11.02.1975 - Bez piesku a kameniva nebolo by stavebných diel
autor: Jaroslav Ročák
zdroj: Technické noviny č.6
Obrovský, ba priam historický rozmach Slovenska v socialistickom Československu nemožno si vôbec predstaviť bez kameniva - bez štrku, piesku a štrkopiesku. Veď z nich sa robí betón na cesty, autostrády, mosty, do priehradných telies vodných diel, do prefabrikátov a panelov pre priemyselnú, bytovú a občiansku výstavbu atd. Touto nesmierne dôležitou činnosťou, čiže zabezpečovaním materiálno-technickej základne stavebníctva, zaoberá sa v Západoslovenskom kraji národný podnik Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky so sídlom v Bratislave.
Prácu v kameňopriemysle možno po baníckej považovať za rovnako namáhavú už aj vzhľadom na tvrdé podmienky pri bezprostrednom styku človeka s prírodou. Starším čitateľom vari netreba opisovať, ako za prvej republiký vyzerala práca v niekdajších kameňolomoch a štrkovniach, lebo mnohí sa na to pamätajú. No isto nezaškodí priblížiť ju aspoň trocha mladým, budúcim technikom. Až desať hodín denne tvrdej „chlapskej” práce s ťažkým kladivom a železnou žrďou museli lomári trhať kamenné bloky a drvinu ručne lopatou nahadzovať na
vyklápacie vozíky úzkokoľajnej železničky (ľudovo nazývané bonvágle - z nemeckého Bahnwagen), alebo stáť v gumových čižmách vo vode a lopatou nahadzovať štrkopiesok na vozy s konskými záprahmi. Taká bola práca v minulosti a dnes na ňu ostala iba zlá spomienka.
„ZRODIL SA" PODNIK ZKŠ
Ako každý národný podnik, aj Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky od svojho zrodu prešli mnohými reorganizáciami, kým dostal terajšiu podobu. Roku 1948 pri znárodňovacom procese nedošlo aj na kameňolomy a ťažbu štrkopieskov, pretože to boli zväčša menšie pracoviská a mnohé z nich patrili Československým stavebným závodom, alebo iným podnikom. Až roku 1952 zriadil sa n. p. Štrky a piesky so sídlom v Bratislave, ktorý toho istého roku zmenil názov na Ťažba štrkov a pieskov. Pôvodne mu patrilo šesť výrobní, no neskôr získal nové štrkoviská a ložiská piesku a okrem toho v Komárne prevzal ťažbu štrku z dunajského koryta. Keďže veľa štrkovísk svojou produkciou presahovalo miestny význam, podnik ZKŠ prevzal od miestneho hospodárstva ďalšie štrkoviská. Za definitívnu dnešnú podobu možno považovať obdobie po ostatnej reorganizácii z roku 1963, keď podniky kameňopriemyslu stali sa zložkami výrobno-hospodárskej jednotky Československý kameňopriemysel, Praha. Rajonizácia veľmi prospela celému národnému hospodárstvu, lebo sa ňou odstránila napr. protismerná preprava kameniva, kde často prichádzalo k veľmi drahému paradoxu: po železnici sa kamenivo prepravovalo na vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov, hoci v blízkosti veľkých stavieb boli lokality.
Jedným z dôležitých opatrení, vyplývajúcich z reorganizácie, bolo zavedenie trojstupňovej organizácie riadenia podniku. Dnes má n. p. ZKŠ šesť výrobných závodov, a to v Bratislave, v Novom Meste nad Váhom, v Trstíne, v Partizánskom, v Zlatých Moravciach, v Stupave (závod Stavohmoty) a Komárne a okrem toho má aj vlastný strojový závod v Bratislave, ktorý sa centrálne stará o opravy jestvujúceho strojového parku, ako aj o budovanie nových kapaecít.
ZHODNOCUJÚ KRAJINU
Činnosť n. p. ZKŠ je takej povahy, že nevyhnutne zasahuje do ekológie krajiny, lepšie povedané, že ju priaznivo ovplyvňuje a zhodnocuje. Ide o to, že po odťažení štrkopieskov vniknutím spodnej vody do bagroviska vzniká umelé jazero. Práve takto Bratislava priamo v meste získala dve veľké vodné plochy (Zlaté piesky a Štrkovecké jazero), ktoré slúžia ako rekreačné oblasti občanom. Veru ktorékoľvek veľké mesto môže jej závidieť takéto veľké vodné plochy! Bratislavčanom slúžia aj neďaleké Senecké jazerá, ktoré vznikli takým istým spôsobom. Tieto vodné plochy popri svojej rekreačnej funkcii vplývajú aj na tvorbu zrážkovej činnosti. O oblasti juhozápadného a západného Slovenska je známe, že štrkopieskové podložie umožňuje takmer kdekoľvek vytvoriť umelé jazero, no treba pritom postupovať cieľavedome a po dôkladnom hydrogeologickom prieskume, aby sa cenná poľnohospodárska pôda nedevastovala. A na to pracovníci n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky veľmi dbajú, lebo pri odkrývaní nových ťažobných jám vždy poľnohospodárstvu „vrátia" vrchnú vrstvu pôdy, ktorú ako skrývku odvážajú na miesto určenia. A tak za pracovníkmi n. p. ZKŠ neostáva púšť, ale naopak, vždy všeobecný prospech. Ešte jeden príklad: na Záhorí v Sekuliach na mieste bývalého štrkoviska je dnes veľmi výnosná rybárska základňa, z ktorej Bratislavčanom dodávajú chutné kapry.
PREČ S LOPATOU
Veľa sa za existencie n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky zmenilo na jeho pracovisku. Kým kedysi hlavným pracovným nástrojom jeho pracovníkov bola lopata, dnes ju tam nájdete iba ako pomocné náradie v nákladnom automobile pre prípad, že sa pneumatiky zaborla do pôdy. Už prvý pohľad na dnešné jeho pracoviská hovorí veľa. Všade je mechanizácia a ľudská ruka prakticky neprichádza do styku s materiálom.
No začiatky mechanizovania pracovísk boli naozaj ťažké. Po utvorení podniku ZKŠ mechanizáciu predstavovalo iba niekoľko korčekových rýpadiel typu Raupach, malých plávajúcich rýpadiel typu V-40 a V-80 a na Dunaji sa ťažilo pomocou parného bagra. V lomoch sa na triedenie používali rotačné triediče, ktoré boli schopné triediť kamenivo iba do frakcie nad 45 mm. Za rozhodujúci rok v mechanizácii treba považovať rok 1958, keď napr. vo výrobni Lošonec začali rúbaninu nakladať výkonným sovietskym rýpadlom typu Voronež, ďalej v ťažbe Štrkopieskov zaviedli sa výkonnejšie korčekové bagre typu V-50 a V-100, v lomoch sa zaviedla nová strelná technológia, ako napr. komorový a clonový odstrel a pod.
Keď sa pracovníci n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky po viac ako dvadsiatich rokoch obzrú späť, môžu byť so svojou prácou spokojní. Dnes je podnik na primeranej technickej úrovni a celý výrobný proces je úplne mechanizovaný, ba dokonca na niektorých pracoviskách sú už aj prvky automatizácie. Odkrývka pri ťažbe štrkopieskov je plne mechanizovaná a vrchná úrodná pôda sa odváža na rekultiváciu pozemkov. Za zmienku stojí aj to, že hĺbkovým drapákovým bagrom typu DB-2,5 (výrobkom n. p. Slovenské lodenice Gábora Steinera, Komárno) ťaží sa štrkopiesok až z hĺbky 30 m! Vybagrovaný štrkopiesok dopravuje sa na „pevninu" transportnými pásmi. Novinkou v tejto oblasti sú plávajúce transportné pásy. ZKŠ má aj svoju „dunajskú flotilu", ktorej nákladné člny časom zväčšili nosnosť z pôvodných 180 ton na 500 až 600 ton a na jazerách zo 60 ton na 100 ton.
V úpravníctve štrkov dosiahol sa taký stav, že sa upravuje až 90% všetkého vyťaženého štrku. Vyhovujúco sa zmechanizovala aj výroba drveného kameniva, kde sa zaviedli čeľusťové drviče typu V6 2N, V7 2N, V8 2N, V9 2N a ďalšie nové typy. Dnešný strojový park podniku má 15 autorýpadiel, 19 korčekových rýpadiel, 63 lyžícových plazivých rýpadiel, 43 nakladačov, 70 drvičov, 19 granulátorov atď., čo v nadobúdacích hodnotách reprezentuje 380 mil. Kčs. V rámci technického rozvoja v podniku stalo sa už zásadou, že súbežne s akoukoľvek generálnou opravou robí sa hoci len čiastkové zlepšenie zariadenia, aby sa zväčšila produkcia a zefektívnila výroba a doprava. V tomto smere veľkým prínosom bola náhrada koľajnicovej dopravy v lomoch pružnou automobilovou dopravou. Napokon veľkým kladom modernizácie jestvujúcich pracovísk bola rozsiahla elektrifikácia, v rámci ktorej z pôvodných 14 je dnes všetkých 48 výrobní elektrifikovaných.
S technikou rástli aj ľudia a s kvalifikovanými ľuďmi zasa spätne rástla technika. Tak možno jednou vetou najlepšie charakterizovať dôležité obdobie v živote podniku, v ktorom postupne rástol počet inžiniersko-technických pracovníkov.
VLAK Z PRAHY DO ULANBATARU
Mohutný rozmach socialistickej výstavby nútil stavebné organizácie na čoraz väčší objem stavebných prác. Dôsledkom toho boli čoraz väčšie požiadavky stavbárov na prírodné ťažené kamenivo, a tak v n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, Bratislava, produkcia prudko rástla z roka na rok. Za ostatné štyri roky (od 1971 do 1974) výroba v ZKŠ vzrástla asi o 55%, a to už niečo znamená! Konkrétne: kým roku 1972 vyrobilo sa asi 6,5 mil. m³ kameniva všetkých druhov, roku 1973 to bolo asi 7,2 mil. m³ a roku 1974 už viac ako 8 mil. m³. Prišlo mi na um, že keby sa táto ročná produkcia, ktorá v tonách predstavuje takmer 13 mil. t, naložila na železničné vozne, vznikol by vlak s 507 000 vagónmi dlhý 6086 km. A to už je úctyhodná dĺžka, ktorá na trati Praha-Košice by bola až osemapolnásobkom tejto vzdialenosti, alebo mohol by to byť vlak, ktorý by mal začiatok v Prahe a koniec v hlavnom meste Mongolskej ľudovej republiky v Ulán Bátare.
SORTIMENT
Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky vyrábajú a dodávajú štyri hlavné skupiny svojich výrobkov: prírodné ťažené kamenivo (štrkopiesky), prírodné drvené kamenivo, kusové vápence a dolomitické piesky. Najväčším odberateľom, ako som už spomenul, sú stavebné organizácie Západoslovenského kraja, no časť produkcie sa presúva aj do iných krajov SSR. Prírodné drvené kamenivo sa v stavebníctve používa na výstavbu cestných komunikácií, železničných zvrškov, mestských koľajnicových železníc a parkovacích priestorov. Granulovaná drvina vo frakciách od 4 do 22 mm používa sa do obaľovacích zmesí na povrchové úpravy cestnej siete a do betónových zmesí.
Možno málokto vie, že výrobky n. p. ZKŠ uplatňujú sa nielen v stavebníctve, ale aj v iných odvetviach národného hospodárstva, a isto by nikomu neprišlo na um, že sa s nimi stretne napr. v potravinárstve. Konkrétne vápenec z Dechtíc je pre veľký obsah uhličitanu vápenatého dôležitou pomocnou surovinou pri výrobe cukru. Jedným z ďalších produktov podniku je dolomitický piesok, ktorý je veľmi hľadaný v hutníctve ako prísada do vsádzky do vysokých pecí. Iba do Novej huty Klementa Gottwalda v Kunčiciach ho n. p. ZKŠ ročne dodáva viac ako 700 000 t. Dolomitický piesok je aj druhou základnou surovinou pri výrobe skla a jemnej keramiky a pre svoje dobré granulometrické vlastnosti je oň záujem dokonca aj v zahraničí. Do NDR ho ZKŠ dodáva ročne viac ako 20 000 t. Napokon dolomit sa výborne hodí na hnojenie pôd chudobných na vápník a tak pre potreby poľnohospodárstva ročne ide viac ako 100 000 ton tohto nedostatkového hnojiva.
V sortimentovej skladbe pomerne menšiu časť zaberá terazzová drvina na výrobu liateho terazza, umelého kameňa a vo forme najjemnejšej drviny (frakcia 1 mm) používajú ho stavebníci rodinných domov namiesto brizolitu na vonkajšie fasádové omietky. Napokon lomový kameň slúži ako zahadzovací materiál na planírovanie terénu, do hrádzí vodných diel a násypov, v malom množstve pri stavbe rodinných domov ako murovací materiál.
PERSPEKTÍVY SÚ VEĽKÉ
Na aktíve technickej a ekonomickej inteligencie, ktorý v septembri 1973 zorganizoval Západoslovenský krajský výbor KSS, pracovníci n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky vyhlásili svoj celopodnikový záväzok, podľa ktorého chcú úlohy hospodárskeho plánu piatej päťročnice splniť do 15. augusta 1975 a navyše do konca roku 1975 v objeme výroby vyprodukovať hodnotu 113 mil. Kčs, a to v prírodnom ťaženom kamenive 950 000 m³ a v drvenom kamenive 750 000 t.
Prirodzene, na takýto krásny záväzok musí byť podnik dobre pripravený. V rámci svojich technicko-organizačných opatrení, plánu technického rozvoja podniku, ako aj programu komplexnej socialistickej racionalizácie iste sa im to podarí, veď pracovníci n. p. ZKŠ svoje chlapské slovo dosiaľ vždy dodržali.
Veľké perspektívy si načrtli do najbližšieho obdobia. Tak do roku 1980 ráta sa s otvorením nových ťažobných lokalít, a to tak v prírodnom ťaženom kamenive, ako aj v prírodnom drvenom kamenive. V obvode Nové Mesto nad Váhom vznikne nové štrkovisko Zelená Voda ročnej kapacity 350 000 m³, čím súčasne vznikne aj vodná nádrž na rekreačné účely. Nová lokalita vo Vysokej pri Morave s odhadom zásob 16 mil. m³ bude mať ročnú kapacitu 600 000 m³ štrkopiesku, ktorým sa bude zásobovať výstavba západnej časti Bratislavy. V Trnavskom okrese v Drahovciach má nová lokalita odhadnuté zásoby na 4,2 mil. m³ a ročnú kapacitu 300 000 m³. Napokon pri stavbe vodného diela na Váhu v Kráľovej pri Šali budú pracovníci n. p. ZKS pomáhať ťažbou štrkopieskov, pričom zásoby sa odhadujú asl na 50 mil. m³ a ročná ťažba by mala dosahovať ast 400 000 m³, z ktorej sa budú zásobovať stavby v okresoch Nitra, Galanta a v časti okresu Trnava. V produkcii prírodného drveného kameniva príde k modernizácii jestvujúcich lomov, napr. zriadením novej výrobnej linky v Trstíne (pracovníci ZKŠ si dali záväzok, že ju dajú do prevádzky o tri mesiace pred stanoveným termínom) a nové pracoviská vzniknú v Borinke (820 tisíc ton ročne), v Krivosúde-Bodovke (nová lokalita a výrobňa ročnej kapacity 450 000 t) a v Opatovciach (450 000 t). Obe posledne menované sú plánované na roky 1980 až 1983.
AKÍ SÚ ĽUDIA V ZKŠ
Aj tie najdokonalejšie stroje bez človeka sú iba neživou hmotou. Kvalifikovaní a uvedomelí pracovníci n. p. ZKŠ donútia ich produkovať čo najviac a, pokiaľ možno, čo najefektívnejšie. Na túto oblasť národného hospodárstva svoju činnosť upriamujú členovia brigád socialistickej práce (titul už získalo 37 brigád s počtom 921 členov a o získanie titulu súťaží ďalších 40 brigád s počtom 836 členov, čo vedno predstavuje 83% všetkého osadenstva podniku) a členovia komplexných racionalizačných brigád (v súčasnosti ich je šesť a do konca roka 1975 má ich byt desať). V nedávno vyhlásenom celopodnikovom socialistickom záväzku na rok 1975 pracovníci n. p. ZKŠ chcú podstatne rozšíriť zlepšovateľské a vynálezcovské hnutie a do konca roku 1975 chcú dosiahnuť 29 zlepšovacích návrhov na 1000 pracovníkov (roku 1974 to bolo tba 23,5 podaných návrhov). Úspora elektrickej energie, pohonných látok a materiálu, ako aj lepšie využívanie mechanizácie a skvalitnenie opráv strojov atď., sú, prirodzene, ďalšími strategickými bodmi, pomocou ktorých v n. p. Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, Bratislava, splnia čestne svoje záväzky.
|
vodný bager V-80
zdroj: Bratislavský stavbár č.8, 01.05.1959, foto: E. Odehnal
|
|
zdroj: Doprastav č.40, 23.09.1970, foto:Tepo.
|