čunovské jazerá > ťažba štrku


Ťažba štrkopieskov
(v oblasti čunovských jazier)

Pred začatím ťažby
Na mieste dnešných čunovských jazier bola pred začatím ťažby suchá stepná lúka plná štrkových nánosov a cestičiek - rovných, kľukatých, či dokonca v tvare slučiek.
Pohľad zhora na konci tridsiatych rokov:
letecký pohľad 30.8.1937 a dotvorený snímkou z roku 1961
letecký pohľad 30.8.1937 s umiestnením jazier
obe snímky zdroj: Vojenské historické múzeum Budapešť
Copyright © 2025 Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest. Minden jog fenntartva.

Či tieto cestičky vytvorili jazdci na koňoch z blízkeho žrebčína nie je známe. Pásavali sa tu pravdepodobne aj hospodárske zvieratá, ktoré tu fungovali ako prirodzené kosačky a vytvárali tak vhodné podmienky pre tamojší ekosystém a zabezpečovali aby pasienky nezarastali.

Prečo sa tu začalo ťažiť?

Celá lúčna oblasť bola prešpikovaná nánosmi štrkopieskov. Na niektorých miestach vidno dokonca odhalené štrkové nánosy vystupujúce až k povrchu. Dostať sa k štrku tu nebolo až také nákladné ako na iných miestach. Ďalšie faktory ako blízkosť k Bratislave, vybudovaná infraštruktúra(cesty, železnica), kvalita štrkopieskov ale najmä narastajúci dopyt po stavebných materiáloch potom spečatil osud tohoto miesta.

Prečo sa ale neťažil štrk v Dunaji pod Bratislavou?

Bolo to z viacerých dôvodov. Štrkopieskov tu bolo síce veľké množstvo, ale ich kvalita bola pre stavebníctvo nepostačujúca. Ešte pred vybudovaním Gabčíkovskej priehrady bol tok Dunaja pod Bratislavou veľmi silný. To za prvé sťažovalo ťažbu a za druhé spôsobovalo odplavovanie ľahšieho piesku ďalej po prúde. A tak Dunajský štrkopiesok mal zlý pomer štrku a piesku a bol nevhodný na betonárske práce. Navyše v tom čase bola v týchto miestach slabo vybudovaná infraštruktúra. A tak by tu bola ťažba štrkopieskov oveľa nákladnejšia ako na lúkach pri Rusovciach a Čunove.

10.07.1973 - Prínos vodného diela Gabčíkovo pre stavebníctvo
autor: Ing. dr. Peter Danisovič
zdroj: Technické noviny č.28


Pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo na Dunaji pôjde o neobyčajne veľký objem zemných a betonárskych prác, ktoré pre ekonomickú efektívnosť bude treba vykonať v pomerne krátkom čase. Pre splnenie tejto náročnej úlohy musí si naše stavebníctvo obstarať nové veľmi výkonné stavebné mechanizmy a musí použiť progresívne organizačné metódy. Obstaranie novej techniky a nadobudnutie nových skúseností a organizačných schopností bude pre naše stavebníctvo nepriamym prínosom z výstavby vodného diela na Dunaji. Priamym prínosom bude však vytvorenie výhodnej materiálnej bázy v ťažisku potreby, mohutného zdroja štrkopieskového materiálu pri Bratislave.

Dunaj je horská rieka, natoľko štrkonosná, že spočiatku mnohí naši vodohospodárski odborníci pochybovali o možnosti výstavby riečnych zdrží na čs. úseku Dunaja. Dokazovali, že riečne zdrže veľmi skoro by sa zaplnili štrkopieskovými nánosmi, pretože, aj keby sme nánosy trvale bagrovali, nemali by sme k dispozícii dosť veľké plochy na deponovanie vyťaženého materiálu. Dnes však už poznáme režim prietokov i splavenín na Dunaji, vieme, koľko vody pretečie cez bratislavský profil Dunaja a koľko štrkov a pieskov rieka prepraví cez tento profil, a vieme aj to, že prísun štrkov a pieskov z hornej trate sme schopní zvládnuť s mechanizačnými prostriedkami, ktoré už máme k dispozícii.

Dunaj na svojom pozdĺžnom profile má dve miesta, kde sa sklon rieky prudko zmenšuje. Je to nápadný zlom sklonu pri Palkovičove v kilometri 1810, a potom menej nápadný zlom pri prechode rieky do mora, kde sa pohyb vody aj prinášaných splavenín zastavuje. Pri prvom prudkom poklese sklonu ukladá Dunaj na dne všetky hrubé splaveniny, štrky a hrubšie piesky dovlečené z horného povodia a pri vyústení rieky do Čierneho mora zasa všetky jemné splaveniny, jemné piesky a zákal.

Dunaj na svojej trati si vytvoril dve obrovské depónie prinášaných materiálov, mohutnú štrkovú depóniu pod Bratislavou (deltu zo štrku) a obrovskú depóniu jemného piesku a bahna pri vyústení do Čierneho mora (deltu z piesku). Je zaujímavé, že obe delty majú zhruba rovnaký tvar, majú tri hlavné ramená a množstvo vedľajších ramien a ostrovov. V štrkovej delte pod Bratislavou ako hlavné ramená máme: sám Dunaj, potom severné rameno, Malý Dunaj a južné rameno Mošonský Dunaj. V piesčitej delte pri Čiernom mori stredné hlavné rameno sa označuje ako Sulinské, severné ako Kilijské a južné ako Svätojurské. Vo vnútrozemskej delte pod Bratislavou Dunaj každoročne ukladá okolo 600 000 m³ štrku, a to už po tisícročia, a z nánosov sa tu vytvoril mohutný štrkový kužeľ s vrcholom pri Bratislave a so základňou kdesi pri Palkovičove alebo Komárne, keď ešte neboli vybudované ochranné hrádze po oboch stranách Dunaja. Rieka sa rozlievala po povrchu kužeľa a na širokej ploche ukladala dovlečené nánosy. Teraz, keď už sú vybudované ochranné hrádze, môže rieka svoje nánosy ukladať iba v medzihrádzovom priestore, a tak územie v tomto zúženom páse sa intenzívnejšie zvyšuje. Meraním sa zistilo, že dno Dunaja pri Gabčíkove za 30 rokov sa zvýšilo o 102 cm a povrch medzihrádzového územia asi o 30 cm.

Hromadné ukladanie štrkov v dunajskom riečisku má mnohé nepriaznivé následky. Zmenšuje sa prietočná kapacita riečiska, prietoky sa vylievajú z koryta a povodňové hladiny sa ustavične zvyšujú. Vybudované ochranné hrádze stávajú sa relatívne nižšími. Zo zvýšenej hladiny v rieke filtruje sa priepustným podložím ochranných hrádzí čoraz väčšie množstvo vody do chráneného územia, pri zväčšenej filtračnej rýchlosti, ktorá je nebezpečná pre stabilitu materiálu v podloží hrádzí. Skúsenosti z katastrofálnej prietrže dunajských hrádzí počas povodne roku 1965 potvrdzujú, že pri dlhotrvajúcom filtračnom namáhaní a pri zväčšenej filtračnej rýchlosti môže sa na niektorých miestach porušiť rovnováha podložia hrádzí.

Zo štrkových nánosov v riečisku Dunaja pod Bratislavou vytvárajú sa mohutné štrkové lavice, cez ktoré je prechod lodí veľmi sťažený. Úsek Dunaja od Bratislavy do Gőnyü, na ktorom sa vytvárajú mohutné štrkové lavice, brody, a na ktorom podmienky plavby sú neobyčajne sťažené, označuje sa ako brodový úsek.

Riečisko zatarasené nánosmi tvorilo vážnu prekážku aj pre odchod ľadov. Vznikali ľadové záplavy priľahlého územia. Aby sa umožnil prechod lodí cez brodový úsek a aby sa zabezpečil nehatený odchod ľadov, v rokoch 1886 až 1896 sa prikročilo k veľkorysej úprave riečiska. To malo iba čiastočný úspech. V tejto úprave pokračuje sa až doteraz. Prírodný živel sa vždy ukázal mocnejší ako prostriedky vynaložené na reguláciu toku. Počas povodní dostáva sa štrkové dno do pohybu a plavebná dráha sa devastuje. Kamenné stavby, prelievané pri zvýšených hladinách, počas povodní sa rozrušili a musia sa ustavične obnovovať, aby riečisko úplne “nezdivočelo". Trvalé zvyšovanie hladiny v Dunaji je škodlivé aj pre podunajské lesy a pre prídunajské sídliská, lebo s hladinou v Dunaji súvisí hladina podzemných vôd.

Z uvedeného je zrejmé, že akumulácia štrkov v dunajskom riečisku na úseku od Bratislavy po Gőnyü je nebezpečná pre celú Podunajskú nížinu, spôsobuje veľké škody pri údržbe riečiska, znemožňuje rozvoj plavby po Dunaji a škodí aj lesnému hospodárstvu, poľnohospodárstvu, komunikáciám a sídliskám v prídunajskej oblasti.

Na druhej strane naše stavebníctvo potrebuje čoraz väčšie množstvo štrkopieskového materiálu, najmä riečneho pre betóny. Stavebná výroba v ČSSR spotrebuje ročne asi 15 mil. m³ štrkopieskov a iba v Bratislave a na jej okolí spotrebuje sa ročne asi 1 mil. m³ štrkopieskov. Spotreba bude vzrastať tak, ako sa budú zväčšovať úlohy nášho stavebníctva. A to, že sa tieto úlohy stále budú zväčšovať, je prirodzené. Podľa rozboru, ktorý generálne riaditeľstvo Československého kamenoprůmyslu, Praha, vypracovalo v roku 1971, stavebná výroba na Slovensku bude roku 1975 potrebovať 5,6 mil. m³ vyťaženého štrkopieskového materiálu, no k dispozícii bude mať iba 4,4 mil. m³, takže sa ukazuje nedostatok 1,2 mil. m³.

Prečo sa však doteraz neťažil štrk z Dunaja, kde ho máme taký nadbytok, že nám z neho vznikajú mnohé starosti a škody?

Bolo to preto, že dovoz štrkopieskového materiálu z ťažiska ukladania v dunajskom riečisku, t. j. z oblasti pri Gabčíkove, do ťažiska spotreby v Bratislave a na jej okolí bol drahý. Materiál ťažený v riečisku pri Bratislave mal zasa nevhodnú zrnitosť pre stavebnú výrobu. Bol hrubozrnný, piesčité frakcie mu chýbali.

Pre údržbu plavebnej dráhy bagrovali na najhoršie štrkové brody na úseku od Bratislavy do Gőnyü ale vyťažený materiál sa pre ekonomické dôvody nedopravoval ďalej, lež sa vysypával hneď vedľa hlavného koryta a depónie zaberali časť medzihrádzového priestoru, potrebného na odvádzanie povodní. Tak sa stále zmenšovala prietočná plocha pre povodňové prietoky a ich hladiny sa zvyšovali. Takýmto bagrovaním sa čiastočne a prechodne prospelo medzinárodnej dunajskej plavbe, ale narastali ostatné nepriaznivé následky hromadenia štrkov v dunajskom riečisku.

Podmienky na exploatáciu dunajských štrkov z riečiska pri Bratislave podstatne sa zlepšia po výstavbe riečnej zdrže pod Bratislavou v rámci vodného diela Gabčíkovo. Projektovanou zdržou pod Bratislavou vytvorí sa na pozdĺžnom profile Dunaja nový zlom, podstatne účinnejší, ako bol doterajší prirodzený pri Palkovičove. Riečna zdrž pod Bratislavou bude mať hladinu takmer vodorovný. Na jej hornom konci zadržia sa všetky štrky prichádzajúce zhora, a nižšie zadrží aj všetky piesky.

Riečna zdrž pod Bratislavou, bude mať na pohyb dunajských štrkov taký vplyv, že ťažisko ich ukladania presunie sa od riečneho kilometra 1820 do riečneho kilometra 1860, to znamená o 40 km proti toku, do bezprostrednej blízkosti Bratislavy, do ťažiska spotreby. Vystanú náklady na dopravu štrku loďami proti prúdu na vzdialenosť 40 km. Úsek sedimentácie štrkov v zdrži sa v porovnaní s úsekom doterajšieho ukladania v prirodzenom riečisku podstatne skráti a ustáli, čo predstavuje tiež istú výhodu pre ťažbu materiálu z dunajského koryta.

Ďalší priaznivý vplyv riečnej zdrže pod Bratislavou bude v tom, že sa v nej zadržia aj piesky, ktoré dosiaľ silný vodný prúd odnášal do dolnej trate Dunaja. Tak sa zlepší kvalita a upotrebiteľnosť štrkopieskového materiálu ťaženého z Dunaja.

Prognózu sedimentácie štrkov a pieskov na hornom konci budúcej riečnej zdrže pod Bratislavou študoval Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave na hydraulickom modeli. Výskumom sa zistil profil, v ktorom bude ležať ťažisko ukladania štrkov a v ktorom by sa mala uskutočniť sústredená ťažba. V tomto mieste bola navrhnutá veľká úpravňa štrkopieskového materiálu s ročnou kapacitou 600 000 m³, čo zodpovedá zhruba ročnému prínosu štrkopieskového materiálu Dunaja. Na záver treba však povedať, že výhodný zdroj štrkopieskového materiálu na hornom konci budúcej riečnej zdrže pod Bratislavou časom „vyschne", a to vtedy, keď sa výstavba riečnych zdrží na rakúskom úseku Dunaja priblíži k Devínu, najmä, keď sa postaví riečna zdrž Wolfsthal-Bratislava nad Bratislavou. Potom sa všetky štrky a piesky prichádzajúce ešte z hornej trate Dunaja zachytia v tejto zdrži.

Po výstavbe vodného diela Wolfsthal-Bratislava musí sa, pristúpiť k ťažbe zásob štrkopieskového materiálu v starom koryte Dunaja na úseku Hrušov-Palkovičovo, odkiaľ možno podľa predbežných odhadov vyťažiť okolo 30 mil. m³ materiálu bez toho, že by sa zhoršila prvotná funkcia riečiska. Len po vyčerpaní tejto zásoby bude možné pripustiť ďalšiu ťažbu štrkopiesku z materiálových jám na úkor pôdneho fondu.


Začiatok ťažby v oblasti Čunovských jazier.

Ťažba sa tu začala v 60tych rokoch počas obdobia silnejúcej socialistickej výstavby. Letecký pohľad na oblasť z hora z 12. septembra 1961 potvrdzuje túto skutočnosť:

Pohľad zhora na začiatok ťažby:
letecká snímka 12. september, 1961 - začiatok ťažby
letecká snímka 12.september, 1961 s obrysom jazier


Vznik Čunovských jazier na leteckých snímkoch
Začalo sa ťažiť v severo-západnej časti veľkého jazera. Pomalým tempom. Zamračená Snímka zo 14.7.1964 ukazuje iba malý pokrok.


Neskôr sa tempo ťažby zrýchlilo a 23. júna 1967, už bola odkrytá južná časť malého a severná časť veľkého jazera.



V roku 1969 už vyťažené územie vyzeralo takto: (Farebne sú vyznačené priesaky podzemnej vody)



zdroj:©Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica

Až v 70-tých rokoch tu postupne začali vznikať vodné plochy. V októbri 1972 a v auguste 1973 sa už začali črtať jazerá:





Malé jazero, južná a severná časť veľkého jazera boli postupne vybágrovné a zaplavené podzemnou vodou. Iba stredom veľkého jazera, tam kde je dnes ostrov, viedlo prepojenie. Toto sa postupne zmenšovalo (snímky z decembra 1973).



30. marca 1978 toto prepojenie už takmer zaniklo a ostal po ňom novovzniknutý ostrov.



A 26. augusta 1980 má jazero vpodstate už dnešný tvar. Prepojenie úplne zaniklo a je vidno iba ostrov v strede veľkého jazera.



Ukončenie ťažby štrkopieskov na čunovských jazerách pravdepodobne súviselo s prieskumami a nájdením neďalekého vodného zdroja pitnej vody na Ostrovných lúčkach. Jazerá mali byť v ochrannom pásme tohoto zdroja a obava z jeho znečistenia pravdepodobne ukončila pokračovanie ťažby štrkopieskov. Jazerá sa tak ďalej nehĺbili a ostali plytšie. Po ukončení ťažby sa sem začína vracať aj príroda.

Bágrovaním jazier vznikli na ich dne rôzne kopčeky a priehlbinky. Pri pohľade z vtáčej perspektívy, najmä na veľkom jazere, vidno nádherné vrásnenie. Vidno ho najmä kvôli priezračnej a nie až tak hlbokej vode. Toto zvrásnenie je typickou črtou čunovských jazier a z výšky vytvára ich úžasný kolorit. Na satelitnej snímke z roku 2014 sa to dá pekne pozorovať. Pod vodou vidno aj zatopené prepojenie o ktorom som písal vyššie.

snímka z 28.2.2019
Copyright (c) Google Earth 2025


Ako už bolo spomenuté vyššie. Lúky medzi Rusovcami a Čunovom ponúkali perfektné ťažobné podmienky - hojnosť kvalitných štrkopieskov, blízkosť pri Bratislave s vybudovanou infraštruktúrou. Navyše na tamojších lúkach štrkopiesky dosahovali až k povrchu a nebola tu orná pôda ktorú by trebalo odkryť a zachovať. A tak ťažobný podnik, ktorý tu začal ťažiť mal nižšie počiatočné náklady.

V tom čase bol dopyt po kvalitných štrkopieskoch veľmi veľký a na ich predaji sa dalo dobre zarobiť. Niektoré jednotné roľnícke družstvá JRD to využívali a ťažbu štrku zavádzali vrámci svojej pridruženej výroby - prác a služieb mimo poľnohospodárskej činnosti. Častokrát však ťažbu zriaďovali na svojich poliach a tak ubúdala aj vzácna orná pôda.
14.09.1974 - Pôda najcennejšie národné bohatstvo
autor: -
zdroj: Rozhlas a Televízia č.38


Slovensko rastie navidomoči. No to všetko čo sa dvíha ustavične do výšav, čo sa roz­rastá po širočizných rovinách zanecháva i stopy. Také kto­ré si každý ani neuvedomuje. Koľko nám ubúda napr. veľmi kvalitne úrodnej pôdy. Koľko pôdy, ktorá kedysi dá­vala hojné úrody leží napr. na Považí ľadom.

Prečo?

Jednoducho preto, lebo po do­končení vodných diel investo­ri pozabudli na zákonné opat­renia, ktoré im ukladajú zde­vastovanú pôdu vrátiť poľno­hospodárskej výrobe. Dve ti­sícky hektárov bývalej veľmi úrodnej pôdy nedáva nijakú úrodu.

Koľko by to bolo mä­sa, masti, mlieka, masla. Za posledných päť rokov ubudlo na Slovensku bezmála 80 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy, z toho do 20 tisíc ha ornej. Napríklad len zastava­ním pre priemyselnú a indivi­duálnu výstavbu sa takrečeno stratilo 8 tisíc hektárov kva­litnej ornej pôdy.

Veľké plo­chy boli zničené devastáciou pri Investičnej výstavbe, pri ťažbe štrkov, pieskov, tehliar­skej hliny a pod. Nad takým­to počínaním rôznych podnikov a organizácii sa poľnohospo­dári oprávnene pohoršujú. Každý chápe, že potrebuje­me štrk a piesok. Tehla je prepotrebná pre stále rastú­cu výstavbu.

Otázne je však, ako sa to robí. Zaberajú sa neprimerane veľké plochy, ne­ťaží sa dostatočne do hlbky a vyťažené plochy zostávajú v dezolátnom stave. Zástup­covia napr. Západoslovenských kameňolomov a štrkopieskov síce hovoria, že pôdu po vyťažení zrekultivujú.

Skutočnosť je však podstatne odlišná. Mnohým podnikom a or­ganizáciám najmä však Po­zemným stavbám prichodí pri­pomenúť, že by bolo možno značné množstvá štrku a pies­ku získavať z tokov našich riek napr. z Dunaja ročne až dva milióny kubíkov. K tomu sú však potrebné výkonné bagrovacie súpravy, bolo by treba vybudovať nákladištia, komunikácie a iné.

Pravda na rovine napr. senecké bag­­rovisko je to predsa poho­dlnejšie, ľahšie za minimál­nych nákladov. Ani niektoré poľnohospodár­ske závody nemajú pri zabe­raní ornej pôdy vždy čisté svedomie. Napr. družstevníci v obci Sokolce okr. Komárno si zakúpili kvôli fažbe štrko­pieskov vysokovýkonný nemec­ký bager a namiesto toho, aby päť veľkých jám na čer­nozemi zúrodnili, budú ťažiť štrk a piesok. Takejto pridru­ženej výrobe na 20 ha černo­zeme možno odporučiť iba zmenu firemnej tabule JRD nahradiť ju tabuľou Staveb­ný podnik.

Orná pôda je naše najcen­nejšie národné bohatstvo Má­me Jej nateraz v republike iba 38 árov na obyvateľa. Ak by sa takto postupovalo ďalej, čoskoro by sa nám to vy­pomstilo. Hospodárenie s pô­dou sa preto musí stať ne­vyhnutnou záležitosťou nielen pracujúcich v poľnohospodár­stve, ale všetkého ľudu, ce­lej našej verejnosti.

Bližšie k týmto otázkam pohovoríme v Roľníckej besede o 13:00 hod.

K relácii o 13 00 hod


Kto začal ťažiť štrk na mieste čunovských jazier?

(V tejto oblasti je potrebné vykonať ešte ďalšie bádanie, a objasniť niektoré otázky).

Spoločnosti ktoré mohli v tom čase začať ťažbu boli s najväčšou pravdepodobnosťou:


Katastrálne územia vtedy a dnes

Katastrálna mapa dnes uvádza pod veľkým jazerom vlastníka pozemku Podieľnícke družstvo Dunaj (PD Dunaj). Toto družstvo vlastní aj kúsok malého jazera. Vlastníkom väčšej časti malého jazera je Slovenská republika a ako správca sú uvedené Lesy Slovenskej Republiky š.p. Hranica týchto dvoch vlastníkov na malom jazere vlastne odzrkadluje starú hranicu katastrálných území rusoviec a čunova.

Vlastníkom asfaltovej cesty, parkoviska a časti štrkových ciest okolo veľkého jazera je Hlavné mesto Bratislava.

Zaujímavé je, že zatiaľ čo veľké jazero je vedené v katastri ako "Vodná plocha", to malé je vedené ako "Trvalý trávny porast."

vlastníci pozemkov podľa katastra dnes (rok 2025)

Copyright © Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

V čase začiatku ťažby(60-te roky), podobne ako dnes, tamojším územím viedla hranica katastrálneho územia obcí Čunova a Rusoviec. Bola však o trochu iná ako dnes a k Čunovskému chotáru patril aj kúsok pod terajším malým jazerom. Neskôr (pravdepodobne až v 90tych rokoch) sa hranica obcí zmenila tak, že viedla popri asfaltovej ceste. Tá v čase ťažby ešte nebola postavená, bola vybudovaná až koncom 70-tych rokov. Hranica sa však pred Farskou lúkou(poľom) zvrtne tak, že vedie jej spodnou a ďalej západnou stranou. Zmenou hranie tak Rusovce získali nielen celé malé jazero ale aj lúky so vzácnymi orchideami.

Hranice katastrov Rusovce a Čunovo:
hranica katastrov počas ťažby
hranica katastrov dnes

Hranica prechádzala ale aj cez ťažobné územie. Po kolektivizácii ktorá nastala v 50tych rokoch 20. storočia, a vzniku JRD, tamojšie družstvá získali aj pozemky na tomto území. Objastniť vlastníctvo pozemkov v čase ťažby by pomohlo nahliadnutie do pozemkovo knižnej vložky na katastri. S veľkou pravdepodobnosťou JRD Čunovo vlastnilo pozemky pod a okolo veľkého jazera a pod menšou časťou malého jazera. Otázny je vlastník pozemkov pod väčšou časťou malého jazera. Dnes to je štát a správca sú Lesy SR. Vtedy to mohol byť Štátny majetok Rusovce, poprípade tiež Lesy či JRD Rusovce. Neskôr sa stalo vlastníkom JRD Dunaj, keď sa všetky JRD s ŠM do neho včlenili.

Vznik ŠM Rusovce, JRD Rusovce a JRD Čunovo
Štátny majetok Rusovce

JRD Rusovce a Čunovo






JRD Rusovce

JRD Rusovce malo v rámci svojej pridruženej výroby aj ťažbu štrkopieskov v oblasti Dunaja. Malo svoje ťažobné bagroviská. Zdroje však nepopisujú, ktoré to boli a kde presne sa tieto miesta nachádzali.

09.04.1968 - DO RUSOVIEC MLAĎ SA HRNIE
autor: Eduard Fašung
zdroj: Hlas Ľudu č.85


Využili možnosti zdokonalenej sústavy riadenia poľnohospodárstva.
Nechcú byť len obchodníci.
Podarí sa im zaceliť trhliny v poľnohospodárskej výrobnej činnosti?

V rokoch 1965 a 1967 dali do užívania jedenásť bytových jednotiek, začali stavať družstevný dom, ktorý bude stáť 1 600 000 tisíc korún, vlani si vyplatili na pracovnú jednotku Kčs 24,80 a do prevádzkovo zabezpečovacieho fondu namiesto 261 000 dali až 2 100 000 korún.To je iba niekoľko superlatívov z bilancie neveľkého jednotného roľníckeho družstva v okrese Bratislava vidiek. Zámerne vravím iba niekoľko, pretože hospodárenie družstevníkov v Rusovciach v posledných rokoch zaznamenalo obdivuhodný kurz k lepšiemu a tých niekoľko čísel, ktoré som vytrhol z ich bilancie zďaleka nestačí na vyčerpávajúce zhodnotenie ich gazdovania.Keď som nedávno čítal kompletný rozbor hospodárenia tohto družstva za rok 1967, niekoľkokrát som si očami zapísal do mysle číslo 782 percenta. Ono totiž predstavuje prekročenie vlaňajšieho hrubého dôchodku, ktorý oproti roku 1966 vzrástol o 3 507 000 korún a oproti roku 1964 bol až štvornásobne vyšší.

Z ČOHO VYTVORILI TOĽKO HODNÔT?

Pýtal som sa a hltavo som vstrebával do mysle ďalšie riadky bilančného rozboru. A verte prekvapilo ma konštatovanie družstevníkov, že príčinou tohto rastu je vplyv zdokonalenej sústavy riadenia poľnohospodárstva som sa dosiaľ okrem oficiálnych hodnotení skutočne ešte nestretol. Skôr naopak. Družstevníci vravia, že novoty kvôli rôznym cenovým deformáciám nesplnili ich očakávanie. I keď zároveň pripúšťajú, že sa dnes už gazduje voľnejšie ako v období direktívneho riadenia. Vedenie JRD v Rusovciach ako som sa ďalej dozvedel z rozboru vedelo využiť pozitívne stránky zdokonalenej sústavy riadenia a rozvinutím prác a služieb plne vyvážilo a prevážilo jej záporné stránky. Teda nie plody zeme a bohatstvo maštalí, ale predovšetkým nepoľnohospodárska činnosť zohrala najdôležitejšiu úlohu v rusovskom hospodárskom rozmachu. V lanskom roku v porovnaní s rokom 1963 v hodnotovom vyjadrení v tomto družstve objem služieb vzrástol o 738 percent a predstavoval 6 556 000 korún. Tento zdroj príjmu zabezpečil dostatok finančných prostriedkov do prevádzky i na investície a má zásluhu na tom že družstvo sa bez ťažkosti dokázalo vyporiadať s rôznymi neduhmi na poliach i v živočíšne výrobe. Avšak treba zdôrazniť, že tu nešlo len o akési zapchávanie dier v rozpočte. Prostriedky zo služieb družstevníci skutočne použili na rozvoj poľnohospodárskych výrobných odvetví. Svedči o tom najmä skutočnosť, že zo 641 hektárov poľnohospodárskej pôdy predali štátu vyše 17 vagónov mäsa, 450 tisíc litrov mlieka a čestne splnili spoločenskú objednávku aj v rastlinnej výrobe. Pohľad do poľnohospodárskych odvetví tohto družstva však doteraz

NEMÁ ŽIADUCI LESK

Napríklad vlani im chýbalo v kŕmnej bilancii vyše 100 ton jadrových krmív a to nielen preto že chovajú vysoké stavy hospodárskych zvierat, ale aj z toho dôvodu, že nedosiahli plánovaný hektárový výnos kukurice, mali pomerne vysoké stavy hospodárskych zvierat, ale aj z toho dôvodu, že nedosiahli plánovaný hektárový výnos kukurice mali pomerne vysoké straty zrna pri kombajnovej žatve a náležite nevyužili ani všetky možnosti agrotechniky v prospech vysokých úrod obilnín. V živočíšnej výrobe každý liter mlieka vyrábali so stratou Kčs 1,28 a na každý kilogram hovädzieho mäsa doplácali Kčs 1,92. To sú tiene ich vlaňajšej bilancie.

Predseda rusovského družstva Pavol Čech v našom rozhovore tieto nedostatky nijako nezastieral. Veď predovšetkým jeho a všetkých ostatných z vedenia družstva pália ako piesok v očiach. Ako sa ich zbaviť? O tom už neraz dumali a podľa slov predsedu majú už recept na to aby tohto roku mlieko ani mäso ich družstevnú bilanciu nečiernilo. Viac krmív chcú získať najmä zlepšením výživy pôdy a základnej agrotechniky. Väčšiu rentabilitu chovov má zabezpečiť najmä dôsledná selekcia kráv a v produkcii žírneho dobytka intenzívny výkrm teliat. Máte pravdu. Spomínané opatrenia čo by poľnohospodárska prax nepoznala. Naozaj nie sú to žiadne novinky. Ide o poriadok v gazdovaní a ten vyviera predovšetkým z disciplíny pracovných kolektívov i jednotlivcov. V uplynulých rokoch sa disciplíny v Rusovciach akosi nedostávalo. Napríklad manželia Dionýz a Alžbeta Kuchtovci za rok nadojili od jednej dojnice priemerne 2526 litrov mlieka. Väčšina dojičov však hlboko zaostala za týmto priemerom.

Preto sa družstvo muselo nakoniec uspokojiť s priemerným ročným výkonom dojníc 2222 litrov mlieka na jednu dojnicu. I keď do určitej miery sa na tomto výkone podiela individuálny výkon kráv, podiel kŕmičov a dojičov z tohto nijako nemožno vylúčiť. Podobné príklady by sme mohli zobrať aj z iných pracovísk. Domnievam sa však že ich netreba širšie rozmazávať, pretože v podstate vyplývajú z organizácie práce a tú si družstvo musí ušiť v rámci vlastných možností. Zároveň si myslím, že cudzie boľačky pokiaľ nemajú charakter všeobecného rázu nie sú pre druhých zaujímavé a neslúžia ani ako príklad. Za najatraktívnejšie v gazdovaní rusovského družstva momentálne pokladám práce a služby. Nie preto žeby som v nich videl budúcnosť tohto JRD. Nakoniec tak nestavajú otázku ani samotní družstevníci.

CHCEM IBA UKÁZAŤ

čo to vlastne robili, keď mali z toho až tak veľký osoh. V podstate ide o dopravu a zemné práce. Pritom využívajú spoluprácu so stavebnými podnikmi. Najmä Doprastav s ktorým majú uzavretú Dohodu o vzájomnej spolupráci, umožnil družstevníkom rozvinúť práce a služby. Družstevné ťažké mechanizmy pracujú na rôznych stavbách a okrem toho
družstvo predáva štrk z vlastného štrkoviska. Samotné zakázky sú však Iba jednou stranou mince. Tú druhú ktorá predstavuje vysokú rentabilitu tejto činnosti tvorí hmotná zainteresovanosť pracovníkov tohto odvetvia, ich odmeny predstavujú určité percento z tržieb. Teda v podstate každý si rozhoduje o svojom zárobku. Nikto nemusí nikoho naháňať, pretože keď nezarobí pre družstvo, málo koruniek štrngá aj v jeho vlastnom vrecku.Toto v Rusovciach v odvetví služieb už netreba nikomu vysvetľovať. Ľudia si zvykli, že iba za poriadnu prácu, možno získať riadnu odmenu. A nielen to. Družstvo dnes už ľuďom neponúka iba slušnú odmenu vo výplatnom vrecúšku ako

I CELÝ RAD ĎALŠÍCH VÝHOD.

Spomínal som stavbu družstevného domu, kde okrem iného chystajú otvoriť družstevnú vývarovňu, klubovne a ďalšie priestory na kultúrne pôžitky družstevníkov. A čo je najlákavejšie, družstvo postavilo a v najbližších rokoch postaví ďalších dvanásť bytových jednotiek. Družstevníkom poskytujú riadnu platenú dovolenku a napríklad vlani zakúpili 30 rekreačných poukazov aby družstevníci mohli čo najpríjemnejšie stráviť dovolenku. Možno sa diviť, že si u nich mladí ľudia priam podávajú kľučku so žiadosťami o prácu v JRD. Priemerný vek družstevníkov oproti roku 1963 vlani klesol zo 60 na 42 rokov. S takouto vizitkou sa v našom kraji môže pochváliť skutočne len veľmi málo JRD. Ona je najlepším svedectvom dobrej prosperity rusovského družstva.


04.10.1967 - Už nie patrón ale partner
autor: -
zdroj: Doprastav č.41, závodný časopis Doprastavu n. p. Bratislava


-JRD RUSOVCE SA OMLADZUJE
-Z ROKA NA ROK HOSPODÁRSKY SILNEJŠÍ
-PATRONÁTNA POMOC, KTORÁ OZAJ POMOHLA
-ĎAKOVNÉ SLOVÁ A UZNANIE PREDSEDU JRD PAVLA ČECHA NÁS ZAVÄZUJÚ
-SPOLUPRÁCA NEBOLA LEN FORMÁLNA
-SMELÉ PERSPEKTÍVY NÁŠHO PARTNERA

Piaty raz sa už stretli zástupcovia rusovského JRD so zástupcami nášho Doprastavu, aby prerokovali a podpismi potvrdili zmluvu na ďalší rok.

Tohtoročné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 25. septembra 1967 malo akýsi slávnostnejší ráz oproti minulým rokom. Nie azda preto, že išlo o jubilejné 5. stretnutie, na ktorom sa oba partneri do hovorili ako si budú pomáhať. ale preto, že Rusovčania prišli tentoraz už ako partner. Prišli uzavrieť nie patronátnu zmluvu, ale

dlhodobú dohodu o vzájomnej spolupráci.

Umožňujú to okolnosti, že JRD Rusovce sa v posledných rokoch značne priblížili vytýčeným cieľom a hospodársky sa upevnili. Za daných okolností uzavretie patronatnej zmluvy už neprichodí do úvahy: Preto sa strany dohodli uzavrieť dlhodobú dohodu o vzájomnej spolupráci na roky 1967-1970, ktorá by mala prispieť k vytvoreniu predpokladov na dosiahnutie cieľa vytýčeného XIII. sjazdom vyrovnanie - poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. O tom, že JRD Rusovce majú reálne predpoklady dosiahnuť tento cieľ svedčí rad faktov:

Predovšetkým sa znížil vekový priemer družstevníkov na 42 oproti 56 rokom z roku 1964 a perspektívne ráta sa s prílivom mladých ľudí.

Plán tržieb v roku 1967. prekročia minimálne o 15%.

Vytvárajú sa podmienky na prechod na vyššiu úroveň hospodárenia tak, aby v roku 1968 mohli zaviesť pevné odmeňovanie, ako aj rad ďalších opatrení.

Na slávnostný podpis dohody prišli vedúci pracovníci JRD Rusovce na čele so svojím predsedom s. Pavlom Čechom, zástupcovia rusovského MNV na čele s predsedom Eugenom Košťalom, zástupca OVPS s. A. Karovič. Zo strany nášho Doprastavu n. p. boli prítomní podnikový riaditeľ s. Ing. Ján Sedláček, ekonomický námestník Ing. Jozef Weigelt, riaditelia bratislav-ských Stas, predsedovia ZO KSS a ZV ROH, zástupcovia mechanizačného, výrobného a ekonomického úseku a prizvaní hostia.

Stretnutie otvoril podnikový riaditeľ s. Ing. Ján Sedláček, ktorý po privítaní vyslovil radosť, že JRD Rusovce patrí medzi najlepšie nielen v okrese, ale aj kraji. Teší nás - povedal, - že jeho vývoj je progresívny a i keď výsledky práce sú závislé na počasí, predsa z roka na rok vykazuje vyššie a vyššie výnosy. Poznáme plány z hľadiska rozvoja tohto družstva a chceme sa na ne napojiť, aby sme im pomohli tieto čím skôr splniť. Máme spoločné ciele, a výsledky, ktoré spolu dosahujeme každý na svojom pôsobisku majú celospoločenský význam.

Predseda JRD Rusovce s. Pa vol Čech vo svojej odpovedi uviedol, že medzi ich družstvom a Doprastavom sa už piaty rok úspešne rozvíja spolupráca, ktorá bola v minulých rokoch podložená patronátnymi zmluvami. Teraz bude založená na zmluve nového typu.

„Nie je žiadnou náhodou - pokračoval, - že práve v období patronátu n. p. Doprastav došlo k rozhodujúcemu obratu v hospodárení nášho JRD. Od roku 1963, kedy sa začala naša spolupráca, vzrástla hrubá rastlinná výroba v stálych cenách na 1 ha poľnohospodárskej pôdy z Kčs 2804 na Kčs 3609, a z doterajších výsledkov je isté, že v tomto roku sa ešte zvýši. Ešte markantnejší bol vzostup živočíšnej výroby z Kčs 2071 na 3900 na 1 ha poľnohospodárskej pôdy.

K rozvoju poľnohospodárskej výroby, prispeli výrobné prostriedky, ktorých financovanie bolo umožnené zvýšením tržieb na úseku prác a služieb, a toto nám umožňovala práve spolupráca s n. p. Doprastav. Bol naším najväčším odberateľom štrkopiesku a zamestnával naše mechanizmy v obdobiach, kedy nemohli byť využité doma. Okrem toho sa úspešne rozvíjala aj vlastná patronátna činnosť či už brigádnickej pomoci doprastavákov v špičkových prácach v rastlinnej výrobe, alebo na poli technickej pomoci našej mechanizácie.

Naši družstevníci dobre vedia, že rast hodnoty pracovnej jednotky a prémií z Kčs 9,10 v roku 1963 na Kčs 23. - v roku 1966 by bol nemožný bez hospodárskej spolupráce s n. p.

Doprastav,

a sú vašim pracovníkom za to vďační. Požiadali ma, aby som pri tejto príležitosti tlmočil ich poďakovanie vedeniu podniku, masovým zložkám a všetkým pracovníkom. K tomuto poďakovaniu sa pripájam aj ja, pretože sám najlepšie viem aké porozumenie a ochotu som vždy našiel tak na vedení podniku, ako aj na jeho zložkách, kedykoľvek sme boli v tiesni a potrebovali sme pomoc".

Po pozdravných prívetoch predstaviteľov oboch oboch strán prečítal dr. Ladislav Kollár text dohody, ktorú potom podpísali za JRD Rusovce jej predseda s. Pavol Čech a za náš Doprastav n. p, jeho podnikový riaditeľ s. Ing. Ján Sedláček.

Obe zmluvné strany pozdravil ėšte predseda MNV z Rusoviec s. Eugen Koštial. ktorý úprimnými slovami privítal uzavretie tejto dohody a želal obom stranám v ich práci veľa úspechov.

Po oficiálnej časti tohto stretnutia nasledovala srdečná beseda prítomných zástupcov o problémoch, starostiach, úspechoch i perspektívach ďalšej spolupráce.

Na čom sa dohodli

Výťah z dohody o vzájomnej spolupráci uzavretej medzi JRD Rusovce a n. p. Doprastav.

V duchu úlohy XIII. sjazdu - do roku 1970 v podstate vyrovnať úroveň poľnohospodárstva na úroveň priemyslu, ako aj uznesenie VI. všeodborového sjazdu, kde sa zdôrazňuje významná úloha nášho poľnohospodárstva pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja spoločnosti a venovaniu všestrannej pomoci poľnohospodárstvu - sa nesie dohoda, ktorú uzavrel náš Doprastav so svojím tradičným patronátnym JRD Rusovce. Pravda splnenie tejto úlohy bude vyžadovať okrem spoločenského a ekonomického prerodu dediny aj využitie výrobných socialistických vzťahov v poľnohospodárstve a zavedenie systému organizácie a riadenia z priemyselných podnikov do poľnohospodárstva. Preto aj náš Doprastav považuje naďalej za hlavnú úlohu vzájomnej spolupráce uplatnenie skúseností nášho podniku do JRD a to v oblasti riadenia plánovania, organizácie práce, vo zvyšovaní odbornej kvalifikácie, kultúrnej činnosti družstevníkov, zavádzaní odmeňovania podľa skúsenosti v priemysle, rozvoja socialistického súťaženia a tým dosiahnutie u členov JRD socialistického pomeru k práci.

Na čom sa strany dohodli Podľa jednotlivých oblastí, a to na úseku politicko-výchovnej a organizátorskej práce v záujme vzájomného kontaktu Doprastav zabezpečí na zasadnutiach predstavenstva, na členských schôdzach, pri vyhodnoteniach výsledkov hospodárenia funkcionárov ZO KSS, odborovej organizácie, prípadne odborových pracovníkov

konkrétnu ротос.

Vo výnimočných prípadoch, najmä pri živelných pohromách poskytneme na požiadanie JRD brigádnickú pomoc. pri špičkových nárazových prácach poskytneme pracovné sily z odborného učilišťa za odmenu v plnej hodnote, podľa platných noriem JRD a vyhlášky Ministerstva školstva. Po preskúmaní možností zavedenia strojného spracovania účtovníckej agendy v JRD sa zaväzujeme poskytnúť odborné rady, zapracovanie a prípadne aj spracovanie určitých prác podľa osobitnej dohody.

V rámci školenia pracovníkov Doprastavu umožníme vyškoliť pre JRD Rusovce posádky stavebných strojov ako aj iné strojné profesie, pričom náklady spojené so školením uhradí JRD.

V oblasti technicko-výrobnej

JRD bude uplatňovať všetky pokrokové metódy práce pri obrábaní a zbere poľnohospodárskych kultúr s maximálnym využitím mechanizačných prostriedkov a bude dbať, aby sa strojový park ďalej rozvíjal. Doprastav prednostne zabezpečí opravu náradia, resp. mechanizácie dodávateľským spôsobom za vnútropodnikové pevné odovzdávacie sadzby. Podľa predchádzajúcej dohody роskytneme v rámci možnosti brigádnikov na opravu poľnohospodárskych strojov.

Doprastav poskytne pomoc pri dobudovaní nových dielní JRD so zreteľom na plné využitie strojov ako aj zabezpečenie bezpečnosti práce, vybavenie potrebným náradím. Poskytneme pomoc pri obstaraní týchto prostriedkov.

Doprastav poskytne pomoc pri obstarávaní rozličného materiálu (materiál určený do šrotu, odpadový materiál, prípadne nadnormatívne zásoby, nepoužívané náradia Z dielni atd.. atd.

Podľa vzájomnej dohody JRD poskytne Doprastavu voľnú kapacitu dopravy, ťažkých mechanizmov a stavebného materiálu, štrk, piesok.

Na úseku kultúrnom a sociálnom

-Pri rozličných slávnostných príležitostiach usporiadaných Doprastavom bude JRD spolupracovať a v prípade potreby poskytne materiálnu pomoc.

-Pre zlepšenie práce JRD sa zvýšenie kultúrnej úrovne družstevníkov v JRD vybuduje sociálne zariadenie, družstevný dom s kultúrnymi miestnosťami, pričom im Doprastav poskytne technické rady svojich odborných pracovníkov atď.

V ďalších bodoch je ešte poskytnutie našej podnikovej hudby, vzájomné pozývanie sa na kultúrno-spoločenské podujatia umožnenie rekreácií členov v našich zariadeniach, spolupráca s naším časopisom Doprastav atd.

V záverečných ustanoveniach dohody čítame ešte, že sa plnenie tejto bude hodnotiť ročne na zasadnutí predstavenstva JRD za prítomnosti zodpovedných pracovníkov Doprastavu. Za účelom operatívneho riešenia rozličných záležitostí vyplývajúcich z tejto dohody JRD poveruje svojho predsedu súdruha Pavla Čecha a zo strany Doprastavu s. dr. Ladislava Kollára. Na plnení dohody o vzájomnej spolupráci budú sa podieľať za Doprastav všetky služby umiestnené v Bratislave.

Hospodária DOBRE

Srdečný rámec besedy po podpisani dohody o vzájomnej pomoci a spolupráci bol dobrou príležitosťou nazrieť do kuchyne nášho partnera - JRD Rusovce. Každý si vzal svojho do kúta a tam sa veselo debatovalo. Mechanizátor JRD I. Veselka mal tubů debatu so súdruhom Miloslavom Poláčkom z mechanizačného. Zrejme hovorili niečo mašinách, ale myslíme, že najviae o náhradných súčiastkach ktoré nedostať. Vážne sa tvárili aj predseds Pavol Čech s riaditeľom Stas 02 Ing. Kiššíkom zrejme riešili alebo doriešovali nejaký problém. Skrátka každá skupinka mala o čom hovoriť, podozvedať sa čo to.

Nás mimoriadne zaujala beseda agronoma Emila Komárka, ktorý mal okolo seba azda najviac poslucháčov. Hovoril o tohtoročnej úrode. Priemerný výnos jarného jačmeña mali z hektára 26.30 q. z toho špičkový výnos až 31 q. Pri ozimnej pšenici bol priemerný výnos 53.7 q z ha, špičkový 41.3 q. Tohtoročné žatevné práce šli ani po masle. Za 14 dní, vďaka peknému počasiu, boIi komplet hotoví, bez akejkoľvek brigádnickej alebo Inej pomoci. Boli medzi prvými v okrese čo odovzdali obilie štátu a to 17 vagónov. Desať vagónov si nechali na osivo. Silážnej kukurice zobrali 126 vagónov. Priemerný výnos bol 550-600 q z ha. Starostiam však ešte nie je koniec. Čaká cukrová repa, ktorú začnú vyberať už tento týždeň. Plánovaný výnos by mal byť cca 300 q z ha. Začala sa už aj jesenná sejba a to ozimných pšeníc perspektívnej odrody na 150 ha. Čaká aj zber osivovej kukurice na ploche 20 ha, s ktorým začnú tiež tento týždeň. Vylamovanie kukurice na cca 120 hektároch si nechávajú až bude cukrová repa odvezená. Starostí ešte plná hlava, len aby počasie vydržalo. Do besedy sa zapojil aj osvedčený zootechnik s. Malinerič, ktorý nás informoval ako sa mu darí živočíšna výroba. Darí sa mu dobre. Má vďaka rastlinnej výrobe dostatok krmovín a je zabezpečený aj na zimu..

A takto každý si pohovoril o svojom fachu, vymenili sa názory, padali návrhy ako to ešte lepšie robiť, aby bol náš stôl bohatší a verejnosť spokojná.

Bolo to zasa jedno úspešné stretnutie na pôde nášho podniku, ktoré sa nieslo plne v duchu novouzatvorenej dohody o vzájomnej spolupráci a pomoci.


V čunovskom a rusovskom katastri sa v tom čase nachádzalo niekoľko rôznych bagrovísk, na ktorých mohli vykonávať ťažobnú činnosť aj rôzne spoločnosti - družstvá alebo podniky. Navyše tam mohli ťažiť štrk neďaleko od seba. Mohli spolupracovať alebo si konkurovať.

Lokality v okolí kde sa ťažili štrky a piesky v roku 1969:
■ Veľké rusovské jazero ■ Malé rusovské jazero
■ Pieskové ■ Čunovské jazerá ■ Štrkovisko
zdroj:©Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica


Podľa článku z roku 1994 na Rusovskom jazere ťažilo štrk "družstvo". S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o JRD Rusovce - neskôr JRD Dunaj.
05.08.1994 - Zákaz – nezákaz, brána je dokorán. Rozruch okolo rusovského jazera
autor: Eduard Odehnal
zdroj: Večerník č.151


JRD Čunovo a ŠM Rusovce

Zatiaľ sa nenašiel žiaden zdroj, potvrdzujúci, že by sa JRD Čunovo vrámci svojej pridruženej výroby nejako angažovalo v ťažbe štrku na čunovských štrkoviskách. To že sa tak nestalo ale nevylučuje jeho možný podiel na ťažbe, keďže JRD bolo vlastník pozemku pod veľkým a časti pod malým štrkoviskom.

Taktiež nie je nikde uverejnené, či sa ŠM Rusovce podieľal na ťažbe štrkopieskov. Štátny majetok tiež vlastnil pozemky v Rusovciach a pravdepodobne mu patrili aj pozemky pod malým jazerom. Tie teraz patria Slovenskej republike a správcom sú "Lesy SR". Pre objasnenie je nutné nahliadnuť do katasteálnej pozemkovo-knižnej vložky tohto územia, aký vlastník tam bol uvedený v 60tych rokoch v čase ťažby. Na pozemkoch, ktoré po veľkostatkároch v Rusovciach prevzal po znárodnení Štátny majetok je uvedený vlastník - "Čs. štát v správe Štátneho majetku v Rusovciach".

ZKŠ Bratislava

S najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti ťažili štrk Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Bratislava.

Nasvedčuje tomu hlavne televízna reportáž z roku 1977, ktorá rieši ponechanie ťažobných strojov a zariadení závodom Štrkopiesky v Bratislave na nejakom štrkovisku pri Rusovciach. V reportáži sa spomína aj, že toto štrkovisko sa má stať súčasťou vodného zdroja Ostrovné lúčky:
-
autor:
zdroj:

Sú iba dve jazerá pri Rusovciach ktoré by veľkosťou a polohou mohli vyhovovať spomínanému jazeru v reportáži - Rusovské a Čunovské. Ktoré z týchto dvoch jazier sú teda na snímkoch?
V reportáži sa tvrdí:
“V opačnom prípade by dnes zodpovední pracovníci podniku Štrkopiesky v Bratislave nemuseli tuho rozmýšľať, ako odstrániť zvyšky techniky použitej pri ťažbe štrku z jazera neďaleko Rusoviec, ktoré bude jedným zo zdrojov pitnej vody pre obyvateľov Bratislavy”

Toto tvrdenie by sedelo aj na rusovské jazero, ale aj na čunovské jazerá. Avšak v tom čase(1977) sa uvažovalo iba o čunovských jazerách ako o zdroji pitnej vody (PHO). O rusovskom jazere sa uvažovalo skôr ako o potenciálnom rekreačnom stredisku.
-
autor:
zdroj:

-
autor:
zdroj:

Rusovské jazero je aj menšie ako jazero, ktoré ukazuje film. Na leteckej snímke z 30. marca 1978 vyzerá rusovské jazero takto:

Veľké a pod ním malé rusovské jazero.

Navyše jazero na snímkoch sa na čunovské jazerá aj nápadne podobá:

pohľad zo začatku jazier s výstabou cesty,
vľavo malé a vpravo veľké jazero

pohľad na malé jazero

pohľad na veľké jazero

zakrýva rastlina ostrov?

pohľad na veľké jazero

výstavba cesty

Na záberoch je dokonca zachytená aj výstavba cesty vedenej medzi malým a veľkým jazerom.

Takže film s najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje práve Čunovské jazerá a spomínaný závod, ktorý ťažil štrk na jazerách bol “Štrkopiesky v Bratislave”, alebo celým názvom “Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Bratislava závod Čunovo”. Skrátene ZKŠ BA.

Aj ďalší zdroj podporuje tento fakt. Článok z roku 1971 uvádza množstvá vyťaženého štrkopiesku za rok 1970 jednotlivými závodmi patriacimi pod ZKŠ. V tabuľke vyťaženého štrkopiesku z roku 1970 sa uvádza aj ZKŠ Bratislava - podnik Čunovo s množstvom 135 tisíc m3 vyťažených štrkopieskov. Sú tu uvedené napr aj Zlaté piesky s množstvom 170 tisíc m3 alebo Nové Košariská 220 tisíc m3.
03.09.1971- Ložiská štrkopieskov na Slovensku
autor: Jozef Michel
zdroj: MINERALIA SLOVACA č. 12-13


Štrkopiesky sú dôležitou surovinou pre silne sa rozvíjajúci stavebný priemysel. V posledných rokoch sa vybudovalo na Slovensku niekoľko nových moderných závodov na výrobu prefabrikátov, ktoré sú rozložené po celej ploche Slovenska.

...

Geologická stavba ložísk

Geologickú stavbu ložísk štrkopieskov budeme charakterizovať po jednotlivých povodiach, resp. kotlinách, v ktorých sú prakticky akumulované všetky dôležité ložiská štrkopieskov.

...

Priemyselné akumulácie štrkopieskov sú sústredené hlavne v povodí veľkých riek (Dunaj, Váh, Hornád, Morava), kde sa využívajú na mieste alebo zásobujú nielen blízke okolie ale i vzdialené oblasti Slovenska, - napr.: štrky z Dunaja.

...

Povodie Dunaja

V slovenskom úseku Dunaja od Bratislavy po Štúrovo usadzovali sa štrkopiesky vo veľkom priestore (max. šírka až 15 - 20 km) a tvoria prakticky nevyčerpateľné a sústavne doplňované množstvá štrkov. Horninový materiál pochádza jednak z vlastných sedimentov v aluviálnej nive - v našom úseku má Dunaj ešte charakter vysokohorskej rieky - jednak z nánosov svojich prítokov - Váhu pri Komárne a Hrona pri Štúrove. V povodí Dunaja sú sústredené najväčšie ťažobne štrkopieskov na Slovensku, ťažba na jednotlivých ložiskách sa pohybuje od 100 000 m3 /rok až do plánovanej ťažby - v okolí Bratislavy - 400 000 m3/rok. Mocnosť štrkových sedimentov sa pohybuje cca od 10 m v okolí Bratislavy a zvyšuje sa po toku do stredu panvy na viac ako 300 m, následkom tektonických pohybov, ktoré vytvorili rad krýh s rôznou intenzitou poklesu. (Max. mocnosť cca 300 m je pri Gabčíkove.) Hladina spodnej vody siaha prakticky až k povrchu, preto i všetka ťažba štrkopieskov z vody sa vykonáva pomocou rôznych druhov plávajúcich bagrov. Nadložie štrkov tvoria rôzne druhy hlín, ílov a pieskov, ktoré nedosahujú veľké mocnosti. V mnohých miestach (hlavne v koryte a v jeho blízkosti) surovina - štrkopiesok - vychádza úplne na povrch.

...

Ročná ťažba na ložiskách v tažbe podnikmi SKŠ Žilina, VKŠ Spišská Nová Ves, ZKŠ Bratislava a čiastočne Prefa, n. p , Sučany.
Ťažba v roku 1966 4 049 00 m3
Ťažba v roku 19673 679 000 m3

Ťažba v roku 1968 podla Krajov:
Západoslovenský 2 121 000 m3
Stredoslovenský495 000 m3
Východoslovenský1 056 000 m3
spolu:3 672 000 m3

Ťažba v roku 1969 kraj:
Západoslovenský3 026 000 m3
Stredoslovenský 461000 m3
Východoslovenský 833 000 m3
spolu : 4 300 000 m3

Ťažba v roku 1970 podľa jednotlivých ťažobných podnikov:
LokalitaŤažbaPoznámka
VKŠ - Sp. N Ves
Vyšné Opátske100 000 m3
Krásna n/Hornádom140 000 m3
Svit - Batizovce250 000 m3
Geča - Nižná Myšia420 000 m3
Orlov - Plavec140 000 m3
Milhosť480 000 m3
ZKŠ - Bratislava
Štúrovo210 000 m3
Zlaté Piesky170 000 m3 vyťažené 1970
Jakubov50 000 m3
Malé Leváre35 000 m3
Sereď - Čepeň65 000 m3
Nové Košariská220 000 m3
Nové Mesto n/Váhom 170 000 m3 plánovaná
Čalovo130 000 m3 300 000 m3
Čuňovo135 000 m3
Komjatice210 000 m3
Komárno250 000 m3
SKŠ - Žilina
Párnica115 000 m3 1969-130 000 m3
Parížovce92 000 m3 1969 - 96 000
Lipovec86 000 m3 1969 - 85 000
z koryta Váhu
Sučanycca 30 000 m3 Prefa
Dubnica70 000 m3 lož. Košeca - Ilava
Doporučil: Juraj Antaš Geologický prieskum, n. p.,
Geologické stredisko Žilina


Ak teda podnik ZKŠ ťažil štrk na Čunovských jazerách, mali by o tom byť záznamy v archíve Banského úradu v Banskej Štiavnici. Tam by sa medzi archívnymi materiálmi mal nachádzať aj pasport ložiska štrkopieskov ZKŠ Bratislava - Čunovo(1976-1980). (zdroj: Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici, n.p. ZKŠ, dodatok k inventáru, 2001, Zdenka Kollárová)

V tomto archíve sa nachádza aj “Zápisnica z kontrolnej inšpekcie a vyšetrovania ťažby štrkopieskovisku v JRD Rusovce” z roku 1971. (zdroj: Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici, OBVODNÝ BANSKÝ ÚRAD V BRATISLAVE, Čiastkový inventár, 2001, Lenka Juchová, Zdenka Kollárová)

S určitosťou sa dá tvrdiť, že v 70. tych rokoch na čunovských jazerách ťažil štrk podnik ZKŠ Bratislava. Či tam aj začal tento podnik ťažiť, zatiaľ nie je objasnené (pravdepodobne začal). Mohlo to byť však aj tak, že miestne JRD tam v 60.tych rokoch začali ťažbu a neskôr ju prepustili ZKŠ. Alebo sa na ťažbe spolupodielali. JRD Rusovce či ŠM napr. mohli ťažiť štrk na malom čunovskom jazere.

Vyriešiť záhadu ako to presne bolo by mohlo pomôcť ďalšie bádanie v banských a geologických archívoch.

JRD Dunaj

V roku 1976 vzniklo JRD Dunaj zlúčením všetkých druždiev na pravom brehu Dunaja čiže aj JRD Rusovce a JRD Čunovo. (zdroj: web PD Dunaj https://www.pddunaj.sk/o-nas/)
24.11.1975 - Sýpka bude plnšia
autor: (rea)
zdroj: Večerník č.232


Matematici by azda namietali, že ze súčtu nemôže vyjsť násobok, no v živote to chodí zavše inak. Aj v živote jednotných roľníckych družstiev.

Ich členovia sa už dávno presvedčili, že v jednote je sila, že spoločná sýpka býva plnšia, než dovedna všetky tie, v ktorých si šafári každý sám.

Ďalšia etapa rozvoja nášho socialistického poľnohospodárstva, ktorá práve nastupuje, ho kladie na vyšší stupeň organizáciou a efektívnosťou. Znamená to v praxi väčšiu koncentráciu a špecializáciu poľnohospodárskych podnikov, posilnenie úlohy plánu v ich hospodárení.

PRÁVE DNES TO BOLI

štyri zadunajské družstvá JRD Čunovo, Jarovce, Petržalka a Rusovce, ktoré sa zišli v hoteli Kyjev, aby pre budúcnosť spojili svoje sily a znásobili tak výsledky. Nové družstvo nesie názov DUNAJ, sídli v Rusovciach a má spolu 3100 hektárov pôdy, okrem iného dva a štvrť tisíca kusov hovädzieho dobytka a vyše štyristo prasníc. Jeho hrubá poľnohospodárska produkcia má byť na budúci rok 46 116 000 korún, v roku 1980 50 820 000 Kčs:

NA JEHO ČELE

stojí Štefan Štrbavý, nositeľ Rádu práce, dosiaľ predseda JRD Petržalka podpredsedom sa stal doterajší predseda JRD Jarovce Ing. Ján Gajdoš.


15.05.1992 - ZELENÁ veľkovýrobe
autor: Stano Gula
zdroj: Odborárske Spektrum č.20


Jednotné roľnícke družstvá sa nachádzajú v stave transformovania sa na rôzne formy hospodárenia. Oprávnené osoby - pôvodní vlastníci pôdy sa v zmysle príslušných zákonných ustanovení hlásia o reštitúciu. Vládne inštitúcie, vedúce politické strany a hnutia očividne podporujú súkromné poľnohospodárstvo na úkor kolektívneho. Znamená to teda rozpad družstevného poľnohospodárstva? Odpoveď na túto, ale aj na dalšie aktuálne otázky sme hľadali na JRD Dunaj v Bratislave - Rusovciach.

Tento poľnohospodársky družstevný podnik - ako nás informoval jeho terajší predseda Ing. Anton MARKOVIČ - vznikol pred 43 rokmi. Do dnešnej podoby sa však dostal až po zlúčení družstiev Jarovce, Rusovce, Čuňovo, Petržalka a ŠM Petržalka s hospodárstvami v Janíkovom dvore a v Rusovciach. Po organizačných a štrukturálnych zmenách, najmä po zrušení pridruženej výroby ostalo v družstve necelých 400 zo 700 členov pracovníkov, ktorí hospodária na výmere viac než 4600 ha poľnohospodárskej, prevažne ornej pôdy.

Nie je žiadnou novinkou - a teda ani protištátnym činom - ak uvedieme, že poľnohospodárske družstvá sú v krízovom stave, na pokraji paralýzy. A nie tha vlastnou vinou. V minulom roku na Slovensku dosiahlo zisk iba 11% JRD. Patrí medzi ne i JRD Dunaj, hoci zisk vo výške 43 tis. Kčs je naozaj minimálny. Príčin a z nich vyplývajúcich problémov je toľko, že by sme ich na tomto mieste neobsiahli. Podstata však spočíva v tom, že až 70% sa zvýšili ceny vstupov a pritom ceny výstupov - realizácie ostali až na malé výnimky - na predchádzajúcej úrovni. Permanentné sú tiež odbytové ťažkosti. Zootechnik družstva Tibor OSZWALD nás zaviedol do maštale, v ktorej čaká na bitúnok dobrá stovka okolo 500 kilových býkov. Čaká, lebo nie je o ne záujem. Kúpna sila občana sa totiž riadne scvrkla. Podobnú odbytovú situáciu družstvo zaznamenalo i s vlaňajšou sójou a preto ju tento rok vynechali z programu, hoci sa jedná o zdravotne jedinečnú plodinu.

Predsedu družstva sme vyrušili počas porady vedenia - predsednictva, na ktorom práve rozoberali otázky transformácie družstva, "Pripravujeme to, čo nám vyplýva zo zákona. V prvej - prípravnej fáze - ide o ocenenie majetku a upresnenie zoznamu vlastníkov, ktorých je zatiaľ okolo 700-800. Chystáme prvú valnú hromadu, na ktorej zvolíme transformačnú radu. Žiadateľov oprávnených osôb však veľa nie je. Dá sa povedať, že väčšina našich členov je za zachovanie družstva.”

Podobný názor zastávali aj kosci - 52 ročný František GAÁL a 55 ročný Šimon KLEMENSICH. "O budúcnosti nášho družstva zatiaľ nevieme nič a asi to nevie ani nikto v republike. Nevidíme budúcnosť v tom, aby sedliaci brali pôdu a my len robili. Budúcnosť je len v družstve a sme za jeho pokračovanie.” Sedem žien sme zastihli okopávať v jabloňovom sade. Na reči skúpe neboli, aj sa nám posťažovali na ťažké pracovné podmienky a slabú plácu. Ich "hovorkyňa" Margita HNÍZDOVÁ o. i. povedala: "Ti, čo mali role, ani jedno z ich detí v poľnohospodárstve nepracuje. Robíme tu iba tí, ktorí sme pôdu nevlastnili." Dajme ešte slovo zootechnikovi družstva: "Družstvá by podľa mňa mali ostať, ale jednotlivé úseky treba dať do prenájmu, čím by sme dosiahli väčšiu zodpovednosť za hodnoty, lebo ľudia sú dosť ľahostajní k nim i k práci."

A aký názor má predseda družstva na pôvodne položenú otázku? "V žiadnom prípade si nemyslím, že dôjde k úplnému rozpadu družstva. Nastane iba určitá premena, lebo súčasný život si to žiada. Po transformácii dávam zelenú veľkovýrobe so špičkovou technikou a technológiou. Tak je to predsa aj v Taliansku, Nemecku, USA i v ďalších vyspelých poľnohospodárskych krajinách sveta." Nuž, nemožno s ním nesúhlasiť.


A tak sa JRD Dunaj stalo vlastníkom pozemkov pod jazerami.

V článku z 23.7.1976 sa píše že toto družstvo malo za úlohu obohnať Čunovské jazerá ostnatým plotom kvôli ochrane plánovaného vodného zdroja.
-
autor:
zdroj:






Zdroj či sa JRD Dunaj podielal aj na ťažbe štrku na čunovských jazerách, alebo či medzí ním a ZKŠ existovala nejaká spolupráca sa zatiaľ nenašiel.

Kam putoval vyťažený štrk z rusovských a čunovských bagrovísk?

Vyťažený štrk sa dodával napr. aj na výstavbu Petržalky. V roku 1973 podnik Staving kupoval štrk z Čunova a Rusoviec. Ten použil napr. aj na výstavbu cesty zo Starého hája po dostihovú dráhu. Z Rusoviec sa štrk vo veľkých množstvách dopravoval po železnici a nákladnými autami.

JRD Rusovce predávalo vyťažený štrk prevažne stavebnému podniku Doprastav. S týmto podnikom spolupracovalo už od roku 1963. V roku 1965 s ním podpísalo patronátnu a v roku 1967 partnerskú zmluvu. Pre JRD bola ťažba štrkopieskov a ich predaj stavebným podnikom veľmi dôležitá. Prinášala nielen finančný zisk, ale pomáhala JRD zamestnávať pracovníkov aj v zime, keď na poliach nebola robota.

Aké stroje sa používali pri ťažbe?

Na snímkach reportáže z roku 1977 je vidno opotrebovaný bager. Bol to pásový bager typu Škoda Menck MB2.






Na veľkom jazere boli vyhodené aj rôzne kovové súčasti, pravdepodobne pochadzajúce z vodného bagra.




Keďže sa ťažilo na vodnom štrkovisku, ZKŠ Bratislava tam na ťažbu používalo určite aj korčekový vodný bager. ZKŠ v tom čase malo veľký strojný park s vodnými bagrami V typu, napr. staršie V-40 a V-80 a neskôr novšie V-50 a V-100.

11.02.1975 - Bez piesku a kameniva nebolo by stavebných diel
autor: Jaroslav Ročák
zdroj: Technické noviny č.6


Obrovský, ba priam historický rozmach Slovenska v socialistickom Československu nemožno si vôbec predstaviť bez kameniva - bez štrku, piesku a štrkopiesku. Veď z nich sa robí betón na cesty, autostrády, mosty, do priehradných telies vodných diel, do prefabrikátov a panelov pre priemyselnú, bytovú a občiansku výstavbu atd. Touto nesmierne dôležitou činnosťou, čiže zabezpečovaním materiálno-technickej základne stavebníctva, zaoberá sa v Západoslovenskom kraji národný podnik Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky so sídlom v Bratislave.

Prácu v kameňopriemysle možno po baníckej považovať za rovnako namáhavú už aj vzhľadom na tvrdé podmienky pri bezprostrednom styku človeka s prírodou. Starším čitateľom vari netreba opisovať, ako za prvej republiký vyzerala práca v niekdajších kameňolomoch a štrkovniach, lebo mnohí sa na to pamätajú. No isto nezaškodí priblížiť ju aspoň trocha mladým, budúcim technikom. Až desať hodín denne tvrdej „chlapskej” práce s ťažkým kladivom a železnou žrďou museli lomári trhať kamenné bloky a drvinu ručne lopatou nahadzovať na vyklápacie vozíky úzkokoľajnej železničky (ľudovo nazývané bonvágle - z nemeckého Bahnwagen), alebo stáť v gumových čižmách vo vode a lopatou nahadzovať štrkopiesok na vozy s konskými záprahmi. Taká bola práca v minulosti a dnes na ňu ostala iba zlá spomienka.

„ZRODIL SA" PODNIK ZKŠ

Ako každý národný podnik, aj Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky od svojho zrodu prešli mnohými reorganizáciami, kým dostal terajšiu podobu. Roku 1948 pri znárodňovacom procese nedošlo aj na kameňolomy a ťažbu štrkopieskov, pretože to boli zväčša menšie pracoviská a mnohé z nich patrili Československým stavebným závodom, alebo iným podnikom. Až roku 1952 zriadil sa n. p. Štrky a piesky so sídlom v Bratislave, ktorý toho istého roku zmenil názov na Ťažba štrkov a pieskov. Pôvodne mu patrilo šesť výrobní, no neskôr získal nové štrkoviská a ložiská piesku a okrem toho v Komárne prevzal ťažbu štrku z dunajského koryta. Keďže veľa štrkovísk svojou produkciou presahovalo miestny význam, podnik ZKŠ prevzal od miestneho hospodárstva ďalšie štrkoviská. Za definitívnu dnešnú podobu možno považovať obdobie po ostatnej reorganizácii z roku 1963, keď podniky kameňopriemyslu stali sa zložkami výrobno-hospodárskej jednotky Československý kameňopriemysel, Praha. Rajonizácia veľmi prospela celému národnému hospodárstvu, lebo sa ňou odstránila napr. protismerná preprava kameniva, kde často prichádzalo k veľmi drahému paradoxu: po železnici sa kamenivo prepravovalo na vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov, hoci v blízkosti veľkých stavieb boli lokality.

Jedným z dôležitých opatrení, vyplývajúcich z reorganizácie, bolo zavedenie trojstupňovej organizácie riadenia podniku. Dnes má n. p. ZKŠ šesť výrobných závodov, a to v Bratislave, v Novom Meste nad Váhom, v Trstíne, v Partizánskom, v Zlatých Moravciach, v Stupave (závod Stavohmoty) a Komárne a okrem toho má aj vlastný strojový závod v Bratislave, ktorý sa centrálne stará o opravy jestvujúceho strojového parku, ako aj o budovanie nových kapaecít.

ZHODNOCUJÚ KRAJINU

Činnosť n. p. ZKŠ je takej povahy, že nevyhnutne zasahuje do ekológie krajiny, lepšie povedané, že ju priaznivo ovplyvňuje a zhodnocuje. Ide o to, že po odťažení štrkopieskov vniknutím spodnej vody do bagroviska vzniká umelé jazero. Práve takto Bratislava priamo v meste získala dve veľké vodné plochy (Zlaté piesky a Štrkovecké jazero), ktoré slúžia ako rekreačné oblasti občanom. Veru ktorékoľvek veľké mesto môže jej závidieť takéto veľké vodné plochy! Bratislavčanom slúžia aj neďaleké Senecké jazerá, ktoré vznikli takým istým spôsobom. Tieto vodné plochy popri svojej rekreačnej funkcii vplývajú aj na tvorbu zrážkovej činnosti. O oblasti juhozápadného a západného Slovenska je známe, že štrkopieskové podložie umožňuje takmer kdekoľvek vytvoriť umelé jazero, no treba pritom postupovať cieľavedome a po dôkladnom hydrogeologickom prieskume, aby sa cenná poľnohospodárska pôda nedevastovala. A na to pracovníci n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky veľmi dbajú, lebo pri odkrývaní nových ťažobných jám vždy poľnohospodárstvu „vrátia" vrchnú vrstvu pôdy, ktorú ako skrývku odvážajú na miesto určenia. A tak za pracovníkmi n. p. ZKŠ neostáva púšť, ale naopak, vždy všeobecný prospech. Ešte jeden príklad: na Záhorí v Sekuliach na mieste bývalého štrkoviska je dnes veľmi výnosná rybárska základňa, z ktorej Bratislavčanom dodávajú chutné kapry.


PREČ S LOPATOU

Veľa sa za existencie n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky zmenilo na jeho pracovisku. Kým kedysi hlavným pracovným nástrojom jeho pracovníkov bola lopata, dnes ju tam nájdete iba ako pomocné náradie v nákladnom automobile pre prípad, že sa pneumatiky zaborla do pôdy. Už prvý pohľad na dnešné jeho pracoviská hovorí veľa. Všade je mechanizácia a ľudská ruka prakticky neprichádza do styku s materiálom.

No začiatky mechanizovania pracovísk boli naozaj ťažké. Po utvorení podniku ZKŠ mechanizáciu predstavovalo iba niekoľko korčekových rýpadiel typu Raupach, malých plávajúcich rýpadiel typu V-40 a V-80 a na Dunaji sa ťažilo pomocou parného bagra. V lomoch sa na triedenie používali rotačné triediče, ktoré boli schopné triediť kamenivo iba do frakcie nad 45 mm. Za rozhodujúci rok v mechanizácii treba považovať rok 1958, keď napr. vo výrobni Lošonec začali rúbaninu nakladať výkonným sovietskym rýpadlom typu Voronež, ďalej v ťažbe Štrkopieskov zaviedli sa výkonnejšie korčekové bagre typu V-50 a V-100, v lomoch sa zaviedla nová strelná technológia, ako napr. komorový a clonový odstrel a pod.

Keď sa pracovníci n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky po viac ako dvadsiatich rokoch obzrú späť, môžu byť so svojou prácou spokojní. Dnes je podnik na primeranej technickej úrovni a celý výrobný proces je úplne mechanizovaný, ba dokonca na niektorých pracoviskách sú už aj prvky automatizácie. Odkrývka pri ťažbe štrkopieskov je plne mechanizovaná a vrchná úrodná pôda sa odváža na rekultiváciu pozemkov. Za zmienku stojí aj to, že hĺbkovým drapákovým bagrom typu DB-2,5 (výrobkom n. p. Slovenské lodenice Gábora Steinera, Komárno) ťaží sa štrkopiesok až z hĺbky 30 m! Vybagrovaný štrkopiesok dopravuje sa na „pevninu" transportnými pásmi. Novinkou v tejto oblasti sú plávajúce transportné pásy. ZKŠ má aj svoju „dunajskú flotilu", ktorej nákladné člny časom zväčšili nosnosť z pôvodných 180 ton na 500 až 600 ton a na jazerách zo 60 ton na 100 ton.

V úpravníctve štrkov dosiahol sa taký stav, že sa upravuje až 90% všetkého vyťaženého štrku. Vyhovujúco sa zmechanizovala aj výroba drveného kameniva, kde sa zaviedli čeľusťové drviče typu V6 2N, V7 2N, V8 2N, V9 2N a ďalšie nové typy. Dnešný strojový park podniku má 15 autorýpadiel, 19 korčekových rýpadiel, 63 lyžícových plazivých rýpadiel, 43 nakladačov, 70 drvičov, 19 granulátorov atď., čo v nadobúdacích hodnotách reprezentuje 380 mil. Kčs. V rámci technického rozvoja v podniku stalo sa už zásadou, že súbežne s akoukoľvek generálnou opravou robí sa hoci len čiastkové zlepšenie zariadenia, aby sa zväčšila produkcia a zefektívnila výroba a doprava. V tomto smere veľkým prínosom bola náhrada koľajnicovej dopravy v lomoch pružnou automobilovou dopravou. Napokon veľkým kladom modernizácie jestvujúcich pracovísk bola rozsiahla elektrifikácia, v rámci ktorej z pôvodných 14 je dnes všetkých 48 výrobní elektrifikovaných.

S technikou rástli aj ľudia a s kvalifikovanými ľuďmi zasa spätne rástla technika. Tak možno jednou vetou najlepšie charakterizovať dôležité obdobie v živote podniku, v ktorom postupne rástol počet inžiniersko-technických pracovníkov.

VLAK Z PRAHY DO ULANBATARU

Mohutný rozmach socialistickej výstavby nútil stavebné organizácie na čoraz väčší objem stavebných prác. Dôsledkom toho boli čoraz väčšie požiadavky stavbárov na prírodné ťažené kamenivo, a tak v n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, Bratislava, produkcia prudko rástla z roka na rok. Za ostatné štyri roky (od 1971 do 1974) výroba v ZKŠ vzrástla asi o 55%, a to už niečo znamená! Konkrétne: kým roku 1972 vyrobilo sa asi 6,5 mil. m³ kameniva všetkých druhov, roku 1973 to bolo asi 7,2 mil. m³ a roku 1974 už viac ako 8 mil. m³. Prišlo mi na um, že keby sa táto ročná produkcia, ktorá v tonách predstavuje takmer 13 mil. t, naložila na železničné vozne, vznikol by vlak s 507 000 vagónmi dlhý 6086 km. A to už je úctyhodná dĺžka, ktorá na trati Praha-Košice by bola až osemapolnásobkom tejto vzdialenosti, alebo mohol by to byť vlak, ktorý by mal začiatok v Prahe a koniec v hlavnom meste Mongolskej ľudovej republiky v Ulán Bátare.

SORTIMENT

Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky vyrábajú a dodávajú štyri hlavné skupiny svojich výrobkov: prírodné ťažené kamenivo (štrkopiesky), prírodné drvené kamenivo, kusové vápence a dolomitické piesky. Najväčším odberateľom, ako som už spomenul, sú stavebné organizácie Západoslovenského kraja, no časť produkcie sa presúva aj do iných krajov SSR. Prírodné drvené kamenivo sa v stavebníctve používa na výstavbu cestných komunikácií, železničných zvrškov, mestských koľajnicových železníc a parkovacích priestorov. Granulovaná drvina vo frakciách od 4 do 22 mm používa sa do obaľovacích zmesí na povrchové úpravy cestnej siete a do betónových zmesí.

Možno málokto vie, že výrobky n. p. ZKŠ uplatňujú sa nielen v stavebníctve, ale aj v iných odvetviach národného hospodárstva, a isto by nikomu neprišlo na um, že sa s nimi stretne napr. v potravinárstve. Konkrétne vápenec z Dechtíc je pre veľký obsah uhličitanu vápenatého dôležitou pomocnou surovinou pri výrobe cukru. Jedným z ďalších produktov podniku je dolomitický piesok, ktorý je veľmi hľadaný v hutníctve ako prísada do vsádzky do vysokých pecí. Iba do Novej huty Klementa Gottwalda v Kunčiciach ho n. p. ZKŠ ročne dodáva viac ako 700 000 t. Dolomitický piesok je aj druhou základnou surovinou pri výrobe skla a jemnej keramiky a pre svoje dobré granulometrické vlastnosti je oň záujem dokonca aj v zahraničí. Do NDR ho ZKŠ dodáva ročne viac ako 20 000 t. Napokon dolomit sa výborne hodí na hnojenie pôd chudobných na vápník a tak pre potreby poľnohospodárstva ročne ide viac ako 100 000 ton tohto nedostatkového hnojiva.

V sortimentovej skladbe pomerne menšiu časť zaberá terazzová drvina na výrobu liateho terazza, umelého kameňa a vo forme najjemnejšej drviny (frakcia 1 mm) používajú ho stavebníci rodinných domov namiesto brizolitu na vonkajšie fasádové omietky. Napokon lomový kameň slúži ako zahadzovací materiál na planírovanie terénu, do hrádzí vodných diel a násypov, v malom množstve pri stavbe rodinných domov ako murovací materiál.

PERSPEKTÍVY SÚ VEĽKÉ

Na aktíve technickej a ekonomickej inteligencie, ktorý v septembri 1973 zorganizoval Západoslovenský krajský výbor KSS, pracovníci n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky vyhlásili svoj celopodnikový záväzok, podľa ktorého chcú úlohy hospodárskeho plánu piatej päťročnice splniť do 15. augusta 1975 a navyše do konca roku 1975 v objeme výroby vyprodukovať hodnotu 113 mil. Kčs, a to v prírodnom ťaženom kamenive 950 000 m³ a v drvenom kamenive 750 000 t.

Prirodzene, na takýto krásny záväzok musí byť podnik dobre pripravený. V rámci svojich technicko-organizačných opatrení, plánu technického rozvoja podniku, ako aj programu komplexnej socialistickej racionalizácie iste sa im to podarí, veď pracovníci n. p. ZKŠ svoje chlapské slovo dosiaľ vždy dodržali.

Veľké perspektívy si načrtli do najbližšieho obdobia. Tak do roku 1980 ráta sa s otvorením nových ťažobných lokalít, a to tak v prírodnom ťaženom kamenive, ako aj v prírodnom drvenom kamenive. V obvode Nové Mesto nad Váhom vznikne nové štrkovisko Zelená Voda ročnej kapacity 350 000 m³, čím súčasne vznikne aj vodná nádrž na rekreačné účely. Nová lokalita vo Vysokej pri Morave s odhadom zásob 16 mil. m³ bude mať ročnú kapacitu 600 000 m³ štrkopiesku, ktorým sa bude zásobovať výstavba západnej časti Bratislavy. V Trnavskom okrese v Drahovciach má nová lokalita odhadnuté zásoby na 4,2 mil. m³ a ročnú kapacitu 300 000 m³. Napokon pri stavbe vodného diela na Váhu v Kráľovej pri Šali budú pracovníci n. p. ZKS pomáhať ťažbou štrkopieskov, pričom zásoby sa odhadujú asl na 50 mil. m³ a ročná ťažba by mala dosahovať ast 400 000 m³, z ktorej sa budú zásobovať stavby v okresoch Nitra, Galanta a v časti okresu Trnava. V produkcii prírodného drveného kameniva príde k modernizácii jestvujúcich lomov, napr. zriadením novej výrobnej linky v Trstíne (pracovníci ZKŠ si dali záväzok, že ju dajú do prevádzky o tri mesiace pred stanoveným termínom) a nové pracoviská vzniknú v Borinke (820 tisíc ton ročne), v Krivosúde-Bodovke (nová lokalita a výrobňa ročnej kapacity 450 000 t) a v Opatovciach (450 000 t). Obe posledne menované sú plánované na roky 1980 až 1983.

AKÍ SÚ ĽUDIA V ZKŠ

Aj tie najdokonalejšie stroje bez človeka sú iba neživou hmotou. Kvalifikovaní a uvedomelí pracovníci n. p. ZKŠ donútia ich produkovať čo najviac a, pokiaľ možno, čo najefektívnejšie. Na túto oblasť národného hospodárstva svoju činnosť upriamujú členovia brigád socialistickej práce (titul už získalo 37 brigád s počtom 921 členov a o získanie titulu súťaží ďalších 40 brigád s počtom 836 členov, čo vedno predstavuje 83% všetkého osadenstva podniku) a členovia komplexných racionalizačných brigád (v súčasnosti ich je šesť a do konca roka 1975 má ich byt desať). V nedávno vyhlásenom celopodnikovom socialistickom záväzku na rok 1975 pracovníci n. p. ZKŠ chcú podstatne rozšíriť zlepšovateľské a vynálezcovské hnutie a do konca roku 1975 chcú dosiahnuť 29 zlepšovacích návrhov na 1000 pracovníkov (roku 1974 to bolo tba 23,5 podaných návrhov). Úspora elektrickej energie, pohonných látok a materiálu, ako aj lepšie využívanie mechanizácie a skvalitnenie opráv strojov atď., sú, prirodzene, ďalšími strategickými bodmi, pomocou ktorých v n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, Bratislava, splnia čestne svoje záväzky.


V zadu na Veľkom čunovskom jazere ostalo z čias ťažby dlhé oceľové lano. Mohlo slúžiť k ukotveniu vodného bagra?



JRD Rusovce vlastnilo celý arsenál rôznych ťažkých mechanizmov, pri ťažbe používalo aj korčekový vodný bager typ V-80 a Doprastavu prenajímalo rôzne stroje ako napr. ten na spodnej fotke:
vodný bager V-80
zdroj: Bratislavský stavbár č.8, 01.05.1959, foto: E. Odehnal
zdroj: Doprastav č.40, 23.09.1970,
foto:Tepo.

JRD Rusovce a neskôr JRD Dunaj potom dávalo do periodík takéto inzeráty na predaj alebo kúpu takýchto vodných bágrov:

22.12.1972 - Inzerát na kúpu vodného bágra
autor: jrd Rusovce
zdroj: Roľnícke Noviny č.301


711
 JRD Bratislava Rusovce kúpi ihneď vodný bager s hodinovým výkonom 80-100 m3/s, pracovnou hĺbkou 12 m.

17.10.1975 - Inzerát na predaj vodného bágra
autor: jrd Rusovce
zdroj: Večerník č.206


JRD Bratislava-Rusovce odpredá vodný bager, typ V-80 vo veľmi dobrom stave, elektrickú centrálu GAPD-50, GAPD-75 úplne nové - náhradné diely
úplne nové.
Ďalej ihneď kúpime trajler typu TRANSPORTA 40 ton.

U-03100

07.05.1976 - JRD Dunaj odpredá vodný bager
autor: S. Veselka
zdroj: Večerník č.90


JRD Dunaj so sídlom Bratislava-Rusovce, odpredá vodný báger V-80 vo veľmi dobrom technickom stave, kompletný, možnosť ihneď robiť ťažbu. Informácie na tel. 901-38, s. Veselka.

U-01130

Svedkami ťažby a výstavby na jazere sú aj takéto panely a vytŕčajúci kov.