Rusovcami a Čunovom. Inak nepočetných lokalitách na východnom Slovensku. Dôsledkom zániku lokalít a tradičného obhospodarovania pasienkov mu v strednej Európe hrozí vyhynutie.
Okrem orchidei tu rastie i množstvo ďalších vzácnych a ohrozených druhov: hadivka obyčajná, palina pontická, žltavka prerastená, vranček švajčiarsky, mliečnik Seguierov, paladenec prímorský.
obr:
Chrastavec roľný (Knautia arvensis)
ľan rakúsky (Linum austriacum). Rastie na slnečných trávnatých biotopoch - v oblasti dunajských lužných lesov pôvodne len na lesostepiach.
k pozitývnym prejavom vysokej diversity na lesostepných stanovištiach patria motýle.
V bylinnom poschodí sú zastúpené tiež napr. asparagus lekársky, myší chvost panónsky, ranostajovec pestrý, mliečnik chvojkový, skorocel kopijovitý, kotúč poľný, l'ubovník bodkovaný, šalvia lúčna, šalvia hájna, l'an rakúsky, chrastavec roľný, krvavec menší, zemežlč menšia, l'adenec rožkatý, nevädzovec lúčny, jahoda obyčajná, lipkavec pravý, štrkáč menší, kavyľ vláskovitý, materina dúška.
Samozrejme toto odlišné prostredie preferujú iné živočíchy, než okolitý lužný les. Z hadov tu pomerne často môžeme stretnúť nášho najväčšieho zástupcu - až takmer 2 m dlhú užovku stromovú. Vzácnejšia je podstatne menšia užovka hladká. Najväčšie druhové bohatstvo však nachádzame u hmyzu - čo je dôsledkom teplého, suchého a slnečného prostredia, na ktorom rastie veľké množstvo rôznych druhov rastlín. Typické sú napríklad modlivky zelené, početné druhy motýľov, blanokrídlovcov, koníkov a kobyliek.
Vodárenský zdroj Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď
Vodárenský zdroj Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď predstavuje jeden z najväčších a najvýdatnejších zdrojov pitnej vody na Slovensku, V súčasnosti má najväčšiu kapacitu možného odberu vody v rámci celého Slovenska. Bol vybudovaný postupne v priebehu rokov 1976 - 1990, vlastní a spravuje ho Bratislavská vodárenská spoločnosť.
Štrkopiesčité náplavy Dunaja tu vytvárajú rozsiahlu nádrž podzemných vôd prevažne s voľnou hladinou a z hydrogeologického i vodohospodárskeho hľadiska predstavujú významnú zásobáreň podzemnej vody. Celková hrúbka štrkopiesčitého súvrstvia, v ktorom sú umiestnené studne, dosahuje 60-80 m.
Na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu bola zdokumentovaná celková kapacita vodárenského zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď je 2580 litrov za sekundu. Pri súčasnej technickej vybavenosti vodárenského zdroja je možné z 23 studní odoberať 1670 litrov za sekundu.
Dominantným zdrojom dopĺňania prírodných zásob podzemných vôd akumulovaných v štvrtohorných riečnych náplavoch je rieka Duna Vzájomný vzťah povrchovej a podzemnej vody je podstatný faktorom, ktorý rozhoduje o množstve a kvalite vody vo vodárenskom zdroji.
Medzi činitele, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu podzemnej vody a ohrozovať vodárenský zdroj, patrí expanzia bytovej výstavby do priestoru hydraulického dosahu studní vodárenského zdroja, plošné rozšírenie a intenzifikácia poľnohospodárskej a živočíšnej výroby, nekontrolovateľná rekreačná, turistická činnosť s veľkou a dlhodobou koncentráciou návštevníkov.
na obr. Vstavač ploštičný (Orchis coriophora)."
Informačné panely boli zhotovené v rámci projektu "Ochrana a manažment dunajských lužných lesov", ktorý
podporila Európska komisia v rámci programu LIFE - Príroda. Cieľom projektu je ochrana posledných
zvyškov prirodzených lužných lesov v slovenskej časti dunajských luhov. Projekt realizuje Bratislavské
regionálne ochranárske združenie (BROZ) spolu s partnermi - Štátna ochrana prírody SR a Národný park Donau-Auen v Rakúsku.
Aktivitami projektu sú zastavenie výrubu najcennejších lesov, zavedenie jemnejších spôsobov lesného hospodárenia, vyhlasovanie
nových prírodných rezervácii, vydanie propagačných materiálov, výkup a dlhodobý prenájom území lužných lesov za účelom ochrany prírody a i. Viac
informácii nájdete na www.broz.sk. Za podporu ďakujeme aj Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).
Ostrovné lúčky
Podunajská rovina bola oddávna formovaná eróznou a náplavovou činnosťou Dunaja. Dunaj v minulosti často menil svoje koryto, rozvodňoval sa, zostávali po ňom v teréne dobre viditeľné zníženiny (pozostatky pôvodných ramien) a štrkové i pieskové naplaveniny. Alúvium Dunaja pokrývali rozsiahle lužné lesy, popretkávané dunajskými ramenami s bohatou mokraďnou vegetáciou, čo krajine dodávalo charakteristický ráz. Vplyvom rôznych zásahov človeka (odlesňovanie, odvodňovanie, regulácia koryta Dunaja, výstavba vodného diela Gabčíkovo a i.), sa vzhľad krajiny úplne zmenil. Väčšina lužných lesov bola vyrúbaná, alebo premenená na hospodárske, zväčša monokultúrne lesy, kde sa často pestujú nepôvodné, rýchlorastúce dreviny, V súčasnosti na Podunajskej nížine prevláda poľnohospodárska krajina, čo je podmienené kvalitnou a úrodnou pôdou na bohatých riečnych náplavoch. Lužné lesy s pôvodným druhovým zložením sa dodnes zachovali iba na zlomku ich pôvodnej rozlohy. Pre ich záchranu bolo vyhlásených niekoľko chránených území.
Prírodná rezervácia (PR) Ostrovné lúčky a jej bezprostredné okolie predstavuje pozostatok pôvodnej lužnej vegetácie, ktorá v minulosti pokrývala rozsiahle plochy Podunajskej roviny. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1998 na ochranu zriedkavej flóry, zachovalých lesostepných spoločenstiev a lužného lesa Podunajskej nížiny. Na relatívne malej ploche sú tu zachované všetky typické lužné ekosystémy - vodné plochy, mokrade, lesy aj suché lesostepi.
Charakter vegetácie lužného lesa sa mení v závislosti od vodného režimu a substrátu. Pre miesta s vysokou hladinou podzemnej vody a periodickými záplavami je charakteristická vegetácia mäkkého lužného lesa. V porastoch prevláda z drevín najmä vŕba biela, vŕba krehká, topor biely a topor čierny, miestami sa vyskytuje jelša sivá a brest väz a na vlhkých miestach s menšími výkyvmi vodnej hladiny a v slatinných rašeliniskách jelša lepkavá. Poschodie krovín je chudobné na druhy, rastie tu najmä svíb krvavý a baza čierna, niekedy majú krovitý charakter aj vrbiny. V podraste prevládajú z tráv chrastnica trsťovníkovitá, lipnica pospolitá, z bylín žihľava dvojdomá a ostružina ožinová, netýkavka nedotklivá a mnoho ďalších.
Na vyššie položené plochy na aluviálnych naplaveninách a riečnych terasách alebo na staršie plochy s lepšie vyvinutou pôdou sa viažu spoločenstvá tvrdého lužného lesa s prevahou tvrdých lužných drevín: jaseň úzkolistý, dub letný. brest hrabolistý, brest väz, jaseň štíhli, čremcha strapcovitá, javor mliečny a javor poľný, ale miestami aj topole. Tvrdý lužný les sa vyskytuje tak na plochách pravidelne zaplavovaných, ale aj na suchších miestach, kam záplavy prejavujú iba ako zvýšená hladina podzemnej vody.
Krovinné poschodie býva dobre vyvinuté a bohaté na druhy - obvykle ho tvoria svíb krvavý, zob vtáčí, bršlen európsky, hloh jednosemenný a lieska obyčajná. Takisto bylinný podrast je podstatne bohatší a druhovo pestrejší ako pri mäkkom luhu. Typické sú farebné koberce jarných druhov - snežienka jarná, scila dvojlistá, cesnak medvedí a pod., ktoré sa rozvinú skôr ako stromy zatienia listami podrast lužného lesa. Po nich nastupujú druhy, ktoré dobre znášajú zatienenie - kozonoha hostcová, můrovnik lekársky, ostružina ožinová, žihľava dvojdomá, brečtan popínavý, lipkavec obyčajný.
Vplyvom lesného hospodárenia a neuváženej parkovej výsadby sa do lesných porastov dostali aj nepôvodné dreviny -severoamerické druhy (jaseň červený, jaseň americký, agát biely, orech čierny, javorovec jaseňolistý) a východoázijský pajaseň žliazkatý. Tieto dreviny sa miestami invázne šíria a nahrádzajú pôvodné lužné lesy, najmä na miestach narušených rôznymi zásahmi človeka. Na najsuchších lesostepných miestach bola vysádzaná mediteránna borovica čierna, resp. borovica obyčajná (prirodzene sa nevyskytujúca v tomto území). Tieto výsadby likvidujú pôvodné lesostepné spoločenstvá, vytláčajú pôvodné početné druhy špecializovaných rastlín a živočíchov a radikálne menia vlastnosti pôdy. Osobitým problémom sú umelo vyšľachtené topole euroamerické (kanadské), ktoré sa pestujú pre drevo a celulózu formou plantáži. Spontánne sa síce nešíria, avšak pestujú sa na rozsiahlych plochách a ich porasty umožňujú prežívať iba niektorým druhom z pôvodných spoločenstiev lužného lesa.
Na území Ostrovných lúčok sú v prevažnej miere zastúpené tvrdé lužné lesy, na malých plochách lesostep vo fragmentoch sa popri vodných plochách zachovali i spoločenstvá mäkkého luhu. V území sa vyskytuje i niekoľko vodných plôch s bohatou mokraďnou vegetáciou. Pozoruhodný je hromadný výskyt chránenej rezavky aloovitej.
obr:
V mŕtvych ramenách je početná svojrázna plávajúca rastlina - rezavka aloovitá (Stratiotes aloides).
Mäkký lužný les, dunajské rameno alebo močiar? V dynamickom dunajskom prostredí je to niekedy ťažko povedať... V popredí kvitnúce kosatce žlté (Iris pseudacorus).
Čunovské rameno po (dočasnom) vyschnutí. Pravidelné vysychanie a zaplavovanie plytkých ramien je nevyhnutné pre mnohé organizmy (napr. obojživelníky), ktoré by v trvalej vodnej nádrži boli vytlačené konkurenciou.
V pozadí: mŕtve dunajské rameno zarastené plávajúcimi rezavkami aloovitými (Stratiotes aloides)
Pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) je jedna z najohrozenejších orchidei na Slovensku.
Vstavač obyčajný (Orchis morio) bol v minulosti pomerne hojný, avšak postupne veľmi silno ustúpil. Aj na dunajských lesostepiach rastie už iba miestami.
Fuzáč vŕbový (Lamia textor)
Mapa chránených území pre Čunovské jazerá.
vyberte si prosím mapový portál pre zobrazenie mapy:
