Čunovské jazerá a odpadky.

Prvý krát prídete na jazerá, je to ako by ste objavili raj v meste, poviete si aké krásne prírodné jazerá. Niekomu prejde mysľou - "aký nevyužitý potenciál Bratislavy". Jazerá budia dojem nikým nedotknutej, neprebádanej krajiny, bez civilizácie, oázy pokoja, o ktorú sa nik nestará a tak je ponechaná napospas prírody. Iba stará asfaltová cesta tiahnúca sa medzi jazerami, kazí tento dojem nikým nedotknutej krajiny.

A vy ani len netušíte, že tieto perly na okraji Bratislavy nie sú vôbec nedotknuté a majú za sebou búrlivú históriu.

Prečo je znečisťovanie čunovských jazier tak citlivá téma pre Bratislavu?

Aby sme to pochopili musíme načrieť do nedávnej histórie.
Ešte v 70. tych rokoch boli jazerá a ich okolie - Ostrovné lúčky pre väčšinu ľudí neznáme. Bolo známe len toľko, že územie patriace pod obce Čunovo a Rusovce, ktoré boli po 2. svetovej vojne pričlenená k Československu a v 70.tych rokoch k Bratislave. Územie, ktoré bolo odjakživa ovplyvnené meniacim sa Dunajom tvorili prevažne suché lúčne oblasti - pasienky s veľkým množstvom štrkopieskov nasiaknutých podzemnou vodou ale aj nádherné lužné lesy a ramená.

Faktory ako blízkosť k Bratislave a jej výstavba, mohutná rieka Dunaj, veľké množstvo štrkopieskov, podzemná voda a hodnotná príroda máli potom vplyv na to ako táto oblasť vyzerá dnes.

Dopyt po štrkopieskoch

V 60. tych rokoch bol štrkopiesok lukeatívny materiál veľmi potrebný pre rozvoj Bratislavy. V oblasti Čunovských jazier ho bolo naplaveného hojne a tak sa tu vtedy začal ťažit. Postupne v 70. rokoch tu takto vznikli dve bagroviská s čistou vodou, ktoré sa začali obyvatelia využivať na kúpanie sa. V tomto období sa začína o novovzniknutých jazerách uvažovať aj ako o rekreačnom potenciali pre obyvateľov vznikajúcej Petržalky.

Dopyt po pitnej vode

Nová rozrastajúca sa štvrť však potrebovala nielen rekreačné oblasti, ale hlavne pitnú vodu, ktorej (aj vďaka znečisťovaniu a eko-haváriám) bolo v Bratislave nedostatok. A tak sa v prírodných oblastiach priebežne robili prieskumy a hľadal sa nový zdroj pitnej vody. Zistilo sa, že severne od Čunovských jazier v oblasti Ostrovných lúčok, je dostatok kvalitnej podzemnej vody a tak sa tu začalbbudovať nový výdatný vodný zdroj.

Pre Bratislavu, ktorá trpela nedostatkom pitnej vody to bol veľký zázrak. Tento novovzniknutý zdroj sa však musel chrániť a tak inštitúcie nariadili ochranné pásma, ktoré siahali až k čunovským a rusovským jazerám. Vznikla obava, že znečisťovanie týchto jazier môže znečistiť aj podzemnú vodu, ktorá v tom čase prúdila od Dunaja cez jazerá smerom k vodnému zdroju. A tu nastal obrovský problém. Akýsi konflikt, ktorý pretrváva na jazerách až do dnes. Uspokojenie rekreačných túžob obyvateľov versus ochrana prírody a vody.

dopyt po vode pre oddych

Rastúce obyvateľstvo Bratislavy potrebovalo samozrejme okrem pitnej vody aj relax v prírode a v letných horúčavách najmä oddych pri vode. Bratislava ponúkala riečne pláže, kúpaliská ale aj niekoľko štrkovísk. Pre ľudí ktorí chceli mať pri oddychu súkromie boli najlepšia voľba práve novovzniknuté štrkoviská. Okrem dostatku súkromia ponúkali aj priezračnú vodu so samočistiacou schopnosťou. A tak ľudia začali postupne objavovať aj odľahlé vtedy málo známe Čunovské jazerá a ich okolitú prírodu. Táto odľahlosť lákala samozrejme aj nudistov. Jediný problém bol, že sa tu nenachádzal žiaden bufet a tak si sem ľudia museli svoj konzuum nosiť. Nenachádzali sa tu ani sociálne zariadenia, upratovacia služba a ani odpadkové koše. Nikto nekontroloval vstup a tak si sem niektorí obyvatelia prichádzali umývať a opravovať aj svoje motorové vozidlá. S pribúdajúcimi dovolenkármi, začal pribúdať samozrejme aj odpad a znečistenie. A tak inštitúcie(vtedy socialistické) sa začali obávať znečistenia novovznikajúceho vodného zdroja. Začala sa ochrana širokej oblasti vodného zdroja Ostrovné lúčky a snaha zamedziť prístup na jazerá kúpania chtivým obyvateľom. Vtedajšiemu JRD Dunaj - vlastníkovi - bolo dokonca nariadené aby tu vybudoval ochranný plot.

Nastal konflikt, polícia (vtedy ešte VB) vyháňala ľudí z jazier, ale niektorí sa sem vždy vracali a brali to ako obmedzovanie ich slobody, ich právo na oddych pri vode, protest proti vtedajšiemu režimu. Boj medzi inštitúciami snažiacimi sa chrániť vodu a ľuďmi dožadujúcimi sa svojich práv oddychu po práci. Svoju úlohu tu zohrala aj nedôvera v socialistické inštitúcie a pochybnosti, že by zopár kúpajúcich dovolenkárov mohlo nejako znečistiť vodný zdroj. Koncom 70tych rokov sa tu budovala panelovo-asfaltová cesta aj s parkoviskom, pre prístup k vodnému zdroju. Vyzerá to tak, že panely z jej výstavby, ktoré už nepotrebovali nahádzali do jazera a môžeme ich tam vidieť dodnes. Tento odpad sa pridal k stavebnému odpadu, ktorý tam ostal ešte z čias ťažby štrku.

dopyt po ochrane prírody

Ako čas plynul, začali sa črtať ďalší problém pre rekreáciu. Keď sa príroda ako tak zotavila z ťažkých mechanizmov a ťažbe štrku, zistilo sa, že lúky v oblasti skrývajú poklady v podobe vzácych orchideí. Tieto celosvetovo patrili medzi najviac ohrozené druhy. Tieto druhy sa tu zachovali aj preto že územie bolo chránené ochranným pásmom vodného zdroja a to že tu platil zákaz akejkoľvek výstavby, znečisťovania alebo hnojenia. Letná rekreácia na jazere však mala neblahý vplyv na chránené lúčne porasty. Aby sa zamedzilo ničeniu fauny a flóry bola tu v 1988 tam zriadená PR Ostrovné lúčky s 5. neskôr 4. stupňom ochrany.

dopyt po elektrickej energii

Ďalší faktor ktorý ovplyvnil Čunovské jazerá bolo vybudovanie vodného diela Gabčíkovo. V tom čase ekonomika Českoslivenska na svoj rozvoj potrebovala stále viac elektrickej energie a tú malo zabezpečiť aj vodné dielo na Dunaji. Okrem toho malo chrániť územie aj pred povodňami. Výstavba tohoto diela sa poriadne zahryzla do okolitých lužných lesov. Pri Dunaji vznikalo jedno obrovské stavenisko. Okrem samotnej hrušovskej zdrže sa tu stavala hrádza, cesta a odvodňovací kanál. Novopostavená cesta potom umožnila ľahšiu dostupnosť jazier.

Vodné dielo však prinieslo zmenu pohľadu na ochranu vody. Jeho napustením sa tok podzemnej vody otočil. Voda jazier prestala ovplyvňovať vodný zdroj. Navyše podzemná voda stúpla. Strach zo znečistenia dôležitého vodného zdroja pominul, ale na povrch vyplával nový problém, vlastne to bol ten už spomínaný.

dopyt po čistom prostredí

Obrovská návštevnosť v letných mesiacoch spôsobovala ničenie a znečisťovanie chránenej prírody. Chvíľkové povolenie kúpania sa na veľkom jazere a možnosť parkovania motorovými vozidlami malo za následok masívne znečisťovanie jazier, vytváranie skládok a ničenie vzácnych rastlín na okolitých lúkach. Pád socializmu a rast ekonomiky - sloboda a nárast konzumu, plastových obalov a pohŕdanie zákonom - prírodou mal za následok to, že sa z jazier stalo smetisko. Akási skládka odpadu, ktorú jedna menšina tvorila, iná tolerovala a ďalšia s ňou bojovala.

Najmä po lete vyzerali Čunovské jazerá ako jedna veľká skládka odpadu, ktorú sa snažili niektorí zodpovední občania, rybári a samospráva minimalizovať. Boj pomocou polície, pokút, zamedzovania vstupu, brán, plotov a rámp. Dobrovoľnícke združenia, rybári a samospráva sa snažili aspoň čiastočne odnášať tvoriaci sa odpad na jazerách každoročnými brigádami, avšak nič nepomáhalo. Znečisťovanie Čunovských jazier bola častá téma v periodikách, hlavne v letnej sezóne. Vyzeralo to na nekonečný boj so znečisťovaním a odpadu bolo toľko, že sa nedal ani úplne celý vyzbierať. Veľa odpadu navyše bolo vo vode, v zemi, v ťažko dostupných kríkoch a brehoch.

vďaka za jazerá a prírodu

Keď som pred niekoľkými rokmi začal zbierať odpadky na Čunovských jazerách, boli všade a nevedel som kde skôr začať. Z mojej strany to bolo niečo ako úcta a poďakovanie sa jazerám, že tu môžem tráviť voľný čas. A zároveň som sa hanbil za ľudí, ktorí to tu znečisťujú a ničia. Začal som odstraňovaním stavieb, akési spevnenia brehov, ktoré nielen že vyzerali strašne ale boli plné kadejakého odpadu.

Povedal som si, že vždy keď navštívim jazerá, niečo vyzbieram a hlavne z nedostupných kríkov a brehov. A tak postupne jazero vyčistím. Na začiatku sa mi do toho vôbec nechcelo. Ale postupne ma to začalo baviť a tak som v tom pokračoval. Občas niečo pozbierala aj priateľka, ktorá ale nikdy nechcela aby som ju uviedol na sociálnych sieťach(tak to robím dodatočne) Počas zberu odpadkov som sa stretol s kadečím a kadekým


Videl som napr. ako si nudista vešia mikroténové sáčky na zrezané stromy vo vode, asi si myslel že tvorí umelecké dielo, samozrejme svoje dielo tam nechal.
Videl som ako rybár prakom vrhá plné kýble krmiva do vody.
Ako si rybári doniesli toľko vecí a tašiek k vode, že všetok ten komfort mali vložený v samostatnom samo-rozkladacom stane.
Upozorňoval som pána aby si neumýval špinavý bicykel vo veľkom jazere.
Niekoľko krát som upozornil ľudí aby si tu nezakladali oheň.
Upozorňoval som teenagerov aby kosákom neničili vegetáciu a kroviny pri jazere.
Keď som išiel so zabalenými smeťami častokrát som videl a počul ako sa mi ľudia za chrbtom vysmievajú.
Dokonca jeden na mňa chcel aj zavolať políciu,keď si myslel že pálim smeti, zatiaľ čo ja som ich len fotil.
Raz sa mi stalo, že keď som povyberal z krovia odpadky-boli tam aj také pokazené digitálky - položím ich pri karimatku a idem zbierať ďalšie odpadky na vzdialenejšie miesto. Keď som sa vracal, vidím ako nejaký dedko uteká preč z miesta pri mojej karimatke. Prídem tam a vidím všetky tie špinavé odpadky nahádzané na karimatke. Pomýlený dedko si asi myslel, že som tam vyhodil odpadky a tak sa mi takto pomstil.
Dôležité je ale že som videl ľudí čo tiež zbierajú odpadky a to mi dávalo nádej, že jazerá raz budú čisté.

Keď som začal zbierať smeti bol som v domnení že väčšinou zbieram odpad po dovolenkároch. Tak sa to všade prezentovalo. Vedel som že veľa odpadkov produkujú kúpajúci sa a najmä teenageri. No postupom času si všimol že na jazerách je veľa rybárskeho materiálu a že zbieram veľa odpadu aj po rybároch. Prekvapilo ma to a bol to pre mňa veľký šok. Dovtedy som si myslel, že sú to ľudia, ktorí majú radi prírodu. Bolo to aj tým, že sa v novinách prezentovali brigádami na jazerách a akí sú oni čistotní a zbierajú odpadky po kúpajúcich sa. Dnes(rok 2025) sa mi zdá, že sa takto začínajú prezentovať niektorí nudisti, ktorých začína z jazier vytláčať samospráva - vraj keď oni tam nebudú, jazerá ostanú špinavé.

Raz som sa rozhodol, že príspevky a fotky odpadkov čo vyzbieram dám na sociálne siete, nech ľudia vidia aký tam je odpad a kto znečisťuje jazero. Najprv som si povedal: "že zverejním odpadky a uvidí sa". Vôbec som nečakal, že to zbieranie odpadkov vôbec niekoho zaujme. Ale ľudí to celkom zaujalo a tak som pokračoval, ale už s cieľom poukázať na znečisťovanie jazier a inšpirovať ďalších ľudí k ich čisteniu. Bol to dobrý nápad lebo to pomohlo pritiahnuť na jazerá ďalších dobrovoľníkov.

Nakoniec sa nám všetkým ľuďom ktorým na jazerách záleží podarilo urobiť z týchto krásnych jazier jedny z najčistejších jazier v Bratislave. Dokázali sme to aj bez finančnej podpory alebo podpory inštitúcií, ktoré to už dávno vzdali. V čistení jazier boli prelomové najmä roky 2023 a 2024.

Otázky a odpovede:

Je znečisťovanie jazier iba novodobý fenomén?

Ľuďom čo si myslia že odpadky sa predtým na jazerách nevyskytovali chcem odkázať aby si prečítali staré novinové články nájdu ich aj na tejto stránke v menu UVEREJNILI. Áno odpadky trápia jazerá už od ich vzniku, takže to nie je novodobý fenomén ako by si niekto myslel. Dôkazom toho sú retro odpadky, ktoré som neustále nachádzal. Napr Indulona ešte z čias ČSSR. Dokonca je v pôde zahrabaný aj stavebný odpad pravdepodobne ešte z čias keď sa na jazerách ťažil štrk a stavala panelovo-asfaltová cesta a parkovisko. Nejaký ten odpad urobili aj návštevníci jazier, ktorí si tam začali upravovať a spevňovať brehy ešte kedysi dávno.

Znečisťujú jazerá iba "cezpoľní" a rybári bez povolenia?

Názor, že jazerá špinili iba ľudia, ktorí nebývajú v okolí je mylný. Alebo že to robia iba prisťahovalci. V každej skupine ľudí sa vždy nájde určité percento znečisťovateľov, či už to sú domáci alebo prišelci, rybári alebo kúpajúci, nudisti či otužilci atď. Čítal som aj názor že rybári s povolením nešpinia jazerá a robia to iba takí čo tam chytajú na čierno. V ľudskej povahe je odjakživa zakódovaná akási obrana tej skupiny do ktorej patria. Samozrejme nikto si neprizná, že niekde vyhodil odpadky a tieto radšej pripíše na vrub niekoho iného.

V minulosti takáto diskusia okolo znečisťovania jazier bola stále a slušní ľudia doplácali na tých neslušných. Jeden obviňoval druhého, ale odpadky zbierala iba hŕstka ľudí. Postupne ako z jazier začalo ubúdať odpadkov, sa táto diskusia upokojila a dnes(rok 2025) sa vytratila.
Či to tak ostane aj naďalej závisí iba na ľuďoch, ktorí navštevujú tieto nádherné jazerá a skutočne im na nich záleží.

Kúpať sa na veľkom jazere a porušovať zákon, alebo nekúpať sa a chodiť len po vyznačených trasách?

Na túto otázku si každý musí zodpovedať sám. Vyzerá to že momentálne je kúpanie sa na veľkom jazere akoby zodpovednými inštitúciami tolerované. Aj napriek veľkej návštevnosti jazerá nevyzerajú ako smetisko, lúky sú posiate chránenými rastlinami, autá parkujú ďaleko a tak štátna ochrana prírody toleruje kúpanie sa na jazerách.
pozn. pri vstupe na veľké jazero so 4. stupňom ochrany ak nechcete porušovať zákon musíte ísť peši len po turistických cestách, mimo nich je pohybovať sa zakázané,aj psíka nesmiete mať voľne pusteného, výnimku majú napr. rybári s povolením ktorí sa tam môžu pohybovať voľne a tak okrem chytania rýb si môžu aj zaplávať. Ostatní sa môžu kúpať len na malom jazere.

môjposledný príspevok na facebookovej stránke uverejnený 2.1.2024

🔴 ČUNOVSKÉ JAZERÁ SÚ POVAŽOVANÉ ZA NAJKRAJŠIE JAZERÁ V BRATISLAVE A TERAZ UŽ PATRIA AJ MEDZI TIE NAJČISTEJŠIE. 👏
Aj napriek tomu, že návštevnosť jazier za posledné roky rapídne stúpla, počet odpadkov v značnej miere klesol(zázrak).
Vyzerá to tak, že si ľudia uvedomili, aký poklad tieto jazerá pre obyvateľov Bratislavy a okolia predstavujú. Tento poklad netvoria len samotné jazerá, ale je to v podstate celá oblasť Ostrovných lúčok, ktorú treba v značnej miere chrániť.
Vzácny biotop na okraji Bratislavy.
Myslím si, že keď je príroda čistá, ľudia si ju oveľa viac vážia a tak pocit že ju treba chrániť je oveľa silnejší.
Myseľ už nie je zaťažená pohľadom na všadeprítomné odpadky a návštevníci si vedia oveľa viac vychutnať pobyt v prírode.
Myslím si, že prevažná väčšina návštevníkov jazier je slušná a neznečisťuje prírodu.
Nájdu sa však aj nešťastníci, ktorým na tom vôbec nezáleží. Týchto našťastie je oveľa menej.
Dôležité je však nenechať sa znechutiť takýmito jedincami a zbierať po nich priebežne odpadky.
Keď som začínal zbierať odpadky na jazerách, povaľovali sa takmer všade. Veľké množstvo bolo v kríkoch, vo vode ale aj popri cestičke. Začal som to zbierať priebežne a dávať na internet a myslel som že to nikdy neskončí. Bola to taká sizyfovská práca. Najťažší oriešok bol prekonať ten pocit, že zbierate odpadky po niekom, kto si to vôbec nezaslúži. Zbierate odpad aj keď ste ho nevytvorili. Ten pocit "prečo ja".
Pred rokmi sa na internete neustále riešil problém čo s odpadom na Čunovských jazerách a jednotlivé skupiny sa obviňovali navzájom zo znečisťovania a ničenia jazier. Postupne sa diskusia okolo jazier upokojila a dnes už ich takmer nikto ani nerieši.
Odpadky sa z jazier takmer vytratili a nachádzam ich už iba v minimálnom množstve.
🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴
A TERAZ TO NAJDÔLEŽITEJŠIE. UVEDOMIL SOM SI, ŽE STRÁNKA ČUNOVSKĚ JAZERÁ BEZ ODPADKOV STRATILA SVOJ PÔVODNÝ ZMYSEL. HURÁ!
KEĎ NIET ODPADKOV, NIE JE ČO ZBIERAŤ. NEZRUŠÍM JU ALE OSTÁVA TU UŽ LEN AKO AKÉSI MEMENTO, POZOSTATOK ČIAS KEĎ JAZERÁ VYZERALI AKO JEDNO VEĽKÉ SMETISKO.
🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴🔴
To som sa zas rozpísal a to som sem neuviedol ani moje pozitívne a negatívne zážitky počas zberu odpadky na jazerách 🙂
Tak nakoniec ešte zaželám Čunovským jazerám, aby boli aspoň tak čisté ako sú dnes.
... ešte nejaké tie nudné videjká vyzbieraného odpadu za tie roky sem dám 😃
BEZ ODPADKOV poprosím! 🙏