Články, recenzie, blogy, diskusie, sťažnosti, fotky, audio a video reportáže ...
Prevažná väčšina článkov je o Čunovských jazerách, avšak u niektorých prevažuje iná hlavná téma a Čunovské jazerá sú zmienené iba okrajovo. Taktiež som tu uverejnil články o vodnom zdroji Ostrovné lúčky a neďalekých Rusovských jazerách. Dôvod je jednoduchý a to včlenenie Čunovských a Rusovských jazier/štrkovísk do ochranného pásma vodného zdroja Ostrovné lúčky, ich blízkosť a vzájomné prepojenie. Autorom článkov sa občas stávalo, že si tieto jazerá poplietli.
Farba nadpisu za dátumom uverenenia článku poukazuje na nosnú tému článku:
-Prevažne Čunovské jazerá
-Prevažne vodný zdroj Ostrovné lúčky
-Prevažne Rusovské jazerá
V júni 1971 neboli obce na pravej strane Dunaja - Čunovo, Rusovce a Jarovce ešte pripojené k Bratislave. Patrili pod okres Bratislava-vidiek a jej súčasťou sa mali stať až 1.januára 1972. A tak sa ešte len viedla diskusia o tom, čo by takéto pripojenie pre obyvateľov týchto obcí ale aj pre obyvateľov Bratislavy znamenalo.
Pričlenením k mestu sa pre Čunovo očakával jeho rýchlejší rozvoj a pre Bratislavčanov zas lepšie zásobovanie poľnohospodárskymi produktami z tamojšieho JRD a ľahšia dostupnosť rekreačných oblastí.
Predsedníčka vtedajšieho národného výboru v Čunove pre obyvateľov Bratislavy odporúčala Dunaj a veľké Čunovské štrkovisko. Tam malo byť kúpanie “nemenej príjemné ako napríklad v Senci”.
11.06.1971 - Pribudnú do rodiny
-pv-jt-jz
Večerník č.137
Mestu sa bude na väčšej ploche voľnejšie dýchať.
Ďalších sedem prímestských obcí pričlenia k Bratislave.
Vyriešia sa staré problémy, ale vzniknú nové.
Noví Bratislavčania priložia ruky k dielu.
Keď poslanci Národného výboru hlavného mesta Slovenska na svojom tridsiatomsiedmom plenárnom zasadaní v máji t. r. rozhodovali o obciach, ktoré by bolo vhodné pripojiť k mestu, viseli vo vzduchu mnohé otázky, obavy a problémy, ktoré v týchto súvislostiach sú už dnes zapísané v kronike minulosti. Ktoré obce to budú? Ako sa postaví k tomu okres, čo na to funkcionári a obyvatelia vybraných dedín a s akými predstavami a zámermi ideme do nového rozširovania územia hlavného mesta? Rokovanie sa skončilo v súlade so záujmom Bratislavy, funkcionári obcí pochopili potrebu začlenenia ich územia do katastru hlavného mesta. Od 4. mája t. r. sú schválené na pripojenie k mestu obce doteraz patriace okresu Bratislava-vidiek. Sú to Podunajské Biskupice, Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vrakuňa, Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves.
Iste nám nie je neznáma poloha spomínaných obcí, mnohí nimi prechádzajú, prípadne trávia v nich príjemný víkend. Keďže nás zaujíma, čo mesto dostane a čo bude musieť občanom dať, aby tieto zatiaľ menej exponované časti Bratislavy neboli z titulu svojej okrajovosti zanedbávané najmä v oblasti služieb, dopravy a ďalšieho vybavenia, zašli sme si do niektorých z nich, aby sme sa na tvári miesta mohli s tamojšími funkcionármi porozprávať a rozobrať, otázky, ktoré nie sú také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Pozrime sa preto trochu i do minulosti, obcí. Vzhľadom k svojej blízkosti k Bratislave majú tiež bohatú históriu, dajme preto slovo tým, ktorí si viac sľubujú od budúcnosti.
Hoci máme na zreteli bezprostrednú budúcnosť tejto prímestskej obce, nemožno na jej pôde nehovoriť o minulosti.
Tu stála predsa pred dávnymi stáročiami rímska Gerulata. Naši archeológovia vykopávajú z tmy zabudnutia jej bývalú nádheru, objavujú budovy, chrámy, cintoríny. Po dokončení archeologických vykopávok bude možné zriadiť na území
Bratislavy jedinečné múzeum rímskych pamiatok a vzdať tak hold mysliteľom, štátnikom a vojvodcom, ktorí dokázali pred dvoma tisícročiami obdivuhodne pružne spravovať obrovské územie. A pravdaže, hold tým mnohým bezmenným tvorcom, ktorí postavili budovy a chrámy, vykresali kamenné sarkofágy a zanechali nám jedinečné svedectvo vysokej výtvarnej kultúry. Tu pri Rusov- ciach bol predsa Limes Romanus, hraničný obranný val tiahnuci sa pozdĺž Dunaja. Tu bola veľká križovatka dejín, na ktorej sa stretali vojská, ale aj veľké myšlienky a prúdy.
V Rusovciach sídli Slovenský ľudový umelecký kolektív. Stretáme sa s ním skôr na koncertných pódiách alebo na televíznej obrazovke a do Rusoviec chodia za súborom nanajvýš zahraniční hostia alebo zainteresovaní odborníci. Sú- bor, rozvíjajúci nepreberné bohatstvo piesní, tancov a hudby nášho ľudu, vtlačil v predošlých dvoch desaťročiach výraznú pečať životu tejto obce. Pričlenením k Bratislave stanú sa nielen Rusovce súčasťou nášho mesta, ale aj SĽUK bratislavským súborom.
PODUNAJSKÉ BISKUPICE
sú pravdepodobne jednou z najstarších obcí na Slovensku. Už oddávna sú v čulom styku s Bratislavou. Myšlienka pripojiť Biskupice k mestu preto ani nie je nová. Podľa slov predsedu tamojšieho MSNV Imricha Mádliho o pričlenení obce k mestu sa uvažovalo už v roku 1950. Je samozrejmé, že vtedajší Okresný národný výbor nemal záujem vkladať investície do dediny, ktorá sa onedlho od- člení z okresu. Na vec sa medzičasom akosi zabudlo, Podunajské Biskupice po stránke investičnej už mali byť od okresu odlúčené a mesto pre nich ešte prostriedky nemalo. A tak sa stalo, že neďaleko Bratislavy existovala jedna z najzaostalejších dedín na Slovensku. Od roku 1984 sa ich obraz začal meniť. Postavilo sa 135 štátnych bytov, 48 družstevných. Od roku 1945 vyrástlo v obci vyše 1000 rodinných domov. Biskupice donedávna bez asfaltových ciest majú už dnes vy- asfaltovaných 70 percent všetkých komunikácií. Zriadili tri reštaurácie, obchodné stredisko, občania už nemusia pre základné potraviny chodiť do mesta. Mestská doprava umožňuje cestovať skoro 4700 pracujúcim do Bratislavy, ostatok pracuje v poľnohospodárstve.
Skutočnosť, že budeme pričlenení k mestu, sme v Biskupiclach uvítali, vraví predseda MSNV. Mestu s sme však adresovali niektoré požiadavky, ktoré považujeme za nevyhnutné u nás realizovať, ak máme uspokojiť občanov. Potrebovali by sme nové zdravotné stredisko, lekárov, budovu pre ZDS, telocvičňu. V Biskupiciach nemá kde cvičiť 1600 žiakov. Slovnaft nie je ďaleko a viac k tomu hádam netreba hovoriť. Prísľuby z Národného výboru hlavného mesta Bratislavy Biskupičania majú. Chceli by mať však aj istoty, ktoré by onedlho prejavili v živote obce v pozitívnom zmysle. A tomu sa netreba čudovať, veď funkcionárov si obyvatelia volia sami a tí sú povinní tlmočiť a presadzovať ich požiadavky. Biskupičanov čaká ešte veľa práce, treba len podporu a pomôcť im v ich sympatickom úsilí.
Príslušníci Verejnej bezpečnosti zastavujú naše auto niekoľko sto metrov pred hraničným prechodom v Rusovciach. Nie my do štatistiky vycestovaných k susedom zatiaľ neprispejeme, odbočujeme doľava a kochajúc sa na obrovskej zelenej ploche (vyše 160 ha) ovocných sadov končiacich až kdesi na obzore) vchádzame
DO ČUNOVA.
Družstvo je jedným z najväčších zásobovateľov našich obchodov broskyňami, marhuľami a jablkami. Tento rok zrejme veľa nenagazduje. Jarné mrazy prišli práve v najnevhodnejší čas. Pomrzlo asi 90 percent všetkej budúcej úrody. Na národnom výbore nás očakáva predsedníčka Mária Maurovichová. Nie je v tejto funkcii dlho, avšak žije roky v Čunove, dokonale pozná problematiku svojich ľudí a dediny. Opatrne sondujeme, ako to vyzerá u nich v dedine, či sa k nim okres nezachoval podobne macošsky ako k Podunajským Biskupiciam. Odvtedy sa veľa zmenilo vraví predsedníčka. Môžem zodpovedne povedať, že okres Bratislava vidiek nám pokiaľ mohol pomáhal. Vieme, že v okrese sú možnosti z hľadiska investícií a podobne ohraničené a čo mohli, to pomohli.
I keď máme problémov dosť, myslíme si, že po pričlenení k mestu, ktoré bude mat iste väčšie možnosti ako okres sa bude dať dačo zlepšiť. Mám na mysli najmä dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi JRD a obchodnými zložkami. Veď ovocie tak prepotrebné na našom stole dostanú obyvatelia čerstvé až na stôl.
Z hľadiska rekreačného sa pre budúcnosť skýtajú v Čunove pre Bratislavčanov veľké možnosti pri Dunaji a veľkom štrkovisku, kde je kúpanie nemenej príjemné ako napríklad v Senci.
Vidno, že v Čuňove nie sú neskromní. Mali sme skôr dojem, že po pričlenení k mestu chcú viac dávať ako brať, preto ani ich požiadavky na Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy neboli veľké. Chceli by však vybojovať aspoň základné potreby, ktoré sú pre život a spokojnosť občanov neodmysliteľné. Je priam zarážajúce, že niekoľko kilometrov od Bratislavy neexistuje v dedine žiadna kultúrna miestnosť. Kedysi mali v staršej budove kultúrny dom, bolo však treba niekde umiestniť materskú školu a od- vtedy už dlhé roky premietanie filmu v dedine nepoznajú, divadelné predstavenie ani netreba spomínať, jednoducho niet tam nič. Vedia, že v tejto päťročnici sa prostriedky investujú do výroby Hádam im však mesto pomôže zatiaľ aspoň minimálnym vybavením, ktoré by im umožnilo premietať v dedine film. A ešte niečo páli mladých v Čuňove. Ako všade inde aj tam sa ženia, vydávajú a zakladajú si rodiny. Potrebujú si, samozrejme, postaviť aj nové byty. A pre niekoľko záujemcov je iba jedno stavebné povolenie, ktoré okres mohol dať, navyše chodia žiadosti o prideľovanie pozemkov od občanov Bratislavy.
Dedinka, ktorú najstaršie listiny spomínajú už v 12. storočí, ostáva za nami. Do oblasti obsadenej pod nátlakom Turkov v 16. storočí chorvátskym obyvateľstvom patria aj
Obec leží dva kilometre od hlavnej cesty vedúcej z Bratislavy do Rusoviec. Na MSNV skoro nikoho niet, iba tajomníčka Alžbeta Karchesová nás ubezpečuje, že predseda bude o chvíľu tu. Vraj je na brigáde aj s poslancami, pracujú na úprave neďalekej škôlky. Anton Jaborek prichádza v montérkach so Štefanom Vareničom, podpredsedom tunajšieho MsNV. Nič sa nedá robiť, vravia, ak chceme, aby pracovali ostatní, musíme ísť príkladom.
Súdruh predseda, ako ste uvítali skutočnosť, že budete patriť k hlavnému mostu Slovenska?
Sme všetci za to, aby sme patrili k Bratislave. Sľubujeme si od toho, že po tejto úprave Ľahšie budeme prekonávať ťažkosti, ktoré máme.
Chcete tým povedať, že vás okres zanedbával?
-Nie naopak -S okresom Bratislava-vidiek sme nemali žiadne ťažkosti, vieme, že tam nám vychádzali pokiaľ mohli v ústrety. Myslím tým však to, že niektoré problémy nám nemohol vyriešiť ani okres, ktorý je do značnej miery obmedzený v investíciách, preto dúfame, že mesto bude na tom lepšie, čo pre nás znamená prínos.
Čo vás konkrétne najviac v obci páli?
Veľmi radi by sme mali vodovod, školu, doriešená otázku služieb, dopravy a obchodu. Tiež benzínové čerpadlo by malo v Rusovciach byt, aby sme nemuseli po benzín chodiť až do Petržalky. (To by malo byť samozrejmé už aj z hľadiska cestovného ruchu pozn. red.)
Ako je to u vás so záujmom o stavebné povolania?
-To je otázka, ktorá mesto bude môcť vyriešiť, lebo záujem je veľký aj zo strany Bratislavčanov mnohí by si radi postavili domček mimo exponované- ho územia v meste. Ďalšou z pričlenených obcí je
VRAKUŇA.
Jej história je pomerne bohatá. Z písomných pamiatok vieme, že už oddávna inklinovala k Bratislave. V stredoveku patrila ako poddanská obec Bratislavské- mu hradu a mala dunajský prístav, ktorý v XIV. storočí používalo aj mesto Bratislava. Verekňa ako sa vtedy Vrakuňa volala - prekonala veľké zmeny, vyrástli v nej nové domy. Už v tomto roku majú vo Vrakuni začať stavať sídliská tzv. Medzi Járky a Dolné hony. V prvom sídlisku nájde domov 1300 rodín. Aj vo Vrakuni sa postavili k rozhodnutiu pripojiť obec k mestu kladne.
Smer nášho putovania sa obrátil na západnú stranu, z roviny sa uberáme k modravým horám strácajúcim sa v. smogu mesta. Bolo to už dávno, keď dvorany mocného Devína sa ozývali ľudskou vravou, smiechom a neraz aj rinčaním zbraní jeho dobyvateľov. Povesti, historicky doložené správy prezrádzajú, že kedysi mocná Veľkomoravská ríša, ktorej vládol Svätopluk, vplývala aj na svoje okolie, jeho výrobu a život obyvateľstva.
DEVINSKA NOVÁ VES,
kde našli slovansko-avarské pohrebisko s veľkým sídliskom, nás oprávňujú domnievať sa, že Devínska Nová Ves bola už pred Svätoplukom oblasťou možno aj sídlom prvého slovanského štátu tzv. Samovej ríše. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1435. Ako Čunovo, Jarovce a Rusovce, tak aj Devínsku Nová Ves osídlili v XVI. storočí Chorváti, utekajúci pred Turkami. Obec patrila v stredoveku devínskemu panstvu, svoje majetky tu však mali aj marietálski Paulíni a bratislavskí Jezuiti.
Ako vyzerá Devínska Nová Ves dnes? prezradil nám tajomník MSNV Tomáš Štepánek.
To viete, starosti a starosti. Aby som povedal pravdu, mali sme to u nás kedysi veľmi zlé. V päťdesiatych rokoch sa počítalo so zánikom obce, nik do nás nič neinvestoval a dnes vidíme, že náš dlhoročný boj o existenciu nebol zbytočný. K akcii pričlenenia našej obce do Bratislavy predchádzali mnohé rokovania s funkcionármi mesta i okresu, kde nás kompetentní činitelia oboznamovali so svojimi zámermi. Naše pripomienky k spomínanej akcii sme zaslali na Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy, kde ich prerokovali na Rade NVB. V ďalšom nás oboznámili s pripravovanými akciami už konkrétnejšie. Boli už u nás zástupcovia Útvaru hlavného architekta, Komunálnych služieb a ďalšie faktory nám signalizujú, že pričlenenie k mestu znamená pre našu obec veľa pozitív.
Čo konkrétne myslíte?
Myslím na zlepšenie situácie v obci z hľadiska služieb, občianskej vybavenosti, zavedenia kanalizácie, plynofikácie a pod. Myslím, že výstavba autostrády a automobilky v našej lokalite bude mať ďalší pozitívny prínos pre naše dobre prosperujúce Jednotné roľnícke družstvo a rozvej podnikov ako je Textilianka, Omnia, Technické sklo v Dúbravke, tiež tehelne, ktorá je jedna z najväčších v republike.
Súdruh tajomník, my sme vás vyrušili z rokovania k problematike vody, ktorá vás teraz páli.
- Áno. Vodovod nám už toho času z kapacitných dôvodov nestačí, myslím si, že nedostatok vody spôsobili aj nedomyslené odvodňovacie zásahy, budovanie závlah a podobne. V budúcnosti sa budeme musieť aj s touto otázkou spoločne s mestom vážne zaoberať.
Našu cestu pretínajú násypy budúcej autostrády, celkom zreteľne už vidno rovnú čiaru, ktorá sa stráca v diaľke. Z betónu trčia železné tyče, budú držať oblúky, nadjazdy a súčasne reprezentoval cit a umenie našich architektov pri skĺbovaní stavieb s prírodou. Zo Stupavy do
ZAHORSKEJ BYSTRICE
je to len na skok. Na MSNV majú práve poradu. Voda zasa nechýba v prerokovávaných problémoch, za predsedom súdruhom Maškom chodia sa radiť a žiadať po- moc aj pracovníci na autostráde, slovom, o ruch a robotu nie je núdza. Prešli už časy, keď obyvateľstvo živiace sa poľnohospodárstvom chodievalo so svojimi výrobkami až do Viedne, ktorá bola po Bratislave najlepším odbytiskom zeleniny, najmä kapusty. Tou už sa Záhorská Bystrica preslávila. Dnes stavajú klimatizačný sklad o kapacite 92 vagónov, odkiaľ budú môcť vyexpedovávať pre mesto ovocie a zeleninu zachovalú a v požadovanom termíne.
Obec je veľmi stará, v listinách ju spomínajú už v roku 1256 pod názvom Biztrich. V roku 1337, keď už bola farnosťou, ju kráľ Ľudovít daroval kláštoru Paulínov v Mariánke, ktorým patrila až do XIV. storočia. Aj túto obec osídlili Chorváti a v poddanstve pajštúnskeho hradu bola až do konca feudalizmu. Na našu otázku, či okres pripravil obec pre pričlenenie k hlavnému mestu, hovoril predseda MNV pozitívne. Do Bystrice im však prichádzajú nedobré správy o problémoch mestskej dopravy v Bratislave. Doteraz ako-tak to so spojmi ČSAD šlo až na ranné špičky, kedy sa cestovanie do zamestnania v Bratislave stáva pre mnohých utrpením. Je samozrejmé, že aj v Bystrici potrebujú kdečo vylepšiť a od mesta požadujú len investície, ktoré sú pre obec nevyhnutne potrebné. Žiadosti o pridelenie stavebných pozemkov majú od občanov Bratislavy viac ako dosť, avšak zatiaľ ich nemôžu nikomu udeliť.
Ako vidno, problémy s individuálnou bytovou výstavbou aj v Záhorskej Bystrici si bude mesto musieť doriešiť samo.
Pričlenením spomínaných obcí získa Bratislava vyše 20 tisíc nových obyvateľov, to znamená, že v tomto roku nás už bude v meste žiť 300 tisíc. Z 19 tisíc hektárov vzrastie jeho plocha na 30 tisíc. To je plocha, ktorá vzhľadom na plánované úlohy päťročnice by mala stačiť. Bratislava bude mať plochu, obce sa stanú súčasťou veľkomesta. Kto bude s tým ako spokojný, to ukáže budúcnosť. Je známe, že okres Bratislava-vi diek má určité prostriedky, ktoré musí spravodlivo a podľa naliehavostí rozdeliť. Napriek tomu sa nezachoval k týmto obciam macošsky, vidno, že funkcionári ONV sa v rámci svojich možností snažili čo najlepšie pripraviť spomínané obce pre pripojenie k hlavnému mestu. Úlohy tejto päťročnice sú obrovské, jedine spojením všetkých našich síl a umu ich môžeme realizovať. Bratislavu očakáva veľkolepý rozvoj. Obce, ktoré k nej pričlenia, pomôžu vyriešiť dôležitý životný problém budúceho veľkomesta. V porovnaní s ním sú malé problémy budúcich okrajových častí mesta skutočne malými problémami. Pre tamojších obyvateľov sú to však problémy nemalé, pretože priamo ovplyvňujú ich život. Ako sa ich však podarí riešiť, to nebude závisieť iba od radnice. Všetci musíme priložiť ruku k dielu, aby sme z Bratislavy vytvorili a vybudovali skutočne moderné socialistické veľkomesto, dôstojné hlavné mesto Slovenska.
Mestu sa bude na väčšej ploche voľnejšie dýchať.
Ďalších sedem prímestských obcí pričlenia k Bratislave.
Vyriešia sa staré problémy, ale vzniknú nové.
Noví Bratislavčania priložia ruky k dielu.
Keď poslanci Národného výboru hlavného mesta Slovenska na svojom tridsiatomsiedmom plenárnom zasadaní v máji t. r. rozhodovali o obciach, ktoré by bolo vhodné pripojiť k mestu, viseli vo vzduchu mnohé otázky, obavy a problémy, ktoré v týchto súvislostiach sú už dnes zapísané v kronike minulosti. Ktoré obce to budú? Ako sa postaví k tomu okres, čo na to funkcionári a obyvatelia vybraných dedín a s akými predstavami a zámermi ideme do nového rozširovania územia hlavného mesta? Rokovanie sa skončilo v súlade so záujmom Bratislavy, funkcionári obcí pochopili potrebu začlenenia ich územia do katastru hlavného mesta. Od 4. mája t. r. sú schválené na pripojenie k mestu obce doteraz patriace okresu Bratislava-vidiek. Sú to Podunajské Biskupice, Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vrakuňa, Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves.
Iste nám nie je neznáma poloha spomínaných obcí, mnohí nimi prechádzajú, prípadne trávia v nich príjemný víkend. Keďže nás zaujíma, čo mesto dostane a čo bude musieť občanom dať, aby tieto zatiaľ menej exponované časti Bratislavy neboli z titulu svojej okrajovosti zanedbávané najmä v oblasti služieb, dopravy a ďalšieho vybavenia, zašli sme si do niektorých z nich, aby sme sa na tvári miesta mohli s tamojšími funkcionármi porozprávať a rozobrať, otázky, ktoré nie sú také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Pozrime sa preto trochu i do minulosti, obcí. Vzhľadom k svojej blízkosti k Bratislave majú tiež bohatú históriu, dajme preto slovo tým, ktorí si viac sľubujú od budúcnosti.
RUSOVCE
Hoci máme na zreteli bezprostrednú budúcnosť tejto prímestskej obce, nemožno na jej pôde nehovoriť o minulosti.
Tu stála predsa pred dávnymi stáročiami rímska Gerulata. Naši archeológovia vykopávajú z tmy zabudnutia jej bývalú nádheru, objavujú budovy, chrámy, cintoríny. Po dokončení archeologických vykopávok bude možné zriadiť na území
Bratislavy jedinečné múzeum rímskych pamiatok a vzdať tak hold mysliteľom, štátnikom a vojvodcom, ktorí dokázali pred dvoma tisícročiami obdivuhodne pružne spravovať obrovské územie. A pravdaže, hold tým mnohým bezmenným tvorcom, ktorí postavili budovy a chrámy, vykresali kamenné sarkofágy a zanechali nám jedinečné svedectvo vysokej výtvarnej kultúry. Tu pri Rusov- ciach bol predsa Limes Romanus, hraničný obranný val tiahnuci sa pozdĺž Dunaja. Tu bola veľká križovatka dejín, na ktorej sa stretali vojská, ale aj veľké myšlienky a prúdy.
V Rusovciach sídli Slovenský ľudový umelecký kolektív. Stretáme sa s ním skôr na koncertných pódiách alebo na televíznej obrazovke a do Rusoviec chodia za súborom nanajvýš zahraniční hostia alebo zainteresovaní odborníci. Sú- bor, rozvíjajúci nepreberné bohatstvo piesní, tancov a hudby nášho ľudu, vtlačil v predošlých dvoch desaťročiach výraznú pečať životu tejto obce. Pričlenením k Bratislave stanú sa nielen Rusovce súčasťou nášho mesta, ale aj SĽUK bratislavským súborom.
PODUNAJSKÉ BISKUPICE
sú pravdepodobne jednou z najstarších obcí na Slovensku. Už oddávna sú v čulom styku s Bratislavou. Myšlienka pripojiť Biskupice k mestu preto ani nie je nová. Podľa slov predsedu tamojšieho MSNV Imricha Mádliho o pričlenení obce k mestu sa uvažovalo už v roku 1950. Je samozrejmé, že vtedajší Okresný národný výbor nemal záujem vkladať investície do dediny, ktorá sa onedlho od- člení z okresu. Na vec sa medzičasom akosi zabudlo, Podunajské Biskupice po stránke investičnej už mali byť od okresu odlúčené a mesto pre nich ešte prostriedky nemalo. A tak sa stalo, že neďaleko Bratislavy existovala jedna z najzaostalejších dedín na Slovensku. Od roku 1984 sa ich obraz začal meniť. Postavilo sa 135 štátnych bytov, 48 družstevných. Od roku 1945 vyrástlo v obci vyše 1000 rodinných domov. Biskupice donedávna bez asfaltových ciest majú už dnes vy- asfaltovaných 70 percent všetkých komunikácií. Zriadili tri reštaurácie, obchodné stredisko, občania už nemusia pre základné potraviny chodiť do mesta. Mestská doprava umožňuje cestovať skoro 4700 pracujúcim do Bratislavy, ostatok pracuje v poľnohospodárstve.
Skutočnosť, že budeme pričlenení k mestu, sme v Biskupiclach uvítali, vraví predseda MSNV. Mestu s sme však adresovali niektoré požiadavky, ktoré považujeme za nevyhnutné u nás realizovať, ak máme uspokojiť občanov. Potrebovali by sme nové zdravotné stredisko, lekárov, budovu pre ZDS, telocvičňu. V Biskupiciach nemá kde cvičiť 1600 žiakov. Slovnaft nie je ďaleko a viac k tomu hádam netreba hovoriť. Prísľuby z Národného výboru hlavného mesta Bratislavy Biskupičania majú. Chceli by mať však aj istoty, ktoré by onedlho prejavili v živote obce v pozitívnom zmysle. A tomu sa netreba čudovať, veď funkcionárov si obyvatelia volia sami a tí sú povinní tlmočiť a presadzovať ich požiadavky. Biskupičanov čaká ešte veľa práce, treba len podporu a pomôcť im v ich sympatickom úsilí.
Príslušníci Verejnej bezpečnosti zastavujú naše auto niekoľko sto metrov pred hraničným prechodom v Rusovciach. Nie my do štatistiky vycestovaných k susedom zatiaľ neprispejeme, odbočujeme doľava a kochajúc sa na obrovskej zelenej ploche (vyše 160 ha) ovocných sadov končiacich až kdesi na obzore) vchádzame
DO ČUNOVA.
Družstvo je jedným z najväčších zásobovateľov našich obchodov broskyňami, marhuľami a jablkami. Tento rok zrejme veľa nenagazduje. Jarné mrazy prišli práve v najnevhodnejší čas. Pomrzlo asi 90 percent všetkej budúcej úrody. Na národnom výbore nás očakáva predsedníčka Mária Maurovichová. Nie je v tejto funkcii dlho, avšak žije roky v Čunove, dokonale pozná problematiku svojich ľudí a dediny. Opatrne sondujeme, ako to vyzerá u nich v dedine, či sa k nim okres nezachoval podobne macošsky ako k Podunajským Biskupiciam. Odvtedy sa veľa zmenilo vraví predsedníčka. Môžem zodpovedne povedať, že okres Bratislava vidiek nám pokiaľ mohol pomáhal. Vieme, že v okrese sú možnosti z hľadiska investícií a podobne ohraničené a čo mohli, to pomohli.
I keď máme problémov dosť, myslíme si, že po pričlenení k mestu, ktoré bude mat iste väčšie možnosti ako okres sa bude dať dačo zlepšiť. Mám na mysli najmä dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi JRD a obchodnými zložkami. Veď ovocie tak prepotrebné na našom stole dostanú obyvatelia čerstvé až na stôl.
Z hľadiska rekreačného sa pre budúcnosť skýtajú v Čunove pre Bratislavčanov veľké možnosti pri Dunaji a veľkom štrkovisku, kde je kúpanie nemenej príjemné ako napríklad v Senci.
Vidno, že v Čuňove nie sú neskromní. Mali sme skôr dojem, že po pričlenení k mestu chcú viac dávať ako brať, preto ani ich požiadavky na Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy neboli veľké. Chceli by však vybojovať aspoň základné potreby, ktoré sú pre život a spokojnosť občanov neodmysliteľné. Je priam zarážajúce, že niekoľko kilometrov od Bratislavy neexistuje v dedine žiadna kultúrna miestnosť. Kedysi mali v staršej budove kultúrny dom, bolo však treba niekde umiestniť materskú školu a od- vtedy už dlhé roky premietanie filmu v dedine nepoznajú, divadelné predstavenie ani netreba spomínať, jednoducho niet tam nič. Vedia, že v tejto päťročnici sa prostriedky investujú do výroby Hádam im však mesto pomôže zatiaľ aspoň minimálnym vybavením, ktoré by im umožnilo premietať v dedine film. A ešte niečo páli mladých v Čuňove. Ako všade inde aj tam sa ženia, vydávajú a zakladajú si rodiny. Potrebujú si, samozrejme, postaviť aj nové byty. A pre niekoľko záujemcov je iba jedno stavebné povolenie, ktoré okres mohol dať, navyše chodia žiadosti o prideľovanie pozemkov od občanov Bratislavy.
Dedinka, ktorú najstaršie listiny spomínajú už v 12. storočí, ostáva za nami. Do oblasti obsadenej pod nátlakom Turkov v 16. storočí chorvátskym obyvateľstvom patria aj
JAROVCE.
Obec leží dva kilometre od hlavnej cesty vedúcej z Bratislavy do Rusoviec. Na MSNV skoro nikoho niet, iba tajomníčka Alžbeta Karchesová nás ubezpečuje, že predseda bude o chvíľu tu. Vraj je na brigáde aj s poslancami, pracujú na úprave neďalekej škôlky. Anton Jaborek prichádza v montérkach so Štefanom Vareničom, podpredsedom tunajšieho MsNV. Nič sa nedá robiť, vravia, ak chceme, aby pracovali ostatní, musíme ísť príkladom.
Súdruh predseda, ako ste uvítali skutočnosť, že budete patriť k hlavnému mostu Slovenska?
Sme všetci za to, aby sme patrili k Bratislave. Sľubujeme si od toho, že po tejto úprave Ľahšie budeme prekonávať ťažkosti, ktoré máme.
Chcete tým povedať, že vás okres zanedbával?
-Nie naopak -S okresom Bratislava-vidiek sme nemali žiadne ťažkosti, vieme, že tam nám vychádzali pokiaľ mohli v ústrety. Myslím tým však to, že niektoré problémy nám nemohol vyriešiť ani okres, ktorý je do značnej miery obmedzený v investíciách, preto dúfame, že mesto bude na tom lepšie, čo pre nás znamená prínos.
Čo vás konkrétne najviac v obci páli?
Veľmi radi by sme mali vodovod, školu, doriešená otázku služieb, dopravy a obchodu. Tiež benzínové čerpadlo by malo v Rusovciach byt, aby sme nemuseli po benzín chodiť až do Petržalky. (To by malo byť samozrejmé už aj z hľadiska cestovného ruchu pozn. red.)
Ako je to u vás so záujmom o stavebné povolania?
-To je otázka, ktorá mesto bude môcť vyriešiť, lebo záujem je veľký aj zo strany Bratislavčanov mnohí by si radi postavili domček mimo exponované- ho územia v meste. Ďalšou z pričlenených obcí je
VRAKUŇA.
Jej história je pomerne bohatá. Z písomných pamiatok vieme, že už oddávna inklinovala k Bratislave. V stredoveku patrila ako poddanská obec Bratislavské- mu hradu a mala dunajský prístav, ktorý v XIV. storočí používalo aj mesto Bratislava. Verekňa ako sa vtedy Vrakuňa volala - prekonala veľké zmeny, vyrástli v nej nové domy. Už v tomto roku majú vo Vrakuni začať stavať sídliská tzv. Medzi Járky a Dolné hony. V prvom sídlisku nájde domov 1300 rodín. Aj vo Vrakuni sa postavili k rozhodnutiu pripojiť obec k mestu kladne.
Smer nášho putovania sa obrátil na západnú stranu, z roviny sa uberáme k modravým horám strácajúcim sa v. smogu mesta. Bolo to už dávno, keď dvorany mocného Devína sa ozývali ľudskou vravou, smiechom a neraz aj rinčaním zbraní jeho dobyvateľov. Povesti, historicky doložené správy prezrádzajú, že kedysi mocná Veľkomoravská ríša, ktorej vládol Svätopluk, vplývala aj na svoje okolie, jeho výrobu a život obyvateľstva.
DEVINSKA NOVÁ VES,
kde našli slovansko-avarské pohrebisko s veľkým sídliskom, nás oprávňujú domnievať sa, že Devínska Nová Ves bola už pred Svätoplukom oblasťou možno aj sídlom prvého slovanského štátu tzv. Samovej ríše. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1435. Ako Čunovo, Jarovce a Rusovce, tak aj Devínsku Nová Ves osídlili v XVI. storočí Chorváti, utekajúci pred Turkami. Obec patrila v stredoveku devínskemu panstvu, svoje majetky tu však mali aj marietálski Paulíni a bratislavskí Jezuiti.
Ako vyzerá Devínska Nová Ves dnes? prezradil nám tajomník MSNV Tomáš Štepánek.
To viete, starosti a starosti. Aby som povedal pravdu, mali sme to u nás kedysi veľmi zlé. V päťdesiatych rokoch sa počítalo so zánikom obce, nik do nás nič neinvestoval a dnes vidíme, že náš dlhoročný boj o existenciu nebol zbytočný. K akcii pričlenenia našej obce do Bratislavy predchádzali mnohé rokovania s funkcionármi mesta i okresu, kde nás kompetentní činitelia oboznamovali so svojimi zámermi. Naše pripomienky k spomínanej akcii sme zaslali na Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy, kde ich prerokovali na Rade NVB. V ďalšom nás oboznámili s pripravovanými akciami už konkrétnejšie. Boli už u nás zástupcovia Útvaru hlavného architekta, Komunálnych služieb a ďalšie faktory nám signalizujú, že pričlenenie k mestu znamená pre našu obec veľa pozitív.
Čo konkrétne myslíte?
Myslím na zlepšenie situácie v obci z hľadiska služieb, občianskej vybavenosti, zavedenia kanalizácie, plynofikácie a pod. Myslím, že výstavba autostrády a automobilky v našej lokalite bude mať ďalší pozitívny prínos pre naše dobre prosperujúce Jednotné roľnícke družstvo a rozvej podnikov ako je Textilianka, Omnia, Technické sklo v Dúbravke, tiež tehelne, ktorá je jedna z najväčších v republike.
Súdruh tajomník, my sme vás vyrušili z rokovania k problematike vody, ktorá vás teraz páli.
- Áno. Vodovod nám už toho času z kapacitných dôvodov nestačí, myslím si, že nedostatok vody spôsobili aj nedomyslené odvodňovacie zásahy, budovanie závlah a podobne. V budúcnosti sa budeme musieť aj s touto otázkou spoločne s mestom vážne zaoberať.
Našu cestu pretínajú násypy budúcej autostrády, celkom zreteľne už vidno rovnú čiaru, ktorá sa stráca v diaľke. Z betónu trčia železné tyče, budú držať oblúky, nadjazdy a súčasne reprezentoval cit a umenie našich architektov pri skĺbovaní stavieb s prírodou. Zo Stupavy do
ZAHORSKEJ BYSTRICE
je to len na skok. Na MSNV majú práve poradu. Voda zasa nechýba v prerokovávaných problémoch, za predsedom súdruhom Maškom chodia sa radiť a žiadať po- moc aj pracovníci na autostráde, slovom, o ruch a robotu nie je núdza. Prešli už časy, keď obyvateľstvo živiace sa poľnohospodárstvom chodievalo so svojimi výrobkami až do Viedne, ktorá bola po Bratislave najlepším odbytiskom zeleniny, najmä kapusty. Tou už sa Záhorská Bystrica preslávila. Dnes stavajú klimatizačný sklad o kapacite 92 vagónov, odkiaľ budú môcť vyexpedovávať pre mesto ovocie a zeleninu zachovalú a v požadovanom termíne.
Obec je veľmi stará, v listinách ju spomínajú už v roku 1256 pod názvom Biztrich. V roku 1337, keď už bola farnosťou, ju kráľ Ľudovít daroval kláštoru Paulínov v Mariánke, ktorým patrila až do XIV. storočia. Aj túto obec osídlili Chorváti a v poddanstve pajštúnskeho hradu bola až do konca feudalizmu. Na našu otázku, či okres pripravil obec pre pričlenenie k hlavnému mestu, hovoril predseda MNV pozitívne. Do Bystrice im však prichádzajú nedobré správy o problémoch mestskej dopravy v Bratislave. Doteraz ako-tak to so spojmi ČSAD šlo až na ranné špičky, kedy sa cestovanie do zamestnania v Bratislave stáva pre mnohých utrpením. Je samozrejmé, že aj v Bystrici potrebujú kdečo vylepšiť a od mesta požadujú len investície, ktoré sú pre obec nevyhnutne potrebné. Žiadosti o pridelenie stavebných pozemkov majú od občanov Bratislavy viac ako dosť, avšak zatiaľ ich nemôžu nikomu udeliť.
Ako vidno, problémy s individuálnou bytovou výstavbou aj v Záhorskej Bystrici si bude mesto musieť doriešiť samo.
Pričlenením spomínaných obcí získa Bratislava vyše 20 tisíc nových obyvateľov, to znamená, že v tomto roku nás už bude v meste žiť 300 tisíc. Z 19 tisíc hektárov vzrastie jeho plocha na 30 tisíc. To je plocha, ktorá vzhľadom na plánované úlohy päťročnice by mala stačiť. Bratislava bude mať plochu, obce sa stanú súčasťou veľkomesta. Kto bude s tým ako spokojný, to ukáže budúcnosť. Je známe, že okres Bratislava-vi diek má určité prostriedky, ktoré musí spravodlivo a podľa naliehavostí rozdeliť. Napriek tomu sa nezachoval k týmto obciam macošsky, vidno, že funkcionári ONV sa v rámci svojich možností snažili čo najlepšie pripraviť spomínané obce pre pripojenie k hlavnému mestu. Úlohy tejto päťročnice sú obrovské, jedine spojením všetkých našich síl a umu ich môžeme realizovať. Bratislavu očakáva veľkolepý rozvoj. Obce, ktoré k nej pričlenia, pomôžu vyriešiť dôležitý životný problém budúceho veľkomesta. V porovnaní s ním sú malé problémy budúcich okrajových častí mesta skutočne malými problémami. Pre tamojších obyvateľov sú to však problémy nemalé, pretože priamo ovplyvňujú ich život. Ako sa ich však podarí riešiť, to nebude závisieť iba od radnice. Všetci musíme priložiť ruku k dielu, aby sme z Bratislavy vytvorili a vybudovali skutočne moderné socialistické veľkomesto, dôstojné hlavné mesto Slovenska.
V roku 1972 ale už boli Čunovské jazerá súčasťou Bratislavy. V tom čase bola mototuristika a autocampingy veľmi populárne. Ak ste sa vybrali autom do Bratislavy, mohli ste sa ubytovať v autocampingoch na Zlatých pieskoch ale aj v Petržalke na Rusovskej ceste pri hlavnej hradskej č. 15. Motoristom ubytovaným v Petržalke sa odporúčala rekreácia pri Dunaji a na obvode Bratislavy pri štrkoviskách v Čunove a Rusovciach.
11.06.1972 - PREHĽAD ATOCAMPIGOV A MOTELOV
-
Technické noviny č.28
Slovensko dostupné z mototuristických trás.
Začína sa hlavná turistická i mototuristická sezóna. Zasa raz prírodné krásy Slovenska zažívajú inváziu najmä motorizovaných turistov, najmä takých, ktorí v krátkom čase, na jednej trase, chcú načrieť do klenotnice atraktivít Slovenska. V letnom období vyhľadávané sú prírodné krásy, najmä tie na brehoch riek, potokov a jazier - prírodných i priehradných, ale aj zaujímavé kultúrno-umelecké a historické pamiatky, predovšetkým, keď sú v príťažlivom prírodnom prostredí. Pri takejto exkluzívnej mototuristickej činnosti je veľmi ťažké a nevýhodné plánovať fixné, terminované ubytovanie na trase. Vtedy totiž mototurista stráca to najcennejšie, čo mototurizmus dáva možnosť podľa vlastnej nálady a chuti postáť kdekoľvek a kedykoľvek, tam, kde sa mu páči a koľko sa mu žiada. Keď mu je horúco, môže sa ísť osviežiť k vode alebo aspoň ochladiť do lesa, a nemusí mať nad sebou Damoklov meč, že keď sa neprihlási, povedzme, do 14. a či 16. hodiny, stráca rezerváciu hotelovej izby. Takto popri vlastnej turistickej činnosti človek vychutnáva voľnosť, možnosť okamžitého rozhodovania sa na základe vskutku vlastného ja. Také niečo je len ťažko možné niekde inde alebo inokedy, v dnešnom súkromnom i verejnom živote, neraz až stoicky viazanom na čas, povinnosti a stereotyp.
Aby sme našim čitateľom takúto voľnú mototuristickú jazdu za krásami, zaujímavosťami a atraktivitami Slovenska uľahčili, uverejňujeme na tejto dvojstrane stručný itinerár Slovenska, pri ktorom východiskovými bázami sú jestvujúce autocampingy a motely. Ta možno autom prísť kedykoľvek bez ohlásenia, v každom čase, ale - pravdaže - s vlastným ,,lôžkom", či už v prívesnom vozidle, v aute, v stane, no v priaznivom prípade nájdeme voľné lôžko aj v autocampingu (v chatách, stanoch atd.)...
Putovanie Slovenskom začíname v Bratislave. Motel a autocamping ZLATÉ PIESKY je komunikačne vynikajúco situovaný, a to priamo pri najdôležitejšej výpadovej ceste z mesta, pri hlavnej hradskej E 16. Pri autocampingu je aj čerpacia stanica na pohonné látky s nepretržitou prevádzkou a moderná automatická umyváreň áut. Autocamping je veľmi dobre situovaný aj čo do prírodných daností. Rozkladá sa na brehu 10-hektárového kúpaliska Zlaté Piesky. V autocampingu Zlaté Piesky je k dispozícii návštevníkom 545 lôžok. Stravovať sa možno v reštaurácii motela, ktorý je v areáli autocampingu, a prípadne i v bufetoch a kioskoch rekreačného strediska Zlaté Piesky. Lôžka v moteli (cca 60) bývajú zväčša obsadené. V areáli rekreačného strediska sú možnosti pestovať rozličné športy a hry, kúpať sa a člnkovať.
Druhý autocamping v Bratislave otvára sa v PETRŽALKE na Rusovskej ceste pri hlavnej hradskej č. 15. V blízkosti sú veľmi pekné terény na kúpanie sa a rekreáciu pri Dunaji a na štrkoviskách na obvode Bratislavy pri Rusovciach a Čunove. Kapacita je 60 lôžok, campingový bufet má 80 stoličiek. Bratislavské autocampingy možno využiť nielen na ubytovanie pri precestovaní cez Bratislavu, ale aj na poznávaciu turistickú, ale aj čisto rekreačnú činnosť (kúpať sa možno na kúpalisku Zlaté Piesky, na štrkoviskách i na dunajskom nábreží).
...
Slovensko dostupné z mototuristických trás.
Začína sa hlavná turistická i mototuristická sezóna. Zasa raz prírodné krásy Slovenska zažívajú inváziu najmä motorizovaných turistov, najmä takých, ktorí v krátkom čase, na jednej trase, chcú načrieť do klenotnice atraktivít Slovenska. V letnom období vyhľadávané sú prírodné krásy, najmä tie na brehoch riek, potokov a jazier - prírodných i priehradných, ale aj zaujímavé kultúrno-umelecké a historické pamiatky, predovšetkým, keď sú v príťažlivom prírodnom prostredí. Pri takejto exkluzívnej mototuristickej činnosti je veľmi ťažké a nevýhodné plánovať fixné, terminované ubytovanie na trase. Vtedy totiž mototurista stráca to najcennejšie, čo mototurizmus dáva možnosť podľa vlastnej nálady a chuti postáť kdekoľvek a kedykoľvek, tam, kde sa mu páči a koľko sa mu žiada. Keď mu je horúco, môže sa ísť osviežiť k vode alebo aspoň ochladiť do lesa, a nemusí mať nad sebou Damoklov meč, že keď sa neprihlási, povedzme, do 14. a či 16. hodiny, stráca rezerváciu hotelovej izby. Takto popri vlastnej turistickej činnosti človek vychutnáva voľnosť, možnosť okamžitého rozhodovania sa na základe vskutku vlastného ja. Také niečo je len ťažko možné niekde inde alebo inokedy, v dnešnom súkromnom i verejnom živote, neraz až stoicky viazanom na čas, povinnosti a stereotyp.
Aby sme našim čitateľom takúto voľnú mototuristickú jazdu za krásami, zaujímavosťami a atraktivitami Slovenska uľahčili, uverejňujeme na tejto dvojstrane stručný itinerár Slovenska, pri ktorom východiskovými bázami sú jestvujúce autocampingy a motely. Ta možno autom prísť kedykoľvek bez ohlásenia, v každom čase, ale - pravdaže - s vlastným ,,lôžkom", či už v prívesnom vozidle, v aute, v stane, no v priaznivom prípade nájdeme voľné lôžko aj v autocampingu (v chatách, stanoch atd.)...
Putovanie Slovenskom začíname v Bratislave. Motel a autocamping ZLATÉ PIESKY je komunikačne vynikajúco situovaný, a to priamo pri najdôležitejšej výpadovej ceste z mesta, pri hlavnej hradskej E 16. Pri autocampingu je aj čerpacia stanica na pohonné látky s nepretržitou prevádzkou a moderná automatická umyváreň áut. Autocamping je veľmi dobre situovaný aj čo do prírodných daností. Rozkladá sa na brehu 10-hektárového kúpaliska Zlaté Piesky. V autocampingu Zlaté Piesky je k dispozícii návštevníkom 545 lôžok. Stravovať sa možno v reštaurácii motela, ktorý je v areáli autocampingu, a prípadne i v bufetoch a kioskoch rekreačného strediska Zlaté Piesky. Lôžka v moteli (cca 60) bývajú zväčša obsadené. V areáli rekreačného strediska sú možnosti pestovať rozličné športy a hry, kúpať sa a člnkovať.
Druhý autocamping v Bratislave otvára sa v PETRŽALKE na Rusovskej ceste pri hlavnej hradskej č. 15. V blízkosti sú veľmi pekné terény na kúpanie sa a rekreáciu pri Dunaji a na štrkoviskách na obvode Bratislavy pri Rusovciach a Čunove. Kapacita je 60 lôžok, campingový bufet má 80 stoličiek. Bratislavské autocampingy možno využiť nielen na ubytovanie pri precestovaní cez Bratislavu, ale aj na poznávaciu turistickú, ale aj čisto rekreačnú činnosť (kúpať sa možno na kúpalisku Zlaté Piesky, na štrkoviskách i na dunajskom nábreží).
...
Rusovce a Čunovo sa stali okrajovými časťami Batislavy a spolu s nimi hlavné mesto získalo pohraničnú oblasť s Rakúskom a Maďarskom. Z maďarského hraničného prechodu vtedy prechádzalo cez Rusovce množstvo zahraničných turistov. A tak bolo dôležité, aby obec vyzerala tip-top a riadne reprezentovala našu krajinu. Dobrý dojem mali na turistov zanechať napr. hraničný bufet, pohostinstvo, obchody, kultúrny dom alebo reštaurácia. Ale aj výstavba nového kulturného domu a skrášľenie okolia hlavnej cesty výsadbou kvetov a okrasnej zelene. Motorest sa mal zväčšiť o 15 nových chát.
Zlý dojem naopak mohlo zanechať znečistené prírodné prostredie. Rusovce boli odjakživa prepojené s vodou. Ponúkali dunajskú pláž, ale aj štrkoviská. Tieto však boli znečisťované motoristami. Aj napriek zákazu, chodili priamo k vode. Umývali tam saponátmi svoje autá a tak znehodnocovali prírodné kúpalisko. Preto sa pred vstupom do lesa plánovalo postaviť parkovisko.
13.04.1973 - Brána do republiky
ZVAR
Večerník č.74
Tak by sme mohli nazvať jednu zo ta dunajských časti Bratislavy, Rusovce, odkiaľ, dá sa povedať, kameňom dohodíš do Maďarska. A hovorí sa, že prvý dojem sa nesmie podceňovať. Ročne k nám prichádzajú stovky a stovky, tisíce a tisíce turistov, ktorí sa uberajú práve cez rusovecký hraničný prechod. Preto z hľadiska reprezentácie by sa malo dbať, aby táto mestská štvrť vyzerala skutočne ako sa patri.
Občania si najviac tažkajú na obchodnú sieť. Pravda, v Rusovciach majú potraviny, mliekareň, zelovoc, obuv, domáce potreby textil, ale to sú všetko pomerne malé a nevyhovujúce obchodné strediská. Najhoršie, že prakticky každé jedno je v súkromnom dome, kde nie si poriadne vyriešené sklady, priestory nie sú na hygienickej úrovni. Ide o budovy staré, majú sto i viac rokov a sú z nepálených tehál, takže na Miestnom národnom výbore sa oprávnene strachujú, aby sa im neprihodilo niečo, ako sa stalo budove bývalého národného výboru Raz stavba povolila a dom sa sčasti prepadol. Ten problém však šťastlivo zažehnali, dnes na tom istom mieste stojí nový národný výbor, kde majú aj prekrásnu svadobnú sieň, na akú by bol pyšný i nadriadený Obvodný národný výbor Bratislava IV.
Nuž bolo by na čase, aby sa tu postavilo dajaké nové obchodné stredisko. Doposiaľ však nemožno hovoriť, kedy k tomu príde. Situácia je zatiaľ dobre zamotaná. Uvažuje sa o predajni Jednoty, kde bude potravinársky obchod a priemyselný tovar.
V Rusovciach sa predpokladá širší rozvoj a s tým súvisí budúce zintenzívnenie individuálnej bytovej výstavby, často s pretriasa výstavba kultúrneho domu, avšak táto otázka je takisto otvorená... V tomto roku má sa zväčšiť tunajší motorest o 15 nových chát. Aj to súvisí s reprezentáciou našej republiky a nášho mesta. Dalo by sa povedať, že pohostinstvo je na uspokojivej úrovni. Skutočne slušný podnik je reštaurácia Jednoty; doplňujúcim prvkom sa stal i bufet na hraniciach. A v letných mesiacoch je otvorený ambulantný predaj pri Dunaji. Robí ho Jednota a chystá sa tu všeličo vylepšiť. Majú sem inštalovať lavičky, stoly, utvoriť tanečnú plochu, aby tu mohli bývať muziky, zábavy.
Voda. Rusovce sú s ňou v blízkom spojení. Dunaj je neďaleko a v ich
katastri je mierna pláž, možno sa tu kúpať. Len motoristi neraz robia starosti. V budúcnosti
sa má utvoriť väčšie parkovisko a do lesa autá chodiť nebudú. Komu sa chce do prírody,
môže sa kúsok aj prejsť.
Najhoršie na motoristoch je to, že chodia aj k štrkoviskám , kde je čistá voda. Umývajú si svoje vozidlá, saponátmi znehodnocujú kúpalisko. Zákazy sú, ale oni nedbajú.
Mnohí zahraniční turisti len prechádzajú Rusovcami a priamočiaro sa uberajú k mestu. Človek má oči na to, aby sa obzeral aj vôkol, pozoroval... I toto mali Rusovčania na zreteli, keď sa rozhodli skrášliť okolie hlavnej cesty. Povedľa tejto dopravnej tepny sa vinie široký pás voľnej, nevyužitej zeme. Už v tomto čase tu možno vidieť hŕby navozenej zeme, postupom času dodá Záhradnictvo a rekreačné služby humus a potom v rámci akcie „Z“ Rusončania si vysúkajú rukávy, pustia sa do úpravy priestranstva. Zarovnajú povrch, zasejú trávu, vysadia kvety, okrasné kríky. Obvodný národný výbor im na to uvoľnil 350 tisíc korún, pričom sa predpokladá vytvorenie hodnoty za pol milióna.
Také sú dnešné Rusovce, to sú ich zámery, plány, predsavzatia. Rusovce - brána do republiky.
Tak by sme mohli nazvať jednu zo ta dunajských časti Bratislavy, Rusovce, odkiaľ, dá sa povedať, kameňom dohodíš do Maďarska. A hovorí sa, že prvý dojem sa nesmie podceňovať. Ročne k nám prichádzajú stovky a stovky, tisíce a tisíce turistov, ktorí sa uberajú práve cez rusovecký hraničný prechod. Preto z hľadiska reprezentácie by sa malo dbať, aby táto mestská štvrť vyzerala skutočne ako sa patri.
Občania si najviac tažkajú na obchodnú sieť. Pravda, v Rusovciach majú potraviny, mliekareň, zelovoc, obuv, domáce potreby textil, ale to sú všetko pomerne malé a nevyhovujúce obchodné strediská. Najhoršie, že prakticky každé jedno je v súkromnom dome, kde nie si poriadne vyriešené sklady, priestory nie sú na hygienickej úrovni. Ide o budovy staré, majú sto i viac rokov a sú z nepálených tehál, takže na Miestnom národnom výbore sa oprávnene strachujú, aby sa im neprihodilo niečo, ako sa stalo budove bývalého národného výboru Raz stavba povolila a dom sa sčasti prepadol. Ten problém však šťastlivo zažehnali, dnes na tom istom mieste stojí nový národný výbor, kde majú aj prekrásnu svadobnú sieň, na akú by bol pyšný i nadriadený Obvodný národný výbor Bratislava IV.
Nuž bolo by na čase, aby sa tu postavilo dajaké nové obchodné stredisko. Doposiaľ však nemožno hovoriť, kedy k tomu príde. Situácia je zatiaľ dobre zamotaná. Uvažuje sa o predajni Jednoty, kde bude potravinársky obchod a priemyselný tovar.
V Rusovciach sa predpokladá širší rozvoj a s tým súvisí budúce zintenzívnenie individuálnej bytovej výstavby, často s pretriasa výstavba kultúrneho domu, avšak táto otázka je takisto otvorená... V tomto roku má sa zväčšiť tunajší motorest o 15 nových chát. Aj to súvisí s reprezentáciou našej republiky a nášho mesta. Dalo by sa povedať, že pohostinstvo je na uspokojivej úrovni. Skutočne slušný podnik je reštaurácia Jednoty; doplňujúcim prvkom sa stal i bufet na hraniciach. A v letných mesiacoch je otvorený ambulantný predaj pri Dunaji. Robí ho Jednota a chystá sa tu všeličo vylepšiť. Majú sem inštalovať lavičky, stoly, utvoriť tanečnú plochu, aby tu mohli bývať muziky, zábavy.
Najhoršie na motoristoch je to, že chodia aj k štrkoviskám , kde je čistá voda. Umývajú si svoje vozidlá, saponátmi znehodnocujú kúpalisko. Zákazy sú, ale oni nedbajú.
Mnohí zahraniční turisti len prechádzajú Rusovcami a priamočiaro sa uberajú k mestu. Človek má oči na to, aby sa obzeral aj vôkol, pozoroval... I toto mali Rusovčania na zreteli, keď sa rozhodli skrášliť okolie hlavnej cesty. Povedľa tejto dopravnej tepny sa vinie široký pás voľnej, nevyužitej zeme. Už v tomto čase tu možno vidieť hŕby navozenej zeme, postupom času dodá Záhradnictvo a rekreačné služby humus a potom v rámci akcie „Z“ Rusončania si vysúkajú rukávy, pustia sa do úpravy priestranstva. Zarovnajú povrch, zasejú trávu, vysadia kvety, okrasné kríky. Obvodný národný výbor im na to uvoľnil 350 tisíc korún, pričom sa predpokladá vytvorenie hodnoty za pol milióna.
Také sú dnešné Rusovce, to sú ich zámery, plány, predsavzatia. Rusovce - brána do republiky.
Začiatkom 70. rokov sa teda už začali v novinových článkoch spomínať nové jazerá v Čunove a Rusovciach ako vhodné miesta na kúpanie.
V článku z roku 1973 sa písalo, že čunovské jazerá boli určené najmä pre obyvateľov Bratislavy a spolu s ďalšími štrkoviskami na pravom brehu Dunaja mali tvoriť miesta pre krátkodobú rekreáciu. Vyhľadávali ich ľudia, ktorí nemali radi preplnené kúpaliská. Nachádzali sa v prostredí lužných lesov, ktoré boli navyše menej dotknuté ľudskou činnosťou ako napríklad tie v Malých Karpatoch.
22.06.1973 - ELDORÁDO bratislavské
Vlado Klobušnický
Večerník č.122
Koniec týždňa je čas, ktorý by sme mali venovať odpočinku, a to, ako radia lekári, aktívnemu odpočinku. Nie každý má však možnosti športovať a nie každý má na to vekové alebo zdravotné predpoklady, a nie každý má nejakú tú záhradku, ktorú by mohol polievať alebo okopávať. Ale turistika je naozaj pre každého. Výhodná geografická poloha Bratislavy priam pobáda k výletom do bližšieho i vzdialenejšieho okolia.
Dobre známym výletným miestom je aj Borinský hrad (Pajštún) nad obcou Borinka neďaleko Stupavy, ako i celé údolie Borinského potoka. Hrad stojí na 464 metrov vy- sokom vápencovom brale a prvý raz sa spomína v listine z roku 1237, teda nie je nijaký mladíček. Hrad je v ruinách od roku 1810, keď ho napoleonské vojská vyhodili do povetria. Z hradu je dobrý výhľad do Záhorskej nížiny i do údolia Borinky a dokonca, keď je dobré počasie, možno vidieť aj Alpy. Hoci je hrad v rozvalinách, v prípade nečakanej búrky sa možno pred dažďom ukryť v pivniciach, ktoré ako núdzový prístrešok dobre po- slúžia. Odtiaľto sa dá ísť na Košiarisko, Dračí hrádok (zrúcanina stredovekej strážnej veže) a na Medené Hámre.
Vráťme sa však trocha bližšie k mestu. Aj mladší obyvatelia Bratislavy, ako aj tí, ktorí sa prisťahovali do mesta len celkom nedávno, poznajú prechádzkovú alebo ak chcete výletnícku trasu od Červeného mosta na Železnú studienku a odtiaľ na Kamzík a na Kolibu k trolejbusu. Dnešný kovový most nad údolím Vydrice je tiež červený, ale toto miesto dostalo názov podľa klenutého mosta z červených tehál, ktorý vydržal od roku 1848 až do r. 1945, keď ho zničili ustupujúce fašistické vojská. Železná studienka dostala názov podľa liečivého železitého prameňa, ktorý býval pred budovou volakedajších kúpeľov. Na Kamzík, stredisko bratislavského lesoparku možno ísť pešo a pre tých pohodlnejších je k dispozícii sedačkový výťah.
Nemôžeme obísť Harmóniu a Zochovu chatu. Harmónia je dnes už husto zastavaná chatami, ale malebné údolie Kamenného potoka nestratilo nič na svojej kráse. Dostaneme sa ním k Zochovej chate, ktorá je jedným z najnavštevovanejších stredísk celej oblasti. Listnaté porasty okolitých lesov sú premiešané jedľou, takže to sú najnižšie miesta, kde sa tento strom u nás vyskytuje. Neďaleko chaty je priehrada s kúpaliskom, zaujímavé skalné útvary a miesta na táborenie. Odtiaľto vychádza niekoľko veľmi zaujímavých turistických trás. My sa vyberieme tou, ktorá vedie na hrad Červený kameň.
Je to štátny hrad a múzeum. Dala ho postaviť v rokoch 1220 až 1235 Konštancia, manželka kráľa Přemysla Otakara I. Neskôr bol majetkom grófa z Jura, potom Thurzovcov a Fuggerovcov. Ti dali starý hrad zboriť a blízka neho v tridsiatych rokoch šestnásteho storočia vybudovali dnešný renesančný hrad, ktorý neskôr prešiel do vlastníctva magnátskeho rodu Pálffyovcov. Im patril až do roku 1945. Pôvodný gotický hrad, nazvaný podľa červených kremencových skalísk, stál západne od neskorších hospodárskych budov. Dnešný renesančný zámok so štyrmi krídlami a nárožnými oválnymi baštami sa podobá na talianske kastellum. Dômyselné vetracie za- riadenie v delových baštách je robené podľa systému, ktorý vypracoval známy maliar a rytec Albrecht Dürer. Pálffyovci hrad niekoľkokrát prestavovali a dlho bol ich rezidenčným sídlom. Je jedným z mála podobných objektov, ktoré sa na Slovensku zachovali. Dnes je na hrade múzeum. Je tu cenné renesančné a barokové vnútorné zariadenie, keramika, umeleckoremeselné výrobky, zbrane, obrazy, lekáreň, salla terena. Zaujímavé sú pivnice a hradná studňa i mučiareň, nemý, ale o to výrečnejší svedok stredovekej justície. Prepychový a pohodlný kočiar ktorý používali páni grófi, pracovníci múzea ho nazývajú šesťstotrojkou. Na hrade sú dobré možnosti občerstvenia v Píle, dedine pod hradom, je kúpalisko i možnosti ubytovania.
No a keď sme sa už vybrali tým smerom, môžeme pokračovať o nejaké kilometre ďalej, na Jahodník. Je to rekreačné stredisko asi dva kilometre od Smoleníc a možno povedať, že leží uprostred jednej z najkrajších oblastí Malých Karpát. Neďaleko sú Záruby, Veterník, Čierna skala a jaskyňa Driny. Na Jahodníku (bývalý Škarbák) je kúpalisko a možnosti ubytovania v chatkách alebo i vo vlastných stanoch. Reštaurácia je zaujímavá tým, že voľakedy to boli stajne, kde gróf Pálffy choval osly. To však už bolo pred desaťročiami a dnes reštaurácia spĺňa i tie náročnejšie požiadavky.
Niekoľko minút cesty od Jahodníka je jaskyňa Driny. Patrí medzi najväčšie puklinové jaskyne. Jaskynné chodby v dĺžke 636 metrov majú bohatú kvapľovú výzdobu. Pre verejnosť je zatiaľ sprístupnených iba tristo metrov jaskynných chodieb.
Lesnou cestou sa dá prejsť na vrch Molpír, kde voľakedy bývala veľká predhistorická opevnená osada pri tzv. Českej ceste. Získané nálezy ju datujú do doby bronzovej. Neďaleký zámok, pôvodne strážny hrad, bol známy už v štrnástom storočí. V minulom storočí bol v ruinách. Začiatkom tohto storočia ho dal Pálffy prestavať na romantický zámok. Dnes je v ňom sídlo vedeckých pracovníkov SAV a verejnosti je neprístupný, ale aj pohľad zvonku stojí za to.
Cieľom diaľkových túr mnohých turistov je aj Pezinská Baba, sedlo na hlavnom hrebeni Malých Karpát vo výške 527 metrov nad morom. Baba má pekné a zaujímavá okolie. Je to Čmelek, Čertov kopec, Rybníček, Kamenná brána, Pernecké bane a Jastrabník. Na Babu sa možno dostať aj autobusom a odtiaľ podnikať kratšie či dlhšie túry.
V tejto oblasti je aj známe Slnečné údolie. Východiskovou stanicou k nemu môže byť Limbach. (Hlboké údolie sa v hornej časti pod Kolárskym vrchom rozširuje. Sú tu aj možnosti táborenia. Nezaškodí azda spomenúť aj známe limbašské víno, z ktorého si cestou domov možno kúpiť fľašku či dve.
Keď však hovoríme o možnostiach krátkodobej rekreácie pre obyvateľov hlavného mesta Slovenska, nemôžeme, najmä teraz, keď máme, leto na krku, zabudnúť ani na možnosti kúpania a vodných športov. Pre tých, ktorí neobľubujú miesta, kde sa to ľuďmi často hmýri ako v mravenisku, možno odporúčať nové štrkoviská na pravom brehu Dunaja, za Starým Hájom alebo pri Čunove. No a nemožno zabudnúť na samotný Dunaj. Lido a miesta poniže neho sú známe. Menej ľudí už vie, že k Dunaju sa dá pomerne ľahko dostať aj z Podunajských Biskupíc. Je tam menej ľudí a okrem toho pridunajské lužné lesy sú veľmi zaujímavé, najmä tým, že sú menej dotknuté ľudskou rukou ako lesy, povedzme v Karpatoch.
Rovnako možno odporúčať
aj výletné stredisko Hrušovo. Najlepšie sa tam dá dostať loďou a možno povedať, že už samotná takáto cesta je veľmi príjemnou zmenou po rušnom pracovnom týždni. Povyše Hrušova je Čilistovské rameno, ktoré je menej navštevované, a odvážime sa tvrdiť, že neprávom. Komu sa nelení niekoľko minút ísť pešo, dostane sa do miest, aké ináč mohol vidieť len napríklad vo filme Čierny prápor alebo Zlozor. Teda kus romantiky, kus samoty, možnosť vykúpať sa i pomeditovať na brehu Dunaja alebo jeho ramena, na ostrove, uprostred húštiny pod starými stromami, na miestach, ktoré našincovi pripomenú prales.
O rekreačných možnostiach Bratislavy by sa dali napísať knihy. Skrátka, každý si tu príde na svoje.
Koniec týždňa je čas, ktorý by sme mali venovať odpočinku, a to, ako radia lekári, aktívnemu odpočinku. Nie každý má však možnosti športovať a nie každý má na to vekové alebo zdravotné predpoklady, a nie každý má nejakú tú záhradku, ktorú by mohol polievať alebo okopávať. Ale turistika je naozaj pre každého. Výhodná geografická poloha Bratislavy priam pobáda k výletom do bližšieho i vzdialenejšieho okolia.
Na prvom mieste by to mohol byť azda Devín a Devínska kobyla. O samotnom hrade toho veľa hovoriť netreba, veď jeho význam v našich najstarších národných dejinách spoznávajú už žiačikovia v ľudovej škole. Spomenieme toľko, že prvé písomné zmienky o ňom sú z roku 864, ale pôvod hradu je určite starší. Devínska kobyla má výšku 514 metrov nad morom a vidno na nej stopy neogénneho mora. Na južných svahoch rastie vzácna teplomilná kvetena, ktorej mnohé druhy sú chránené.
Dobre známym výletným miestom je aj Borinský hrad (Pajštún) nad obcou Borinka neďaleko Stupavy, ako i celé údolie Borinského potoka. Hrad stojí na 464 metrov vy- sokom vápencovom brale a prvý raz sa spomína v listine z roku 1237, teda nie je nijaký mladíček. Hrad je v ruinách od roku 1810, keď ho napoleonské vojská vyhodili do povetria. Z hradu je dobrý výhľad do Záhorskej nížiny i do údolia Borinky a dokonca, keď je dobré počasie, možno vidieť aj Alpy. Hoci je hrad v rozvalinách, v prípade nečakanej búrky sa možno pred dažďom ukryť v pivniciach, ktoré ako núdzový prístrešok dobre po- slúžia. Odtiaľto sa dá ísť na Košiarisko, Dračí hrádok (zrúcanina stredovekej strážnej veže) a na Medené Hámre.
Vráťme sa však trocha bližšie k mestu. Aj mladší obyvatelia Bratislavy, ako aj tí, ktorí sa prisťahovali do mesta len celkom nedávno, poznajú prechádzkovú alebo ak chcete výletnícku trasu od Červeného mosta na Železnú studienku a odtiaľ na Kamzík a na Kolibu k trolejbusu. Dnešný kovový most nad údolím Vydrice je tiež červený, ale toto miesto dostalo názov podľa klenutého mosta z červených tehál, ktorý vydržal od roku 1848 až do r. 1945, keď ho zničili ustupujúce fašistické vojská. Železná studienka dostala názov podľa liečivého železitého prameňa, ktorý býval pred budovou volakedajších kúpeľov. Na Kamzík, stredisko bratislavského lesoparku možno ísť pešo a pre tých pohodlnejších je k dispozícii sedačkový výťah.
Nemôžeme obísť Harmóniu a Zochovu chatu. Harmónia je dnes už husto zastavaná chatami, ale malebné údolie Kamenného potoka nestratilo nič na svojej kráse. Dostaneme sa ním k Zochovej chate, ktorá je jedným z najnavštevovanejších stredísk celej oblasti. Listnaté porasty okolitých lesov sú premiešané jedľou, takže to sú najnižšie miesta, kde sa tento strom u nás vyskytuje. Neďaleko chaty je priehrada s kúpaliskom, zaujímavé skalné útvary a miesta na táborenie. Odtiaľto vychádza niekoľko veľmi zaujímavých turistických trás. My sa vyberieme tou, ktorá vedie na hrad Červený kameň.
Je to štátny hrad a múzeum. Dala ho postaviť v rokoch 1220 až 1235 Konštancia, manželka kráľa Přemysla Otakara I. Neskôr bol majetkom grófa z Jura, potom Thurzovcov a Fuggerovcov. Ti dali starý hrad zboriť a blízka neho v tridsiatych rokoch šestnásteho storočia vybudovali dnešný renesančný hrad, ktorý neskôr prešiel do vlastníctva magnátskeho rodu Pálffyovcov. Im patril až do roku 1945. Pôvodný gotický hrad, nazvaný podľa červených kremencových skalísk, stál západne od neskorších hospodárskych budov. Dnešný renesančný zámok so štyrmi krídlami a nárožnými oválnymi baštami sa podobá na talianske kastellum. Dômyselné vetracie za- riadenie v delových baštách je robené podľa systému, ktorý vypracoval známy maliar a rytec Albrecht Dürer. Pálffyovci hrad niekoľkokrát prestavovali a dlho bol ich rezidenčným sídlom. Je jedným z mála podobných objektov, ktoré sa na Slovensku zachovali. Dnes je na hrade múzeum. Je tu cenné renesančné a barokové vnútorné zariadenie, keramika, umeleckoremeselné výrobky, zbrane, obrazy, lekáreň, salla terena. Zaujímavé sú pivnice a hradná studňa i mučiareň, nemý, ale o to výrečnejší svedok stredovekej justície. Prepychový a pohodlný kočiar ktorý používali páni grófi, pracovníci múzea ho nazývajú šesťstotrojkou. Na hrade sú dobré možnosti občerstvenia v Píle, dedine pod hradom, je kúpalisko i možnosti ubytovania.
No a keď sme sa už vybrali tým smerom, môžeme pokračovať o nejaké kilometre ďalej, na Jahodník. Je to rekreačné stredisko asi dva kilometre od Smoleníc a možno povedať, že leží uprostred jednej z najkrajších oblastí Malých Karpát. Neďaleko sú Záruby, Veterník, Čierna skala a jaskyňa Driny. Na Jahodníku (bývalý Škarbák) je kúpalisko a možnosti ubytovania v chatkách alebo i vo vlastných stanoch. Reštaurácia je zaujímavá tým, že voľakedy to boli stajne, kde gróf Pálffy choval osly. To však už bolo pred desaťročiami a dnes reštaurácia spĺňa i tie náročnejšie požiadavky.
Niekoľko minút cesty od Jahodníka je jaskyňa Driny. Patrí medzi najväčšie puklinové jaskyne. Jaskynné chodby v dĺžke 636 metrov majú bohatú kvapľovú výzdobu. Pre verejnosť je zatiaľ sprístupnených iba tristo metrov jaskynných chodieb.
Lesnou cestou sa dá prejsť na vrch Molpír, kde voľakedy bývala veľká predhistorická opevnená osada pri tzv. Českej ceste. Získané nálezy ju datujú do doby bronzovej. Neďaleký zámok, pôvodne strážny hrad, bol známy už v štrnástom storočí. V minulom storočí bol v ruinách. Začiatkom tohto storočia ho dal Pálffy prestavať na romantický zámok. Dnes je v ňom sídlo vedeckých pracovníkov SAV a verejnosti je neprístupný, ale aj pohľad zvonku stojí za to.
Cieľom diaľkových túr mnohých turistov je aj Pezinská Baba, sedlo na hlavnom hrebeni Malých Karpát vo výške 527 metrov nad morom. Baba má pekné a zaujímavá okolie. Je to Čmelek, Čertov kopec, Rybníček, Kamenná brána, Pernecké bane a Jastrabník. Na Babu sa možno dostať aj autobusom a odtiaľ podnikať kratšie či dlhšie túry.
V tejto oblasti je aj známe Slnečné údolie. Východiskovou stanicou k nemu môže byť Limbach. (Hlboké údolie sa v hornej časti pod Kolárskym vrchom rozširuje. Sú tu aj možnosti táborenia. Nezaškodí azda spomenúť aj známe limbašské víno, z ktorého si cestou domov možno kúpiť fľašku či dve.
Keď však hovoríme o možnostiach krátkodobej rekreácie pre obyvateľov hlavného mesta Slovenska, nemôžeme, najmä teraz, keď máme, leto na krku, zabudnúť ani na možnosti kúpania a vodných športov. Pre tých, ktorí neobľubujú miesta, kde sa to ľuďmi často hmýri ako v mravenisku, možno odporúčať nové štrkoviská na pravom brehu Dunaja, za Starým Hájom alebo pri Čunove. No a nemožno zabudnúť na samotný Dunaj. Lido a miesta poniže neho sú známe. Menej ľudí už vie, že k Dunaju sa dá pomerne ľahko dostať aj z Podunajských Biskupíc. Je tam menej ľudí a okrem toho pridunajské lužné lesy sú veľmi zaujímavé, najmä tým, že sú menej dotknuté ľudskou rukou ako lesy, povedzme v Karpatoch.
Rovnako možno odporúčať
aj výletné stredisko Hrušovo. Najlepšie sa tam dá dostať loďou a možno povedať, že už samotná takáto cesta je veľmi príjemnou zmenou po rušnom pracovnom týždni. Povyše Hrušova je Čilistovské rameno, ktoré je menej navštevované, a odvážime sa tvrdiť, že neprávom. Komu sa nelení niekoľko minút ísť pešo, dostane sa do miest, aké ináč mohol vidieť len napríklad vo filme Čierny prápor alebo Zlozor. Teda kus romantiky, kus samoty, možnosť vykúpať sa i pomeditovať na brehu Dunaja alebo jeho ramena, na ostrove, uprostred húštiny pod starými stromami, na miestach, ktoré našincovi pripomenú prales.
O rekreačných možnostiach Bratislavy by sa dali napísať knihy. Skrátka, každý si tu príde na svoje.
Rozvoj a rast Bratislavy v tomto období spôsoboval meniace sa podmienky pre jej faunu a flóru. Odborníci ktorí sa zaoberali výskmom v tejto oblasti si začali uvedomovať túto zmenu. Výstavbou, poľnohospodárstvom a ďalšou ľudskou činnosťou boli poškodené alebo zanikali niektoré vzácne biotopy. V popise flóry v oblasti Čunovských jazier sa v roku 1974 spomínajú rastliny ako Orchis coriophora(vstavač ploštičný), Spiranthes spiralis (pokrut jesenný) alebo Blackstonia perfoliata (žltavka prerastená). Lokalita sa spomína ako rozsiahla ale už aj ako čiatočne poškodená.
03.05.1974 - Floristické informácie o meste Bratislava a okolí I.
V. FERÁKOVÁ, D. JAVORČÍKOVÁ - Katedra systematickej botaniky
Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae Botanica
XXII
Flóra v okolí veľkých miest patrí medzi najrýchlejšie sa meniace a hoci sa tieto zmeny dejú priamo pred našimi očami, často unikajú našej pozornosti. Posledné čísla časopisu „Zprávy ČSBS“, venované floristickému výskumu Prahy, potvrdzujú, že si aj pražskí botanici uvedomujú túto skutočnosť.
Prvá časť našich floristických poznámok, v ktorej uvádzame niekoľko fytogeograficky zaujímavých druhov bez akejkoľvek topografickej alebo systematickej úvodnej časti, má podnietiť ďalšie publikácie, ktoré by zhrnuli údaje o flóre Bratislavy rozptýlené v poznámkach viacerých slovenských botanikov.
Význam dôslednej dokumentácie, najmä v prípravnom období ďalších zväzkov diela „Flóra Slovenska“ (pod redakciou FUTÁKA), netreba zdôrazňovať.
Dokladový materiál k väčšine údajov, ako aj herbárové položky spomínaných cytotypov boli uložené v zbierkach Katedry systematickej botaniky Prírodovedeckej fakulty (SLO). Geografické názvy zodpovedajú mape 1:50 000 z roku 1960 a orientačnému plánu Bratislavy (3. vydanie 1968).
Ďakujeme pánovi doc. Dr. J. MÁJOVSKÝMU za revíziu rukopisu a doplnenie lokalít niektorých taxónov.
Zoznam druhov
Amaranthus albus L. - Bratislava, Karloveská cesta, pri kúpalisku Zlaté piesky, ulica sv. Martina, ruderálny cintorín
A. hybridus L. subsp. hypochondriacus (L.) THELL. - Často v osade Trávniky, Mlynská dolina
A. lividus L. subsp. polygonoides (ZOLL.) THELL. - Pozdĺž cesty Révová, na viacerých miestach v západnej časti mesta, zaregistrovaný MÁJOVSKÝM v roku 1967
Ambrosia artemisiifolia L. - Tento druh sa pravdepodobne v roku 1969 presťahoval do lokality pri železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto. Vo vegetačnom období 1970 rástla väčšina exemplárov priamo pri ceste v okrajovej vegetácii s Iva xanthiifolia a Atriplex tatarica. Materiál na cytologickú analýzu bol identifikovaný ako var elatior (L.) DESCL. f. villosa FERNALD et GRISCOM (revidovaný J. HOLUB). Stanovený chromozóm číslo 2n 36 je identický s tým, ktorý uvádzajú iní autori. Ďalšou lokalitou je Ostrov kormoránov južne od obce Podunajské Biskupice (Kote 128.0), kde na štrku pri mŕtvom ramene Dunaja rástla ambrózia.
Apera spica-venti (L.) BEAUV. - Osada Trávniky, pri štrkovisku
Arabis auriculata LAM. - Obec Devín, pod juhozápadným svahom Devínskej Kobyly, pri štrkoviskách v Petržalke-Starý háj
Artemisia annua L. - Svrčková ulica, na stavbe Prírodovedeckej fakulty. Prvýkrát zbieraná v roku 1971.
Asperugo procumbens L. - Vlčie hrdlo, cintorín sv. Martina, Kráľov vrch, osada Trávniky, záhradná kolónia pri kúpalisku Zlaté piesky
Atriplex hastata L. - Ruderálna lokalita na Amundsenovej ulici a severne od Starej Vajnorskej.
A. nitens SCHKUHR - Obec Devín, na skládke pod Devínskou Kobylov, pri ceste medzi Vajnormi a Meierhofom Čierna Voda.
A. tatarica L. - Veľmi častý druh v oblasti osád Štrkovec, Pošeň, Trávniky, Ostredky, Kútiky, Záluhy.
Blackstonia perfoliata (L.) HUDSON subsp. serotina (KOCH ex REICHENB.) Vollmann Z okolia Bratislavy ju spomína MÁJOVSKÝ(1957) s poukazom na ekologické potreby. Rozsiahla, novovymedzená, ale čiastočne už poškodená lokalita je pri štrkovisku v obci Čunovo, kde rastie spolu s Orchis coriophora a Spiranthes spiralis.2n = 40
Bunias orientalis L. - Často ako burina v Botanickej záhrade univerzity a pri blízkom rameni rieky.
Camelina microcarpa ANDRZ. ex DC. subsp. sylvestris (WALLR.) HIIT. - Osada Trávniky, pustatina pri kúpalisku Zlaté piesky, na poliach okolo Vajnôr a pri závode Slovnaft.
Calcitrapa solstitialis (L.) LAM. subsp. solstitialis - Na ľavom brehu Dunaja, neďaleko parku kultúry a oddychu.
Centaurium pulchellum (SW.) DRUCE - Ostrovné lúčky medzi Rusovcami a Čunovom, severne od Starej Vajnorskej cesty.
Cerastium dubium (BAST) GUEPIN - Obec Vajnory, na pustatine na severozápadnom okraji obce. Údaj aj mimo Bratislavy, na ľavom brehu Dunaja, juhovýchodne od Čičova.
Chenopodium botrys L. - Štrkovisko v Čunove.
Ch. hybridum L. - Ruderálna lokalita v Devíne. Častejší diploidný cytotyp s 2n=18. Častý v osadách Štrkovec, Ostredky, Trávniky, Pošeň.
Chrysanthemum parthenium (L.) BERNH. - Osada Trávniky, pri štrkovni.
...
Spiranthes spiralis (L.) CHEVALL Tento druh rastie spolu s Blackstonia acuminata a s oboma uvedenými druhmi rodu Orchis na zanikajúcej lokalite Ostrovné lúčky pri obci Čuňovo a na malých lúkach pri ramenách Dunaja v okolí Rusoviec. Z vlhkomilných druhov sa tu už vyskytujú len Tetragonolobus maritimus, Lotus tenuis a Centaurium pulchellum, zatiaľ čo iné druhy ako Eryngium campestre, Bothriochloa ischaemum, Cynodon dactylon, Erigeron acris, Conyza canadensis, Elytrigia intermedia a Calamintha clinopodium svedčia o vysychaní tohto územia.
...
Lehrstuhl für systematische Botanik der Naturwissenschaftlichen Fakultät an der Komenský Universität in Bratislava
Floristische Angaben von der Stadt Bratislava und ihrer Umgebung I.
Floristische Verhältnisse der Umgebung grosser Städte gehören zu den veränderlichsten und obwohl sich ihre Änderungen unmittelbar vor uns abspielen entgehen sie oft unserer Registration. Die letzten, floristischer Forschung Prags gewidmeten Nummern der Zeitschrift „Zprávy ČSBS", bestätigen, dass auch die Prager Botaniker dieser Tatsache bewusst werden.
Der erste Teil unserer floristischen Bemerkungen, in denen wir einige phytogeographisch interessantere Arten, ohne jede topographische oder systematische Einleitung anführen, soll zu weiteren Veröffentlichungen derer, in Notizen mehrerer slowakischer Botaniker verstreuten Angaben über die Flora von Bratislava Anlass geben.
Die Bedeutung der konsequenten Registration, besonders im Vorbereitungs- zeitraum der weiteren Bänder des Werks, Flóra Slovenska" (FUTÁK ed.) braucht man evident nicht hervorzuheben.
Das Belegmaterial zu den meisten Angaben sowie auch die Herbarbogen der erwähnten Zytotypen sind in Sammlungen der Katheder der systema- tischen Botanik der Naturwissenschaftlichen Fakultät (SLO) hintergelegt worden. Die geographischen Bennenungen entsprechen der Landkarte 1:50 000 aus dem Jahre 1960 und dem Orientierungsplan von Bratislava (3. Auflage 1968).
Herrn Doz. Dr. J. MÁJOVSKÝ danken wir für die Revision des Manuscripts und Ergänzung der Fundorten einiger Taxa.
Artenverzeichnis
Amaranthus albus L. - Bratislava, Karloveská cesta Standort beim Badestrand Zlaté piesky, St. Martins Strasse, ein ruderaler Friedhof. som
A. hybridus L. subsp. hypochondriacus (L.) THELL. - häufig in der Siedlung Trávniky. Mlynská dolina Verhältnismässig Strasse.
A. lividus L. subsp. polygonoides (ZOLL.) THELL. - Am Randweg der Révová Strasse, auf mehreren Standorten im westlichen Stadteil wurde diese Unterart durch MÁJOVSKÝ 1967/SLO) registriert.
Ambrosia artemisiifolia L. - Auf die Lokalität bei der Bahnstation Bratislava-Nové Mesto ist diese Art wahrscheinlich im Jahre 1969 eingezogen. In der Vegetationsperiode 1970 wuchsen die meisten Exemplare unmittelbar bei der Strasse in Randbewuchsen mit Iva xanthiifolia und Atriplex tatarica. Das Material für die zytologische Analyse wurde als var. elatior (L.) DESCL. f. villosa FERNALD et GRISCOM (revid. J. HOLUB) determiniert. Die festgestellte Chromosomenzahl 2n 36 ist mit den Angaben anderer Autoren identisch. Ein weiterer Fundort ist die Kormoraneninsel südlich von der Gemeinde Podunajské Biskupice (Kote 128,0), wo Ambrosia auf Schotter beim toten Arm der Donau gewachsen ist.
Apera spica-venti (L.) BEAUV. - Siedlung Trávniky, bei der Schottergrube.
Arabis auriculata LAM. - Gemeinde Devín, unter dem SW Hang von Devínska Kobyla, bei Schottergruben in Petržalka-Starý háj.
Artemisia annua L. - Svrčková - Strasse, auf dem Baugelände der Naturwissenschaftlichen Fakultät. Im Jahre 1971 zum erstenmal gesammelt.
Asperugo procumbens L. - Vlčie hrdlo, St. Martins Friedhof, Kráľov vrch, Siedlung Trávniky, Gartenkolonie beim Badestrand Zlaté piesky.
Atriplex hastata L. - Ein ruderaler Standort in der Amundsenova-Strasse- und nördlich von der Stará Vajnorská.
A. nitens SCHKUHR - Gemeinde Devín, auf einem Schuttabladeplatz unter dem Hügel Devínska Kobyla, beim Weg zwischen der Gemeinde Vajnory und dem Meierhof Čierna Voda.
A. tatarica L. - Sehr häufige Art im Gebiet der Siedlungen Štrkovec, Pošeň, Trávniky, Ostredky, Kútiky, Záluhy.
Blackstonia perfoliata (L.) HUDSON subsp. serotina (KOCH ex REICHENB.) Vollmann Aus der Umgebung von Bratislava erwähnt sie MÁJOVSKÝ (1957) mit dem Hinweis an ökologische Bedürfnisse. Eine umfangreiche, neu- bestimmte, aber teilwiese schon beschädigte Lokalität ist bei der Kiesgrube der Gemeinde Cunovo, wo sie mit Orchis coriophora und Spiranthes spiralis beisammen wächst. 2n = 40.
Bunias orientalis L. - Häufig als Unkraut in Botanischen Garten der Universität und beim benachbarten Flussarm.
Camelina microcarpa ANDRZ. ex DC. subsp. sylvestris (WALLR.) HIIT. - Siedlung Trávniky, Ödland beim Badestrand Zlaté piesky, auf Feldern ringsum die Gemeinde Vajnory und beim Werk Slovnaft.
Calcitrapa solstitialis (L.) LAM. subsp. solstitialis - Am linken Ufer der Donau, unweit vom Park für Kultur und Erholung.
Centaurium pulchellum (SW.) DRUCE - Ostrovné lúčky zwischen den Gemeinden Rusovce und Čuňovo, nördlich von der Stará Vajnorská Strasse.
Cerastium dubium (BAST) GUEPIN - Gemeinde Vajnory, auf einem Ödland am nordwestlichen Rand der Gemeinde. Angabe ausserhalb der Stadt Bratislava, am linken Donauufer, südöstlich von der Gemeinde Čičov.
Chenopodium botrys L. - Kiesgrube der Gemeinde Čunovo.
Ch. hybridum L. - Ein ruderaler Standort in der Gemeinde Devín. Es handelt sich um den häufigeren diploiden Zytotypus mit 2n=18. Häufig in den Siedlungen Štrkovec, Ostredky, Trávniky, Pošeň.
Chrysanthemum parthenium (L.) BERNH. - Siedlung Trávniky, bei der Schottergrube.
...
Spiranthes spiralis (L.) CHEVALL Diese Art wächst mitsamt Blackstonia acuminata und mit den beiden erwähnten Arten der Gattung Orchis auf untergehender Lokalität Ostrovné lúčky bei der Gemeinde Čuňovo und an kleinen Wiesen bei den Donauarmen in der Umgebung von Rusovce. Von den feuchtliebenden Arten sind nur noch Tetragonolobus maritimus, Lotus tenuis, Centaurium pulchellum vertreten, während andere wie Eryngium cam- pestre, Bothriochloa ischaemum, Cynodon dactylon, Erigeron acris, Conyza canadensis, Elytrigia intermedia, Calamintha clinopodium vom Austrocknen zeugen
...
Flóra v okolí veľkých miest patrí medzi najrýchlejšie sa meniace a hoci sa tieto zmeny dejú priamo pred našimi očami, často unikajú našej pozornosti. Posledné čísla časopisu „Zprávy ČSBS“, venované floristickému výskumu Prahy, potvrdzujú, že si aj pražskí botanici uvedomujú túto skutočnosť.
Prvá časť našich floristických poznámok, v ktorej uvádzame niekoľko fytogeograficky zaujímavých druhov bez akejkoľvek topografickej alebo systematickej úvodnej časti, má podnietiť ďalšie publikácie, ktoré by zhrnuli údaje o flóre Bratislavy rozptýlené v poznámkach viacerých slovenských botanikov.
Význam dôslednej dokumentácie, najmä v prípravnom období ďalších zväzkov diela „Flóra Slovenska“ (pod redakciou FUTÁKA), netreba zdôrazňovať.
Dokladový materiál k väčšine údajov, ako aj herbárové položky spomínaných cytotypov boli uložené v zbierkach Katedry systematickej botaniky Prírodovedeckej fakulty (SLO). Geografické názvy zodpovedajú mape 1:50 000 z roku 1960 a orientačnému plánu Bratislavy (3. vydanie 1968).
Ďakujeme pánovi doc. Dr. J. MÁJOVSKÝMU za revíziu rukopisu a doplnenie lokalít niektorých taxónov.
Zoznam druhov
Amaranthus albus L. - Bratislava, Karloveská cesta, pri kúpalisku Zlaté piesky, ulica sv. Martina, ruderálny cintorín
A. hybridus L. subsp. hypochondriacus (L.) THELL. - Často v osade Trávniky, Mlynská dolina
A. lividus L. subsp. polygonoides (ZOLL.) THELL. - Pozdĺž cesty Révová, na viacerých miestach v západnej časti mesta, zaregistrovaný MÁJOVSKÝM v roku 1967
Ambrosia artemisiifolia L. - Tento druh sa pravdepodobne v roku 1969 presťahoval do lokality pri železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto. Vo vegetačnom období 1970 rástla väčšina exemplárov priamo pri ceste v okrajovej vegetácii s Iva xanthiifolia a Atriplex tatarica. Materiál na cytologickú analýzu bol identifikovaný ako var elatior (L.) DESCL. f. villosa FERNALD et GRISCOM (revidovaný J. HOLUB). Stanovený chromozóm číslo 2n 36 je identický s tým, ktorý uvádzajú iní autori. Ďalšou lokalitou je Ostrov kormoránov južne od obce Podunajské Biskupice (Kote 128.0), kde na štrku pri mŕtvom ramene Dunaja rástla ambrózia.
Apera spica-venti (L.) BEAUV. - Osada Trávniky, pri štrkovisku
Arabis auriculata LAM. - Obec Devín, pod juhozápadným svahom Devínskej Kobyly, pri štrkoviskách v Petržalke-Starý háj
Artemisia annua L. - Svrčková ulica, na stavbe Prírodovedeckej fakulty. Prvýkrát zbieraná v roku 1971.
Asperugo procumbens L. - Vlčie hrdlo, cintorín sv. Martina, Kráľov vrch, osada Trávniky, záhradná kolónia pri kúpalisku Zlaté piesky
Atriplex hastata L. - Ruderálna lokalita na Amundsenovej ulici a severne od Starej Vajnorskej.
A. nitens SCHKUHR - Obec Devín, na skládke pod Devínskou Kobylov, pri ceste medzi Vajnormi a Meierhofom Čierna Voda.
A. tatarica L. - Veľmi častý druh v oblasti osád Štrkovec, Pošeň, Trávniky, Ostredky, Kútiky, Záluhy.
Blackstonia perfoliata (L.) HUDSON subsp. serotina (KOCH ex REICHENB.) Vollmann Z okolia Bratislavy ju spomína MÁJOVSKÝ(1957) s poukazom na ekologické potreby. Rozsiahla, novovymedzená, ale čiastočne už poškodená lokalita je pri štrkovisku v obci Čunovo, kde rastie spolu s Orchis coriophora a Spiranthes spiralis.2n = 40
Bunias orientalis L. - Často ako burina v Botanickej záhrade univerzity a pri blízkom rameni rieky.
Camelina microcarpa ANDRZ. ex DC. subsp. sylvestris (WALLR.) HIIT. - Osada Trávniky, pustatina pri kúpalisku Zlaté piesky, na poliach okolo Vajnôr a pri závode Slovnaft.
Calcitrapa solstitialis (L.) LAM. subsp. solstitialis - Na ľavom brehu Dunaja, neďaleko parku kultúry a oddychu.
Centaurium pulchellum (SW.) DRUCE - Ostrovné lúčky medzi Rusovcami a Čunovom, severne od Starej Vajnorskej cesty.
Cerastium dubium (BAST) GUEPIN - Obec Vajnory, na pustatine na severozápadnom okraji obce. Údaj aj mimo Bratislavy, na ľavom brehu Dunaja, juhovýchodne od Čičova.
Chenopodium botrys L. - Štrkovisko v Čunove.
Ch. hybridum L. - Ruderálna lokalita v Devíne. Častejší diploidný cytotyp s 2n=18. Častý v osadách Štrkovec, Ostredky, Trávniky, Pošeň.
Chrysanthemum parthenium (L.) BERNH. - Osada Trávniky, pri štrkovni.
...
Spiranthes spiralis (L.) CHEVALL Tento druh rastie spolu s Blackstonia acuminata a s oboma uvedenými druhmi rodu Orchis na zanikajúcej lokalite Ostrovné lúčky pri obci Čuňovo a na malých lúkach pri ramenách Dunaja v okolí Rusoviec. Z vlhkomilných druhov sa tu už vyskytujú len Tetragonolobus maritimus, Lotus tenuis a Centaurium pulchellum, zatiaľ čo iné druhy ako Eryngium campestre, Bothriochloa ischaemum, Cynodon dactylon, Erigeron acris, Conyza canadensis, Elytrigia intermedia a Calamintha clinopodium svedčia o vysychaní tohto územia.
...
nemecký text
Lehrstuhl für systematische Botanik der Naturwissenschaftlichen Fakultät an der Komenský Universität in Bratislava
Floristische Angaben von der Stadt Bratislava und ihrer Umgebung I.
Floristische Verhältnisse der Umgebung grosser Städte gehören zu den veränderlichsten und obwohl sich ihre Änderungen unmittelbar vor uns abspielen entgehen sie oft unserer Registration. Die letzten, floristischer Forschung Prags gewidmeten Nummern der Zeitschrift „Zprávy ČSBS", bestätigen, dass auch die Prager Botaniker dieser Tatsache bewusst werden.
Der erste Teil unserer floristischen Bemerkungen, in denen wir einige phytogeographisch interessantere Arten, ohne jede topographische oder systematische Einleitung anführen, soll zu weiteren Veröffentlichungen derer, in Notizen mehrerer slowakischer Botaniker verstreuten Angaben über die Flora von Bratislava Anlass geben.
Die Bedeutung der konsequenten Registration, besonders im Vorbereitungs- zeitraum der weiteren Bänder des Werks, Flóra Slovenska" (FUTÁK ed.) braucht man evident nicht hervorzuheben.
Das Belegmaterial zu den meisten Angaben sowie auch die Herbarbogen der erwähnten Zytotypen sind in Sammlungen der Katheder der systema- tischen Botanik der Naturwissenschaftlichen Fakultät (SLO) hintergelegt worden. Die geographischen Bennenungen entsprechen der Landkarte 1:50 000 aus dem Jahre 1960 und dem Orientierungsplan von Bratislava (3. Auflage 1968).
Herrn Doz. Dr. J. MÁJOVSKÝ danken wir für die Revision des Manuscripts und Ergänzung der Fundorten einiger Taxa.
Artenverzeichnis
Amaranthus albus L. - Bratislava, Karloveská cesta Standort beim Badestrand Zlaté piesky, St. Martins Strasse, ein ruderaler Friedhof. som
A. hybridus L. subsp. hypochondriacus (L.) THELL. - häufig in der Siedlung Trávniky. Mlynská dolina Verhältnismässig Strasse.
A. lividus L. subsp. polygonoides (ZOLL.) THELL. - Am Randweg der Révová Strasse, auf mehreren Standorten im westlichen Stadteil wurde diese Unterart durch MÁJOVSKÝ 1967/SLO) registriert.
Ambrosia artemisiifolia L. - Auf die Lokalität bei der Bahnstation Bratislava-Nové Mesto ist diese Art wahrscheinlich im Jahre 1969 eingezogen. In der Vegetationsperiode 1970 wuchsen die meisten Exemplare unmittelbar bei der Strasse in Randbewuchsen mit Iva xanthiifolia und Atriplex tatarica. Das Material für die zytologische Analyse wurde als var. elatior (L.) DESCL. f. villosa FERNALD et GRISCOM (revid. J. HOLUB) determiniert. Die festgestellte Chromosomenzahl 2n 36 ist mit den Angaben anderer Autoren identisch. Ein weiterer Fundort ist die Kormoraneninsel südlich von der Gemeinde Podunajské Biskupice (Kote 128,0), wo Ambrosia auf Schotter beim toten Arm der Donau gewachsen ist.
Apera spica-venti (L.) BEAUV. - Siedlung Trávniky, bei der Schottergrube.
Arabis auriculata LAM. - Gemeinde Devín, unter dem SW Hang von Devínska Kobyla, bei Schottergruben in Petržalka-Starý háj.
Artemisia annua L. - Svrčková - Strasse, auf dem Baugelände der Naturwissenschaftlichen Fakultät. Im Jahre 1971 zum erstenmal gesammelt.
Asperugo procumbens L. - Vlčie hrdlo, St. Martins Friedhof, Kráľov vrch, Siedlung Trávniky, Gartenkolonie beim Badestrand Zlaté piesky.
Atriplex hastata L. - Ein ruderaler Standort in der Amundsenova-Strasse- und nördlich von der Stará Vajnorská.
A. nitens SCHKUHR - Gemeinde Devín, auf einem Schuttabladeplatz unter dem Hügel Devínska Kobyla, beim Weg zwischen der Gemeinde Vajnory und dem Meierhof Čierna Voda.
A. tatarica L. - Sehr häufige Art im Gebiet der Siedlungen Štrkovec, Pošeň, Trávniky, Ostredky, Kútiky, Záluhy.
Blackstonia perfoliata (L.) HUDSON subsp. serotina (KOCH ex REICHENB.) Vollmann Aus der Umgebung von Bratislava erwähnt sie MÁJOVSKÝ (1957) mit dem Hinweis an ökologische Bedürfnisse. Eine umfangreiche, neu- bestimmte, aber teilwiese schon beschädigte Lokalität ist bei der Kiesgrube der Gemeinde Cunovo, wo sie mit Orchis coriophora und Spiranthes spiralis beisammen wächst. 2n = 40.
Bunias orientalis L. - Häufig als Unkraut in Botanischen Garten der Universität und beim benachbarten Flussarm.
Camelina microcarpa ANDRZ. ex DC. subsp. sylvestris (WALLR.) HIIT. - Siedlung Trávniky, Ödland beim Badestrand Zlaté piesky, auf Feldern ringsum die Gemeinde Vajnory und beim Werk Slovnaft.
Calcitrapa solstitialis (L.) LAM. subsp. solstitialis - Am linken Ufer der Donau, unweit vom Park für Kultur und Erholung.
Centaurium pulchellum (SW.) DRUCE - Ostrovné lúčky zwischen den Gemeinden Rusovce und Čuňovo, nördlich von der Stará Vajnorská Strasse.
Cerastium dubium (BAST) GUEPIN - Gemeinde Vajnory, auf einem Ödland am nordwestlichen Rand der Gemeinde. Angabe ausserhalb der Stadt Bratislava, am linken Donauufer, südöstlich von der Gemeinde Čičov.
Chenopodium botrys L. - Kiesgrube der Gemeinde Čunovo.
Ch. hybridum L. - Ein ruderaler Standort in der Gemeinde Devín. Es handelt sich um den häufigeren diploiden Zytotypus mit 2n=18. Häufig in den Siedlungen Štrkovec, Ostredky, Trávniky, Pošeň.
Chrysanthemum parthenium (L.) BERNH. - Siedlung Trávniky, bei der Schottergrube.
...
Spiranthes spiralis (L.) CHEVALL Diese Art wächst mitsamt Blackstonia acuminata und mit den beiden erwähnten Arten der Gattung Orchis auf untergehender Lokalität Ostrovné lúčky bei der Gemeinde Čuňovo und an kleinen Wiesen bei den Donauarmen in der Umgebung von Rusovce. Von den feuchtliebenden Arten sind nur noch Tetragonolobus maritimus, Lotus tenuis, Centaurium pulchellum vertreten, während andere wie Eryngium cam- pestre, Bothriochloa ischaemum, Cynodon dactylon, Erigeron acris, Conyza canadensis, Elytrigia intermedia, Calamintha clinopodium vom Austrocknen zeugen
...
O jazerách v Čunove sa začalo uvažovať aj v územnom pláne rozvoja Bratislavy do roku 2000. Bol vytvorený návrh na rozšírenie Bratislavského lesného parku BLP o prímestské lesy a vodné plochy. Ľavobrežná časť Dunaja, ako silne znečistená a degradovaná časť, bola vyradená z rekreácie až do jej ozdravenia. Z tohoto dôvodu sa o budovaní oddychu uvažovalo hlavne o pravobrežnej strane. Bolo už naplánované aj vodné dielo Gabbčikovo-Nagymaros a vybudovanie Hrušovskej zdrže. Tá mala pokrývať až 1700 ha. Pri jej budivaní sa plánovalo odstrániť časť lužných lesov.
Medzi rekreačné a športové zóny mali patriť Jarovské rameno, pretekársky kanál (Veľký Zemník) a Rusovce.
Z Čunovských jazier sa malo stať veľké rekreačné stredisko "s vybavenosťou pre uspokojenie potrieb cestovného ruchu a podobne. Toto stredisko by zachytávalo tranzit rekreantov a turistov na trase sever-juh a opačne." Niečo ako Zlaté piesky na juhu Bratislavy. Pre tento účel by muselo nastať ale ďalšie odlesnenie a záber poľnohospodárskej pôdy. Problém by bolo aj "stanovenie ochranných pásiem vodného zdroja". Všetko to vylučovalo využívanie Čunovských jazier pre rekreáciu. Už vtedy sa ale predpokladalo že po vybudovaní Petržalky bude 150 000 obyvateľov potrebovať prírodné prostredie pre svoju rekreáciu.
01.07.1975 - BRATISLAVSKÝ LESNÝ PARK A JEHO GENERÁLNY PROJEKT VÝSTAVBY S PERSPEKTÍVOU DO ROKU 2000
Eugen Riedl
Pamiatky a príroda č.4(periodikum)
V zime 1976 prileteli na Čunovské jazerá labute veľké niekde z Rakúska, kde im zamrzlo domovské jazero. Najprv ich bolo 10 neskôr 5 odletelo. Toľko labutí pokope bolo v tom čase veľká rarita a na jazerá sa prichádzali pozrieť výletníci nielen z okolia ale aj z celej Bratislavy a poriadne ich vykrmovali.
27.02.1976 - Ladnosť na krídlach
(rea)
Večerník č.41
Básnici hovoria o labutej šiji, ornitológovia o dvadsiatich piatich krčných stavcoch oproti našim siedmim, ochrancovia prírody o osemnásťtisícovej pokute za jeden chytený alebo zabitý exemplár ktoréhokoľvek druhu labutí. Obyvatelia Čunova vravia zasa o svojich nových stravníkoch, ktorí sa usalašili na hladine miestneho štrkoviska, keď im dakde v Rakúsku zamrzlo domovské jazero. Vedno s Rusovčanmi ich Čunovčania denne vzorne kŕmia ako vidieť na snímke "poľná kuchyňa" má úspech. Stretnúť v prírode päť párov labutí veľkých, žijúcich sporne v jednom kŕdli, nie je každodenným zážitkom a obyvatelia okolia sa chcú touto ozdobou jazera kochať čo najdlhšie. Zdá sa, že sa tu tieto krásne, hoci neveľmi bystré vtáky cítia dobre. Ostanú natrvalo?
Snímka: bre
Básnici hovoria o labutej šiji, ornitológovia o dvadsiatich piatich krčných stavcoch oproti našim siedmim, ochrancovia prírody o osemnásťtisícovej pokute za jeden chytený alebo zabitý exemplár ktoréhokoľvek druhu labutí. Obyvatelia Čunova vravia zasa o svojich nových stravníkoch, ktorí sa usalašili na hladine miestneho štrkoviska, keď im dakde v Rakúsku zamrzlo domovské jazero. Vedno s Rusovčanmi ich Čunovčania denne vzorne kŕmia ako vidieť na snímke "poľná kuchyňa" má úspech. Stretnúť v prírode päť párov labutí veľkých, žijúcich sporne v jednom kŕdli, nie je každodenným zážitkom a obyvatelia okolia sa chcú touto ozdobou jazera kochať čo najdlhšie. Zdá sa, že sa tu tieto krásne, hoci neveľmi bystré vtáky cítia dobre. Ostanú natrvalo?
Snímka: bre
Labute boli v tom čase vzácne a ich prílet bola dôležitá udalosť, ktorej venovali pozornosť vtedajšie periodiká.
01.03.1976 - Biele krásavice
Práca č.51
Už niekoľko dni lákajú pozornosť obyvateľov Bratislavy a okolia labute na jazerách pri Čunove.
Cez sobotu a nedeľu prišlo k nim tiež neúrekom výletníkov. Nie div päť bielych krásavíc je naozaj silným magnetom.
Pôvodne ich bolo desať no polovica už odletela. Kde? Nikto nevie práve tak ani odkiaľ. Ak zostanú aspoň tieto, budú peknou okrasou blízkej prírody.
Už niekoľko dni lákajú pozornosť obyvateľov Bratislavy a okolia labute na jazerách pri Čunove.
Cez sobotu a nedeľu prišlo k nim tiež neúrekom výletníkov. Nie div päť bielych krásavíc je naozaj silným magnetom.
Pôvodne ich bolo desať no polovica už odletela. Kde? Nikto nevie práve tak ani odkiaľ. Ak zostanú aspoň tieto, budú peknou okrasou blízkej prírody.
V lete 1976 sa už začal riešiť zákaz kúpania sa na Čunovských jazerách, kvôli predpokladanému ochrannému pásmu vodnému zdroju. JRD Dunaj ako vlastník pozemku dostalo za úlohu osadiť na jazerách tabule so zákazom kúpania a oplotiť ich ostnatým drôtom.
Neďaleko od jazier sa už robili hydrogeologické prieskumy a ak by sa potvrdil dostatok pitnej vody začal by sa tu budovať vodný zdroj Ostrovné lúčky. Ešte stále sa však nevedelo, či budú jazerá v ochrannom pásme tohoto vodného zdroja a stále existovala nádej, že by sa tu vybudovalo rekreačné stredisko.
Bratislava mala vtedy kúpaliská s kapacitou 27 tisíc rekreantov, čo v lete nebolo dostačujúce. Ľudia preto vyhľadávali aj iné vodné plochy ako napríklad štrkoviská. Na niektorých nebolo povolené kúpanie sa a dokonca sa tu počas leta aj kvalita vody zhoršovala. A tak aby sa situácia zlepšila odborníci navrhovali vybudovať v Bratislave nové umelé kúpaliská.
23.07.1976 - PROBLÉMY mokré až po uši
Anndrea Smolková
Večerník č.145
Keďže Čunovské jazerá boli ešte stále využívané na kúpanie, riešila sa samozrejme aj kvalita ich vody a porovnávala sa s inými kúpaliskami a jazerami v Bratislave a okolí. Voda sa kontrolovala tak aby nepredstavovala zdravotné riziko. Hygienici stanovili 4 kategórie kvality vody - 1. veľmi dobrá, 2. dobrá, 3. vhodná na kúpanie s pravidelnou kontrolou a 4. nevhodná.
Voda v Čunovskćh jazerách bola ohodnotená ako "dobrá" podobne ako na Zlatých pieskoch. Veľmi dobrá voda bola napr. zistená iba v Senci. Naopak na Štrkovci (kde bola kedysi skládka odpadu a ústil sem kanál s dažďovou vodou) bola voda nevhodná na kúpanie. Štrkovisko vo Vajnoroch dostalo známku 3. Takisto voda v Bratislavských kúpaliskách dopadla veľmi zle.
Výsledky ukázali, že kúpanie sa na Čunovských jazerách bolo z hľadiska hygienického pre ľudí dobrá voľba, lepšia ako niektoré jazerá a kúpaliská v Bratislave.
21.07.1977 - VODA JE NIELEN ČÍRA
RNDr. Božena Tržilová, CSc. Ústav experimentálnej biológie a
ekológie SAV
Večerník č.142
Nelichotivé zistenia ekológov
Ani tých málo vodných plôch nevieme udržiavať
Najlepšia voda v Senci
Rekreácia pri vode, najmä pri jazerách a štrkoviskách sa stáva stále viac atraktívnou. Nedostatok voľného času a výberu však vedie k tomu, že ľudia menovite v mestských aglomeráciách, využívajú na rekreačné účely každú - či už vhodnú alebo nevhodnú - vodnú plochu. V Bratislave a v jej okolí existuje niekoľko miest, kam sa chodia ľudia v slnečných letných dňoch rekreovať. Ani tabuľka „Zákaz kúpania" ich neodradí, ba sme svedkami toho, že veľa ľudí strávi práve na takýchto miestach svoje voľné chvíle.
Koho by však nezaujímalo, aká je kvalita vody, v ktorej sa kúpe? Na túto otázku sa rozhodli odpovedať pracovníci Sektoru limnológie Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV v spolupráci s Krajskou hygienickou stanicou.
V kolektívnom socialistickom záväzku sme vyšetrili v rokoch 1976 a 1977 PRED SEZÓNOU A V SEZÓNE niektoré vybrané vodné plochy v Bratislave a jej okolí po stránke fyzikálno-technickej, mikrobiologickej a biologickej.
Ako lokality sme vybrali jazerá v Senci, Čunove, na Zlatých pieskoch, vo Vajnoroch, na Štrkovci a na Trávnikoch a pre porovnanie aj kúpaliská na Tehelnom poli, v Ružovej doline a Rači.
Hlavným kritériom pre vyhodnotenie bolo hygienické hľadisko, aby jazerá a kúpaliská nepredstavovali zdravotné nebezpečie pre človeka.
Pokiaľ ide o čistotu a kvalitu vody, vyšetrované vody sme rozdelili
DO ŠTYROCH KATEGÓRIÍ:
1. kategória - voda veľmi dobrá
2. kategória - voda dobrá
3. kategória - voda vhodná na kú- panie s pravidelnou kontrolou
4. kategória - voda nevhodná
Podľa dosiahnutých výsledkov ako veľmi dobrá na kúpanie sa ukázala voda v Senci. Vzorku sme odobrali na tých miestach, kde je voda pomerne plytká, t. j. v areáli, kde sa zdržiavajú deti.
V Čunove bola voda odobraná na pravej strane jazera a výsledky, ktoré sme získali, ju dovoľujú označiť ako dobrú (2. kategória).
Podobná je voda na Zlatých pieskoch (vzorka je z pontónu pri hlavnej pláži).
Jazero vo Vajnoroch tiež využívajú Bratislavčania na rekreačné účely. Vodu sme odobrali zo strany autostrády. Svojou kvalitou sa radí t. č. medzi vody vhodné na kúpanie iba v prípade, že bude pravidelne dlhodobe kontrolovaná po hygienickej stránke.
Mimoriadne
VEĽKOU NÁVŠTEVNOSŤOU
počas letných dní sa vyznačuje jazero v areáli Radosť (Štrkovec). Jeho plochu kedysi využívali ako skládku odpadov a navyše ústil do neho kanál, ktorý odvádzal dažďové vody z okolitých ulíc. Biologický obraz upozorňuje na zvýšenú autrofizáciu jazera (rozvoj vodného kvetu), čo potvrdzuje vysoký počet zelených organizmov - rias. Tieto organizmy môžu fakultatívne zapríčiniť výskyt kožných ochorení. V súčasnosti voda na Štrkovci nie je pod pravidelnou hygienickou kontrolou a preto je
NEVHODNÁ NA KÚPANIE.
Počas slnečných dní najmä deti, ale aj dospelí sa chodia kúpať do jazera na Trávnikoch (bežne známe pod menom Rohlík). Už pohľad na vodu z brehu hovorí jasne v jej neprospech. Prítomné sú vo veľkom počte heterotrofné baktérie (svedčia o znečistení vody organickou hmotou), ale najmä črevné, výkalové baktérie. Okrem toho sme v tejto vode zaznamenali aj prítomnosť leptospír (tieto organizmy do vody zanášajú infikované zvieratá a cez poranenú kožu sa dostávajú do ľudského organizmu). Z toho vyplýva, že voda tu je nevhodná na kúpanie.
Čo sa týka kvality vody z troch vyšetrovaných
UMELÝCH BAZÉNOV,
značné znečistenie po stránke chemickej, mikrobiologickej i biologickej sme zistili na kúpalisku v Ružovej doline. Zaznamenali sme prítomnosť druhu Pseudomonas aeruginosa, ktorý je pôvodcom hnisavých a zápalových procesov. Zistené nedostatky poukazujú na nepravidelnú výmenu vody. Iba o trochu lepší obraz sme obdržali zo vzoriek vody z veľkého bazéna na Tehelnom poli a v Rači. Patogénne baktérie tam síce neboli, zato však ostatné parametre poukazujú na prítomnosť značného organického znečistenia a taktiež na nedostatočne často vymieňanú vodu. Obyvatelia veľkej Bratislavy
NEMAJÚ PRÍLIŠ VEĽKÝ VÝBER,
ak sa chcú kúpať v horúcich letných dňoch. Preto treba, aby aspoň tie zdroje, ktoré sú k dispozícii, sa udržiavali v bezchybnom stave z hľadiska technicko-prevádzkového i hygienicko-zdravotného. Pravidelná kontrola zo správy kúpalísk a hygienickej služby, ako aj využívanie spŕch pred vstupom do vody prispejú iste k eliminácii rizika nákazy z vody na minimum.
Nelichotivé zistenia ekológov
Ani tých málo vodných plôch nevieme udržiavať
Najlepšia voda v Senci
Rekreácia pri vode, najmä pri jazerách a štrkoviskách sa stáva stále viac atraktívnou. Nedostatok voľného času a výberu však vedie k tomu, že ľudia menovite v mestských aglomeráciách, využívajú na rekreačné účely každú - či už vhodnú alebo nevhodnú - vodnú plochu. V Bratislave a v jej okolí existuje niekoľko miest, kam sa chodia ľudia v slnečných letných dňoch rekreovať. Ani tabuľka „Zákaz kúpania" ich neodradí, ba sme svedkami toho, že veľa ľudí strávi práve na takýchto miestach svoje voľné chvíle.
Koho by však nezaujímalo, aká je kvalita vody, v ktorej sa kúpe? Na túto otázku sa rozhodli odpovedať pracovníci Sektoru limnológie Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV v spolupráci s Krajskou hygienickou stanicou.
V kolektívnom socialistickom záväzku sme vyšetrili v rokoch 1976 a 1977 PRED SEZÓNOU A V SEZÓNE niektoré vybrané vodné plochy v Bratislave a jej okolí po stránke fyzikálno-technickej, mikrobiologickej a biologickej.
Ako lokality sme vybrali jazerá v Senci, Čunove, na Zlatých pieskoch, vo Vajnoroch, na Štrkovci a na Trávnikoch a pre porovnanie aj kúpaliská na Tehelnom poli, v Ružovej doline a Rači.
Hlavným kritériom pre vyhodnotenie bolo hygienické hľadisko, aby jazerá a kúpaliská nepredstavovali zdravotné nebezpečie pre človeka.
Pokiaľ ide o čistotu a kvalitu vody, vyšetrované vody sme rozdelili
DO ŠTYROCH KATEGÓRIÍ:
1. kategória - voda veľmi dobrá
2. kategória - voda dobrá
3. kategória - voda vhodná na kú- panie s pravidelnou kontrolou
4. kategória - voda nevhodná
Podľa dosiahnutých výsledkov ako veľmi dobrá na kúpanie sa ukázala voda v Senci. Vzorku sme odobrali na tých miestach, kde je voda pomerne plytká, t. j. v areáli, kde sa zdržiavajú deti.
V Čunove bola voda odobraná na pravej strane jazera a výsledky, ktoré sme získali, ju dovoľujú označiť ako dobrú (2. kategória).
Podobná je voda na Zlatých pieskoch (vzorka je z pontónu pri hlavnej pláži).
Jazero vo Vajnoroch tiež využívajú Bratislavčania na rekreačné účely. Vodu sme odobrali zo strany autostrády. Svojou kvalitou sa radí t. č. medzi vody vhodné na kúpanie iba v prípade, že bude pravidelne dlhodobe kontrolovaná po hygienickej stránke.
Mimoriadne
VEĽKOU NÁVŠTEVNOSŤOU
počas letných dní sa vyznačuje jazero v areáli Radosť (Štrkovec). Jeho plochu kedysi využívali ako skládku odpadov a navyše ústil do neho kanál, ktorý odvádzal dažďové vody z okolitých ulíc. Biologický obraz upozorňuje na zvýšenú autrofizáciu jazera (rozvoj vodného kvetu), čo potvrdzuje vysoký počet zelených organizmov - rias. Tieto organizmy môžu fakultatívne zapríčiniť výskyt kožných ochorení. V súčasnosti voda na Štrkovci nie je pod pravidelnou hygienickou kontrolou a preto je
NEVHODNÁ NA KÚPANIE.
Počas slnečných dní najmä deti, ale aj dospelí sa chodia kúpať do jazera na Trávnikoch (bežne známe pod menom Rohlík). Už pohľad na vodu z brehu hovorí jasne v jej neprospech. Prítomné sú vo veľkom počte heterotrofné baktérie (svedčia o znečistení vody organickou hmotou), ale najmä črevné, výkalové baktérie. Okrem toho sme v tejto vode zaznamenali aj prítomnosť leptospír (tieto organizmy do vody zanášajú infikované zvieratá a cez poranenú kožu sa dostávajú do ľudského organizmu). Z toho vyplýva, že voda tu je nevhodná na kúpanie.
Čo sa týka kvality vody z troch vyšetrovaných
UMELÝCH BAZÉNOV,
značné znečistenie po stránke chemickej, mikrobiologickej i biologickej sme zistili na kúpalisku v Ružovej doline. Zaznamenali sme prítomnosť druhu Pseudomonas aeruginosa, ktorý je pôvodcom hnisavých a zápalových procesov. Zistené nedostatky poukazujú na nepravidelnú výmenu vody. Iba o trochu lepší obraz sme obdržali zo vzoriek vody z veľkého bazéna na Tehelnom poli a v Rači. Patogénne baktérie tam síce neboli, zato však ostatné parametre poukazujú na prítomnosť značného organického znečistenia a taktiež na nedostatočne často vymieňanú vodu. Obyvatelia veľkej Bratislavy
NEMAJÚ PRÍLIŠ VEĽKÝ VÝBER,
ak sa chcú kúpať v horúcich letných dňoch. Preto treba, aby aspoň tie zdroje, ktoré sú k dispozícii, sa udržiavali v bezchybnom stave z hľadiska technicko-prevádzkového i hygienicko-zdravotného. Pravidelná kontrola zo správy kúpalísk a hygienickej služby, ako aj využívanie spŕch pred vstupom do vody prispejú iste k eliminácii rizika nákazy z vody na minimum.
Okrem kvality vody sa v tom čase riešilo aj ponechanie ťažobných zariadení a strojov na jazerách v oblasti budúceho vodného zdroja Ostrovných lúčok. Po skončení ťažby štrku tam podnik Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky závod Bratislava zanechal pokazený vodný bager a pontón, miesto toho aby ich odviezol na šrotovisko. Keďže jazerá mali byť súčasťou vodného zdroja bol to veľký problém.
04.10.1977 - Retro noviny RTVS - Bager do šrotu - video
RTVS
Archívny fond STV - Retro noviny RTVS 8.10.2022
V roku 1977 už výstavba Petržalky naberala na obrátkach a to prispelo aj k riešeniu životného prostredia obyvateľov tejto novovznikajúcej štvrti. Plánovalo sa bývanie pre 150 tisíc ľudí a z priľahlých lužných lesov mali vzniknúť mestské alebo lesné parky vhodnejšie pre rekreáciu ako lesy. Pre obyvateľov Petržalky sa navrhovalo 5 rekreačných priestorov medzi ktorými bolo aj Čunovo a Rusovce (ďalej Starý Háj, Jarovské rameno, medzihrádzový priestor a Na pieskoch). Avšak už vtedy sa predpokladalo, že Čunovské bagroviská nebudú vhodné na kúpanie sa, kvôli ochrane vodného zdroja. Stále však existovala nádej.
12.10.1977 - rekreačné využitie lužných lesov v petržalke
Alexander Glaus
Projekt č.8
V rokoch 1976 až 1977 sa vody Čunovského jazera testovali znovu keď sa robil ďalší podrobný výskum kvality vody 9 vodných plôch v oblasti Bratislavy - 6 štrkovísk a 3 umelé kúpaliská. Voda sa skúmala z hľadiska fyzikálneho, chemického, mikrobiologického a biologického. Skúmalo sa bakteriálne znečistenie jazier v sezóne a mimo sezónu. V letnej sezóne mali Čunovské jazerá z hľadiska všetkých ukazovateľov relatívne najčistejšiu vodu oproti štrkoviskám ako Zlaté piesky, Vajnory, Štrkovec a Senec. Voda v Čunovských jazerách vyhovovala kvalite vody určenej na rekreáciu. Najvyššie bakteriálne znečistenie vykazovala voda na Trávnikoch(Rohlík). Bol tam okrem iného aj vysoký obsah črevných baktérií a stafylokokov.
V porovnaní jazier mimo sezónu z hľadiska fekálneho znečistenia sa Čunovské jazerá umiestnili na treťom mieste za Zlatými pieskami a Štrkovcom. Takéto mimosezónne výsledky súviseli s veľkosťou vodnej plochy a odkrytosťou jazier, kde hrali hlavnú úlohu “človek a zvieratá.” Avšak podľa očakávania bola kvalita vody mimo sezónu lepšia.
Za zmienku stojí aj to, že Dunaj na celom Československom úseku nebol v tom čase vhodný na kúpanie sa a to hlavne kvôli vysokému množstvu črevných baktérií, prítomnosti patogénnych zárodkov (vrátane vírusov), ale aj znečisteniu olejmi.
20.05.1978 - Možnosti rekreácie pri vode v oblasti Bratislavy
Imrich Daubner, Božena Tržilová
Životné prostredie
č.2
Pre dnešného človeka prakticky trvale vystaveného pôsobeniu civilizačných tlakov, pracujúceho a bývajúceho nezriedka v nepriaznivom prostredí, predstavuje rekreácia pri vode jeden z dôležitých faktorov odpočinku a regenerácie síl. Je dokázané, že tento typ aktívneho oddychu patrí k najúčinnejším prostriedkom upevňovania zdravia a všestranného rozvoja fyzickej zdatnosti človeka. Simultánny efekt vody, vzduchu a slnka pôsobí pozitívne na fyziologické funkcie a celkovú odolnosť organizmu. Kúpanie a vodné športy (plávanie, veslovanie, jachting) možno preto považovať za vhodný spôsob, ako eliminovať negatívne vplyvy znečisteného prostredia a jednostranného, často nezdravého spôsobu života. Prirodzene, že takúto ozdravujúcu funkciu môže plniť len čistá, hygienicky nezávadná voda a rekreačná oblasť lokalizovaná v nedegradovanom prírodnom prostredí. Pobyt pri vode má totiž poskytnúť nielen fyzické osvieženie, ale aj psychickú relaxáciu, vymaniť človeka z monotónnosti všedného dňa.
V súčasnosti rekreáciu pri vode vyhľadáva čoraz viac ľudí, pričom sa navštevujú aj také miesta, ktoré nie sú určené, resp. vhodné na kúpanie. Zapríčiňujú to jednak limitované možnosti pri narastajúcom počte obyvateľstva, jednak často to, že človek si neuvedomuje alebo nevie doceniť možné riziko. Názory samých odborníkov sa síce rozchádzajú, pokiaľ ide o možnosť priamej infekcie alebo ochorenia z vody. Ide najmä o počet mikrobálnych jednotiek, ktoré sa môžu dostať do organizmu pri jednorazovom kontakte s vodou (napr. pri kúpaní).
Riziko infekcie je najvyššie pri povrchových vodách (jazerá, rieky, vodné nádrže), ktoré sú permanentne vystavené akémukoľvek znečisteniu. Ide predovšetkým o odpadové vody komunálne, ale aj o poľnohospodárske a priemyslové vody, najmä z potravinárskeho priemyslu s vysokým obsahom mikroorganizmov. Určitou príčinou znečistenia môžu byť aj divé (resp. domáce) zvieratá a vtáctvo. Podľa výsledkov, ktoré získal Thompson (1943) z výskumu jazier v Kanade, vtáky môžu vniesť 1 črevný mikroorganizmus na 1 ml vody denne. V prípade kúpalísk a umelých vodných plôch (bazénov), najmä tých, ktoré sú nedostatočne technicky a hygienicky zabezpečené, narastá nebezpečenstvo tým,že mnohí z kúpajúcich sa môžu byť chorí alebo bacilonosiči. Treba si uvedomiť, že jeden človek vnáša do vody značné počty zárodkov, zvyšky výlučkov, fekálne baktérie, vajíčka parazitov, spóry kožných plesní atd.
Pri styku s kontaminovanou vodou prichádzajú do úvahy viaceré črevné ochorenia (salmonelózy, dyzentéria, v niektorých krajinách cholera), zápaly očných spojoviek, slizníc a kože, vonkajších zvukovodov a iných orgánov, ako aj vírusové infekcie. Sú známe prípady hromadných konjunktivitíd mládeže v Prahe pri kúpaní v bazéne, ktorý nemal hygienicky zabezpečenú vodu. Spomenúť možno aj infekciu meningitídy z vody krytého bazénu v Ústí nad Labem, pri ktorej viaceré prípady skončili smrtou (Daubner, 1975).
Paleta mikroorganizmov, ktoré môže prenášať voda ako infekčné agens, je pomerne rozsiahla. Z praktického hľadiska stoja na poprednom mieste enterálne baktérie z rodu Salmonella a Shigella. Z humánne medicínskeho a veterinárskeho hľadiska prichádzajú do úvahy aj pôvodcovia antraxu, brucelózy, tularémie, leptospiróz i tuberkulózy. Kontaminácia vody napr. leptospírami sa deje močom hlodavcov, ktoré si vytvárajú skrýše na brehoch, ako aj močom infikovaných domácich zvierat. Leptospíry sa dostávajú do organizmu cez nosnú a očnú sliznicu a cez nepatrné poškodenie kože. Takto u nás ochorelo r. 1970 na tzv. poľnú horúčku, zapríčinenú druhom Lept. grippotyphosa, 32 detí, ktoré sa kúpali v rybníku a v potoku (Mucha, 1974). Známe sú aj prípady, keď kúpajúci sa v krytých bazénoch ochoreli na žltačku vyvolanú leptospírami (L. icterohaemorrhagiae).
Okrem uvedených organizmov prichádzajú do úvahy aj kvasinky z rodu Candida, ako aj pôvodcovia niektorých mykotických a parazitárnych ochorení. Z infekcií vírusovej etiológie ide predovšetkým o infekčnú hepatitídu, ďalej o poliomyelitídu (najmä v minulosti pred zavedením povinného očkovania) a iné ochorenia črevného traktu, dýchacích ciest atď.
Zaujímavé je aj zistenie, že niektoré druhy fytoplanktonu (rody Anabaena, Aphanizomenon, Microcystis a i.) nielen negatívne ovplyvňujú kvalitu vody a prispievajú k eutrofizačným javom (tvorba tzv. vodného kvetu), ale produkujú toxické látky, ktoré sú nebezpečné aj pre človeka. Po kúpaní vo vodách, v ktorých sa masívne pomnožili uvedené riasy, pozorovalo sa tvorenie pľuzgierov na koži, silné erytémy, dermatitídy, zápaly očných spojiviek a i. Známe sú aj prípady uhynutia dobytka, hydiny a iných zvierat po použití takejto vody (Štěpánek a spol., 1964). Podľa amerických údajov druh Microcystis aeruginosa produkuje látky, ktoré môžu zapríčiniť dyzentériu event. i epidemického charak- teru (Water Newsletter, 1974).
V rámci valorizácie oblasti Bratislavy z biologického a hygienického hľadiska sme sledovali r. 1976-1977 9 vodných plôch: 6 jazier vzniknutých po ťažbe štrku, ktoré v súčasnosti oficiálne aj neoficiálne slúžia ako miesta krátkodobej letnej rekreácie najmä obyvateľov hlavného mesta SSR, a 3 umelé kúpaliská (bazény). Vyšetrovania sa robili z hľadiska fyzikálneho, chemického, mikrobiologického a biologického, pričom sme sa zamerali tak na všeobecné, ako aj na špecifické hygienické indikátory kvality vody. [Fyzikálne a chemické vyšetrovanie robili pracovníci Povodia Dunaja (dr. Kanala, CSc.), biologické analýzy pracovníci Krajskej hygienickej stanice v Bratislave (dr. Verešíková).] Pretože dosiaľ nie sú k dispozícii štandardné metódy na posudzovanie kvality vôd kúpalísk (bazénov), hodnotili sme výsledky predovšetkým podľa prítomnosti a počtu patogénnych a pod- mienene patogénnych, resp. iných hygienicky významných mikroorganizmov vo vzťahu k všeobecným mikrobiologickým a ďalším ukazovateľom. Prirodzene, že sme prihliadali na súčasné návrhy metód a kritérií na hodnotenie vôd tohto typu (Mucha, Daubner, 1973; Rolný, 1975; Amtsblatt, 1976 a i.). Kvôli porovnaniu vplyvu letného zaťaženia sa analýzy robili v jarných mesiacoch a v čase plnej letnej sezóny.
Ak si zoradíme získané výsledky podľa uvedených parametrov, zisťujeme, že relatívne najvyššie bakteriálne znečistenie javí voda jazera na Trávnikoch (tab. 1 a 2). Charakteristický je vysoký obsah heterotrofných saprofytických baktérií, ktoré svedčia o dostatku ľahko využiteľnej organickej hmoty. Tento záver podporujú aj chemické nálezy (najvyššia oxidovateľnosť zo všetkých skúmaných vodných plôch) a biologický obraz. Vysoký je obsah črevných baktérií z čeľade Enterobacteriaceae (tzv. koliformných zárodkov) a stafylokokov spôsobujúcich rôzne hnisavé a zápalové procesy.
V bakteriálnom obraze ďalších skúmaných lokalít (jazero vo Vajnoroch, na Štrkovci, na Zlatých pieskoch a v Senci) sme nezaznačili podstatnejšie rozdiely. Výkyvy v prítomnosti a počte jednotlivých ukazovateľov zrejme spôsobuje momentálna situácia v čase odberu vzoriek, resp. zvolené miesto (profil). Relatívne naj- čistejšiu vodu má jazero v Čuňove, a to podľa všetkých ukazovateľov. V zmysle citovaných kritérií vyhovujú v zásade požiadavkám na kvalitu vody určenej na rekreáciu všetky uvedené kúpaliská (podľa sovietskeho návrhu, ktorý predpokladá maximum 1000 kolónií črevných baktérií v 100 ml, je neprípustne vysoký obsah týchto mikroorganizmov v jazerách na Trávnikoch a vo Vajnoroch). Pravda, vzhľadom na to, že ani vodná plocha na Štrkovci nepodlieha pravidelnej hygienickej kontrole, nemožno zatiaľ ani jednu z týchto troch lokalít odporúčať na kúpanie.
Zaujímavé je porovnanie kvality vody sledovaných prírodných kúpalísk mimo sezónya v letných mesiacoch. Aj v tomto prípade je síce relatívne najviac znečistené jazero na Trávnikoch, ale poradie ostatných lokalít sa zmenilo. Z hľadiska indikátorov fekálneho znečistenia sa najlepšie výsledky získali z jazera na Zlatých pieskoch, postupne horšie na Štrkovci, v Čuňove a v Senci. Tieto rozdiely zrejme súvisia s objemom vodnej plochy a s odkrytosťou uvedených lokalít voči rozmanitým znečisťujúcim vplyvom, pri ktorých hrá dominujúcu úlohu človek a zvieratá. Podľa očakávania je však kvalita vody mimo hlavnej sezóny lepšia a pohybuje sa v hraniciach la-Ib triedy (pri päťstupňovej klasifikácii, ČSN 83-0602). Niektoré výnimky s najväčšou pravde- podobnosťou zapríčiňujú spomínané faktory (miesto a frekvencia odberu vzoriek a pod.).
Pokiaľ ide o vodu umelých kúpalísk, relatívne najvyššie znečistenie sa zaznačilo v lokalite Ružová dolina. Okrem značného počtu saprofytických baktérií a tzv. koliformných zárodkov sa zistila aj prítomnosť druhu Pseudomonas aeruginosa, ktorý je podmienene patogénny pre človeka (zápaly očných spojoviek, zvukovodu a i.). Pomerne najlepšie výsledky sa získali z kúpaliska na Tehelnom poli, kde sa v skúmanom objeme vody nezistila prítomnosť enterobakteriaceí. Treba však poznamenať, že voda je tu silne chlórovaná. Z mikrobiologického hľadiska voda všetkých 3 skúmaných kúpalísk vyhovuje hygienickým požiadavkám (v niektorých prípadoch sú mierne prekročené hodnoty chemických ukazovateľov - obsah chloridov v bazéne na Tehelnom poli je v priemere vyšší ako 100 mg/l). Uvedené aj ďalšie nedostatky však možno bez veľkých nákladov odstrániť pravidelným, dosta- točne častým vymieňaním vody, kontrolou jej kvality a potreb- ným počtom spŕch, ktoré by návštevníci mali použiť pred vstu- pom do bazénov.
Je potešiteľné, že v žiadnej zo sledovaných vzoriek vôd sa nezistili patogénne zárodky z čelade Enterobacteriaceae alebo enterovirusy. Viaceré ukazovatele však svedčia o znečistení, ktoré by bolo možné eliminovať. Vzhľadom na význam rekreácie pri vode a relativny nedostatok takýchto miest v oblasti Bratis- lavy je žiadúce sanovať a hygienicky zabezpečiť všetky existujúce vodné plochy, aby mohli bez zdravotného rizika poskytnúť potrebné osvieženie i relaxáciu.
V závere treba aspoň v krátkosti spomenúť aj rieku Dunaj, ktorú mnohí v letných mesiacoch vyhľadávajú na rekreačné účely. V tomto prípade treba jednoznačne konštatovať že voda Dunaja na celom čs. úseku nie je vhodná na kúpanie, najmä kvôli vysokému obsahu črevných baktérií (priemerne 60 000 kolónií v 100 ml), prítomnosti patogénnych zárodkov, vrátane virusov, ako aj olejovému znečisteniu. Očakávame, že kvalita vody sa pod- statne zlepší po vybudovaní čistiacich staníc pre mestá Viedeň a Bratislavu a po sanovaní najdôležitejšich prítokov Dunaja. Potom bude možno uvažovať o jej využití aj na kúpanie a iné rekreačné účely, potrebné pre zdravý rozvoj našej spoločnosti.
Tab. I. Mikrobiologická charakteristika vody skúmaných kúpalisk v letnej sezóne 1976-1977
Tab. 2. Mikrobiologická charakteristika vody prírodných kúpalisk mimo sezóny (1976-1977)
Literatúra:
Adámek, R., Daubner, I., Johnová, V., Tržilová, B., 1977: Vorversuche über den Einfluss von Abwässern aus Zuckerfabriken auf den Gehalt an Darmbakterien im Vorfluter. Zbl. Bakt. Hyg. I. Abt. Orig. B, 164, p. 340-351. 1976: Amstblatt der Europäischen Gemeinschaften. L 31, 5-7. Daubner, I., 1975: Infekčný potenciál vody a potreba jeho zisťovania. Čs. Hyg., 20, 9, p. 453-458.
Kadlecová, O., 1976: Sledovanie znečistenia Dunaja baktériami zo skupiny salmo- nel. Záv. správa, KHS Bratislava.
Karolček, J. a kol., 1974: Štúdium bakteriálneho osídlenia Dunaja so zreteľom na prítomnosť zárodkov z čeľade Vibrionaceae. Záv. správa, VÚEM Bratislava. Knorr, M., Selenka, F., Oppelt, O., 1965: Über Fundorte und Verdriftung von Salmonellen durch Plankton und Watten im Bodensee. Arch. Hyg. Bakteriol., 149, p. 288-293.
Mucha, V., 1974: Die Beziehung der Limnologie und Wasserhygiene. 16. Arbeits- tagung der IAD SIL, 17.-23. 9. 1973 in der ČSSR, II. Teil: Festrede und Haupt- referate, Bratislava.
Mucha, V., Daubner, I., 1973: Gewässerhygiene und Wasserversorgung. Arch. Hydrobiol. Suppl., 44, p. 162-176.
Rolný, D., 1975: Hygienické zabezpečenie vody pre rekreáciu. Záv. správa, VÚH Bratislava.
Seeliger, H. a kol., 1961: Jahresbericht über die Salmonellosen in der Bundes- republik Deutschland und West-Berlin 1958, Zbl. Bakt. I. Orig., 182, p. 357-403. Štěpánek, M. a kol., 1964: K problému vodních květů v hygieně vod. Čs. Hyg., 9, p. 209-212.
Thompson, R. E., 1943: The water works world. Water and Sewage Works 2. 1977: Water newsletter (Water Information Center Inc.), 16, 8.
Pre dnešného človeka prakticky trvale vystaveného pôsobeniu civilizačných tlakov, pracujúceho a bývajúceho nezriedka v nepriaznivom prostredí, predstavuje rekreácia pri vode jeden z dôležitých faktorov odpočinku a regenerácie síl. Je dokázané, že tento typ aktívneho oddychu patrí k najúčinnejším prostriedkom upevňovania zdravia a všestranného rozvoja fyzickej zdatnosti človeka. Simultánny efekt vody, vzduchu a slnka pôsobí pozitívne na fyziologické funkcie a celkovú odolnosť organizmu. Kúpanie a vodné športy (plávanie, veslovanie, jachting) možno preto považovať za vhodný spôsob, ako eliminovať negatívne vplyvy znečisteného prostredia a jednostranného, často nezdravého spôsobu života. Prirodzene, že takúto ozdravujúcu funkciu môže plniť len čistá, hygienicky nezávadná voda a rekreačná oblasť lokalizovaná v nedegradovanom prírodnom prostredí. Pobyt pri vode má totiž poskytnúť nielen fyzické osvieženie, ale aj psychickú relaxáciu, vymaniť človeka z monotónnosti všedného dňa.
V súčasnosti rekreáciu pri vode vyhľadáva čoraz viac ľudí, pričom sa navštevujú aj také miesta, ktoré nie sú určené, resp. vhodné na kúpanie. Zapríčiňujú to jednak limitované možnosti pri narastajúcom počte obyvateľstva, jednak často to, že človek si neuvedomuje alebo nevie doceniť možné riziko. Názory samých odborníkov sa síce rozchádzajú, pokiaľ ide o možnosť priamej infekcie alebo ochorenia z vody. Ide najmä o počet mikrobálnych jednotiek, ktoré sa môžu dostať do organizmu pri jednorazovom kontakte s vodou (napr. pri kúpaní).
Existuje však veľa literárnych a iných údajov o ochoreniach aj epidemického charakteru, pri ktorých bola príčinou kontaminovaná voda (Seeliger, 1961; Knorr a spol., 1965, Kadlecová, 1976 a i.). Ako potvrdili výsledky viacerých autorov a naše vlastné experimentálne práce, patogénne zárodky môžu vo vode dlhší čas nielen prežívať, ale v určitých teplotných a trofických podmienkach sa aj rozmnožovať (Adámek a spol., 1977). Viaceré kmene mikroorganizmov, ktoré izoloval Karolček a spolupracovníci (1974) z vody Dunaja na čs. úseku, javili podobné toxikogénne a patogénne vlastnosti ako kmene z klinického materiálu.
Riziko infekcie je najvyššie pri povrchových vodách (jazerá, rieky, vodné nádrže), ktoré sú permanentne vystavené akémukoľvek znečisteniu. Ide predovšetkým o odpadové vody komunálne, ale aj o poľnohospodárske a priemyslové vody, najmä z potravinárskeho priemyslu s vysokým obsahom mikroorganizmov. Určitou príčinou znečistenia môžu byť aj divé (resp. domáce) zvieratá a vtáctvo. Podľa výsledkov, ktoré získal Thompson (1943) z výskumu jazier v Kanade, vtáky môžu vniesť 1 črevný mikroorganizmus na 1 ml vody denne. V prípade kúpalísk a umelých vodných plôch (bazénov), najmä tých, ktoré sú nedostatočne technicky a hygienicky zabezpečené, narastá nebezpečenstvo tým,že mnohí z kúpajúcich sa môžu byť chorí alebo bacilonosiči. Treba si uvedomiť, že jeden človek vnáša do vody značné počty zárodkov, zvyšky výlučkov, fekálne baktérie, vajíčka parazitov, spóry kožných plesní atd.
Pri styku s kontaminovanou vodou prichádzajú do úvahy viaceré črevné ochorenia (salmonelózy, dyzentéria, v niektorých krajinách cholera), zápaly očných spojoviek, slizníc a kože, vonkajších zvukovodov a iných orgánov, ako aj vírusové infekcie. Sú známe prípady hromadných konjunktivitíd mládeže v Prahe pri kúpaní v bazéne, ktorý nemal hygienicky zabezpečenú vodu. Spomenúť možno aj infekciu meningitídy z vody krytého bazénu v Ústí nad Labem, pri ktorej viaceré prípady skončili smrtou (Daubner, 1975).
Paleta mikroorganizmov, ktoré môže prenášať voda ako infekčné agens, je pomerne rozsiahla. Z praktického hľadiska stoja na poprednom mieste enterálne baktérie z rodu Salmonella a Shigella. Z humánne medicínskeho a veterinárskeho hľadiska prichádzajú do úvahy aj pôvodcovia antraxu, brucelózy, tularémie, leptospiróz i tuberkulózy. Kontaminácia vody napr. leptospírami sa deje močom hlodavcov, ktoré si vytvárajú skrýše na brehoch, ako aj močom infikovaných domácich zvierat. Leptospíry sa dostávajú do organizmu cez nosnú a očnú sliznicu a cez nepatrné poškodenie kože. Takto u nás ochorelo r. 1970 na tzv. poľnú horúčku, zapríčinenú druhom Lept. grippotyphosa, 32 detí, ktoré sa kúpali v rybníku a v potoku (Mucha, 1974). Známe sú aj prípady, keď kúpajúci sa v krytých bazénoch ochoreli na žltačku vyvolanú leptospírami (L. icterohaemorrhagiae).
Okrem uvedených organizmov prichádzajú do úvahy aj kvasinky z rodu Candida, ako aj pôvodcovia niektorých mykotických a parazitárnych ochorení. Z infekcií vírusovej etiológie ide predovšetkým o infekčnú hepatitídu, ďalej o poliomyelitídu (najmä v minulosti pred zavedením povinného očkovania) a iné ochorenia črevného traktu, dýchacích ciest atď.
Zaujímavé je aj zistenie, že niektoré druhy fytoplanktonu (rody Anabaena, Aphanizomenon, Microcystis a i.) nielen negatívne ovplyvňujú kvalitu vody a prispievajú k eutrofizačným javom (tvorba tzv. vodného kvetu), ale produkujú toxické látky, ktoré sú nebezpečné aj pre človeka. Po kúpaní vo vodách, v ktorých sa masívne pomnožili uvedené riasy, pozorovalo sa tvorenie pľuzgierov na koži, silné erytémy, dermatitídy, zápaly očných spojiviek a i. Známe sú aj prípady uhynutia dobytka, hydiny a iných zvierat po použití takejto vody (Štěpánek a spol., 1964). Podľa amerických údajov druh Microcystis aeruginosa produkuje látky, ktoré môžu zapríčiniť dyzentériu event. i epidemického charak- teru (Water Newsletter, 1974).
V rámci valorizácie oblasti Bratislavy z biologického a hygienického hľadiska sme sledovali r. 1976-1977 9 vodných plôch: 6 jazier vzniknutých po ťažbe štrku, ktoré v súčasnosti oficiálne aj neoficiálne slúžia ako miesta krátkodobej letnej rekreácie najmä obyvateľov hlavného mesta SSR, a 3 umelé kúpaliská (bazény). Vyšetrovania sa robili z hľadiska fyzikálneho, chemického, mikrobiologického a biologického, pričom sme sa zamerali tak na všeobecné, ako aj na špecifické hygienické indikátory kvality vody. [Fyzikálne a chemické vyšetrovanie robili pracovníci Povodia Dunaja (dr. Kanala, CSc.), biologické analýzy pracovníci Krajskej hygienickej stanice v Bratislave (dr. Verešíková).] Pretože dosiaľ nie sú k dispozícii štandardné metódy na posudzovanie kvality vôd kúpalísk (bazénov), hodnotili sme výsledky predovšetkým podľa prítomnosti a počtu patogénnych a pod- mienene patogénnych, resp. iných hygienicky významných mikroorganizmov vo vzťahu k všeobecným mikrobiologickým a ďalším ukazovateľom. Prirodzene, že sme prihliadali na súčasné návrhy metód a kritérií na hodnotenie vôd tohto typu (Mucha, Daubner, 1973; Rolný, 1975; Amtsblatt, 1976 a i.). Kvôli porovnaniu vplyvu letného zaťaženia sa analýzy robili v jarných mesiacoch a v čase plnej letnej sezóny.
Ak si zoradíme získané výsledky podľa uvedených parametrov, zisťujeme, že relatívne najvyššie bakteriálne znečistenie javí voda jazera na Trávnikoch (tab. 1 a 2). Charakteristický je vysoký obsah heterotrofných saprofytických baktérií, ktoré svedčia o dostatku ľahko využiteľnej organickej hmoty. Tento záver podporujú aj chemické nálezy (najvyššia oxidovateľnosť zo všetkých skúmaných vodných plôch) a biologický obraz. Vysoký je obsah črevných baktérií z čeľade Enterobacteriaceae (tzv. koliformných zárodkov) a stafylokokov spôsobujúcich rôzne hnisavé a zápalové procesy.
V bakteriálnom obraze ďalších skúmaných lokalít (jazero vo Vajnoroch, na Štrkovci, na Zlatých pieskoch a v Senci) sme nezaznačili podstatnejšie rozdiely. Výkyvy v prítomnosti a počte jednotlivých ukazovateľov zrejme spôsobuje momentálna situácia v čase odberu vzoriek, resp. zvolené miesto (profil). Relatívne naj- čistejšiu vodu má jazero v Čuňove, a to podľa všetkých ukazovateľov. V zmysle citovaných kritérií vyhovujú v zásade požiadavkám na kvalitu vody určenej na rekreáciu všetky uvedené kúpaliská (podľa sovietskeho návrhu, ktorý predpokladá maximum 1000 kolónií črevných baktérií v 100 ml, je neprípustne vysoký obsah týchto mikroorganizmov v jazerách na Trávnikoch a vo Vajnoroch). Pravda, vzhľadom na to, že ani vodná plocha na Štrkovci nepodlieha pravidelnej hygienickej kontrole, nemožno zatiaľ ani jednu z týchto troch lokalít odporúčať na kúpanie.
Zaujímavé je porovnanie kvality vody sledovaných prírodných kúpalísk mimo sezónya v letných mesiacoch. Aj v tomto prípade je síce relatívne najviac znečistené jazero na Trávnikoch, ale poradie ostatných lokalít sa zmenilo. Z hľadiska indikátorov fekálneho znečistenia sa najlepšie výsledky získali z jazera na Zlatých pieskoch, postupne horšie na Štrkovci, v Čuňove a v Senci. Tieto rozdiely zrejme súvisia s objemom vodnej plochy a s odkrytosťou uvedených lokalít voči rozmanitým znečisťujúcim vplyvom, pri ktorých hrá dominujúcu úlohu človek a zvieratá. Podľa očakávania je však kvalita vody mimo hlavnej sezóny lepšia a pohybuje sa v hraniciach la-Ib triedy (pri päťstupňovej klasifikácii, ČSN 83-0602). Niektoré výnimky s najväčšou pravde- podobnosťou zapríčiňujú spomínané faktory (miesto a frekvencia odberu vzoriek a pod.).
Pokiaľ ide o vodu umelých kúpalísk, relatívne najvyššie znečistenie sa zaznačilo v lokalite Ružová dolina. Okrem značného počtu saprofytických baktérií a tzv. koliformných zárodkov sa zistila aj prítomnosť druhu Pseudomonas aeruginosa, ktorý je podmienene patogénny pre človeka (zápaly očných spojoviek, zvukovodu a i.). Pomerne najlepšie výsledky sa získali z kúpaliska na Tehelnom poli, kde sa v skúmanom objeme vody nezistila prítomnosť enterobakteriaceí. Treba však poznamenať, že voda je tu silne chlórovaná. Z mikrobiologického hľadiska voda všetkých 3 skúmaných kúpalísk vyhovuje hygienickým požiadavkám (v niektorých prípadoch sú mierne prekročené hodnoty chemických ukazovateľov - obsah chloridov v bazéne na Tehelnom poli je v priemere vyšší ako 100 mg/l). Uvedené aj ďalšie nedostatky však možno bez veľkých nákladov odstrániť pravidelným, dosta- točne častým vymieňaním vody, kontrolou jej kvality a potreb- ným počtom spŕch, ktoré by návštevníci mali použiť pred vstu- pom do bazénov.
Je potešiteľné, že v žiadnej zo sledovaných vzoriek vôd sa nezistili patogénne zárodky z čelade Enterobacteriaceae alebo enterovirusy. Viaceré ukazovatele však svedčia o znečistení, ktoré by bolo možné eliminovať. Vzhľadom na význam rekreácie pri vode a relativny nedostatok takýchto miest v oblasti Bratis- lavy je žiadúce sanovať a hygienicky zabezpečiť všetky existujúce vodné plochy, aby mohli bez zdravotného rizika poskytnúť potrebné osvieženie i relaxáciu.
V závere treba aspoň v krátkosti spomenúť aj rieku Dunaj, ktorú mnohí v letných mesiacoch vyhľadávajú na rekreačné účely. V tomto prípade treba jednoznačne konštatovať že voda Dunaja na celom čs. úseku nie je vhodná na kúpanie, najmä kvôli vysokému obsahu črevných baktérií (priemerne 60 000 kolónií v 100 ml), prítomnosti patogénnych zárodkov, vrátane virusov, ako aj olejovému znečisteniu. Očakávame, že kvalita vody sa pod- statne zlepší po vybudovaní čistiacich staníc pre mestá Viedeň a Bratislavu a po sanovaní najdôležitejšich prítokov Dunaja. Potom bude možno uvažovať o jej využití aj na kúpanie a iné rekreačné účely, potrebné pre zdravý rozvoj našej spoločnosti.
Tab. I. Mikrobiologická charakteristika vody skúmaných kúpalisk v letnej sezóne 1976-1977
| Lokalita (jazero, bazén) | Počet kolónii v 1 ml.
heterotrof. baktérie | Entero- bact. | Počet kolónií v 100 ml | Prítomnosť | ||||||
| 20 °C | 37 °C | Entero- koky | Cl.
per- fringens | P.
aeru- ginosa | stafylokoky | Salmonella | leptospír | víruso v | ||
| Trávniky | 2000 | 1350 | 1150 | 60 | 1 | 0< /td> | 31 500 | 0 | 0 | 0 |
| Vajnory | 300 | 350 | 1200 | 90 | 0 | 0 | 2 000 | 0 | 0 | 0 |
| Štrkovec | 370 | 280 | 700 | 25 | 0 | 0 | 10 000 | 0 | 0 | 0 |
| Zlaté piesky | 200 | 125 | 500 | 28 | 0 | 0 | 3 000 | 0 | 0 | 0 |
| Senec | 400 | 300 | 100 | 17 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | |
| Čunovo | 100 | 90 | 80 | 3 | 0 | 0 | 500 | 0 | 0 | 0 |
| Ružová dolina | 2600 | 2700 | 600 | 60 | 0 | 16 | - | 0 | 0 | 0 |
| Rača | 200 | 100 | 40 | 1 | 0 | 0 | 2 000 | 0 | 0 | 0 |
| Tehelné pole | 200 | 65 | 0 | 12 | 0 | 0 | 500 | 0 | 0 | 0 |
Tab. 2. Mikrobiologická charakteristika vody prírodných kúpalisk mimo sezóny (1976-1977)
| Lokalita (jazero, bazén) | Počet kolónii v 1 ml.
heterotrof. baktérie | Entero- bact. | Počet kolónií v 100 ml | Prítomnosť | ||||||
| 20 °C | 37 °C | Entero- koky | Cl.
per- fringens | P.
aeru- ginosa | stafylokoky | Salmonella | leptospír | víruso v | ||
| Trávniky | 460 | 275 | 1100 | 87 | 2 | 0 | 6700 | 0 | + | 0 |
| Senec | 200 | 135 | 250 | 33 | 0 | 0 | 5900 | 0 | 0 | 0 |
| Čunovo | 100 | 50 | 120 | 67 | 0 | 0 | 1500 | 0 | 0 | 0 |
| Štrkovec | 300 | 100 | 70 | 25 | 0 | 0 | 2400 | 0 | 0 | 0 |
| Zlaté piesky | 110 | 45 | 40 | 10 | 0 | 0 | 350 | 0 | 0 | 0 |
Literatúra:
Adámek, R., Daubner, I., Johnová, V., Tržilová, B., 1977: Vorversuche über den Einfluss von Abwässern aus Zuckerfabriken auf den Gehalt an Darmbakterien im Vorfluter. Zbl. Bakt. Hyg. I. Abt. Orig. B, 164, p. 340-351. 1976: Amstblatt der Europäischen Gemeinschaften. L 31, 5-7. Daubner, I., 1975: Infekčný potenciál vody a potreba jeho zisťovania. Čs. Hyg., 20, 9, p. 453-458.
Kadlecová, O., 1976: Sledovanie znečistenia Dunaja baktériami zo skupiny salmo- nel. Záv. správa, KHS Bratislava.
Karolček, J. a kol., 1974: Štúdium bakteriálneho osídlenia Dunaja so zreteľom na prítomnosť zárodkov z čeľade Vibrionaceae. Záv. správa, VÚEM Bratislava. Knorr, M., Selenka, F., Oppelt, O., 1965: Über Fundorte und Verdriftung von Salmonellen durch Plankton und Watten im Bodensee. Arch. Hyg. Bakteriol., 149, p. 288-293.
Mucha, V., 1974: Die Beziehung der Limnologie und Wasserhygiene. 16. Arbeits- tagung der IAD SIL, 17.-23. 9. 1973 in der ČSSR, II. Teil: Festrede und Haupt- referate, Bratislava.
Mucha, V., Daubner, I., 1973: Gewässerhygiene und Wasserversorgung. Arch. Hydrobiol. Suppl., 44, p. 162-176.
Rolný, D., 1975: Hygienické zabezpečenie vody pre rekreáciu. Záv. správa, VÚH Bratislava.
Seeliger, H. a kol., 1961: Jahresbericht über die Salmonellosen in der Bundes- republik Deutschland und West-Berlin 1958, Zbl. Bakt. I. Orig., 182, p. 357-403. Štěpánek, M. a kol., 1964: K problému vodních květů v hygieně vod. Čs. Hyg., 9, p. 209-212.
Thompson, R. E., 1943: The water works world. Water and Sewage Works 2. 1977: Water newsletter (Water Information Center Inc.), 16, 8.
O jazerách v Čunove sa už uvažovalo ako o vodnom zdroji ale ľudia ich ešte stále navštevovali kvôli oddychu. V tom čase sa na jazerá dalo dostať autom z troch strán, poľnou cestou od Čunova, z hlavnej cesty a z Rusoviec. Zákaz vjazdu bol ale umiestnený len na odbočke z hlavnej cesty a tak ak niekto prišiel cestou z Čunova alebo Rusoviec neporušoval zákaz vjazdu. Vtedajšia Verejná Bezpečnosť VB (Polícia) to tam ale kontrolovala a zapisovala si ŠPZ áut, ktoré tam stáli. Pravdepodobne v tom čase ešte neboli na jazerách inštalované nijaké značky zakazujúce kúpanie sa.
01.09.1978 - Nie je auto ako auto?
K.Matková
Večerník č.172
Cez prvý augustový víkend, teda 5. a 6. sme sa aj s priateľkou rozhodli zacestovať do Čunova k jeho Štrkopieskovým jazerám. Nakoľko som tam bola prvý raz, zašla som až do obce Čunovo, odkiaľ ma obyvatelia nadirigovali poľnou cestou, ktorá nás doviedla k jazerám.
No netrvalo dlho a okolo jazera začali premávať hliadky VB, ktorej osádky si pozapisovali čísla parkujúcich vozidiel. Na otázku „prečo“ sme odpoveď nedostali. Je pravda, že z hlavnej cesty vedúcej k štátnej hranici je pri odbočke osadený ,,Zákaz vjazdu". Ale na cestách z Rusoviec i Čunova, ktoré vedú k jazerám, nie sú zákazy vjazdu osadené. Je tu teda iba jeden zákaz, ale tri možné spôsoby. Ako možno dokázať, ale aj dokazovať, že motorista porušil práve stredný, označený dopravnou značkou?
Cez prvý augustový víkend, teda 5. a 6. sme sa aj s priateľkou rozhodli zacestovať do Čunova k jeho Štrkopieskovým jazerám. Nakoľko som tam bola prvý raz, zašla som až do obce Čunovo, odkiaľ ma obyvatelia nadirigovali poľnou cestou, ktorá nás doviedla k jazerám.
No netrvalo dlho a okolo jazera začali premávať hliadky VB, ktorej osádky si pozapisovali čísla parkujúcich vozidiel. Na otázku „prečo“ sme odpoveď nedostali. Je pravda, že z hlavnej cesty vedúcej k štátnej hranici je pri odbočke osadený ,,Zákaz vjazdu". Ale na cestách z Rusoviec i Čunova, ktoré vedú k jazerám, nie sú zákazy vjazdu osadené. Je tu teda iba jeden zákaz, ale tri možné spôsoby. Ako možno dokázať, ale aj dokazovať, že motorista porušil práve stredný, označený dopravnou značkou?
Na Čunovské jazerá nechodili len turisti, plavci či rybári ale trénovali tu aj profesionáli. V priezračných vodách jazier sa zvykli potápať aj potápači riečneho oddielu Mestskej správy Verejnej bezpečnosti (VB) v Bratislave príšlušnníci vtedajšej polície. Boli to jednotky ktoré mali za úlohu hliadkovať na Dunaji a udržiavať tam i v jeho okolí poriadok, alebo mali za úlohu napr. vyťahovať dôkazové predmety alebo obete trestných činov. Zrejme využívali na tréning nízke dno a dobrú viditeľnosť vody.
23.06.1979 - DEŇ S POTÁPAČMI
Viera Kurtova
Práca č.146
TAJOMSTVÁ POD VODOU
V ten deň boli prvým rybárovým úlovkom ľudské vlasy. Akosi to tomu tichému ránu nepatrilo. Slnko už zoširoka rozhodilo na vodu tisíce zrkadielok pod ktorými sa skryli nemé tiene rýb v korunách stromov vtáci dávali generálku piesňam na dnešný deň a z diaľky ako jediné svedectvo toho že niekde na tomto svete sú rušné križovatky náhlenie ciele povinnosti nervozita drnčanie budíkov sem dolietlo štartovanie auta. Rybár sedel na brehu a neveriaco sa pozeral na zlepený chumáč vlasov. Boli to dlhé tmavé vlasy a podľa všetkého patrievali nejakej žene. Hoci sa v takom ráne dalo iba ťažko uveriť v ľudskú tragédiu rybár vstal a odišiel celú vec ohlásiť.
RYBÁROV NÁLEZ
O nejakú chvíľu potom pozoroval na brehu hlúčik zvedavcov muža v čiernom neoprénovom obleku so žltými pásmi na bokoch ako s kyslíkovými prístrojmi na chrbte mizne pod vodou. Rybár, ktorý medzitým vytiahol z vody ešte trochu vlasov na dôkaz pravdivosti svojho objavu zasekol znova, ale nechal háčik v bahne. Potápač, ktorý už vytiahol z vody všeličo ale ešte nikdy utopeného sa pokúšal v bahnistom dne nahmatať háčik a to o čo bol zaseknutý. Prežíval pritom najrozličnejšie pocity len nie strach či odpor. Skôr bol zvedavý na objav možno to chcel mať v kútiku mysle už za sebou. Po dlhej príprave vedel že v takých prípadoch neprichádza pomáhať ale len uviesť veci do poriadku. Najhoršie na tom bolo, že v zamútenej vode vôbec nič nevidel, ale ani prebudená fantázia neubrala jeho rukám nič na istote. I po hmate poznal, že to čo práve drží v prstoch sú vlasy. Nič iné len vlasy. Skúsil to o kúsok ďalej, zasa nič ako vlasy. Celé zástupy utopených, by museli byť v bahne, aby tu bol pre také množstvo vlasov reálny a vysvetliteľný dôvod. To že do týchto miest, kedysi vy vážalo miestne kaderníctvo svoj odpad nemohol vedieť ani rybár ani potápač. Znie to ako vtip ale človeka prejde smiech v okamihu, keď si predstaví sám seba na mieste potápača. Svoje ruky tápajúce v bahne, svoje myšlienky, očakávanie a prebudenie prastarých pudových hrôz pred mŕtvym, ktoré nemajú nič spoločné s rozumom a tým menej s tým ako to nakoniec dopadlo. A o to práve ide
RIZIKOVÉ POVOLANIE
Momentálne boli všetci pod vodou. Bola to priezračná voda Čunovského štrkoviska a okrem rýb v nej boli ešte nadstrážmajster Milan Slovák veliteľ čaty potápačov riečneho oddielu Mestskej správy VB v Bratislave ďalej podpráporčík Tibor Gutay pracovne najstarší a jeden z najlepších potápačov, potom nadstrážmajstri Milan Marko, Július Truban, Zdenko Kostrub, Ladislav Bárta a Jozef Bott. Okrem toho, že celý rok hliadkujú na Dunaji a udržiavajú na jeho vodách i okolo nich poriadok, patrí k ich práci aj to, že vyťahujú z vôd najrozličnejšie vecí, ktoré do vody nepatria a ktoré sa musia dostať na suchú zem buď ako predmet usvedčujúci niečí majetok alebo záležitosť pre pitvu a hrobára.
Je deň výcviku potápačov, niekoľko hodín preverovania si vlastných síl a obratnosti z vody nemá byť vytiahnutý nijaký nález, nijaké corpus delicti a mám podozrenie že, neoprénový oblek a výlet ku dnu mi ponúkli len preto, aby si vyskúšali záchranu topiaceho sa na ostro. V každom prípade si však obliekam takmer 40 kilogramový výstroj vrátane okuliarov a plutiev a vedená pevnou potápačovou rukou klesám k nehlbokému dnu. Zubami kŕčovito zvieram náustok dýchacieho prístroja, pred sklom okuliarov sa mihne rybka. A potom sa ma zmocňuje pocit veľkej opustenosti, strach z neznáma, strácam prehľad o tom čo je hore a čo dole, vydaná vode na milosť a nemilosť. O niekoľko okamihov už vykašliavam na brehu vodu a vyhováram sa na neutesnené okuliare nič sa nedá robiť, človek je tvor suchozemský a môžem povedať len to, že práca potápačov je nadmieru ťažká a pre väčšinu tvorov ktorým príroda odoprela žiabre absolútne nezvládnuteľná. So šoférom sa počas jazdy hovoriť nesmie, s potápačom sa pod vodou hovoriť nedá. Na brehu však ostal ešte poručík Sabo, ktorý sa ako vidieť nemieni zatiaľ ponoriť. Ich práca, ukáže na pokojnú hladinu, je prísne dobrovoľná. Ktorýkoľvek z členov oddielu ju môže kedykoľvek prerušiť, ich fyzický i psychický stav úzkostlivo kontrolujeme, pretože toto je vskutku riziková práca. Musia nájsť čo je hľadané predmety ktoré súvisia s trestnou činnosťou či už boli odcudzené, alebo došlo k odcudzeniu s ich pomocou havarované autá, motocykle, utopených ľudí, ktorí boli do vody hodení alebo sa utopili sami. Ale predovšetkým sa musia potápať v oveľa horších podmienkach ako vidíte dnes. V zime pod ľad do veľkých prúdov, do bahna, rybníkov a ramien riek. Do dvadsaťmetrových i väčších hĺbok. Niekedy idú naisto hlavne keď je svedok, ktorý ukáže miesto, inokedy prehľadávajú dno celé dni. Ich rajónom nie sú iba vody okolo Bratislavy, volajú ich do každého okresu na Slovensku, kde je potrebná ich pomoc a kde nemajú aspoň dvoch potápačov, potápač nesmie ísť pod vodu sám to patrí k ich desatoru. Jeden zo Zväzarmu kedysi tento predpis porušil a dokonca si so sebou nevzal pod vodu ani nôž, stalo sa to pri Šamoríne na štrkovisku, zaplietol sa tam pri dne do nejakých lán a už nevyplával. Je to jedno z mnohých nebezpečenstiev, počkajte tam je nadstrážmajster Slovák skúsený a výborný potápač on vám toho povie viac.
SKÚSENOSTI M. SLOVÄKA
Tridsaťdvaročný Milan Slovák vyšiel z vody, koľký raz sa už dotkol dna a len človeku zasvätenému je jasné že sa mu vtedy nestalo nič, čo by sa mohlo prihodiť každému potápačovi, ktorý by svoje remeslo úplne neovládal, ktorý by nevedel, kde a ako urobiť dekompresné zastávky, ako vyrovnávať tlak vody, že sa pri výstupe nesmie zadržiavať dych, že v okamihu, keď sa necíti dobre, musí z vody vyplávať. Nebezpečenstvá majú rôzne mená od mozgovej mŕtvice, ochrnutia, cez otravu kyslíkom alebo kysličníkom uhličitým, až po pretrhnutie ušných bubienkov, alebo koniec s lyrickým názvom hĺbkové opojenie. Preto tá absolútna dobrovoľnosť, preto táto práca neznesie nijaký príkaz. Potápač si musí byť presne vedomý svojich síl a ich hraníc, svojej obetavosti, odvahy, správnosti voľby. Jeho práca musí mať pre neho samého konkrétny zmysel, dôvod, prečo podstupuje riziko. Potápam sa už 13 rokov, nadstrážmajster Milan Slovák si sadá na breh iba na chvíľu, kým pôjde znova pod hladinu, z toho tri roky u bezpečnosti. Najhlbšie som bol zatiaľ v 25 metrovej hĺbke, ale v podstate ide o to, aby človek dokázal prekonať kritickú hĺbku desiatich metrov. Potápanie je veľmi pekný šport, ale toto už nemá so športom nič spoločné. Spomínam si ako sme hľadali v Malom Dunaji predmet, ktorým sa páchateľ vlámal do jednej vysokej školy. Hodil to do Malého Dunaja a myslel si, že to nik nenájde. Páchateľa chytili, ale dôkaz bol pod vodou. Vtedy bol veľmi silný prúd vody, pravda to ani nie je voda čo v koryte Malého Dunaja tečie a Milana Marka sme museli držať na lane. Kúsok po kúsku prehľadával tú špinu na dne, bola tam hromada šrotu každý kúsok železa priložil k okuliarom a zasa vyhodil stále to nebolo ono. Musel sa ustavične jednou rukou pridržiavať tyče zapichnutej do dna, prúd mu strhával okuliare, keď zdvihol hlavu, hodilo ho to o kus ďalej. Iný by sa bol toho vzdal, ale on vraj z vody nevylezie, kým usvedčujúci predmet nenájde. Skúste si predstaviť, že vás niekto za jasného dňa strčí do temnej miestnosti, kde si nevidíte ani na špičku nosa ešte vás rozkrúti a potom hľadajte. To je iba mierne prirovnanie. Ešte šťastie že tú vec nakoniec našiel, inak by hľadal asi dodnes Každý má svoje príbehy o ktorých hovorí buď s úsmevom alebo radšej v nedopovedaných vetách zväčša však príbehy, ktoré by každý z nich najradšej vrátil späť času, v ktorom sa odohrali. Tou zlou stránkou veci je, že oni prichádzajú zvyčajne až na konci príbehov, že musia podliezť pod oponu spustenú pred tromi dňami alebo pred tromi mesiacmi a na to čo tam zbadajú sa niekedy len ťažko zabúda.
AJ TAKÉ SÚ PRÍBEHY
Hoci som sa stretol na ceste aj s rozbitými telami po havárií povedal nadstrážmajster Zdenko Kostrub, ktorý začínal u dopravárov a odvtedy s ním hneď tak niečo neotrasie. Hneď v prvých dňoch ho vtedy poslali k havárii, kde zahynulo päť ľudí, mal jedinú túžbu utiecť čo najrýchlejšie preč, nechať všetko na mieste a utekať čo najďalej od hrôzy povedal potom. Človek je tak ľahko zraniteľný stačí len chvíľa neopatrnosti, len nejaká náhoda bez zmyslu a s jeho životom je koniec, raz navždy koniec. Dieťa, ktoré po troch dňoch vytiahli z vody a jeho otec na brehu nechcel uveriť, kým mu ho neobrátili mŕtvou tváričkou hore. Oní museli byť pri tom. Auto aj s vodičom, kto už dnes vie kam sa tak ponáhľal, na čo sa tešil na konci svojej cesty, na čo myslel sekundu pred nehodou. Oni ho potom vyťahovali. Odrezaná hlava lodníka telo sa dodnes nenašlo, pootvorené oči a napuchnuté pery. Oni ju držali v rukách. Opustené šaty na brehu komu asi patrili. Šaty na brehu, to mi pripomína podporučík Tibor Gutay, začal rozprávať o šatách, ktoré našli na brehu i s občianskym preukazom majiteľa. Tri dni ho hľadali v práci i doma, tri dni hľadali jeho telo na dne jazera. Takmer už oplakaný sa zatiaľ majiteľ šiat schovával u známych a preberal sa z opilosti, ktorú si zadovážil za cudzie peniaze. Za peniaze z vrecka šiat jedného cudzinca, ktoré ukradol pri vode. Svoje tam nechal a to bola jeho smola. Bol by som ho na mieste roztrhol, usmial sa Tibor Gutay, ale bol som rád, že je ten naničhodník nažive.
Opodiaľ sa na brehu zastavilo niekoľko ľudí a zvedavo sa k nám pozerajú. Nadstrážmajster Július Truban, nováčik v čate ide pod vodu, nadstrážmajster Jozef Bott ho zaisťuje lanom, ostatní zaťahujú zdrhovadlá na oblekoch pokrikujú, smejú sa. Nadstrážmajster Milan Marko, prvý najobetavejší potápač čo dokázal už vtedy v Malom Dunaji a dnes tým, že ma vzal dva metre pod hladinu, mizne vo vode prvý, ostatní hneď za ním. Je deň ako vymaľovaný a prizerajúci sa ľudia si najskôr hovoria, akú to majú títo chlapi od bezpečnosti výbornú prácu. Čo by aj nie, ešte je ďaleko do zimy, keď Ich musia ostatní vyťahovať z vody, pretože sa nemôžu od kŕčov strnulými prstami zachytiť ani o okraj člna, nieto si zapáliť cigaretu. Ktovie, ako ďaleko je deň, keď sa v rannom výpise udalostí dozvedia, že niekde niekto skočil do vody a už nevyplával, alebo, že musia v hektároch bahna na dne jazera nájsť ukradnutú pokladničku, ale najprv musia vysekať dieru v ľade. Dnes len ako po každý raz v deň výcviku pokúšajú hĺbku, od teplej hladiny až k mrazivým vodám pri dne a z diaľky to vyzerá skôr ako zábava, než ako práca. Ale ja viem, že to ani dnes nemajú ľahké a to som bola iba dva metre pod hladinou.
TAJOMSTVÁ POD VODOU
V ten deň boli prvým rybárovým úlovkom ľudské vlasy. Akosi to tomu tichému ránu nepatrilo. Slnko už zoširoka rozhodilo na vodu tisíce zrkadielok pod ktorými sa skryli nemé tiene rýb v korunách stromov vtáci dávali generálku piesňam na dnešný deň a z diaľky ako jediné svedectvo toho že niekde na tomto svete sú rušné križovatky náhlenie ciele povinnosti nervozita drnčanie budíkov sem dolietlo štartovanie auta. Rybár sedel na brehu a neveriaco sa pozeral na zlepený chumáč vlasov. Boli to dlhé tmavé vlasy a podľa všetkého patrievali nejakej žene. Hoci sa v takom ráne dalo iba ťažko uveriť v ľudskú tragédiu rybár vstal a odišiel celú vec ohlásiť.
RYBÁROV NÁLEZ
O nejakú chvíľu potom pozoroval na brehu hlúčik zvedavcov muža v čiernom neoprénovom obleku so žltými pásmi na bokoch ako s kyslíkovými prístrojmi na chrbte mizne pod vodou. Rybár, ktorý medzitým vytiahol z vody ešte trochu vlasov na dôkaz pravdivosti svojho objavu zasekol znova, ale nechal háčik v bahne. Potápač, ktorý už vytiahol z vody všeličo ale ešte nikdy utopeného sa pokúšal v bahnistom dne nahmatať háčik a to o čo bol zaseknutý. Prežíval pritom najrozličnejšie pocity len nie strach či odpor. Skôr bol zvedavý na objav možno to chcel mať v kútiku mysle už za sebou. Po dlhej príprave vedel že v takých prípadoch neprichádza pomáhať ale len uviesť veci do poriadku. Najhoršie na tom bolo, že v zamútenej vode vôbec nič nevidel, ale ani prebudená fantázia neubrala jeho rukám nič na istote. I po hmate poznal, že to čo práve drží v prstoch sú vlasy. Nič iné len vlasy. Skúsil to o kúsok ďalej, zasa nič ako vlasy. Celé zástupy utopených, by museli byť v bahne, aby tu bol pre také množstvo vlasov reálny a vysvetliteľný dôvod. To že do týchto miest, kedysi vy vážalo miestne kaderníctvo svoj odpad nemohol vedieť ani rybár ani potápač. Znie to ako vtip ale človeka prejde smiech v okamihu, keď si predstaví sám seba na mieste potápača. Svoje ruky tápajúce v bahne, svoje myšlienky, očakávanie a prebudenie prastarých pudových hrôz pred mŕtvym, ktoré nemajú nič spoločné s rozumom a tým menej s tým ako to nakoniec dopadlo. A o to práve ide
RIZIKOVÉ POVOLANIE
Momentálne boli všetci pod vodou. Bola to priezračná voda Čunovského štrkoviska a okrem rýb v nej boli ešte nadstrážmajster Milan Slovák veliteľ čaty potápačov riečneho oddielu Mestskej správy VB v Bratislave ďalej podpráporčík Tibor Gutay pracovne najstarší a jeden z najlepších potápačov, potom nadstrážmajstri Milan Marko, Július Truban, Zdenko Kostrub, Ladislav Bárta a Jozef Bott. Okrem toho, že celý rok hliadkujú na Dunaji a udržiavajú na jeho vodách i okolo nich poriadok, patrí k ich práci aj to, že vyťahujú z vôd najrozličnejšie vecí, ktoré do vody nepatria a ktoré sa musia dostať na suchú zem buď ako predmet usvedčujúci niečí majetok alebo záležitosť pre pitvu a hrobára.
Je deň výcviku potápačov, niekoľko hodín preverovania si vlastných síl a obratnosti z vody nemá byť vytiahnutý nijaký nález, nijaké corpus delicti a mám podozrenie že, neoprénový oblek a výlet ku dnu mi ponúkli len preto, aby si vyskúšali záchranu topiaceho sa na ostro. V každom prípade si však obliekam takmer 40 kilogramový výstroj vrátane okuliarov a plutiev a vedená pevnou potápačovou rukou klesám k nehlbokému dnu. Zubami kŕčovito zvieram náustok dýchacieho prístroja, pred sklom okuliarov sa mihne rybka. A potom sa ma zmocňuje pocit veľkej opustenosti, strach z neznáma, strácam prehľad o tom čo je hore a čo dole, vydaná vode na milosť a nemilosť. O niekoľko okamihov už vykašliavam na brehu vodu a vyhováram sa na neutesnené okuliare nič sa nedá robiť, človek je tvor suchozemský a môžem povedať len to, že práca potápačov je nadmieru ťažká a pre väčšinu tvorov ktorým príroda odoprela žiabre absolútne nezvládnuteľná. So šoférom sa počas jazdy hovoriť nesmie, s potápačom sa pod vodou hovoriť nedá. Na brehu však ostal ešte poručík Sabo, ktorý sa ako vidieť nemieni zatiaľ ponoriť. Ich práca, ukáže na pokojnú hladinu, je prísne dobrovoľná. Ktorýkoľvek z členov oddielu ju môže kedykoľvek prerušiť, ich fyzický i psychický stav úzkostlivo kontrolujeme, pretože toto je vskutku riziková práca. Musia nájsť čo je hľadané predmety ktoré súvisia s trestnou činnosťou či už boli odcudzené, alebo došlo k odcudzeniu s ich pomocou havarované autá, motocykle, utopených ľudí, ktorí boli do vody hodení alebo sa utopili sami. Ale predovšetkým sa musia potápať v oveľa horších podmienkach ako vidíte dnes. V zime pod ľad do veľkých prúdov, do bahna, rybníkov a ramien riek. Do dvadsaťmetrových i väčších hĺbok. Niekedy idú naisto hlavne keď je svedok, ktorý ukáže miesto, inokedy prehľadávajú dno celé dni. Ich rajónom nie sú iba vody okolo Bratislavy, volajú ich do každého okresu na Slovensku, kde je potrebná ich pomoc a kde nemajú aspoň dvoch potápačov, potápač nesmie ísť pod vodu sám to patrí k ich desatoru. Jeden zo Zväzarmu kedysi tento predpis porušil a dokonca si so sebou nevzal pod vodu ani nôž, stalo sa to pri Šamoríne na štrkovisku, zaplietol sa tam pri dne do nejakých lán a už nevyplával. Je to jedno z mnohých nebezpečenstiev, počkajte tam je nadstrážmajster Slovák skúsený a výborný potápač on vám toho povie viac.
SKÚSENOSTI M. SLOVÄKA
Tridsaťdvaročný Milan Slovák vyšiel z vody, koľký raz sa už dotkol dna a len človeku zasvätenému je jasné že sa mu vtedy nestalo nič, čo by sa mohlo prihodiť každému potápačovi, ktorý by svoje remeslo úplne neovládal, ktorý by nevedel, kde a ako urobiť dekompresné zastávky, ako vyrovnávať tlak vody, že sa pri výstupe nesmie zadržiavať dych, že v okamihu, keď sa necíti dobre, musí z vody vyplávať. Nebezpečenstvá majú rôzne mená od mozgovej mŕtvice, ochrnutia, cez otravu kyslíkom alebo kysličníkom uhličitým, až po pretrhnutie ušných bubienkov, alebo koniec s lyrickým názvom hĺbkové opojenie. Preto tá absolútna dobrovoľnosť, preto táto práca neznesie nijaký príkaz. Potápač si musí byť presne vedomý svojich síl a ich hraníc, svojej obetavosti, odvahy, správnosti voľby. Jeho práca musí mať pre neho samého konkrétny zmysel, dôvod, prečo podstupuje riziko. Potápam sa už 13 rokov, nadstrážmajster Milan Slovák si sadá na breh iba na chvíľu, kým pôjde znova pod hladinu, z toho tri roky u bezpečnosti. Najhlbšie som bol zatiaľ v 25 metrovej hĺbke, ale v podstate ide o to, aby človek dokázal prekonať kritickú hĺbku desiatich metrov. Potápanie je veľmi pekný šport, ale toto už nemá so športom nič spoločné. Spomínam si ako sme hľadali v Malom Dunaji predmet, ktorým sa páchateľ vlámal do jednej vysokej školy. Hodil to do Malého Dunaja a myslel si, že to nik nenájde. Páchateľa chytili, ale dôkaz bol pod vodou. Vtedy bol veľmi silný prúd vody, pravda to ani nie je voda čo v koryte Malého Dunaja tečie a Milana Marka sme museli držať na lane. Kúsok po kúsku prehľadával tú špinu na dne, bola tam hromada šrotu každý kúsok železa priložil k okuliarom a zasa vyhodil stále to nebolo ono. Musel sa ustavične jednou rukou pridržiavať tyče zapichnutej do dna, prúd mu strhával okuliare, keď zdvihol hlavu, hodilo ho to o kus ďalej. Iný by sa bol toho vzdal, ale on vraj z vody nevylezie, kým usvedčujúci predmet nenájde. Skúste si predstaviť, že vás niekto za jasného dňa strčí do temnej miestnosti, kde si nevidíte ani na špičku nosa ešte vás rozkrúti a potom hľadajte. To je iba mierne prirovnanie. Ešte šťastie že tú vec nakoniec našiel, inak by hľadal asi dodnes Každý má svoje príbehy o ktorých hovorí buď s úsmevom alebo radšej v nedopovedaných vetách zväčša však príbehy, ktoré by každý z nich najradšej vrátil späť času, v ktorom sa odohrali. Tou zlou stránkou veci je, že oni prichádzajú zvyčajne až na konci príbehov, že musia podliezť pod oponu spustenú pred tromi dňami alebo pred tromi mesiacmi a na to čo tam zbadajú sa niekedy len ťažko zabúda.
AJ TAKÉ SÚ PRÍBEHY
Hoci som sa stretol na ceste aj s rozbitými telami po havárií povedal nadstrážmajster Zdenko Kostrub, ktorý začínal u dopravárov a odvtedy s ním hneď tak niečo neotrasie. Hneď v prvých dňoch ho vtedy poslali k havárii, kde zahynulo päť ľudí, mal jedinú túžbu utiecť čo najrýchlejšie preč, nechať všetko na mieste a utekať čo najďalej od hrôzy povedal potom. Človek je tak ľahko zraniteľný stačí len chvíľa neopatrnosti, len nejaká náhoda bez zmyslu a s jeho životom je koniec, raz navždy koniec. Dieťa, ktoré po troch dňoch vytiahli z vody a jeho otec na brehu nechcel uveriť, kým mu ho neobrátili mŕtvou tváričkou hore. Oní museli byť pri tom. Auto aj s vodičom, kto už dnes vie kam sa tak ponáhľal, na čo sa tešil na konci svojej cesty, na čo myslel sekundu pred nehodou. Oni ho potom vyťahovali. Odrezaná hlava lodníka telo sa dodnes nenašlo, pootvorené oči a napuchnuté pery. Oni ju držali v rukách. Opustené šaty na brehu komu asi patrili. Šaty na brehu, to mi pripomína podporučík Tibor Gutay, začal rozprávať o šatách, ktoré našli na brehu i s občianskym preukazom majiteľa. Tri dni ho hľadali v práci i doma, tri dni hľadali jeho telo na dne jazera. Takmer už oplakaný sa zatiaľ majiteľ šiat schovával u známych a preberal sa z opilosti, ktorú si zadovážil za cudzie peniaze. Za peniaze z vrecka šiat jedného cudzinca, ktoré ukradol pri vode. Svoje tam nechal a to bola jeho smola. Bol by som ho na mieste roztrhol, usmial sa Tibor Gutay, ale bol som rád, že je ten naničhodník nažive.
Opodiaľ sa na brehu zastavilo niekoľko ľudí a zvedavo sa k nám pozerajú. Nadstrážmajster Július Truban, nováčik v čate ide pod vodu, nadstrážmajster Jozef Bott ho zaisťuje lanom, ostatní zaťahujú zdrhovadlá na oblekoch pokrikujú, smejú sa. Nadstrážmajster Milan Marko, prvý najobetavejší potápač čo dokázal už vtedy v Malom Dunaji a dnes tým, že ma vzal dva metre pod hladinu, mizne vo vode prvý, ostatní hneď za ním. Je deň ako vymaľovaný a prizerajúci sa ľudia si najskôr hovoria, akú to majú títo chlapi od bezpečnosti výbornú prácu. Čo by aj nie, ešte je ďaleko do zimy, keď Ich musia ostatní vyťahovať z vody, pretože sa nemôžu od kŕčov strnulými prstami zachytiť ani o okraj člna, nieto si zapáliť cigaretu. Ktovie, ako ďaleko je deň, keď sa v rannom výpise udalostí dozvedia, že niekde niekto skočil do vody a už nevyplával, alebo, že musia v hektároch bahna na dne jazera nájsť ukradnutú pokladničku, ale najprv musia vysekať dieru v ľade. Dnes len ako po každý raz v deň výcviku pokúšajú hĺbku, od teplej hladiny až k mrazivým vodám pri dne a z diaľky to vyzerá skôr ako zábava, než ako práca. Ale ja viem, že to ani dnes nemajú ľahké a to som bola iba dva metre pod hladinou.
Počas budovania vodného zdroja Ostrovné lúčky sa už začalo vymedzovať ochranné pásmo na jeho ochranu - druhý stupeň, ktorým prechádzali aj čunovské jazerá. V lete roku 1979 ešte neplatil zákaz kúpania sa na jazerách. Pri odbočke bol zákaz vjazdu, avšak Verejná bezpečnosť(VB, polícia) tolerovala parkovanie áut za značkou zákaz vjazdu na asfaltke. Povolenie parkovať pri jazere mali mať iba pracovníci vodární a rybári, ktorí tam prišli pracovne. Dňa 11. júla 1979 zasadala komisia rady ObNV Bratislava IV a nariadila osadiť tabule so zákazom vstupu - t.j. zákaz vjazdu a aj kúpania sa - ku všetkým prístupovým cestám do leta 1980. Okrem zákazov sa tam mali umiestniť aj kovové závory. V lete 1980 sa už malo prísne kontrolovať dodržiavanie zákazu kúpania sa a vjazdu dopravnými prostriedkami na jazerá.
26.09.1979 - Jazerá za závorou
-man-
Večerník č.189
Celospoločenský záujem - OCHRANA VODNÉHO ZDROJA
Hoci je už jeseň a slniečko zubatejšie, predsa sa niektorí naši čitatelia zaoberajú myšlienkou na kúpanie a rekreáciu. A to nielen vo svojich spomienkach, ako to dokazujú písomné alebo telefonické dotazy na adresu redakcie Večerníka. Dajú sa zhrnúť do otázky: Možno sa v čunovských jazerách kúpať a jazdiť k nim automobilom?
Keďže v otázke sú zhrnuté dve podotázky, chceli sme nájsť pravdivů odpoveď na obe. Na dopravnom inšpektoráte Mestskej správy Verejnej bezpečnosti sme sa dozvedeli, že dopravná značka zákaz vjazdu, ktorá je umiestnená na začiatku cesty ku štrkoviskám,
JEDNOZNAČNE PLATÍ
pre všetkých motoristov. Na začiatku tohto leta sa ešte nevedelo iste, či tu bude platiť zákaz kúpania sa, a preto príslušníci VB tolerovali aj parkovanie za spomínanou značkou. Odteraz však budú akékoľvek porušovania dopravných predpisov nekompromisne trestať.
Povolenie pre vjazd do oblasti jazier majú len pracovníci vodární a športoví rybári. Je ich síce len niekoľko, ale aj tie sú platné len vtedy, ak ich držitelia prišli autami do tejto oblasti pracovať. Teda rybári tu tiež nesmú odstaviť autá počas rybolovu.
Na odbore Miestneho hospodárstva, obchodu, dopravy a poľnohospodárstva ObNV IV sme dostali zásadnú a rozhodujúcu informáciu. Dňa 11. júla tohto roku zasadala komisia rady ObNV Bratislava IV a
PRIJALA TAKÉTO ROZHODNUTIE:
Vzhľadom na skutočnosť, že jazerami prechádza hranica druhého ochranného pásma vodného zdroja Ostrovné Lúčky, ku všetkým prístupovým cestám postupne dajú tabule zakazujúce vstup (teda nielen vjazd, ale aj vstup a kúpanie. Do budúcej letnej sezóny budú tento prikaz podčiarkovať aj železné rampy na všetkých prístupových cestách jazerám. Dodržiavanie nariadenia budú kontrolovať aj tzv. vodné hliadky.
Takže budúce leto sa už nebudeme môcť rekreovať pri ču?ovských jazerách, pretože pri ich z roka na rok väčšej návštevnosti by sa mohlo stať, hoci aj nechtiac, že by sa znečistili vodné zdroje. Tie budú najmä v budúcnosti
HLAVNOU ZÁSOBÁRŇOU BRATISLAVY
pitnou vodou. Z hľadiska celospoločenského záujmu je zákaz vstupu a kúpania sa v tejto oblasti opodstatnený a tak ho treba aj chápať.
No natíska sa zároveň otázka: Keď na jednej strane uzatvoríme prístup k vodným plochám, kde chodili za oddychom a rekreaciou tisícky pracujúcich z nášho mesta, prečo sa nesnažíme vytvoriť nové podmienky, myslíme teraz vodné plochy a kúpaliská, na regeneráciu pracovnej sily? Veď v tomto smere bola aj tento rok situácia v Bratislave viac ako zlá. A čo potom v budúcnosti?
Celospoločenský záujem - OCHRANA VODNÉHO ZDROJA
Hoci je už jeseň a slniečko zubatejšie, predsa sa niektorí naši čitatelia zaoberajú myšlienkou na kúpanie a rekreáciu. A to nielen vo svojich spomienkach, ako to dokazujú písomné alebo telefonické dotazy na adresu redakcie Večerníka. Dajú sa zhrnúť do otázky: Možno sa v čunovských jazerách kúpať a jazdiť k nim automobilom?
Keďže v otázke sú zhrnuté dve podotázky, chceli sme nájsť pravdivů odpoveď na obe. Na dopravnom inšpektoráte Mestskej správy Verejnej bezpečnosti sme sa dozvedeli, že dopravná značka zákaz vjazdu, ktorá je umiestnená na začiatku cesty ku štrkoviskám,
JEDNOZNAČNE PLATÍ
pre všetkých motoristov. Na začiatku tohto leta sa ešte nevedelo iste, či tu bude platiť zákaz kúpania sa, a preto príslušníci VB tolerovali aj parkovanie za spomínanou značkou. Odteraz však budú akékoľvek porušovania dopravných predpisov nekompromisne trestať.
Povolenie pre vjazd do oblasti jazier majú len pracovníci vodární a športoví rybári. Je ich síce len niekoľko, ale aj tie sú platné len vtedy, ak ich držitelia prišli autami do tejto oblasti pracovať. Teda rybári tu tiež nesmú odstaviť autá počas rybolovu.
Na odbore Miestneho hospodárstva, obchodu, dopravy a poľnohospodárstva ObNV IV sme dostali zásadnú a rozhodujúcu informáciu. Dňa 11. júla tohto roku zasadala komisia rady ObNV Bratislava IV a
PRIJALA TAKÉTO ROZHODNUTIE:
Vzhľadom na skutočnosť, že jazerami prechádza hranica druhého ochranného pásma vodného zdroja Ostrovné Lúčky, ku všetkým prístupovým cestám postupne dajú tabule zakazujúce vstup (teda nielen vjazd, ale aj vstup a kúpanie. Do budúcej letnej sezóny budú tento prikaz podčiarkovať aj železné rampy na všetkých prístupových cestách jazerám. Dodržiavanie nariadenia budú kontrolovať aj tzv. vodné hliadky.
Takže budúce leto sa už nebudeme môcť rekreovať pri ču?ovských jazerách, pretože pri ich z roka na rok väčšej návštevnosti by sa mohlo stať, hoci aj nechtiac, že by sa znečistili vodné zdroje. Tie budú najmä v budúcnosti
HLAVNOU ZÁSOBÁRŇOU BRATISLAVY
pitnou vodou. Z hľadiska celospoločenského záujmu je zákaz vstupu a kúpania sa v tejto oblasti opodstatnený a tak ho treba aj chápať.
No natíska sa zároveň otázka: Keď na jednej strane uzatvoríme prístup k vodným plochám, kde chodili za oddychom a rekreaciou tisícky pracujúcich z nášho mesta, prečo sa nesnažíme vytvoriť nové podmienky, myslíme teraz vodné plochy a kúpaliská, na regeneráciu pracovnej sily? Veď v tomto smere bola aj tento rok situácia v Bratislave viac ako zlá. A čo potom v budúcnosti?
Problémy s pitnou vodou v Bratislave a vznik nových sídlisk ako Petržalka zapríčinili hľadanie nového vodného zdroja (VZ). A tak sa od 1969 začali robiť na pravej strane Dunaja hydrogeologické prieskumy. Z prieskumov 1970-1972 medzi Rusovcami a Čunovom vzišla ako najvhodnejšia oblasť Ostrovné lúčky, kde nebola znečistená podzemná voda. Vrstva, v ktorej sa nachádza voda je tu najhrubšia. A aj keď pochádza z Dunaja, tým že je tak mocná, nie je ovplyvnená jeho poklesom a poklesom hladiny podzemnej vody. Nariadilo sa vybudovať v tejto oblasti vodný zdroj. Vytvorilo sa tu 10 vrtov hlbokých 55-60m. Vypracovala sa projektová dokumentácia a vládnym uznesením z roku 1976 sa do roku 1980 mala vybudovať prvá stavba. V tejto prvej etape sa mal vybudovať areál VZ a vrámci neho najmä 10 studní, ktoré by mali dodávať 1400-1500 litrov pitnej vody za sekundu.
Zaujímavé je aj to, že sa mala vybudovať aj prístupová cesta k areálu. Pravdepodobne ide o asfaltovú cestu, ktorá aj dnes vedie cez jazerá a na leteckom snímku z roku 1978 je už zachytená. Niekedy v 1978 sa buď budovala alebo bola hotová.
01.11.1979 - Nový vodný zdroj pre Bratislavu
Ing. KAROL KUČERA Vodárne a kanalizácie
Bratislava
Vodohospodársky spravodajca č.11
Na základe schválenej koncepcie rozvoja vodných zdrojov pre Bratislavu sa uskutočňuje od roku 1969 systematický hydrogeologický prieskum podzemných vôd na pra- vej strane Dunaja.
Najpriaznivejšie výsledky v rámci hydrogeologického prieskumu sa dosiahli v oblasti medzi Rusovcami a Cunovom, a to na lokalite Ostrovné lúčky. Ide o územie, kde nedochádza zatiaľ k žiadnemu intenzívnejšiemu znečisťovaniu podzemných vôd.
Ďalšou prednosťou územia je i to, že hydrogeologicky patrí do oblasti, ktorá je bezprostredne ovplyvňovaná Dunajom, no vďaka veľkej mocnosti zvodneného súvrstvia režimové zmeny hladín podzemných vôd neovplyvňujú dovolený odber, ako je tomu napríklad na vodnom zdroji Sihoť alebo Pečniansky les.
Hlavnú stavbu zvodneného horizontu predstavujú štrky s prímesou piesku. Veľkosť valúnov je rôzna, s prevládajúcou frakciou priemer 0,50-3,0 cm, často aj 3,0-5,0 cm, ojedinele sú i väčšie. Piesčitá prímes je reprezentovaná stredne až hrubozrnnými pieskami v množstve 20-30 %. Jemná frakcia je zastúpená v minimálnom množstve. Na povrchu je hlinitá hlinito-piesčitá pokryvná vrstva mocnosti 1,5-3,0 m.
Rádioindikačné meranie vertikálneho pohybu vody vo vrte počas čerpania vody umožnilo stanoviť podiel prítoku z jednotlivých hĺbok. Výsledky meraní preukázali, že najväčšie a najvýznamnejšie oblasti prítokov boli zaznamenané v hĺbke 16-20 m so súčiniteľom filtrácie 2,04.10-2 m.s-1. a v hĺbke 50-55 m so súčiniteľom filtrácie 1,90.10-2 m.s-1. V celom profile sa hodnoty súčiniteľa filtrácie pohybujú v rozmedzí od 2,4.10-3 m.s-1 do 2,0.10-2 m.s-1. Najvyššie hodnoty sú v miestach najintenzívnejších prietokov.
Hydrogeologický prieskum v rokoch 1970-1972 poukázal na vhodnosť územia veľkokapacitného odberného systému s výdatnosťou 2380 l.s-1.
Na základe výsledkov oponentského konania sa navrhlo vybudovať v rámci I. etapy prieskumných prác líniový rad 10 vrtov vzájomne vzdialených po 100 m a v celkovej dĺžke 900 m. Studňový rad je vzdialený 750 m od dunajskej brehovej čiary.
V súčasnosti je 10 širokopriemerových vrtov už vybudovaných a ich hĺbka sa pohybuje od 55 do 60 m.Priemer definitívnej zárubnice je 1620 mm s prechodom na 325 mm,perforácia je osadená v hĺbke od 20 m p.t. až po nepriepustné podložie. Vrty sú budované bez silonového pletiva, aby sa docielili čo najmenšie odpory vo filtri.
V ďalšej etape prieskumu vykoná sa na vybudovaných 10 širokopriemerových vrtoch spoločná čerpacia skúška trvaní asi 90 dní. Na základe výsledkov čerpacej skúšky sa upresní ďalšie situovanie studňového radu.
Doterajšie výsledky výskumných a prieskumných prác jednoznačne poukazujú na vhodnosť vodárenského využívania podzemných vôd z lokality Rusovce-Ostrovné lúčky hlavne hľadiska ekonomického.
Doterajšia kvalita podzemných vôd v záujmovej oblasti sa mohla udržať v dôsledku mnohých priaznivých faktorov, ktorými sú mocná zvodnená vrstva štrkov a pieskov, drobný hlinito-sprašový pokryv, doposiaľ rozumne vedené poľnohospodárstvo a pomerne málo rozvinutý priemysel.
V záujme ochrany všetkých podzemných vôd pririečnej zóny Dunaja, pravej i ľavej strany, je základnou podmienkou zachovanie kvality vody v Dunaji aspoň na II. stupni akosti vody aj po výstavbe vodných diel.
Vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky bude po vybudovaní najväčším vodným zdrojom pre Bratislavu. Výstavba vodného zdroja je navrhnutá do niekoľkých stavieb. Vodný zdroj po dobudovaní 1. stavby má Bratislave dodávať 1400-1500 l.s-1 kvalitnej pitnej vody. Časový plán výstavby 1. stavby je nasledovný:
Projektová úloha 1. stavby - ukončenie v roku 1975 - spracovateľ Vodárne a kanalizácie Bratislava.
Uvodný projekt - ukončenie v termíne 08/76 - spracovateľ Hydroconsult Bratislava.
Termíny výstavby 1. stavby podľa POV 0677-0482 generálny dodávateľ Vodohospodárske stavby n.p. Bratislava.
Podľa vládneho uznesenia SSR č. 125/1976 má byť 1. stavba dokončená už v roku 1980.
Podľa očakávaného rastu spotreby vody je nevyhnutné zapojenie tohto vodného zdroja v zmysle výpočtov v genereli bratislavského vodovodu už v roku 1980, inak možno predpokladať znovu veľké ťažkosti v zásobovaní Bratislavy pitnou vodou.
Nový vodný zdroj bude slúžiť v prvom rade zásobovaniu mestského sektoru Bratislava-Petržalka, prebytky budú čerpané na ľavú stranu Dunaja cez most SNP, starý most a autostrádovo-železničný most.
Projektový návrh výstavby vodného zdroja pozostáva z nasledujúcich základných objektov.
AREÁL VODNÉHO ZDROJA RUSOVCE-OSTROVNÉ LÚČKY
Územie vodného zdroja sa nachádza na pravom brehu Dunaja, približne v strede medzi obcami Rusovce a Čunovo predstavuje plochu rozmerov 100 x 900 m, umiestnenú v a dunajských lužných lesoch.
V areáli vodného zdroja sa v rámci 1. stavby vybudujú tieto objekty:
studne 10 ks,
čerpacie stanice nad studňami,
vyrovnávacie nádrže 2 ks,
trafostanice a rozvodne 2 ks,
sklad chlóru,
výtlačné potrubie od studní,
odpady z vyrovnávacích nádrží,
vonkajšie kábelové rozvody,
elektrické prípojky nn k trafostaniciam,
prístupová cesta k vodnému zdroju,
vnútorné komunikácie,
osvetlenie,
vnútroareálový vodovod,
úpravy terénu,
sadová úprava a oplotenie.
Navrhnutý rad 10 studní bude vzdialený 550-800 m od dnešného toku Dunaja. Vzdialenosť radu studní od osi hrádze pripravovaného vodného diela bude asi 210-220 ma osová vzdialenosť studní od bližšieho okraja plánovaného priesakového kanála vodného diela bude približne 120 m.
V každej studni budú osadené dve ponorné čerpadlá /pracovné a rezervné/, ktoré budú vyčerpávať vodu do dvoch vyrovnávajúcich nádrží. Samotné studne budú ukončené šachtou s nadstavbou pre umiestnenie technologického zariadenia a tiež pre lepšiu kontrolu a prístup.
Vyrovnávacie nádrže budú mať objem 1300 m? a sú konštrukčne navrhnuté na takej výške, aby voda z nich mohla gravitačne dotiecť prívodným potrubím do čerpacej stanice v Petržalke. Budú to monolitické železobetónové nádrže vo výške nadzemnej časti 13,5 m. Samotná nádrž bude vysoká 5 m, okrem nádrže bude v budove umiestnená armatúrna časť, chlórovňa, rozvodňa a prevádzkový sklad chlóru.
Na zabezpečenie elektrickej energie sa vybudujú vn prípojky od vedenia vn, ktoré sa v súčasnosti dokončuje a bude po dobudovaní slúžiť pre vodný zdroj i pre závlahy Petržalka-Čunovo. Inštalovaný výkon na vodnom zdroji je navrhnutý na 1830 kW.
Na zabezpečenie určitej zásoby plynného chlóru sa vybuduje na vodnom zdroji centrálny sklad chlóru, kde bude možné uložiť asi 30 t chloru.
PRIVODNE VODOVODNE POTRUBIA
Od vodného zdroja bude pitná voda dopravovaná prívodným vodovodným potrubím gravitačne do čerpacej stanice Petržalka.
Prívodné potrubie je navrhnuté ocelové Js 1400 mm tým, že v budúcnosti sa pri rozšírení vodného zdroja bude budovať súbežne potrubie toho istého priemeru.
Dĺžka prívodného potrubia je okolo 9,2 km. Na prívodnom potrubí budú vybudované bežné vzdušníkové a kalozvodné šachty monolitickej konštrukcie, uzáverové objekty budú mať i nadzemnú časť vzhľadom na manipuláciu s veľkými ťažkými uzávermi.
Popri prívodnom potrubí bude vedený signalizačný a ovládací kábel na diaľkové ovládanie vedúce z čerpacej sta- nici po vyrovnávajúcu nádrž a k jednotlivým studniam.
AREÁL ČERPACEJ STANICE V PETRŽALKE má tieto objekty a zariadenia:
Čerpacia stanica, armatúrna komora, akumulačné nádrže objemu 10 000 m budova trafostanice, chlórovne a dieslovne, prevádzkový objekt, garáže, 12 bytových jednotiek, prípojky, rozvody, prístupové komunikácie a oplotenie.
V čerpacej stanici budú umiestnené 4 pracovné čerpadlá typu Sigma Q 450, Q = 450 l.s-1 + 2 rezervné čerpadlá typu Sigma 300 QVB, Q = 200 1.s-1 rezervné čerpadlo rovnakého typu. Celková kapacita čerpacej stanice bude 2000 l.s-1. Výtlačné potrubie bude chránené proti hydraulickým rázom dvoma tlakovými nádržami, každá s objemom 10 m?. Cerpacie agregáty Q 450 a 300 QVB budú ovládané ručne, na chod hlavných čerpadiel bude viazaný automatický chod čerpacích agregátov v studniach. Navrhovaný inštalovaný výkon čerpacej stanice je 4185 kW.
Čerpacia stanica, ktorá sa v súčasnosti buduje, je navrhnutá ako monolitická železobetónová konštrukcia vaňového typu rozmerov asi 54x28 m. Horná stavba je montovaný skelet z atypic- kých stĺpových prefabrikátov, strecha z typových väzníkov a dosák. Do velínu čerpacej stanice bude privedený ovlá dací a signalizačný kábel a budú tu zaznamenávané všetky prevádzkové údaje.
VÝTLAČNÉ POTRUBIA
z čerpacej stanice bude voda vytláčaná dvoma samostatnými výtlačnými potrubiami. Jedným potrubím Js 1200 mm -oceľ, dĺžka 2,2 km bude voda dopravovaná do sídliska V Petržalke v priestore dnešného Ovsišća, kde potrubie bude pripojené na nadsídliskový vodovod. Druhé výtlačné potrubie bude Js 800 mm, dĺžka približne 0,4 km opäť s pripojením na nadsídliskový vodovod, ktorý je vedený v blízkosti areálu čerpacej stanice.
Voda z vodného zdroja bude čerpaná priamo do vodovodnej siete v Petržalke. Zásobný systém Petržalky patrí do I. tlakového pásma bratislavského vodovodu, ktorého max. výška hladiny vody vo vodojemoch je na k?te 201,00 mn.m. Vyrovnávanie nerovností v spotrebe bude kryté spoluprácou s koncovými vodojemami cez rozvodnú sieť na ľavom brehu Dunaja. Hlavný vodojem, ktorý bude spolupracovat s rozvodnou sieťou Petržalky i vodnými zdrojmi Rusovce a Pečnian- sky les, bude vodojem Börik. Ten sa začal budovať v roku 1978, jeho objem je 2x24 000 m?.
Vzájomné spojenie rozvodných sietí Bratislavy i Petržalky budú zabezpečovať plánované vodovodné potrubia 2xJs 800 mm vedené po nábr.arm.gen.L.Svobodu, dve potrubia Ja 1000 mm, ktoré budú vybudované v plánované autostrádovom moste Lafranconi, vybudované a položené bia 2xJa 800 mm v moste SNP a potrubie Js 500 mm v starom moste.
Rozvodná sieť Petržalky bude spojená s rozvodnou sieťou východnej časti mesta prostredníctvom dvoch potrubí Js 1000 mm, ktoré sa budujú v autostrádovo-železničnom moste cez Dunaj, ako aj potrubím Js 1000 mm vo výhľadovo uvažovanom moste v predĺžení Košickej ulice.
Tieto potrubia, okrem spojenia rozvodných sietí na pravej i ľavej strane Dunaja, majú za úlohu tiež vzájomnú výpomoc veľkokapacitných vodných zdrojov Rusovce na pravom brehu a vodných zdrojov na Zitnom ostrove.
V posledných rokoch sa vláda SSR viackrát zaoberala výstavbou vodohospodárskych investícií na území hl.m. SSR Bratislavy a svojím uznesením č. 125/76 stanovila, že do konca roku 1980 má byť uvedený do prevádzky vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky. V záujme splnenia tejto mimoriadnej politicky i spoločensky dôležitej úlohy rozhodli sa účastníci výstavby, Hydroconsult Bratislava, Vodohospodárske stavby n.p. Bratislava, Sigma n.p. Hranice, Elektromontáž- ne závody Bratislava a Vodárne a kanalizácie Bratislava, v septembri 1979 uzatvoriť združený socialistický záväzok na počesť 35. výročia oslobodenia hl.m. SSR Bratislavy Soviet- skou armádou. Predmetom združeného socialistického záväzku je pripraviť vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky do provi- zőrnej prevádzky už koncom roku 1980, t.j. pred zmluvným termínom úplného dokončenia 1. stavby, ktorý je potvrdený na rok 1982.
Aktívny vztah k povinnostiam, k celospoločenským zá- ujmom a potrebám, k životu, revolučnost človeka sa dnes prejavuje jeho vzťahom a podielom na realizácii programu XV.zjazdu KSČ, keď sa základnou normou pre každého z nás stáva jednota myslenia a konania, slova a činu. Takáto jednota je najvážnejšou črtou morálneho profilu človeka. Z úvodníka Pravdy z 24.10.1979
Na základe schválenej koncepcie rozvoja vodných zdrojov pre Bratislavu sa uskutočňuje od roku 1969 systematický hydrogeologický prieskum podzemných vôd na pra- vej strane Dunaja.
Najpriaznivejšie výsledky v rámci hydrogeologického prieskumu sa dosiahli v oblasti medzi Rusovcami a Cunovom, a to na lokalite Ostrovné lúčky. Ide o územie, kde nedochádza zatiaľ k žiadnemu intenzívnejšiemu znečisťovaniu podzemných vôd.
Ďalšou prednosťou územia je i to, že hydrogeologicky patrí do oblasti, ktorá je bezprostredne ovplyvňovaná Dunajom, no vďaka veľkej mocnosti zvodneného súvrstvia režimové zmeny hladín podzemných vôd neovplyvňujú dovolený odber, ako je tomu napríklad na vodnom zdroji Sihoť alebo Pečniansky les.
Hlavnú stavbu zvodneného horizontu predstavujú štrky s prímesou piesku. Veľkosť valúnov je rôzna, s prevládajúcou frakciou priemer 0,50-3,0 cm, často aj 3,0-5,0 cm, ojedinele sú i väčšie. Piesčitá prímes je reprezentovaná stredne až hrubozrnnými pieskami v množstve 20-30 %. Jemná frakcia je zastúpená v minimálnom množstve. Na povrchu je hlinitá hlinito-piesčitá pokryvná vrstva mocnosti 1,5-3,0 m.
Rádioindikačné meranie vertikálneho pohybu vody vo vrte počas čerpania vody umožnilo stanoviť podiel prítoku z jednotlivých hĺbok. Výsledky meraní preukázali, že najväčšie a najvýznamnejšie oblasti prítokov boli zaznamenané v hĺbke 16-20 m so súčiniteľom filtrácie 2,04.10-2 m.s-1. a v hĺbke 50-55 m so súčiniteľom filtrácie 1,90.10-2 m.s-1. V celom profile sa hodnoty súčiniteľa filtrácie pohybujú v rozmedzí od 2,4.10-3 m.s-1 do 2,0.10-2 m.s-1. Najvyššie hodnoty sú v miestach najintenzívnejších prietokov.
Hydrogeologický prieskum v rokoch 1970-1972 poukázal na vhodnosť územia veľkokapacitného odberného systému s výdatnosťou 2380 l.s-1.
Na základe výsledkov oponentského konania sa navrhlo vybudovať v rámci I. etapy prieskumných prác líniový rad 10 vrtov vzájomne vzdialených po 100 m a v celkovej dĺžke 900 m. Studňový rad je vzdialený 750 m od dunajskej brehovej čiary.
V súčasnosti je 10 širokopriemerových vrtov už vybudovaných a ich hĺbka sa pohybuje od 55 do 60 m.Priemer definitívnej zárubnice je 1620 mm s prechodom na 325 mm,perforácia je osadená v hĺbke od 20 m p.t. až po nepriepustné podložie. Vrty sú budované bez silonového pletiva, aby sa docielili čo najmenšie odpory vo filtri.
V ďalšej etape prieskumu vykoná sa na vybudovaných 10 širokopriemerových vrtoch spoločná čerpacia skúška trvaní asi 90 dní. Na základe výsledkov čerpacej skúšky sa upresní ďalšie situovanie studňového radu.
Doterajšie výsledky výskumných a prieskumných prác jednoznačne poukazujú na vhodnosť vodárenského využívania podzemných vôd z lokality Rusovce-Ostrovné lúčky hlavne hľadiska ekonomického.
Doterajšia kvalita podzemných vôd v záujmovej oblasti sa mohla udržať v dôsledku mnohých priaznivých faktorov, ktorými sú mocná zvodnená vrstva štrkov a pieskov, drobný hlinito-sprašový pokryv, doposiaľ rozumne vedené poľnohospodárstvo a pomerne málo rozvinutý priemysel.
V záujme ochrany všetkých podzemných vôd pririečnej zóny Dunaja, pravej i ľavej strany, je základnou podmienkou zachovanie kvality vody v Dunaji aspoň na II. stupni akosti vody aj po výstavbe vodných diel.
Vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky bude po vybudovaní najväčším vodným zdrojom pre Bratislavu. Výstavba vodného zdroja je navrhnutá do niekoľkých stavieb. Vodný zdroj po dobudovaní 1. stavby má Bratislave dodávať 1400-1500 l.s-1 kvalitnej pitnej vody. Časový plán výstavby 1. stavby je nasledovný:
Projektová úloha 1. stavby - ukončenie v roku 1975 - spracovateľ Vodárne a kanalizácie Bratislava.
Uvodný projekt - ukončenie v termíne 08/76 - spracovateľ Hydroconsult Bratislava.
Termíny výstavby 1. stavby podľa POV 0677-0482 generálny dodávateľ Vodohospodárske stavby n.p. Bratislava.
Podľa vládneho uznesenia SSR č. 125/1976 má byť 1. stavba dokončená už v roku 1980.
Podľa očakávaného rastu spotreby vody je nevyhnutné zapojenie tohto vodného zdroja v zmysle výpočtov v genereli bratislavského vodovodu už v roku 1980, inak možno predpokladať znovu veľké ťažkosti v zásobovaní Bratislavy pitnou vodou.
Nový vodný zdroj bude slúžiť v prvom rade zásobovaniu mestského sektoru Bratislava-Petržalka, prebytky budú čerpané na ľavú stranu Dunaja cez most SNP, starý most a autostrádovo-železničný most.
Projektový návrh výstavby vodného zdroja pozostáva z nasledujúcich základných objektov.
AREÁL VODNÉHO ZDROJA RUSOVCE-OSTROVNÉ LÚČKY
Územie vodného zdroja sa nachádza na pravom brehu Dunaja, približne v strede medzi obcami Rusovce a Čunovo predstavuje plochu rozmerov 100 x 900 m, umiestnenú v a dunajských lužných lesoch.
V areáli vodného zdroja sa v rámci 1. stavby vybudujú tieto objekty:
studne 10 ks,
čerpacie stanice nad studňami,
vyrovnávacie nádrže 2 ks,
trafostanice a rozvodne 2 ks,
sklad chlóru,
výtlačné potrubie od studní,
odpady z vyrovnávacích nádrží,
vonkajšie kábelové rozvody,
elektrické prípojky nn k trafostaniciam,
prístupová cesta k vodnému zdroju,
vnútorné komunikácie,
osvetlenie,
vnútroareálový vodovod,
úpravy terénu,
sadová úprava a oplotenie.
Navrhnutý rad 10 studní bude vzdialený 550-800 m od dnešného toku Dunaja. Vzdialenosť radu studní od osi hrádze pripravovaného vodného diela bude asi 210-220 ma osová vzdialenosť studní od bližšieho okraja plánovaného priesakového kanála vodného diela bude približne 120 m.
V každej studni budú osadené dve ponorné čerpadlá /pracovné a rezervné/, ktoré budú vyčerpávať vodu do dvoch vyrovnávajúcich nádrží. Samotné studne budú ukončené šachtou s nadstavbou pre umiestnenie technologického zariadenia a tiež pre lepšiu kontrolu a prístup.
Vyrovnávacie nádrže budú mať objem 1300 m? a sú konštrukčne navrhnuté na takej výške, aby voda z nich mohla gravitačne dotiecť prívodným potrubím do čerpacej stanice v Petržalke. Budú to monolitické železobetónové nádrže vo výške nadzemnej časti 13,5 m. Samotná nádrž bude vysoká 5 m, okrem nádrže bude v budove umiestnená armatúrna časť, chlórovňa, rozvodňa a prevádzkový sklad chlóru.
Na zabezpečenie elektrickej energie sa vybudujú vn prípojky od vedenia vn, ktoré sa v súčasnosti dokončuje a bude po dobudovaní slúžiť pre vodný zdroj i pre závlahy Petržalka-Čunovo. Inštalovaný výkon na vodnom zdroji je navrhnutý na 1830 kW.
Na zabezpečenie určitej zásoby plynného chlóru sa vybuduje na vodnom zdroji centrálny sklad chlóru, kde bude možné uložiť asi 30 t chloru.
PRIVODNE VODOVODNE POTRUBIA
Od vodného zdroja bude pitná voda dopravovaná prívodným vodovodným potrubím gravitačne do čerpacej stanice Petržalka.
Prívodné potrubie je navrhnuté ocelové Js 1400 mm tým, že v budúcnosti sa pri rozšírení vodného zdroja bude budovať súbežne potrubie toho istého priemeru.
Dĺžka prívodného potrubia je okolo 9,2 km. Na prívodnom potrubí budú vybudované bežné vzdušníkové a kalozvodné šachty monolitickej konštrukcie, uzáverové objekty budú mať i nadzemnú časť vzhľadom na manipuláciu s veľkými ťažkými uzávermi.
Popri prívodnom potrubí bude vedený signalizačný a ovládací kábel na diaľkové ovládanie vedúce z čerpacej sta- nici po vyrovnávajúcu nádrž a k jednotlivým studniam.
AREÁL ČERPACEJ STANICE V PETRŽALKE má tieto objekty a zariadenia:
Čerpacia stanica, armatúrna komora, akumulačné nádrže objemu 10 000 m budova trafostanice, chlórovne a dieslovne, prevádzkový objekt, garáže, 12 bytových jednotiek, prípojky, rozvody, prístupové komunikácie a oplotenie.
V čerpacej stanici budú umiestnené 4 pracovné čerpadlá typu Sigma Q 450, Q = 450 l.s-1 + 2 rezervné čerpadlá typu Sigma 300 QVB, Q = 200 1.s-1 rezervné čerpadlo rovnakého typu. Celková kapacita čerpacej stanice bude 2000 l.s-1. Výtlačné potrubie bude chránené proti hydraulickým rázom dvoma tlakovými nádržami, každá s objemom 10 m?. Cerpacie agregáty Q 450 a 300 QVB budú ovládané ručne, na chod hlavných čerpadiel bude viazaný automatický chod čerpacích agregátov v studniach. Navrhovaný inštalovaný výkon čerpacej stanice je 4185 kW.
Čerpacia stanica, ktorá sa v súčasnosti buduje, je navrhnutá ako monolitická železobetónová konštrukcia vaňového typu rozmerov asi 54x28 m. Horná stavba je montovaný skelet z atypic- kých stĺpových prefabrikátov, strecha z typových väzníkov a dosák. Do velínu čerpacej stanice bude privedený ovlá dací a signalizačný kábel a budú tu zaznamenávané všetky prevádzkové údaje.
VÝTLAČNÉ POTRUBIA
z čerpacej stanice bude voda vytláčaná dvoma samostatnými výtlačnými potrubiami. Jedným potrubím Js 1200 mm -oceľ, dĺžka 2,2 km bude voda dopravovaná do sídliska V Petržalke v priestore dnešného Ovsišća, kde potrubie bude pripojené na nadsídliskový vodovod. Druhé výtlačné potrubie bude Js 800 mm, dĺžka približne 0,4 km opäť s pripojením na nadsídliskový vodovod, ktorý je vedený v blízkosti areálu čerpacej stanice.
Voda z vodného zdroja bude čerpaná priamo do vodovodnej siete v Petržalke. Zásobný systém Petržalky patrí do I. tlakového pásma bratislavského vodovodu, ktorého max. výška hladiny vody vo vodojemoch je na k?te 201,00 mn.m. Vyrovnávanie nerovností v spotrebe bude kryté spoluprácou s koncovými vodojemami cez rozvodnú sieť na ľavom brehu Dunaja. Hlavný vodojem, ktorý bude spolupracovat s rozvodnou sieťou Petržalky i vodnými zdrojmi Rusovce a Pečnian- sky les, bude vodojem Börik. Ten sa začal budovať v roku 1978, jeho objem je 2x24 000 m?.
Vzájomné spojenie rozvodných sietí Bratislavy i Petržalky budú zabezpečovať plánované vodovodné potrubia 2xJs 800 mm vedené po nábr.arm.gen.L.Svobodu, dve potrubia Ja 1000 mm, ktoré budú vybudované v plánované autostrádovom moste Lafranconi, vybudované a položené bia 2xJa 800 mm v moste SNP a potrubie Js 500 mm v starom moste.
Rozvodná sieť Petržalky bude spojená s rozvodnou sieťou východnej časti mesta prostredníctvom dvoch potrubí Js 1000 mm, ktoré sa budujú v autostrádovo-železničnom moste cez Dunaj, ako aj potrubím Js 1000 mm vo výhľadovo uvažovanom moste v predĺžení Košickej ulice.
Tieto potrubia, okrem spojenia rozvodných sietí na pravej i ľavej strane Dunaja, majú za úlohu tiež vzájomnú výpomoc veľkokapacitných vodných zdrojov Rusovce na pravom brehu a vodných zdrojov na Zitnom ostrove.
V posledných rokoch sa vláda SSR viackrát zaoberala výstavbou vodohospodárskych investícií na území hl.m. SSR Bratislavy a svojím uznesením č. 125/76 stanovila, že do konca roku 1980 má byť uvedený do prevádzky vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky. V záujme splnenia tejto mimoriadnej politicky i spoločensky dôležitej úlohy rozhodli sa účastníci výstavby, Hydroconsult Bratislava, Vodohospodárske stavby n.p. Bratislava, Sigma n.p. Hranice, Elektromontáž- ne závody Bratislava a Vodárne a kanalizácie Bratislava, v septembri 1979 uzatvoriť združený socialistický záväzok na počesť 35. výročia oslobodenia hl.m. SSR Bratislavy Soviet- skou armádou. Predmetom združeného socialistického záväzku je pripraviť vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky do provi- zőrnej prevádzky už koncom roku 1980, t.j. pred zmluvným termínom úplného dokončenia 1. stavby, ktorý je potvrdený na rok 1982.
Aktívny vztah k povinnostiam, k celospoločenským zá- ujmom a potrebám, k životu, revolučnost človeka sa dnes prejavuje jeho vzťahom a podielom na realizácii programu XV.zjazdu KSČ, keď sa základnou normou pre každého z nás stáva jednota myslenia a konania, slova a činu. Takáto jednota je najvážnejšou črtou morálneho profilu človeka. Z úvodníka Pravdy z 24.10.1979
Predpoklad že sa na pravej strane Dunaja vyskytuje veľa podzemnej vody sa zistilo v 60tych rokoch a hydrogeologický prieskum sa najvpr v 1966 robil v Bažantnici (mocnosť vodou nasiaknutej vrstvy je tam 20m) kde sa ale našli dusičnany a tak sa začali skúmať oblasti ďalej a teda aj Ostrovné lúčky(s mocnosťou 60m, za Čunovom dokonca až 80m).
6 decembra 1979 sa už čerpala prieskumná voda z 10 studní. Začalo sa tak že okolo roku 1970 sa urobil prvý prieskumný vrt s 240 l/s. Na jar 1979 sa urobil posledný 10. vrt. A kým sa začalo čerpať, muselo sa postupne pozisťovať a otestovať ešte veľa. Napr. stanoviť aj hranicu ochranného pásma.
Po vybudovaní to mal byť najväčší vodný zdroj v ČSSR. Takéto bohatstvo plánovali chrániť aj návrhom na chránenú vodohospodársku oblasť. Bola obava z jeho znečistenia napr. hnojením v poľnohospodárstve, priemyselnou výrobou alebo skládkami stavebného odpadu.
01.02.1980 - Uhasia smäd Petržalky
Ľubomír Lenoch
Nedeľná Pravda č.5
Ak by básnik zavítal v týchto dňoch k pravému brehu Dunaja v katastri obce Čunovo celkom Istotne by napísal ódu na vodu. Na vodu čerpanú spod zeme a odvádzanú za dunajské hrádze z neďalekých len pred krátkym časom vyvŕtaných zdrojov. Na vodu, ktorá už o pár mesiacov začne uhášať smäd obyvateľov Petržalky. Žiaľ v deň našej návštevy v druhej polovici januára 1980 nebol s nami v týchto miestach básnik. Niekedy však aj obyčajná próza sa môže javiť ako báseň. Najmä vtedy ak jej riadky opisujú konanie takých ľudí s akými sme sa stretli na týchto podunajských miestach. Ostrovné Lúčky miesto v čunovskom chotári pri Dunaji zatiaľ nič nevraviace občanovi Bratislavy hoci sem z hlavného mesta nie je ďaleko. O rok o dva však o nich bude počuť viac a častejšie. To pre vodu, ktorá odtiaľto bude prúdiť do vodovodných kohútikov. Predtým však treba zavŕšiť všetky prieskumné práce Práve kvôli nim sú teraz Ostrovné Lúčky kráľovstvom pracovníkov bratislavského podniku Vodné zdroje. Zaujali tu bojové postavenia v maringotkách pravidelne vysielajú hliadky k studniam i pozorovacím miestam a hodnotia situáciu v teréne Ako na skutočnom bojisku Vybrali sme sa ich navštíviť
PRACUJE SA V TERÉNE
Sychravý závan zimy sneh siahajúci vyše členkov výmole na cestách také sú naše prvé dojmy keď vchádzame do čunovského chotára. Medzi štyrmi pasažiermi v aute sú traja z mladej garnitúry hydrológov SSR nasledovníkov niekdajších priekopníkov slovenskej hydrológie. Za volantom sedí RNDr. Anna Pechočiaková vedúca úseku hydrologického prieskumu v n p Vodné zdroje. Je zodpovedná za prieskumné práce a na Ostrovných Lúčkach je ako doma. Promovaný geológ Ivan Valušiak vedúci skupiny z toho istého podniku a hosť dr Vladimír Hanzel z Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave obaja sediac vzadu ani v najmenšom neprejavujú strach pri nebezpečnej ceste po klzkom snehu a výmoľoch. K povolaniu hydrológa už zákonite patrí aj zručnosť pri riadení auta v teréne. Posledné rondo slabšie zakolísanie v hlbšom záveji snehu a auto sa vyšvihne na dunajskú hrádzu. Naša zimná rallye sa končí. Tu pri vyústení troch hrubých rúr prevŕtaných cez hrádzu a naplno chrliacich vodu zurčiacu ako mohutný vodopád na nás kýva čerpač Baltazár Glenba. Zastavujeme sa. Nesiete fľašky pýta sa ho dr. Pechočiaková. Súdruh Glenba prikyvuje. Žena vystupuje z auta, prezerá fľašku po fľaške a ukladá ich späť do škatule. Súdruh Glenba bol po fľašky v Rusovciach. Naplnia ich vodou zo všetkých navŕtaných studní a z pozorovacích miest a pošlú do laboratórií zistiť aké chemické a bakteriologické vlastnosti má čerpaná voda. Dá sa voda piť pýtame sa nezasvätene. Je čistá ako krištáľ. Nebojte sa ochutnajte z nej odvetí súdružka Pechočiaková sadajúc opäť do auta. Schádzame k neďalekým maringotkám. Zablúdiť sa nedá. Vodidlom sú tri rúry vedúce od studni. Maringotky s osádkou majstra Františka Suchého, jednej zo štyroch osádok, ktoré tu majú Vodné zdroje sú neďaleko poslednej z desiatich studní. Osádku zastihujeme pri práci. Najskôr sme trocha v rozpakoch. Nijakí mladíci. Všetci traja okrem majstra Suchého majú za sebou šesťdesiatku. Prišli sem pracovať ako dôchodcovia. Zahryzli sa do roboty, ktorej ťažiskom je pravidelne obchádzať zverené úseky, odmeriavať výšku hladiny vôd, odoberať vzorky. V službe sa striedajú vo dne v noci bez prestávky. Len tak budú výsledky prieskumu studní z celého vodného režimu presné, len tak budú môcť prieskumníci povedať ako a koľko vody z tohto územia sa bude môcť odoberať. I to akú bude mať voda kvalitu. Podávame si ruky s čerpačmi Bedŕichom Hošekom i s Ondrejom Maťašom. Čerpač B Hošek sa práve vrátil z pochôdzky s čerstvými údajmi z pozorovacích staníc. Má ich zapísané v bloku a prepisuje ich do knihy. Súdruh Glenba ukladá fľašky na stôl aby s nimi o chvíľu vyšiel k studniam. Na studne sme zvedaví aj my. Skôr však ako sa k nim vyberáme súdruh Hošek nalieva z práve prinesenej vody do pohára. Podáva nám ho aby sme ochutnali. Najskôr zodvihneme pohár oproti svetlu. Voda je číra. Odpíjame z nej. Chutí ako z lesného prameňa. Na prehliadku studní idú spolu s nami aj dr. Pechočiaková, súdruhovia Valušiak a Hanzel i čerpač Baltazár Glenba. Ten berie so sebou aj meracie pásmo s píšťalou na konci. Ním merajú pri pochôdzkach výšku hladiny vody v studniach i v pozorovacích vrtoch. O chvíľu, keď sa zastavujeme pri pozorovacom objekte číslo jeden so štyrmi navŕtanými otvormi siahajúcimi do rôznych hĺbok podložia, máme možnosť píšťalu vyskúšať. Súdruh Glenba spúšťa plátené meracie pásmo do jednej z rúr. Čakáme zapísknutie. Štyri metre, päť metrov, šesť metrov. Pásmo sa odvíja z kotúča a píšťala na jeho konci klesá nadol. Počúvajte. O chvíľu sa ozve, hovorí súdruh Glenba. Spomaľuje spúšťanie centimeter po centimetri. Z rúry sa ozve ostrý hvizd. To píšťala dosiahla vrchol hladiny vody. Pozeráme sa na vyznačenie metráže na pásme. Rovných 630 centimetrov. Aj toto meranie potvrdzuje, že čerpanie vody z neďalekých studni, neovplyvňuje výšku hladiny na tomto mieste. Je už dlhší čas takmer rovnaká. Tam sú studne, ukazuje nám dr. Pechočiaková, na výsek lesného porastu. Takmer v zákryte tu postavili desať studní. Jednu od druhej vždy vo vzdialenosti sto metrov.
PRI STUDNIACH O STUDNIACH
Desať studni a k nim asi 4 300 metrov zvarovaných rúr cez ktoré sa teraz v čase čerpacích skúšok nepretržite dňom i nocou valí voda do Dunaja. V takom množstve aké plánujú odoberať aj neskôr, keď prúd vody zmení smer a namiesto do Dunaja potečie smerom k Petržalke do vodovodnej siete. Môžeme zisť do šachty 7 oslovujeme dr. Pechočiakovú. Súhlasne prikývne. Schádzame po schodíkoch do studne. Ponorný čerpací agregát hučí a vedno s nim počuť sykot vody v rúre. O zamrznutie rúr netreba mať obavy. To preto, že teplota vody, súdruh Glenba ju práve odmeral, je okolo 11 stupňov Celzia. Tu pred poslednou z desiatich studní sa rozpriada rozhovor. My dávame otázky. Odpovedajú tí, čo tu už prežili a ešte prežijú stovky hodín, tí čo sú odhodlaní odovzdať precízne výsledky výskumných prác. Ako vlastne a kedy sa prišlo na to, že v týchto miestach by sa mohlo získať také množstvo vody pýtame sa na začiatku. Prvú štúdiu vypracoval dr. Anton Porubský CSc z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave hovorí dr. Pechočiaková bolo to v šesťdesiatych rokoch. Doktor Porubský prvý upozornil na túto oblasť keď vyslovil názor, že sú tu veľké zásoby kvalitnej podzemnej vody Hydrologický prieskum sme začali potom robiť roku 1966 v oblasti Bažantnica medzi Rusovcami a Jarovcami Tam sú štrkopieskové horizonty v ktorých sa nachádza voda plytšie s mocnosťou asi dvadsať metrov. A prečo sa tam voda nečerpá? Nevyhovovala z chemického hľadiska. Obsahuje veľa dusičnanov. Vybrali sme teda miesta o niečo južnejšie na Ostrovných Lúčkach. Medzi Rusovcami a Čunovom neogénne podložie prudko klesá. To značí že vrstvy štrkopiesku presiaknuté vodou majú mocnosť v priemere šesťdesiat metrov. Ba južnejšie od Čunova sme pri prieskumných vrtoch zistili mocnosti ešte väčšie okolo osem desiat až sto metrov. Od šiesteho decembra minulého roku tu čerpáte prieskumnú vodu zo všetkých desiatich studní. Je to nemálo. Myslíte, že ju v takom množstve bude možné čerpať aj v budúcnosti naostro. Máme tú výhodu, že overujeme odber práve pri najnepriaznivejších hydrologických podmienkach, keď je veľmi nízky stav hladiny vody v Dunaji. To značí že to čo teraz čerpáme budeme môcť pre Bratislavu dodávať aj pri minimálnych stavoch vody v Dunaji. Vaša prognóza určená teraz pri prieskume by teda mala byť spoľahlivá. Ako znie? Z jednej studne sa bude môcť čerpať okolo sto litrov vody za sekundu. Také bude pravdepodobne naše odporúčanie. V duchu rýchlo rátame a porovnávame. Z desiatich studní to bude dodávka tisíc litrov vody za sekundu. To je vodné bohatstvo ktorého hodnotu len tak ľahko nijaký ekonóm nevypočíta. Ide do astronomických čísel. Hlavné mesto SSR Bratislava v súčasnosti odoberá pre svoju potrebu vodu zo Sihoti v minimálnom množstve osemsto litrov za sekundu z Kalinkova takisto minimálne osemsto litrov. Ak sa k tomu priráta minimálny odber tristo litrov za sekundu zo studní v Pečenskom lese a minimálnych sto litrov za sekundu z Kapitulského poľa tak je to dovedna za sekundu minimálne dvetisíc litrov. To slovko minimálne značí, že niekedy, keď sú priaznivé podmienky vystúpi odoberané množstvo až do 2 500 litrov za sekundu. Nuž a teraz k tomu pristúpi vodný zdroj zatiaľ najväčší s minimálnymi tisíc litrami za sekundu. To však ešte nie je posledné slovo Ostrovných Lúčok. Stavba, teraz overovaných a skúmaných desiatich studní, je iba prvou etapou. V druhej etape sa má pokračovať vŕtanie ďalších desiatich studní južným smerom s takou istou výdatnosťou.
POSTUP PRÁC ZA POCHODU
Celá akcia na Ostrovných Lúčkach má o veľa rýchlejší priebeh oproti tradičnému postupu pri vyhľadávaní a overovaní nových vodných zdrojov Za zvyčajných okolností by bol postup nasledovný: najskôr výskumné práce, potom vyhľadávací prieskum, po ňom podrobný prieskum a napokon exploatačný prieskum. Keďže času nebolo nazvyš a rozširujúca sa Petržalka potrebuje vodu rýchlo zlúčili posledné tri etapy prác do jednej čím získali čas. Postupujú ako sa povie za pochodu alebo aj inak so zdravým rizikom. Ešte presne nevedia čo majú v hrsti a už sa ide stavať vodovod. Zatiaľ vám prognózy vychádzajú. Dr. Pechočiaková kvôli tomu aby sme si nemysleli že tu robia práce naslepo na našu otázku odpovedá. Zo začiatku sme v týchto miestach urobili širokopriemerný vrt hlboký šesťdesiat metrov. Dával nám až dvestoštyridsať litrov vody za sekundu To bolo pred desiatimi rokmi. Po tejto akcii urobili na Katedre inžinierskej geológie a hydrológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave konkrétne dr. Igor Mucha model. Podľa tohto modelového riešenia sa ukázalo, že z tejto oblasti bude možné exploatovať 2380 litrov vody za sekundu. Dnes už máme vlastne prenesený tento model do prírodných podmienok a overujeme ho. Kedy ste vyvŕtali poslednú z desiatich studní? A kedy ste začali z nich čerpať vodu? Posledný vrt na desiatej studni sme ukončili na jar roku 1979. Vodu zo studní čerpáme od 6 decembra minulého roku. Čo ešte potrebujete zistiť kým výsledky svojich prác odovzdáte budúcim užívateľom podniku Vodárne a kanalizácie v Bratislave? V rámci prieskumu budeme musieť jednoznačne povedať koľko vody sa bude môcť zo studní ťažiť tak aby sa nenarušili dynamické zásoby podzemných vôd. Prislúcha našim vedcom preskúmať akej kvality je voda i to čo sa stane potom, keď sa na Dunaji vybuduje vodné dielo. A okrem toho nevyhnutne musíme upresniť hranicu ochranného pásma a vypracovať podrobné pokyny pre budúceho užívateľa zdroja. Poberáme sa späť k maringotkám. Iba teraz si uvedomujeme, že sme vlastne svedkami poslednej etapy prieskumných prác na prvých desiatich studniach tohto vodného zdroja najväčšieho pre Bratislavu. Z takéhoto veľkého zdroja sa zatiaľ v ČSSR pitná voda nečerpá a ani sa nečerpala a v dohľadnom čase sa ani čerpať nebude zdôrazňuje jeho význam súdruh Valušiak. A to ešte čaká na realizáciu druhá etapa vrtov.
OCHRÁNIME PODZEMNÉ BOHATSTVO
Po takejto informácii sa priam núka otázka Budeme vedieť zabezpečiť dôslednú ochranu tohto podzemného bohatstva. Vyhlásili už toto územie za chránenú vodohospodársku oblasť. Čo by mohlo podzemné vody ohroziť. Návrh vyhlásiť územie za chránenú vodohospodársku oblasť je vypracovaný. A ohrozenie. Nuž voda by sa mohla znehodnotiť napríklad vtedy, ak by poľnohospodári predávkovali hnojenie pôdy. I vtedy, ak by tu mal byť priemyselný závod. A čo petržalské sídlisko s rozširovaním Matadorky. Všetky investičné zámery v Petržalke sú technicky riešiteľné, tak že ani v najmenšom nemusia ohroziť podzemné vody. Na príklade Ostrovných Lúčok sa potvrdzuje, že ku každej akcii výstavby na území kde sa v podzemí nachádza kvalitná pitná voda musia sa vyjadriť vodohospodári. Po tomto konštatovaní si spomíname na našu poznámku uverejnenú v Nedeľnej Pravde vlani 30 novembra. V súvislosti s výstavbou smetiska vzdialeného od vodného zdroja približne päť kilometrov, sme sa v nej verejne pýtali bratislavského Investingu či je stopercentná záruka že niekedy v budúcnosti nebudú odpadové látky zo smetiska prenikať do podzemných vôd. Odpoveď sme zatiaľ nedostali. Nemal by sa niekto iný napríklad orgán národného výboru pozrieť na vec s plnou vážnosťou. Pri ceste nazad som si ako laik uvedomil, že nájsť a pripraviť vodný zdroj na užívanie nie je ľahká vec. Aj tento si vyžiadal a ešte žiada prácu mnohých pracovníkov SAV, limnológov, hydrológov a hydraulikov, pracovníkov Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave, hygienikov z Výskumného ústavu preventívneho lekárstva a podniku Vodárne a kanalizácie a najmä pracovníkov Vodných zdrojov, s ktorými sme tu prežili jeden januárový deň. Všetci pracujú ochotne. Najmä vďaka tým posledným terajšie čerpacie skúšky sú v plnom prúde. Všetko nasvedčuje tomu že dopadnú dobre. Je to prijemné konštatovanie a prijemný pocit. S nim sme odchádzali z týchto podunajských miest.
Ak by básnik zavítal v týchto dňoch k pravému brehu Dunaja v katastri obce Čunovo celkom Istotne by napísal ódu na vodu. Na vodu čerpanú spod zeme a odvádzanú za dunajské hrádze z neďalekých len pred krátkym časom vyvŕtaných zdrojov. Na vodu, ktorá už o pár mesiacov začne uhášať smäd obyvateľov Petržalky. Žiaľ v deň našej návštevy v druhej polovici januára 1980 nebol s nami v týchto miestach básnik. Niekedy však aj obyčajná próza sa môže javiť ako báseň. Najmä vtedy ak jej riadky opisujú konanie takých ľudí s akými sme sa stretli na týchto podunajských miestach. Ostrovné Lúčky miesto v čunovskom chotári pri Dunaji zatiaľ nič nevraviace občanovi Bratislavy hoci sem z hlavného mesta nie je ďaleko. O rok o dva však o nich bude počuť viac a častejšie. To pre vodu, ktorá odtiaľto bude prúdiť do vodovodných kohútikov. Predtým však treba zavŕšiť všetky prieskumné práce Práve kvôli nim sú teraz Ostrovné Lúčky kráľovstvom pracovníkov bratislavského podniku Vodné zdroje. Zaujali tu bojové postavenia v maringotkách pravidelne vysielajú hliadky k studniam i pozorovacím miestam a hodnotia situáciu v teréne Ako na skutočnom bojisku Vybrali sme sa ich navštíviť
PRACUJE SA V TERÉNE
Sychravý závan zimy sneh siahajúci vyše členkov výmole na cestách také sú naše prvé dojmy keď vchádzame do čunovského chotára. Medzi štyrmi pasažiermi v aute sú traja z mladej garnitúry hydrológov SSR nasledovníkov niekdajších priekopníkov slovenskej hydrológie. Za volantom sedí RNDr. Anna Pechočiaková vedúca úseku hydrologického prieskumu v n p Vodné zdroje. Je zodpovedná za prieskumné práce a na Ostrovných Lúčkach je ako doma. Promovaný geológ Ivan Valušiak vedúci skupiny z toho istého podniku a hosť dr Vladimír Hanzel z Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave obaja sediac vzadu ani v najmenšom neprejavujú strach pri nebezpečnej ceste po klzkom snehu a výmoľoch. K povolaniu hydrológa už zákonite patrí aj zručnosť pri riadení auta v teréne. Posledné rondo slabšie zakolísanie v hlbšom záveji snehu a auto sa vyšvihne na dunajskú hrádzu. Naša zimná rallye sa končí. Tu pri vyústení troch hrubých rúr prevŕtaných cez hrádzu a naplno chrliacich vodu zurčiacu ako mohutný vodopád na nás kýva čerpač Baltazár Glenba. Zastavujeme sa. Nesiete fľašky pýta sa ho dr. Pechočiaková. Súdruh Glenba prikyvuje. Žena vystupuje z auta, prezerá fľašku po fľaške a ukladá ich späť do škatule. Súdruh Glenba bol po fľašky v Rusovciach. Naplnia ich vodou zo všetkých navŕtaných studní a z pozorovacích miest a pošlú do laboratórií zistiť aké chemické a bakteriologické vlastnosti má čerpaná voda. Dá sa voda piť pýtame sa nezasvätene. Je čistá ako krištáľ. Nebojte sa ochutnajte z nej odvetí súdružka Pechočiaková sadajúc opäť do auta. Schádzame k neďalekým maringotkám. Zablúdiť sa nedá. Vodidlom sú tri rúry vedúce od studni. Maringotky s osádkou majstra Františka Suchého, jednej zo štyroch osádok, ktoré tu majú Vodné zdroje sú neďaleko poslednej z desiatich studní. Osádku zastihujeme pri práci. Najskôr sme trocha v rozpakoch. Nijakí mladíci. Všetci traja okrem majstra Suchého majú za sebou šesťdesiatku. Prišli sem pracovať ako dôchodcovia. Zahryzli sa do roboty, ktorej ťažiskom je pravidelne obchádzať zverené úseky, odmeriavať výšku hladiny vôd, odoberať vzorky. V službe sa striedajú vo dne v noci bez prestávky. Len tak budú výsledky prieskumu studní z celého vodného režimu presné, len tak budú môcť prieskumníci povedať ako a koľko vody z tohto územia sa bude môcť odoberať. I to akú bude mať voda kvalitu. Podávame si ruky s čerpačmi Bedŕichom Hošekom i s Ondrejom Maťašom. Čerpač B Hošek sa práve vrátil z pochôdzky s čerstvými údajmi z pozorovacích staníc. Má ich zapísané v bloku a prepisuje ich do knihy. Súdruh Glenba ukladá fľašky na stôl aby s nimi o chvíľu vyšiel k studniam. Na studne sme zvedaví aj my. Skôr však ako sa k nim vyberáme súdruh Hošek nalieva z práve prinesenej vody do pohára. Podáva nám ho aby sme ochutnali. Najskôr zodvihneme pohár oproti svetlu. Voda je číra. Odpíjame z nej. Chutí ako z lesného prameňa. Na prehliadku studní idú spolu s nami aj dr. Pechočiaková, súdruhovia Valušiak a Hanzel i čerpač Baltazár Glenba. Ten berie so sebou aj meracie pásmo s píšťalou na konci. Ním merajú pri pochôdzkach výšku hladiny vody v studniach i v pozorovacích vrtoch. O chvíľu, keď sa zastavujeme pri pozorovacom objekte číslo jeden so štyrmi navŕtanými otvormi siahajúcimi do rôznych hĺbok podložia, máme možnosť píšťalu vyskúšať. Súdruh Glenba spúšťa plátené meracie pásmo do jednej z rúr. Čakáme zapísknutie. Štyri metre, päť metrov, šesť metrov. Pásmo sa odvíja z kotúča a píšťala na jeho konci klesá nadol. Počúvajte. O chvíľu sa ozve, hovorí súdruh Glenba. Spomaľuje spúšťanie centimeter po centimetri. Z rúry sa ozve ostrý hvizd. To píšťala dosiahla vrchol hladiny vody. Pozeráme sa na vyznačenie metráže na pásme. Rovných 630 centimetrov. Aj toto meranie potvrdzuje, že čerpanie vody z neďalekých studni, neovplyvňuje výšku hladiny na tomto mieste. Je už dlhší čas takmer rovnaká. Tam sú studne, ukazuje nám dr. Pechočiaková, na výsek lesného porastu. Takmer v zákryte tu postavili desať studní. Jednu od druhej vždy vo vzdialenosti sto metrov.
PRI STUDNIACH O STUDNIACH
Desať studni a k nim asi 4 300 metrov zvarovaných rúr cez ktoré sa teraz v čase čerpacích skúšok nepretržite dňom i nocou valí voda do Dunaja. V takom množstve aké plánujú odoberať aj neskôr, keď prúd vody zmení smer a namiesto do Dunaja potečie smerom k Petržalke do vodovodnej siete. Môžeme zisť do šachty 7 oslovujeme dr. Pechočiakovú. Súhlasne prikývne. Schádzame po schodíkoch do studne. Ponorný čerpací agregát hučí a vedno s nim počuť sykot vody v rúre. O zamrznutie rúr netreba mať obavy. To preto, že teplota vody, súdruh Glenba ju práve odmeral, je okolo 11 stupňov Celzia. Tu pred poslednou z desiatich studní sa rozpriada rozhovor. My dávame otázky. Odpovedajú tí, čo tu už prežili a ešte prežijú stovky hodín, tí čo sú odhodlaní odovzdať precízne výsledky výskumných prác. Ako vlastne a kedy sa prišlo na to, že v týchto miestach by sa mohlo získať také množstvo vody pýtame sa na začiatku. Prvú štúdiu vypracoval dr. Anton Porubský CSc z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave hovorí dr. Pechočiaková bolo to v šesťdesiatych rokoch. Doktor Porubský prvý upozornil na túto oblasť keď vyslovil názor, že sú tu veľké zásoby kvalitnej podzemnej vody Hydrologický prieskum sme začali potom robiť roku 1966 v oblasti Bažantnica medzi Rusovcami a Jarovcami Tam sú štrkopieskové horizonty v ktorých sa nachádza voda plytšie s mocnosťou asi dvadsať metrov. A prečo sa tam voda nečerpá? Nevyhovovala z chemického hľadiska. Obsahuje veľa dusičnanov. Vybrali sme teda miesta o niečo južnejšie na Ostrovných Lúčkach. Medzi Rusovcami a Čunovom neogénne podložie prudko klesá. To značí že vrstvy štrkopiesku presiaknuté vodou majú mocnosť v priemere šesťdesiat metrov. Ba južnejšie od Čunova sme pri prieskumných vrtoch zistili mocnosti ešte väčšie okolo osem desiat až sto metrov. Od šiesteho decembra minulého roku tu čerpáte prieskumnú vodu zo všetkých desiatich studní. Je to nemálo. Myslíte, že ju v takom množstve bude možné čerpať aj v budúcnosti naostro. Máme tú výhodu, že overujeme odber práve pri najnepriaznivejších hydrologických podmienkach, keď je veľmi nízky stav hladiny vody v Dunaji. To značí že to čo teraz čerpáme budeme môcť pre Bratislavu dodávať aj pri minimálnych stavoch vody v Dunaji. Vaša prognóza určená teraz pri prieskume by teda mala byť spoľahlivá. Ako znie? Z jednej studne sa bude môcť čerpať okolo sto litrov vody za sekundu. Také bude pravdepodobne naše odporúčanie. V duchu rýchlo rátame a porovnávame. Z desiatich studní to bude dodávka tisíc litrov vody za sekundu. To je vodné bohatstvo ktorého hodnotu len tak ľahko nijaký ekonóm nevypočíta. Ide do astronomických čísel. Hlavné mesto SSR Bratislava v súčasnosti odoberá pre svoju potrebu vodu zo Sihoti v minimálnom množstve osemsto litrov za sekundu z Kalinkova takisto minimálne osemsto litrov. Ak sa k tomu priráta minimálny odber tristo litrov za sekundu zo studní v Pečenskom lese a minimálnych sto litrov za sekundu z Kapitulského poľa tak je to dovedna za sekundu minimálne dvetisíc litrov. To slovko minimálne značí, že niekedy, keď sú priaznivé podmienky vystúpi odoberané množstvo až do 2 500 litrov za sekundu. Nuž a teraz k tomu pristúpi vodný zdroj zatiaľ najväčší s minimálnymi tisíc litrami za sekundu. To však ešte nie je posledné slovo Ostrovných Lúčok. Stavba, teraz overovaných a skúmaných desiatich studní, je iba prvou etapou. V druhej etape sa má pokračovať vŕtanie ďalších desiatich studní južným smerom s takou istou výdatnosťou.
POSTUP PRÁC ZA POCHODU
Celá akcia na Ostrovných Lúčkach má o veľa rýchlejší priebeh oproti tradičnému postupu pri vyhľadávaní a overovaní nových vodných zdrojov Za zvyčajných okolností by bol postup nasledovný: najskôr výskumné práce, potom vyhľadávací prieskum, po ňom podrobný prieskum a napokon exploatačný prieskum. Keďže času nebolo nazvyš a rozširujúca sa Petržalka potrebuje vodu rýchlo zlúčili posledné tri etapy prác do jednej čím získali čas. Postupujú ako sa povie za pochodu alebo aj inak so zdravým rizikom. Ešte presne nevedia čo majú v hrsti a už sa ide stavať vodovod. Zatiaľ vám prognózy vychádzajú. Dr. Pechočiaková kvôli tomu aby sme si nemysleli že tu robia práce naslepo na našu otázku odpovedá. Zo začiatku sme v týchto miestach urobili širokopriemerný vrt hlboký šesťdesiat metrov. Dával nám až dvestoštyridsať litrov vody za sekundu To bolo pred desiatimi rokmi. Po tejto akcii urobili na Katedre inžinierskej geológie a hydrológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave konkrétne dr. Igor Mucha model. Podľa tohto modelového riešenia sa ukázalo, že z tejto oblasti bude možné exploatovať 2380 litrov vody za sekundu. Dnes už máme vlastne prenesený tento model do prírodných podmienok a overujeme ho. Kedy ste vyvŕtali poslednú z desiatich studní? A kedy ste začali z nich čerpať vodu? Posledný vrt na desiatej studni sme ukončili na jar roku 1979. Vodu zo studní čerpáme od 6 decembra minulého roku. Čo ešte potrebujete zistiť kým výsledky svojich prác odovzdáte budúcim užívateľom podniku Vodárne a kanalizácie v Bratislave? V rámci prieskumu budeme musieť jednoznačne povedať koľko vody sa bude môcť zo studní ťažiť tak aby sa nenarušili dynamické zásoby podzemných vôd. Prislúcha našim vedcom preskúmať akej kvality je voda i to čo sa stane potom, keď sa na Dunaji vybuduje vodné dielo. A okrem toho nevyhnutne musíme upresniť hranicu ochranného pásma a vypracovať podrobné pokyny pre budúceho užívateľa zdroja. Poberáme sa späť k maringotkám. Iba teraz si uvedomujeme, že sme vlastne svedkami poslednej etapy prieskumných prác na prvých desiatich studniach tohto vodného zdroja najväčšieho pre Bratislavu. Z takéhoto veľkého zdroja sa zatiaľ v ČSSR pitná voda nečerpá a ani sa nečerpala a v dohľadnom čase sa ani čerpať nebude zdôrazňuje jeho význam súdruh Valušiak. A to ešte čaká na realizáciu druhá etapa vrtov.
OCHRÁNIME PODZEMNÉ BOHATSTVO
Po takejto informácii sa priam núka otázka Budeme vedieť zabezpečiť dôslednú ochranu tohto podzemného bohatstva. Vyhlásili už toto územie za chránenú vodohospodársku oblasť. Čo by mohlo podzemné vody ohroziť. Návrh vyhlásiť územie za chránenú vodohospodársku oblasť je vypracovaný. A ohrozenie. Nuž voda by sa mohla znehodnotiť napríklad vtedy, ak by poľnohospodári predávkovali hnojenie pôdy. I vtedy, ak by tu mal byť priemyselný závod. A čo petržalské sídlisko s rozširovaním Matadorky. Všetky investičné zámery v Petržalke sú technicky riešiteľné, tak že ani v najmenšom nemusia ohroziť podzemné vody. Na príklade Ostrovných Lúčok sa potvrdzuje, že ku každej akcii výstavby na území kde sa v podzemí nachádza kvalitná pitná voda musia sa vyjadriť vodohospodári. Po tomto konštatovaní si spomíname na našu poznámku uverejnenú v Nedeľnej Pravde vlani 30 novembra. V súvislosti s výstavbou smetiska vzdialeného od vodného zdroja približne päť kilometrov, sme sa v nej verejne pýtali bratislavského Investingu či je stopercentná záruka že niekedy v budúcnosti nebudú odpadové látky zo smetiska prenikať do podzemných vôd. Odpoveď sme zatiaľ nedostali. Nemal by sa niekto iný napríklad orgán národného výboru pozrieť na vec s plnou vážnosťou. Pri ceste nazad som si ako laik uvedomil, že nájsť a pripraviť vodný zdroj na užívanie nie je ľahká vec. Aj tento si vyžiadal a ešte žiada prácu mnohých pracovníkov SAV, limnológov, hydrológov a hydraulikov, pracovníkov Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave, hygienikov z Výskumného ústavu preventívneho lekárstva a podniku Vodárne a kanalizácie a najmä pracovníkov Vodných zdrojov, s ktorými sme tu prežili jeden januárový deň. Všetci pracujú ochotne. Najmä vďaka tým posledným terajšie čerpacie skúšky sú v plnom prúde. Všetko nasvedčuje tomu že dopadnú dobre. Je to prijemné konštatovanie a prijemný pocit. S nim sme odchádzali z týchto podunajských miest.
Obavy zo znečistenia vodného zdroja boli namieste. Riešila sa napr. skládka domového odpadu - vyvýšenina vzdialená priamočiaro od VZ 6-7 km. Riešili sa aj ďalšie možné znečistenia ako chemizácia poľnohospodárstva, živočíšna výroba, odpad v ramenách Dunaja. Najväčší problém bola však chýbajúca kanalizácia v Rusovciach. Z listu obyvateľky Rusoviec z roku 1980 vyplýva, že aj keď Rusovce ležali v ochrannom pásme VZ, a riešila sa ochrana štrkovísk, nikto nekontroloval, kde sa odpad zo žúmp vyvážal. Pisateľka vyjadrila podozrenie, že sa tento vylieval za dedinou alebo do jarkov smerom k Čunovu.
04.04.1980 - ODPOVEĎ NA OTÁZKU NEDEĽNEJ PRAVDY Voda plakať nebude
Ľubomír Lenoch
Nedeľná Pravda č.14
Ešte v novembri sme uverejnili na tomto mieste v rubrike Nedeľná Pravda sa pýta poznámku v ktorej sme vyslovili obavu o osude podzemných vôd v Ostrovných Lúčkach. Pýtali sme sa vtedy bratislavskej organizácie Investing či umelá vyvýšenina s domovým odpadom postavená neďaleko studní v Ostrovných Lúčkach podzemné vody neznečistí. Tu je odpoveď riaditeľa Investingu súdruha Petra Časnochu. Umelá vyvýšenina je od vodného zdroja Ostrovné Lúčky vzdialená vzdušnou čiarou 6-7 km. Nie je v pravom slova zmysle smetiskom. Ide o aktivovaný domový odpad ukladaný asi do roku 1950-1955 do jám v miestach terajšej bytovej a občianskej výstavby v zóne Háje mestského sektoru Bratislava Petržalka. Stanovisko hygienika k projektovému riešeniu tejto zóny bolo - Domový odpad sa musí zo staveniska pred začatím stavebných prác odstrániť. Realizovaný spôsob z navrhovaných riešení a daných možností je optimálny. Odpad v umelej vyvýšenine sa ukladá sendvičovým spôsobom tak, že vrstva odpadu hrúbky 1 m sa prekrýva vrstvou zeminy alebo stavebného šitu. Celé podložie je dokonale odizolované biologickou vrstvou zeminy tesniacou vrstvou ílu a fóliou z PVC. Plošná drenáž zaústenia do kanalizácie po celom obvode umelej vyvýšeniny vyúsťuje do biologického septiku. Celý povrch umelej vyvýšeniny je zatrávnený. Povrchové vody, ktoré sa v minimálnom množstve dostanú cez teleso umelej vyvýšeniny až do septika, kontroluje Hygienická stanica. Odobraté vzorky neboli závadné. Pokiaľ vodné zdroje neznečistia iné zdroje znečistenia, ako napríklad intenzívne chemické hnojenie poľnohospodárskej pôdy, živočíšna výroba JRD Dunaj, či nečistota v ramenách Dunaja, budúci odberatelia vody zo zdroja Ostrovné Lúčky môžu byť bez obáv. Umelá vyvýšenina podzemné vody neznečistí. To potvrdzujú výsledky vyhodnotenia prieskumu možnosti znehodnotenia podzemných vôd umelou vyvýšeninou. Prieskum realizácie a vyhodnotenia urobil n. p. v Žiline IGHP organizácia pre inžiniersku geológiu a hydrogeológiu závod Bratislava.
K problému možného znečistenia podzemných vôd v tejto oblasti sme dostali list od M. Javorkovej z Rusoviec. V ňom píše. Najväčším problémom v našej obci je otázka kanalizácie. Ležíme v ochrannej oblasti vodného zdroja robia sa prísne opatrenia v oblasti štrkovísk, ale nikto nevie alebo nechce vedieť kam ide odpad zo žúmp z Rusoviec. Povinné sú pevné dná v žumpových jamách. No kto si ich ponechá pevné. keď nie je zabezpečený paušálny poplatok a pravidelný odvoz tekutého obsahu. Prosiť šoférov fekálnych vozov aby za 100 či za 150 korún do svojho vrecka odviezli obsah žumpy sa nám nezdá správne. A kam ten obsah vyvážajú. Vylejú ho buď hneď za dedinou, alebo do jarkov smerom k Čuňovu. Kto ich kontroluje. Pritom v Rusovciach je dosť verejných objektov a bytoviek, odkiaľ sa tekutý obsah musí pravidelne odvážať. Kam Toľko z obsahu listu našej čitateľky. Radi by sme uverejnili odpoveď Miestneho národného výboru v Rusovciach na nadhodené otázky. Za redakciu ĽUBOMÍR LENOCH.
Ešte v novembri sme uverejnili na tomto mieste v rubrike Nedeľná Pravda sa pýta poznámku v ktorej sme vyslovili obavu o osude podzemných vôd v Ostrovných Lúčkach. Pýtali sme sa vtedy bratislavskej organizácie Investing či umelá vyvýšenina s domovým odpadom postavená neďaleko studní v Ostrovných Lúčkach podzemné vody neznečistí. Tu je odpoveď riaditeľa Investingu súdruha Petra Časnochu. Umelá vyvýšenina je od vodného zdroja Ostrovné Lúčky vzdialená vzdušnou čiarou 6-7 km. Nie je v pravom slova zmysle smetiskom. Ide o aktivovaný domový odpad ukladaný asi do roku 1950-1955 do jám v miestach terajšej bytovej a občianskej výstavby v zóne Háje mestského sektoru Bratislava Petržalka. Stanovisko hygienika k projektovému riešeniu tejto zóny bolo - Domový odpad sa musí zo staveniska pred začatím stavebných prác odstrániť. Realizovaný spôsob z navrhovaných riešení a daných možností je optimálny. Odpad v umelej vyvýšenine sa ukladá sendvičovým spôsobom tak, že vrstva odpadu hrúbky 1 m sa prekrýva vrstvou zeminy alebo stavebného šitu. Celé podložie je dokonale odizolované biologickou vrstvou zeminy tesniacou vrstvou ílu a fóliou z PVC. Plošná drenáž zaústenia do kanalizácie po celom obvode umelej vyvýšeniny vyúsťuje do biologického septiku. Celý povrch umelej vyvýšeniny je zatrávnený. Povrchové vody, ktoré sa v minimálnom množstve dostanú cez teleso umelej vyvýšeniny až do septika, kontroluje Hygienická stanica. Odobraté vzorky neboli závadné. Pokiaľ vodné zdroje neznečistia iné zdroje znečistenia, ako napríklad intenzívne chemické hnojenie poľnohospodárskej pôdy, živočíšna výroba JRD Dunaj, či nečistota v ramenách Dunaja, budúci odberatelia vody zo zdroja Ostrovné Lúčky môžu byť bez obáv. Umelá vyvýšenina podzemné vody neznečistí. To potvrdzujú výsledky vyhodnotenia prieskumu možnosti znehodnotenia podzemných vôd umelou vyvýšeninou. Prieskum realizácie a vyhodnotenia urobil n. p. v Žiline IGHP organizácia pre inžiniersku geológiu a hydrogeológiu závod Bratislava.
K problému možného znečistenia podzemných vôd v tejto oblasti sme dostali list od M. Javorkovej z Rusoviec. V ňom píše. Najväčším problémom v našej obci je otázka kanalizácie. Ležíme v ochrannej oblasti vodného zdroja robia sa prísne opatrenia v oblasti štrkovísk, ale nikto nevie alebo nechce vedieť kam ide odpad zo žúmp z Rusoviec. Povinné sú pevné dná v žumpových jamách. No kto si ich ponechá pevné. keď nie je zabezpečený paušálny poplatok a pravidelný odvoz tekutého obsahu. Prosiť šoférov fekálnych vozov aby za 100 či za 150 korún do svojho vrecka odviezli obsah žumpy sa nám nezdá správne. A kam ten obsah vyvážajú. Vylejú ho buď hneď za dedinou, alebo do jarkov smerom k Čuňovu. Kto ich kontroluje. Pritom v Rusovciach je dosť verejných objektov a bytoviek, odkiaľ sa tekutý obsah musí pravidelne odvážať. Kam Toľko z obsahu listu našej čitateľky. Radi by sme uverejnili odpoveď Miestneho národného výboru v Rusovciach na nadhodené otázky. Za redakciu ĽUBOMÍR LENOCH.
Už tom čase sa Bratislavské lužné lesy považovali za veľmi cenné. Prevažná väčšina z nich na rozdiel od niektorých mimo-bratislavských nemali padnúť za obeť pri stavaní vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. A ako súčasť veľmi dôležitého rekreačného potenciálu pre Bratislavu bol podaný návrh na ich ochranu. Mimoriadne cenené boli lesy pri jarovskom a rusovskom ramene, kde sa nevedelo aký vplyv bude mať pulzovanie vody spôsobené vodným dielom.
Veľmi dôležitá oblasť boli aj Ostrovné lúčky. Nebol tu len vodný zdroj pre Petržalku ale nachádzala sa tu mimoriadne cenená botanická lokalita“pripomínajúcu africkú savanu či buš” s ohrozenýmmi druhami orchideí. V tom čase ale plánovali rozšíriť vodný zdroj práve na tieto vzácne lúky a ochranári tak museli rokovať aby sa tak nestalo. Navyše toto územie ohrozovala aj “neusmernená rekreácia” pri čunovských jazerách.
Lužné lesy na pravom brehu dunaja mali byť veľmi dôležité a nevyhnutné pre ich “veľkú prírodovednú hodnotu” a pre kvalitu “životného prostredia stopäťdesiattisícovej Petržalky” Bratislavské lužné lesy boli však “existenčne ohrozené”. “Východiskom k riešeniu sa mal stať nový bioprojekt za najširšej účasti od vodohospodárov cez lesnícky výskum až po botanikov, zoológov a ochrancov prírody”.
05.03.1981 - Lužné lesy hlavného mesta. Ohrozené prírodné hodnoty.
Pavel Šremer
Nové Slovo č.9
Za nedotknutými prírodnými krásami sa vydávame obyčajne do hôr. Avšak neobyčajné prírodné krásy a hodnoty máme i v oblasti dunajských lužných lesov dokonca ešte i na území hlavného mesta Slovenska. Sú to prírodné a krajinársky veľmi zachované a cenné územia, ktoré s výnimkou nepatrných fragmentov už v strednej Európe neexistujú.
Prevažná časť oblasti lužných lesov pod Bratislavou bude po výstavbe sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros zatopená. Lužné lesy na území Bratislavy však zatopené väčšinou nebudú. Preto v minulom roku Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Mestská správa pamiatkovej Bratislave a Mestská organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave podali návrh na ochranu bratislavských lužných lesov.
Najproblematickejšou oblasťou navrhovanej ochrany je bratislavský mäkký luh v priestore okolo Horného rusoveckého a jarovského ramena. V tejto oblasti neodrezanej hrádzami od Dunaja sa zachovali prirodzené spoločenstvá mäkkých lužných lesov čarokrásne zákutia bočných ramien Dunaja ako stvorené pre rekreáciu občanov blízkej Petržalky. Človeku sa až nechce veriť, že takéto takmer rozprávkové miesta máme ešte na území Bratislavy. Či sa však zachovajú i v budúcnosti závisí na spôsobe riešenia konca vzdutia vôd v hati Hrušov pod Bratislavou.
Hladina zdrže bude každý deň v závislosti na odbere vody pre špičkovú hydroelektráreň pri Gabčíkove pulzovať viac ako o meter. V rovinnom teréne takáto pulzácia znamená obnažovanie a zalievanie územia v úseku niekoľkých kilometrov. Nikto dnes nedokáže ešte presne určiť, aké to bude mať následky na rastlinné spoločenstvá. Pôvodný biologický projekt sústavy vodných diel na Dunaji vychádzal z iných vstupných údajov a preto nepočítal so záchranou týchto lesov. V minulom roku mala byť vyťažená ich podstatná časť. Ochranárom prírody sa však vďaka pochopeniu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR, Západoslovenských štátnych lesov i priamo Lesného závodu Bratislava podarilo zastaviť ďalší výrub.
Príprava nových komplexných štúdii riešenia konca vzdutia, ktoré nahradia pôvodný biologický projekt však bude trvať minimálne rok zatiaľ čo termín pre odovzdanie úvodného projektu Hydroconsultu riešiaceho koniec hate bol už koniec januára 1981. Celá situácia vyžaduje komplexnejšie riešenie o ktorom musí rozhodnúť ministerstvo. Navyše sa v tejto oblasti ťaží štrk pre Investing a plánuje sa ťažba zeminy Investing požaduje povolenie už na 3 etapu ťažby hoci v 1 etape sa nedodržala ani kvóta vyťaženia a ťažila sa len povrchovo. Lokalizácia ďalšej ťažby na iné miesto by zabránila totálnemu narušeniu sústavy rusoveckých ramien a zredukovaniu lužných lesov na nepatrné zvyšky.
Mimoriadne cennou lokalitou z hľadiska botanického je lesostep Ostrovné lúčky pri Čuňove Je to spoločenstvo dunajskej hložiny pripomínajúce africkú savanu či buš. Zo vzácnych existenčne ohrozených rastlín tu rastie niekoľko druhov z čeľade orchideí - vstavačovitých. Tento priestor má zároveň dôležitú vodohospodársku funkciu, nachádza sa tu zdroj pitnej vody pre Petržalku. V súvislosti s rozširovaním vodného zdroja sa teraz rokuje o tom aby sa ďalšie studne nevŕtali v botanicky najcennejšej časti lesostepi. Určité nebezpečie hrozí z neusmernenej rekreácie na štrkoviskách, pretože výletníci nerešpektujú zákaz vstupu z dôvodov ochrany vodného zdroja.
Na pravom brehu Dunaja sa zachovali ešte zvyšky petržalských lesov Zrkadlového hája, Draždiaku, Starého hája. Podľa generálneho plánu výstavby bratislavského lesného parku by aj tieto zvyšky mali patriť k lesoparku. Žiaľ hranice lesoparku stavbári nerešpektovali napriek tomu, že tieto porasty majú mimoriadny význam pre vytváranie najbližšieho životného prostredia obyvateľov sídlisk v Petržalke. Petržalku clonia od znečisťujúceho Slovnaftu vlastne len tieto lesy a lesy Vlčieho hrdla. Tieto lesy však začínajú vysychať pravdepodobne sa odčerpávaním z priestorov stavenísk v Petržalke znížila hladina spodných vôd.
Existencia lužných lesov na pravom brehu Dunaja sa stáva nevyhnutnosťou nielen pre ich veľkú prírodovednú hodnotu, ale aj z hľadiska kvality životného prostredia stopäťdesiattisícovej Petržalky, možnosti rekreácie, zlepšovanie ovzdušia a vodoochranné funkcie. Na ľavom brehu Dunaja vo Vlčom hrdle v bezprostrednej blízkosti Slovnaftu rastú veľmi bohaté spoločenstvá tvrdých lužných lesov. Od skorej jari kvitnú tieto lesy kobercami snežienok, scíl, cesnaku medvedieho, blyskáčov, veterníc, chochlačiek. Z chránených krov tu rastie drieň a klokoč. Sú to vodoochranné lesy a preto by sa mali zachovať. Lenže už teraz sa objavujú prvé známky ich vysychania. Hydraulická clona Slovnaftu spôsobila pokles spodnej vody. Najviac sa vysychanie týchto lužných lesov prejavuje na ostrove Kopáč, podľa údajov lesného závodu tu vyschlo už minimálne 30 000 m3 dreva. K vysychaniu prispelo aj odpojenie biskupického ramena od Dunaja protipovodňovou hrádzou. Na ostrove Kopáč sa nachádza jediná bratislavská rezervácia v oblasti lužných lesov vyhlásená k ochrane lesostepných formácií dunajskej hlošiny. Ochrancovia prírody rokovali na ministerstve lesného a vodného hospodárstva o projekte znovunapojenia ramena, či prečerpávania vody z Dunaja do tohto ramena. Biskupické rameno by podľa pôvodných projektov malo byť napojené na priesakový kanál hate až po jej napustení. Do tej doby však hrozí že väčšina lesa vyschne. Rokovania uviazli na mŕtvom bode, pretože nie je isté či lužné lesy vydržia do napustenia hrušovskej hate. Tým by sa mala v tejto oblasti zvýšiť hladina spodnej vody o 1,3 m čo bude ťažko znamenať návrat k pôvodnému stavu Komplexné riešenie otázky vysychania sa očakáva od novej štúdie.
Donedávna sa na Kopáči ťažilo holorubným spôsobom, lesný závod však už zastavil i tu výruby v súvislosti s návrhom na ochranu bratislavských lužných lesov. Pestrá mozaika lužných lesov hlavne brestových jasenín, brestových dúbrav a lesostepí dunajskej hlošiny zostala zachovaná v biskupických lesoch. Zachovali sa tu dnes už vzácne prirodzené spoločenstvá, ktoré podávajú obraz ako vyzerala pôvodná príroda hornej časti Žitného ostrova i celej Podunajskej nížiny. Najväčšie nebezpečie hrozilo týmto lesom z ťažby holorubným spôsobom od minulého roku však i tu sa skončilo s výrubom. V časti lesov pri hájovni Gajc sa tiež začína prejavovať vysychanie najviac viditeľné u umele vysadených kultúr šľachtených topoľov na nevhodných stanovištiach. I tu sa nepriaznivo prejavuje vplyv hydraulickej clony Slovnaftu a hrádzí. Aj biskupické lesy sú zahrnuté do bratislavského lesoparku navyše sú to lesy vodoochranné v bezprostrednom susedstve ktorých sa nachádza vodný zdroj Kalinkovo. Tento priestor poskytuje výborné možnosti krátkodobej usmernenej rekreácie pre občanov z priľahlých sídlisk. Ochranári by chceli časti tohto územia zachovať ako prísne chránené, pretože sa na nich vyskytujú spoločenstvá veľmi vzácne a unikátne i v európskom meradle. Oblasť bratislavských lužných lesov hostí tiež veľmi zaujímavé živočíšne spoločenstvá i vzácne druhy živočíchov. Je nevšedným zážitkom vidieť vlastne ešte na území hlavného mesta napr. na Kopáči lužné jelene, volavky, či tisíce rosničiek. Hniezdia tu vzácne a chránené dravé vtáky sokol, myšiak hôrny, včelár, prelietava tu i orol kráľovský. V rezervácii na Ostrove kormoránov v katastri území Podunajských Biskupíc hniezdil i kormorán veľký, ktorý sa však presťahoval medzi Bratislavu a Devín a tiež nižšie po Dunaji.
Celá oblasť bratislavských lužných lesov je existenčne ohrozená. Východiskom k riešeniu by sa mal stať nový bioprojekt za najširšej účasti od vodohospodárov cez lesnícky výskum až po botanikov, zoológov a ochrancov prírody. Z tohto nového bioprojektu by malo vychádzať tiež riešenie konca hate pod Bratislavou. Zásadnou otázkou je financovanie nového bioprojektu a úprav konca hate. Lepšie zdravšie životné prostredie a zachovanie nevyčísliteľných prírodných hodnôt pre budúce generácie stojí za to.
Za nedotknutými prírodnými krásami sa vydávame obyčajne do hôr. Avšak neobyčajné prírodné krásy a hodnoty máme i v oblasti dunajských lužných lesov dokonca ešte i na území hlavného mesta Slovenska. Sú to prírodné a krajinársky veľmi zachované a cenné územia, ktoré s výnimkou nepatrných fragmentov už v strednej Európe neexistujú.
Prevažná časť oblasti lužných lesov pod Bratislavou bude po výstavbe sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros zatopená. Lužné lesy na území Bratislavy však zatopené väčšinou nebudú. Preto v minulom roku Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Mestská správa pamiatkovej Bratislave a Mestská organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave podali návrh na ochranu bratislavských lužných lesov.
Najproblematickejšou oblasťou navrhovanej ochrany je bratislavský mäkký luh v priestore okolo Horného rusoveckého a jarovského ramena. V tejto oblasti neodrezanej hrádzami od Dunaja sa zachovali prirodzené spoločenstvá mäkkých lužných lesov čarokrásne zákutia bočných ramien Dunaja ako stvorené pre rekreáciu občanov blízkej Petržalky. Človeku sa až nechce veriť, že takéto takmer rozprávkové miesta máme ešte na území Bratislavy. Či sa však zachovajú i v budúcnosti závisí na spôsobe riešenia konca vzdutia vôd v hati Hrušov pod Bratislavou.
Hladina zdrže bude každý deň v závislosti na odbere vody pre špičkovú hydroelektráreň pri Gabčíkove pulzovať viac ako o meter. V rovinnom teréne takáto pulzácia znamená obnažovanie a zalievanie územia v úseku niekoľkých kilometrov. Nikto dnes nedokáže ešte presne určiť, aké to bude mať následky na rastlinné spoločenstvá. Pôvodný biologický projekt sústavy vodných diel na Dunaji vychádzal z iných vstupných údajov a preto nepočítal so záchranou týchto lesov. V minulom roku mala byť vyťažená ich podstatná časť. Ochranárom prírody sa však vďaka pochopeniu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR, Západoslovenských štátnych lesov i priamo Lesného závodu Bratislava podarilo zastaviť ďalší výrub.
Príprava nových komplexných štúdii riešenia konca vzdutia, ktoré nahradia pôvodný biologický projekt však bude trvať minimálne rok zatiaľ čo termín pre odovzdanie úvodného projektu Hydroconsultu riešiaceho koniec hate bol už koniec januára 1981. Celá situácia vyžaduje komplexnejšie riešenie o ktorom musí rozhodnúť ministerstvo. Navyše sa v tejto oblasti ťaží štrk pre Investing a plánuje sa ťažba zeminy Investing požaduje povolenie už na 3 etapu ťažby hoci v 1 etape sa nedodržala ani kvóta vyťaženia a ťažila sa len povrchovo. Lokalizácia ďalšej ťažby na iné miesto by zabránila totálnemu narušeniu sústavy rusoveckých ramien a zredukovaniu lužných lesov na nepatrné zvyšky.
Mimoriadne cennou lokalitou z hľadiska botanického je lesostep Ostrovné lúčky pri Čuňove Je to spoločenstvo dunajskej hložiny pripomínajúce africkú savanu či buš. Zo vzácnych existenčne ohrozených rastlín tu rastie niekoľko druhov z čeľade orchideí - vstavačovitých. Tento priestor má zároveň dôležitú vodohospodársku funkciu, nachádza sa tu zdroj pitnej vody pre Petržalku. V súvislosti s rozširovaním vodného zdroja sa teraz rokuje o tom aby sa ďalšie studne nevŕtali v botanicky najcennejšej časti lesostepi. Určité nebezpečie hrozí z neusmernenej rekreácie na štrkoviskách, pretože výletníci nerešpektujú zákaz vstupu z dôvodov ochrany vodného zdroja.
Na pravom brehu Dunaja sa zachovali ešte zvyšky petržalských lesov Zrkadlového hája, Draždiaku, Starého hája. Podľa generálneho plánu výstavby bratislavského lesného parku by aj tieto zvyšky mali patriť k lesoparku. Žiaľ hranice lesoparku stavbári nerešpektovali napriek tomu, že tieto porasty majú mimoriadny význam pre vytváranie najbližšieho životného prostredia obyvateľov sídlisk v Petržalke. Petržalku clonia od znečisťujúceho Slovnaftu vlastne len tieto lesy a lesy Vlčieho hrdla. Tieto lesy však začínajú vysychať pravdepodobne sa odčerpávaním z priestorov stavenísk v Petržalke znížila hladina spodných vôd.
Existencia lužných lesov na pravom brehu Dunaja sa stáva nevyhnutnosťou nielen pre ich veľkú prírodovednú hodnotu, ale aj z hľadiska kvality životného prostredia stopäťdesiattisícovej Petržalky, možnosti rekreácie, zlepšovanie ovzdušia a vodoochranné funkcie. Na ľavom brehu Dunaja vo Vlčom hrdle v bezprostrednej blízkosti Slovnaftu rastú veľmi bohaté spoločenstvá tvrdých lužných lesov. Od skorej jari kvitnú tieto lesy kobercami snežienok, scíl, cesnaku medvedieho, blyskáčov, veterníc, chochlačiek. Z chránených krov tu rastie drieň a klokoč. Sú to vodoochranné lesy a preto by sa mali zachovať. Lenže už teraz sa objavujú prvé známky ich vysychania. Hydraulická clona Slovnaftu spôsobila pokles spodnej vody. Najviac sa vysychanie týchto lužných lesov prejavuje na ostrove Kopáč, podľa údajov lesného závodu tu vyschlo už minimálne 30 000 m3 dreva. K vysychaniu prispelo aj odpojenie biskupického ramena od Dunaja protipovodňovou hrádzou. Na ostrove Kopáč sa nachádza jediná bratislavská rezervácia v oblasti lužných lesov vyhlásená k ochrane lesostepných formácií dunajskej hlošiny. Ochrancovia prírody rokovali na ministerstve lesného a vodného hospodárstva o projekte znovunapojenia ramena, či prečerpávania vody z Dunaja do tohto ramena. Biskupické rameno by podľa pôvodných projektov malo byť napojené na priesakový kanál hate až po jej napustení. Do tej doby však hrozí že väčšina lesa vyschne. Rokovania uviazli na mŕtvom bode, pretože nie je isté či lužné lesy vydržia do napustenia hrušovskej hate. Tým by sa mala v tejto oblasti zvýšiť hladina spodnej vody o 1,3 m čo bude ťažko znamenať návrat k pôvodnému stavu Komplexné riešenie otázky vysychania sa očakáva od novej štúdie.
Donedávna sa na Kopáči ťažilo holorubným spôsobom, lesný závod však už zastavil i tu výruby v súvislosti s návrhom na ochranu bratislavských lužných lesov. Pestrá mozaika lužných lesov hlavne brestových jasenín, brestových dúbrav a lesostepí dunajskej hlošiny zostala zachovaná v biskupických lesoch. Zachovali sa tu dnes už vzácne prirodzené spoločenstvá, ktoré podávajú obraz ako vyzerala pôvodná príroda hornej časti Žitného ostrova i celej Podunajskej nížiny. Najväčšie nebezpečie hrozilo týmto lesom z ťažby holorubným spôsobom od minulého roku však i tu sa skončilo s výrubom. V časti lesov pri hájovni Gajc sa tiež začína prejavovať vysychanie najviac viditeľné u umele vysadených kultúr šľachtených topoľov na nevhodných stanovištiach. I tu sa nepriaznivo prejavuje vplyv hydraulickej clony Slovnaftu a hrádzí. Aj biskupické lesy sú zahrnuté do bratislavského lesoparku navyše sú to lesy vodoochranné v bezprostrednom susedstve ktorých sa nachádza vodný zdroj Kalinkovo. Tento priestor poskytuje výborné možnosti krátkodobej usmernenej rekreácie pre občanov z priľahlých sídlisk. Ochranári by chceli časti tohto územia zachovať ako prísne chránené, pretože sa na nich vyskytujú spoločenstvá veľmi vzácne a unikátne i v európskom meradle. Oblasť bratislavských lužných lesov hostí tiež veľmi zaujímavé živočíšne spoločenstvá i vzácne druhy živočíchov. Je nevšedným zážitkom vidieť vlastne ešte na území hlavného mesta napr. na Kopáči lužné jelene, volavky, či tisíce rosničiek. Hniezdia tu vzácne a chránené dravé vtáky sokol, myšiak hôrny, včelár, prelietava tu i orol kráľovský. V rezervácii na Ostrove kormoránov v katastri území Podunajských Biskupíc hniezdil i kormorán veľký, ktorý sa však presťahoval medzi Bratislavu a Devín a tiež nižšie po Dunaji.
Celá oblasť bratislavských lužných lesov je existenčne ohrozená. Východiskom k riešeniu by sa mal stať nový bioprojekt za najširšej účasti od vodohospodárov cez lesnícky výskum až po botanikov, zoológov a ochrancov prírody. Z tohto nového bioprojektu by malo vychádzať tiež riešenie konca hate pod Bratislavou. Zásadnou otázkou je financovanie nového bioprojektu a úprav konca hate. Lepšie zdravšie životné prostredie a zachovanie nevyčísliteľných prírodných hodnôt pre budúce generácie stojí za to.
Áno kvôli VZ bol v tomto období už prísny zákaz kúpania sa na jazerách z hygienických dôvodov. Jazerá sú popisované ako “pekne sfarbené” a ľuďom bolo ľúto, že sa tu nemôžu kúpať. Predtým sa tam vraj počas leta kúpavali, ale v lete 1981 to už mali zakázané. Petržalka v roku 1981 už mala 50 tisíc obyvateľov a dopyt po pitnej vode sa zvýšil. V meste boli síce iné vodné zdroje (Rusovce a Čunovo mali vlastné) ale tie nepostačovali a stávalo sa, že na vyšších poschodiach v bytovkách netiekla voda. Takto bola postihnutá nielen Petržalka ale aj iné časti Bratislavy.
A tak vybudovanie VZ Rusovce-Ostrovné lúčky, ale aj ďalších vodohospodárskych stavieb odstránilo problém s nedostatkom pitnej vody a malo tak učiniť aj do budúcnosti. Ľudia boli ale ešte stále nabádaní aby neplytvali vodou.
V roku 1981, 10 studní produkovalo 1000 l/s vody a polovica z toho išla do vodovodnej siete. na pitie
22.06.1981 - Voda pre Bratislavu
Nela Stenchláková
Práca č.145
Nove zdroje zlepšia situáciu v zásobovaní. Z Ostrovných lúčok do Petržalky i mesta. Hospodárne s každou kvapkou. Voda patrí k prírodným zdrojom s ktorými treba efektívne hospodáriť, lebo ona na rozdiel od iných je nenahraditeľná. Rieky pretekajúce mestami a dedinami sú zvyčajne jediným zdrojom vody, ktorý zásobuje obyvateľstvo. Okrem nich máme ešte aj podzemné vodné zdroje. Keď klesne voda v Dunaji obyvatelia Bratislavy zaznamenajú tento prírodný jav, berú ho ako fakt no pre pracovníkov vodární je signálom k pohotovosti. Nepriaznivý je už stav 250 cm. Ak klesne na 150 cm je situácia kritická pre všetky čerpacie stanice najmä vtedy ak už aj za normálnych podmienok kapacitne nestačia.
ODKIAĽ ČERPÁME VODU
Z ostrovčeka Sihoť v Karlovej Vsi dodávajú Bratislavčanom 1200 l vody z Pečeňského lesa na pravom brehu Dunaja odkiaľ zásobujú predovšetkým Petržalku 350 l vody a z Kapitulského poľa 60 litrov údaje predstavujú priemer litrov za sekundu. Devín zásobuje vodný zdroj Sedláčkov ostrov, samostatné vodné zdroje majú Rusovce, Čuňovo, Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica. Pre plynulú dodávku vypomáhajú Bratislave zdroje v Šamoríne 500 l/s a v Kalinkove 800 l/s. Bratislave na pravom brehu Dunaja pribudol nový veľký bytový komplex dnes už so 60 tisíc obyvateľmi čím sa požiadavka na pitnú vodu znásobila. V kritických situáciách postihoval nedostatok vody nielen vyššie poschodia obytných domov v meste na ľavom brehu ale aj toto nové mesto v meste.
NOVÉ STUDNE NA PRAVOM BREHU
Posledné domy Rusoviec zostali za nami. Z auta sledujeme cestu, ktorú z jednej strany lemujú lužné lesy z druhej rovina. Zabočíme do lesov prechádzame popri pekne sfarbenom jazere bývalom bagrovisku. V lete sa sem ľudia chodievali kúpať vysvetľuje Ing Vojtech Marek z bratislavských Vodární a kanalizácií. Dnes je tu prísny zákaz kúpania kvôli neďalekému vodnému zdroju. Je nám ľúto jazera i pekného prostredia, ale príčiny ktoré nám vzápätí Ing V Marek predkladá presviedčajú, že z hygienických dôvodov z hľadiska kvality vody je dodržiavanie zákazu veľmi dôležité.
Prichádzame na voľné priestranstvo medzi listnatými stromami. Vládne tu ešte stavbársky ruch. Pred nami vyrastá budova vyrovnávajúcej nádrže, oproti v dlhom rade za sebou sa ťahá sústava desiatich studní s hĺbkou 60 metrov. Hĺbka studní tohto podzemného zdroja zaručuje, že ani nízka hladina Dunaja neovplyvní plynulú dodávku vody hovorí Ing Karol Kučera a do tretice sa k pracovníkom bratislavských Vodární a kanalizácií pridáva aj Ing Boris Štefanek, ktorý nás pozýva prezrieť si technologické zariadenia umiestnené v osobitnej budove. Tieto spolu so studňami a vyrovnávajúcou nádržou vytvárajú jeden celok. Sústava citlivých prístrojov presne a spoľahlivo dávkuje množstvo chlóru do vody podľa nariadení hygienika. Ak si pri slove studňa predstavíte ten klasický typ iste sa zmýlite tu ju tvorí vlastne menšia budova so samostatným technologickým zariadením, ktoré je schopné vyťažiť sto litrov za sekundu. Pri desiatich dokončených studniach to znamená tisíc litrov vody, z ktorých polovica putuje do vodovodnej siete. Aj keď komplex Rusovce-Ostrovné lúčky ešte nie je celkom hotový, prvá sústava studní zásobí mestský sektor Petržalku spomínaným množstvom vody. Po úplnom dokončení bude prúdiť voda z Ostrovných lúčok nielen v Petržalke ale cez potrubia ktoré vedú mostom SNP a v budúcnosti diaľnično-železničným mostom aj pre obyvateľov na ľavom brehu. Po dokončení výstavby bude v Petržalke žiť okolo 140 000 obyvateľov, preto perspektívne rátajú s rozšírením ťažby z tohto dostatočne bohatého podzemného zdroja.
PRE ZLEPŠENIE SITUÁCIE
zásobovania hlavného mesta SSR vodou však Ostrovné lúčky nie sú jediným riešením. Od Ing Antona Lacku výrobného námestníka bratislavského podniku Vodárne a kanalizácie sa dozvedáme, že stavba vodojemu na Bôriku so svojimi 48 tisíc m3 vody tiež podstatne pomôže odstrániť problémy so zásobovaním rastúceho mesta. Aj nová čerpacia stanica v Podunajských Biskupiciach by mala zlepšiť situáciu najmä vo východnej oblasti mesta hovorí Ing A Lacko. Stanica v Podunajských Biskupiciach sa stane dôležitým bodom na spojenie s vodnými zdrojmi Šamorín a Kalinkovo a na druhej strane zasa s Pečenským lesom, Kapitulským poľom a Ostrovnými lúčkami. Pracujúci Vodohospodárskych stavieb by mali čerpaciu stanicu Biskupice odovzdať v roku 1985.
PLYTVAŤ VODOU SI NEMÔŽEME DOVOLIŤ
V rozhovore s Ing A Lackom sme sa zaoberali aj aktuálnou otázkou šetrenia a hospodárneho zaobchádzania s vodou. Okrem najčastejších prípadov napríklad umývanie riadu pod tečúcou vodou, kúpanie sa v plných vaniach a pod pripomína Ing Lacko i ďalší závažný problém, ktorý často zapríčiňuje zbytočné unikanie vody. Pri každej staršej či novej potrubnej sieti sú na určených miestach ulíc poklopy. Majú byť viditeľné a dostupné aby ich v prípade potreby mohli otvoriť a tak sprístupniť poškodené miesto. Stáva sa však, že pri nových úpravách ciest stavbári jednoducho poklopy zalejú asfaltom. Spôsobujú tým zbytočné komplikácie - presné miesto sa ťažšie hľadá a samozrejme treba zbytočne kopať často aj úplne nový povrch cesty. K zbytočnému unikaniu vody dochádza pri poruchách inštalácie batérií. Pri splachovaní si možno ani neuvedomujeme, že z nádrže odchádza 10 litrov vody hoci na novších typoch páčkou či piestom môžeme množstvo vody regulovať. Iste príkladov nešetrnej manipulácie s vodou je oveľa viac. Netreba ich ďalej vymenúvať dôležité je uvedomiť si, že záleží iba na nás aby sme sa zbavili egoizmu a väčšmi sa riadili slovami všetko s mierou.
Nove zdroje zlepšia situáciu v zásobovaní. Z Ostrovných lúčok do Petržalky i mesta. Hospodárne s každou kvapkou. Voda patrí k prírodným zdrojom s ktorými treba efektívne hospodáriť, lebo ona na rozdiel od iných je nenahraditeľná. Rieky pretekajúce mestami a dedinami sú zvyčajne jediným zdrojom vody, ktorý zásobuje obyvateľstvo. Okrem nich máme ešte aj podzemné vodné zdroje. Keď klesne voda v Dunaji obyvatelia Bratislavy zaznamenajú tento prírodný jav, berú ho ako fakt no pre pracovníkov vodární je signálom k pohotovosti. Nepriaznivý je už stav 250 cm. Ak klesne na 150 cm je situácia kritická pre všetky čerpacie stanice najmä vtedy ak už aj za normálnych podmienok kapacitne nestačia.
ODKIAĽ ČERPÁME VODU
Z ostrovčeka Sihoť v Karlovej Vsi dodávajú Bratislavčanom 1200 l vody z Pečeňského lesa na pravom brehu Dunaja odkiaľ zásobujú predovšetkým Petržalku 350 l vody a z Kapitulského poľa 60 litrov údaje predstavujú priemer litrov za sekundu. Devín zásobuje vodný zdroj Sedláčkov ostrov, samostatné vodné zdroje majú Rusovce, Čuňovo, Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica. Pre plynulú dodávku vypomáhajú Bratislave zdroje v Šamoríne 500 l/s a v Kalinkove 800 l/s. Bratislave na pravom brehu Dunaja pribudol nový veľký bytový komplex dnes už so 60 tisíc obyvateľmi čím sa požiadavka na pitnú vodu znásobila. V kritických situáciách postihoval nedostatok vody nielen vyššie poschodia obytných domov v meste na ľavom brehu ale aj toto nové mesto v meste.
NOVÉ STUDNE NA PRAVOM BREHU
Posledné domy Rusoviec zostali za nami. Z auta sledujeme cestu, ktorú z jednej strany lemujú lužné lesy z druhej rovina. Zabočíme do lesov prechádzame popri pekne sfarbenom jazere bývalom bagrovisku. V lete sa sem ľudia chodievali kúpať vysvetľuje Ing Vojtech Marek z bratislavských Vodární a kanalizácií. Dnes je tu prísny zákaz kúpania kvôli neďalekému vodnému zdroju. Je nám ľúto jazera i pekného prostredia, ale príčiny ktoré nám vzápätí Ing V Marek predkladá presviedčajú, že z hygienických dôvodov z hľadiska kvality vody je dodržiavanie zákazu veľmi dôležité.
Prichádzame na voľné priestranstvo medzi listnatými stromami. Vládne tu ešte stavbársky ruch. Pred nami vyrastá budova vyrovnávajúcej nádrže, oproti v dlhom rade za sebou sa ťahá sústava desiatich studní s hĺbkou 60 metrov. Hĺbka studní tohto podzemného zdroja zaručuje, že ani nízka hladina Dunaja neovplyvní plynulú dodávku vody hovorí Ing Karol Kučera a do tretice sa k pracovníkom bratislavských Vodární a kanalizácií pridáva aj Ing Boris Štefanek, ktorý nás pozýva prezrieť si technologické zariadenia umiestnené v osobitnej budove. Tieto spolu so studňami a vyrovnávajúcou nádržou vytvárajú jeden celok. Sústava citlivých prístrojov presne a spoľahlivo dávkuje množstvo chlóru do vody podľa nariadení hygienika. Ak si pri slove studňa predstavíte ten klasický typ iste sa zmýlite tu ju tvorí vlastne menšia budova so samostatným technologickým zariadením, ktoré je schopné vyťažiť sto litrov za sekundu. Pri desiatich dokončených studniach to znamená tisíc litrov vody, z ktorých polovica putuje do vodovodnej siete. Aj keď komplex Rusovce-Ostrovné lúčky ešte nie je celkom hotový, prvá sústava studní zásobí mestský sektor Petržalku spomínaným množstvom vody. Po úplnom dokončení bude prúdiť voda z Ostrovných lúčok nielen v Petržalke ale cez potrubia ktoré vedú mostom SNP a v budúcnosti diaľnično-železničným mostom aj pre obyvateľov na ľavom brehu. Po dokončení výstavby bude v Petržalke žiť okolo 140 000 obyvateľov, preto perspektívne rátajú s rozšírením ťažby z tohto dostatočne bohatého podzemného zdroja.
PRE ZLEPŠENIE SITUÁCIE
zásobovania hlavného mesta SSR vodou však Ostrovné lúčky nie sú jediným riešením. Od Ing Antona Lacku výrobného námestníka bratislavského podniku Vodárne a kanalizácie sa dozvedáme, že stavba vodojemu na Bôriku so svojimi 48 tisíc m3 vody tiež podstatne pomôže odstrániť problémy so zásobovaním rastúceho mesta. Aj nová čerpacia stanica v Podunajských Biskupiciach by mala zlepšiť situáciu najmä vo východnej oblasti mesta hovorí Ing A Lacko. Stanica v Podunajských Biskupiciach sa stane dôležitým bodom na spojenie s vodnými zdrojmi Šamorín a Kalinkovo a na druhej strane zasa s Pečenským lesom, Kapitulským poľom a Ostrovnými lúčkami. Pracujúci Vodohospodárskych stavieb by mali čerpaciu stanicu Biskupice odovzdať v roku 1985.
PLYTVAŤ VODOU SI NEMÔŽEME DOVOLIŤ
V rozhovore s Ing A Lackom sme sa zaoberali aj aktuálnou otázkou šetrenia a hospodárneho zaobchádzania s vodou. Okrem najčastejších prípadov napríklad umývanie riadu pod tečúcou vodou, kúpanie sa v plných vaniach a pod pripomína Ing Lacko i ďalší závažný problém, ktorý často zapríčiňuje zbytočné unikanie vody. Pri každej staršej či novej potrubnej sieti sú na určených miestach ulíc poklopy. Majú byť viditeľné a dostupné aby ich v prípade potreby mohli otvoriť a tak sprístupniť poškodené miesto. Stáva sa však, že pri nových úpravách ciest stavbári jednoducho poklopy zalejú asfaltom. Spôsobujú tým zbytočné komplikácie - presné miesto sa ťažšie hľadá a samozrejme treba zbytočne kopať často aj úplne nový povrch cesty. K zbytočnému unikaniu vody dochádza pri poruchách inštalácie batérií. Pri splachovaní si možno ani neuvedomujeme, že z nádrže odchádza 10 litrov vody hoci na novších typoch páčkou či piestom môžeme množstvo vody regulovať. Iste príkladov nešetrnej manipulácie s vodou je oveľa viac. Netreba ich ďalej vymenúvať dôležité je uvedomiť si, že záleží iba na nás aby sme sa zbavili egoizmu a väčšmi sa riadili slovami všetko s mierou.
V lete 1982 VZ Ostrovné lúčky boli stále v provizóriu s odvádzaním 500 l/s (0.5 m3/s) vody pre Bratislavu. Aj napriek suchu, ktoré trápilo obyvateľov a zvýšenému odberu vody(napr. za nedelu bola spotreba 270 tisíc m3 vody), obyvatelia mali vody dostatok.
Obyvatelia využili teplé počasie aj na kúpanie sa na Čunovských jazerách aj napriek zákazu.
Čo však bolo zlé, bolo to, že si tu umývali svoje vozidlá, vymieňali olej a starý vypúšťali kde im prišlo na um. Bolo to dosť nezodpovedné konanie, ak by sa VZ znečistil mohol by sa zavrieť, čo by bol veľký problém pre Bratislavu.
08.06.1982 - Horúčavy nevyparili vodu
--bety--
Večerník č.111
Zásobenie Bratislavy je plynulé
S uľahčením sme privítali síce krátky, no o to výdatnejší dážď, ktorý po niekoľkých dňoch úmorných horúčav zapôsobil ako osviežujúci balzam nielen na smädnú zem, vegetáciu, ale aj na ľudí. Po dlho očakávanej spŕške dažďových kvapiek však dnes - na Medarda - opäť vysvitlo slniečko. Všetko nasvedčuje tomu, že v najbližších dňoch svoju páľavu nezmierni. Zem si teda bude žiadať vodu, ktorú jej budeme môcť dopriať jedine z vodovodného kohútika, ako tomu bolo v uplynulých dňoch.
Aká je v súčasnosti situácia v zásobovaní vodou v našom meste, o tom nás informoval vo Vodárňach a kanalizáciách vedúci prevádzky vodovodov v Bratislave Ing. Vojtech Marek.
Zásobovanie Bratislavy vodou je v súčasnosti pomerne dobré. Najmä vďaka provizórnej prevádzke vodného zdroja Rusovce-Ostrovné lúčky, ktorý dodáva do vodovodnej siete okolo 500 litrov vody za sekundu. Napriek tomu nesmieme obísť skutočnosť, že vysoké teploty sa dosť výrazne odrazili na odbere vody. Napríklad v piatok bol odber až 270 tisíc a v nedeľu 250 tisíc kubických metrov vody, hoci priemerný odber sa pohybuje okolo 240 tisíc kubických metrov vody za deň. Občania doteraz ešte nemali dôvod sťažovať sa na nedostatok vody, i keď nie je vylúčené, že pri zvýšenom odbere, najmä vo večerných hodinách, sa na rozhraní tlakových pásiem môže znížiť tlak vody,"
No predsa je tu čosi, s čím vo vodárňach a kanalizáciách nie sú spokojní - nedisciplinovanosť občanov. I napriek prísnemu zákazu sa chodia kúpať na bagrovisko v blízkosti vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky. A keby sa tu len kúpali! Horšie je, že podaktorí využívajú toto miesto na údržbu svojich vozidiel a vymieňanie oleja(!!), ktorý vypúšťajú, kde im zíde na um. Uvedomujú si vôbec, čo znamená ich počínanie pre podzemné vody? Alebo je im úplne jedno, že sa voda v studniach znehodnotí a vodný zdroj bude treba uzavrieť? Bola by to naozaj nesmierna škoda, a nielen preto, že práve vďaka tomuto vodnému zdroju aj cez najväčšie horúčavy tečie z našich vodovodov prúd osviežujúcej tekutiny.
Zásobenie Bratislavy je plynulé
S uľahčením sme privítali síce krátky, no o to výdatnejší dážď, ktorý po niekoľkých dňoch úmorných horúčav zapôsobil ako osviežujúci balzam nielen na smädnú zem, vegetáciu, ale aj na ľudí. Po dlho očakávanej spŕške dažďových kvapiek však dnes - na Medarda - opäť vysvitlo slniečko. Všetko nasvedčuje tomu, že v najbližších dňoch svoju páľavu nezmierni. Zem si teda bude žiadať vodu, ktorú jej budeme môcť dopriať jedine z vodovodného kohútika, ako tomu bolo v uplynulých dňoch.
Aká je v súčasnosti situácia v zásobovaní vodou v našom meste, o tom nás informoval vo Vodárňach a kanalizáciách vedúci prevádzky vodovodov v Bratislave Ing. Vojtech Marek.
Zásobovanie Bratislavy vodou je v súčasnosti pomerne dobré. Najmä vďaka provizórnej prevádzke vodného zdroja Rusovce-Ostrovné lúčky, ktorý dodáva do vodovodnej siete okolo 500 litrov vody za sekundu. Napriek tomu nesmieme obísť skutočnosť, že vysoké teploty sa dosť výrazne odrazili na odbere vody. Napríklad v piatok bol odber až 270 tisíc a v nedeľu 250 tisíc kubických metrov vody, hoci priemerný odber sa pohybuje okolo 240 tisíc kubických metrov vody za deň. Občania doteraz ešte nemali dôvod sťažovať sa na nedostatok vody, i keď nie je vylúčené, že pri zvýšenom odbere, najmä vo večerných hodinách, sa na rozhraní tlakových pásiem môže znížiť tlak vody,"
No predsa je tu čosi, s čím vo vodárňach a kanalizáciách nie sú spokojní - nedisciplinovanosť občanov. I napriek prísnemu zákazu sa chodia kúpať na bagrovisko v blízkosti vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky. A keby sa tu len kúpali! Horšie je, že podaktorí využívajú toto miesto na údržbu svojich vozidiel a vymieňanie oleja(!!), ktorý vypúšťajú, kde im zíde na um. Uvedomujú si vôbec, čo znamená ich počínanie pre podzemné vody? Alebo je im úplne jedno, že sa voda v studniach znehodnotí a vodný zdroj bude treba uzavrieť? Bola by to naozaj nesmierna škoda, a nielen preto, že práve vďaka tomuto vodnému zdroju aj cez najväčšie horúčavy tečie z našich vodovodov prúd osviežujúcej tekutiny.
V roku 1982 bol uverejnený ďalší výskum kvality vody kde sa spomínajú aj Čunovské jazerá a namerané hodnoty kvality ich vody. Skúmali sa hlavne štrkoviská ako napr Draždiak a Zrkadlový háj, kde sa predpokladalo rekreačné využitie.
Testovalo sa raz mesačne od septembra 1980 do marca 1981 a Čunovské jazerá boli po prvom testovaní vylúčené už kvôli zákazu kúpania.
O jazerách na pravej strane Dunaja sa písalo že sú infiltrované podzemnou vodou pochadzajúcou z Dunaja, umiestnené v lužnom lese, majú poloprírodný ekosystém a vplývala na nich negatívne výstavba a nedisciplinovanosť obyvateľov a organizácií.
Zaujímavý je stav jazier po letnej sezóne v roku 1980, kde sa jazerá testovali napr. na prítomnosť NH4 a enterobaktérií čo znamená fekálne znečistenie. Zatiaľ čo NH4 bolo v Čunovských jazerách jedným z najväčších, množstvo enterobaktérií patrilo k priemeru.
01.10.1982 - POSÚDENIE VHODNOSTI VODY JAZIER V OBLASTI PETRŽALKY NA REKREAČNÉ ÚČELY
Vladimír Krčméry ml., Angelika Bajužíková
Bratislavské lekárske listy č.4 zväzok 78
Na pravej strane Dunaja, v mestskej časti Petržalka, vyrastá veľký urbanizačný komplex pre 150 000 obyvateľov Bratislavy. Rozhodli sme sa vyšetriť niektoré hygienické ukazovatele povrchovej vody v jazerách tejto lokality: Draždiak, Zrkadlový háj, Chorvátske rameno, Čuňovo. Uvedené jazerá využívajú obyvatelia sídlisk na kúpanie, pričom sa voda v týchto jazerách doteraz z hygienickej stránky nevyšetrovala, okrem lokality Čuňovo roku 1976 a 1978 (Daubner, 1978), ktorá je súčasťou ochranného pásma vodného zdroja Rusovce a jej rekreačné využitie neprichádza do úvahy. Všetky jazerá vznikli ako bagroviská v rokoch 1950-1970 a sú naplnené infiltrovanou podzemnou vodou dunajského pôvodu. Jazerá sú lokalizované v Južnom lese ako súčasť poloprírodného ekosystému (Asoc. Salici-Populetum, A. Fraxino-Ulmeto-Quercum), ktorý negatívne antropogénne ovplyvňuje najmä výstavba a nedisciplinovanosť organizácií a jednotlivcov (Krčméry, 1980).
Spomenuté zásahy do ekosystému nás viedli k vyšetreniu vody, k zhodnoteniu negatívnych zásahov, vplyvov znečistenia na posúdenie vhodnosti povrchových (lentických) vôd na rekreáciu z hygienického hľadiska. Problém je zvlášť aktuálny v čase schvaľovania projektu rekreačného areálu Draždiak. V poslednom čase bolo u nás i v zahraničí zaznamenaných mnoho ochorení v súvislosti s kontaktom s povrchovou vodou. Okrem tradičných bakteriálnych infekcií spôsobených Staphylococcus aureus - zápaly slizníc, pokožky, očných spojoviek, infekcie močových ciest, zápaly vonkajšieho zvukovodu - (Pseudomonas aeruginosa) boli zaznamenané salmonellózy (Metz, 1980) i shigellózy z kúpania (Rosenberg, 1976). Čoraz častejšie sa vyskytujú črevné infekcie zapríčinené baktériami zo skupiny tzv. podmienených patogénov, ktorým sa nepripisoval pre vznik infekcie pri rekreácii väčší význam (z čeľade Enterobacteriaceae: Escherichia coli, Enterobacter, Citrobacter, Klebsiella, Yersinia enterocolitica, Proteus (Štěpánek a kol., 1979; Knittel a spol., 1977 a i); gramnegativne nefermentujúce paličky (1); fekálne streptokoky. Do úvahy prichádzajú aj pôvodcovia niektorých antropozoonóz-leptospiröz, tularémie, prípadne aj iných; vírusy, Protozoa a helminty (Červa, 1973; Mayr, 1980), kvasinky z rodu Candida aj pôvodcovia niektorých mykotických a parazitárnych ochorení.
Zdravotné nebezpečenstvo z povrchovej vody nemožno podceňovať. Ako príklad možno uviesť štatistický údaj z roku 1972 z USA, keď z celkového počtu tvorili ochorenia v súvislosti s kontaktom s povrchovou vodou (Merson a spol.. 1972) 8%.
Materiál a metódy
Vzorky povrchovej vody sme vyšetrovali 1-krát mesačne v období september 1980 do apríla 1981, podľa ČSN 830 530-32. Každé vyšetrenie pozostávalo z makroskopickej obhliadky stavu brehov, hladiny a okolitého biotopu. Hodnotili sme organoleptické ukazovatele a fyzikálne ukazovatele: farbu, zákal, zápach, teplotu, pH, priehľadnosť. Z chemických ukazovateľov sme vyšetrovali oxidovateľnosť, kvantitatívne amoniak, dusitany, dusičnany ako indikátory fekálneho znečistenia, chloridy a fosforečnany. Pri biologickom vyšetrení vzoriek vody sme určovali počet konzumentov a producentov, stupeň saprobity a trofie. Pri mikrobiologickom vyšetrení sme kvantitatívne hodnotili Finterobacteriacese a fekálne streptokoky ako indikátory fekálneho znečistenia; heterotrofné baktérie, kultivované pri 20 °C a pri 37°C -ako indikátory všeobecného znečisťovania vôd. Kvalitatívne sme určovali druhové zastúpenie z čelade Enterobacteriaceae a iných klinicky významných gramnegatívnych baktérií rozmnožovaním v tekutých pôdach podľa ČSN 830 531; kultiváciou na Endovej a Mc Conkeyovej pôde a dalšou identifikáciou biochemickými metódami pomocou systémov Enterotube (Roche), Api-R 20 E a Minitek (BBL). Tieto systémy - u nás dosiaľ málo používané -umožňujú s veľkou časovou úsporou identifikovať bakteriálne kmene s presnosťou na 94-96% (Chester a Cleary, 1980), Použili sme tieto biochemické testy: tvorba ornitíndekarboxylázy a lyzíndekarbosylázy (ODC, LDC), ?-galaktozidázy (ONPG); arginíndehydrolázy (ADH); utilizácia citrátu (CTT); tvorbu sírovodíka (HS); ureázy (URE); tryptofándeaminázy, resp. fenylalanínu (TDA), (PA); indolu (IND); Voges Proskauerova reakcia (VP); tvorba sacharolytických enzýmov rôznych substrátov -glukózy (GLU) v aeróbnom i anaeróbnom prostredí, sacharózy (SUC), laktózy (RAC), inozitolu (INO), rhamnózy (RHA), xylózy (XYL), dulcitolu (DUL), arabinózy (ARA), škrobu (STARCH), manózy (MAN), sorbitolu (SOR), amygdalínu (AMY), melibiózy (MEL), malonátu (MAL), želatíny (GEL); schopnosť redukovať dusičnany na dusitany (N2, NIT); cytochrómoxidázový test.
Široká paleta testov umožnila identifikovať kmene, ktoré počas svojho pobytu vo vonkajšom prostredí značne pomenili svoje vlastnosti.
Po prvom vyšetrení sme zo sledovania vylúčili jazerá Čuňovo (Č1 a Č2), kde bol vyhlásený zákaz kúpať, pretože spadajú do ochrannej oblasti vodného zdroja; aj Chorvátske rameno a jazerá D2, D3 pre sústavné znečisťovanie a nevhodný biotop, nevyhovujúce organoleptické vlastnosti vody, vypúšťanie odpadových vôd. Pre rekreačné využitie prichádzajú do úvahy jazerá Zrkadlový háj (Z) a Draždiak (D), ktoré sme raz mesačne vyšetrovali.
Výsledky a diskusia.
Na určovanie kvality povrchovej vody pre rekreačné účely nie je doteraz prijatá jednotná norma. Preto sme sa pri formulovaní výsledkov orientovali návrhmi z ČSSR i zo zahraničia. Výsledky organoleptických a fyzikálnych vyšetrení vody v lokalite D1, a Z sa pohybovali okrem zisteného makroskopického znečistenia vody v mesiacoch XI-XII 1980 v medziach odporúčanej normy (Rolný, 1973). Povrchová voda na rekreačné účely má mať optimálnu teplotu 16-22 °C, priehľadnosť nad 0,5 m, má byť bez cudzorodého a odpudzujúceho zápachu, s pH od 5,5 do 9, oxidovateľnosť do 5 mg O?/l vody. Obsah amoniaku (NH4+, do 1 mg/l, dusičnanov do 30 mg/l, chloridy do 100 mg/l, má byť bez ropných produktov, počet heterotrofných zárodkov, ktoré rastú pri 37 °C, nemá presahovať hranicu 3000/ml; Enterobacteriaceae do 20 000/l; fekálnych streptokokov 1000/l, E. coli 5000/l. Vo vode nemajú byť patogénne baktérie a Protozoa.
Výsledky chemických rozborov sú uvedené v tabuľke 1. Ako je z tabuľky zrejmé, v D1 sme zistili v priemere 2,7 mg NH4+/l počas celého obdobia, pričom odporúčaná najvyššia prípustná hodnota u nás je 1 mg NH4+/l vody. Zvýšené hodnoty NH4+, svedčia o čerstvom fekálnom znečisťovaní vody v tejto lokalite v období zimných mesiacov. V decembri 1980 sa zistilo 5,16 mg NH4+/l a v januári 1981 až 6,76 mg NH4+/l. Zvýšené hodnoty boli aj v mesiacoch IX-X, čo je zrejme odrazom intenzívneho využívania vody v kúpacej sezóne. Z ostatných chemických ukazovateľov boli mierne zvýšené hodnoty chloridov v jarných mesiacoch v oboch sledovaných lokalitách (105, resp. 110 mg/l -- odporúčaná hodnota je 100 mg/l), ako aj organických látok, určených nepriamo (oxidovateľnosť) v mesiacoch IV a XII v Z. V novembri a začiatkom decembra boli skládky odpadov nasypané pod hladinou vody v D1, ako aj skládka smeti priamo na západnom brehu lokality.
O masívnom znečistení jazera stavebnou organizáciou svedčí aj mikrobiologický rozbor vody. Zvýšené hodnoty NH4+ korelovali so zvýšením počtu heterotrofných baktérií (tab. 2), ako aj ostatných mikrobiologických ukazovateľov.
Priemerný počet baktérií Enterobacteriaceae v 1 litri vody bol 40 000 (D1), resp. 60.000 (v Z). Maximálne hodnoty boli v zimných mesiacoch - 1 580 000 v D1. a 7 000 000 v Z v 1 litri vody. To svedčí o masívnej kontaminácii staveniskovým, smetištným a fekálnym odpadom nedisciplinovanými jednotlivcami stavebných organizácii. Po kúpacej sezóne 1980 boli tiež zvýšené počty baktérií z čeľade Enterobacteriaceae. Počty heterotrofných baktérií, ktoré vyrástli pri 20°C 37°C, ako aj fekálnych streptokokov boli uspokojivé. Odporúčaná hodnota 20 000 Enterobacteriaceae/l vody pre ČSSR (Rolný, 1973) bola prekročená v 66% vzoriek v D1 a v 37% vzoriek v lokalite Z.
Jednorazové chemické a mikrobiologické rozbory povrchovej vody z D1 a Z v októbri 1980 sme porovnali s rozbormi ostatných povrchových vôd v Bratislave po kúpacej sezóne, ktoré majú podobný pôvod a charakter: petržalské jazerá D2, D3, Čuňovo, Chorvátske rameno, Štrkovec, Trávniky, Kuchajda, Železná studnička, Vajnory, Zlaté piesky. Výsledky sú uvedené v tabuľke 3. Zistili sme vyšší obsah indikátorov čerstvého fekálneho znečistenia v sledovaných lokalitách D1 a Z, ktoré sa považujú za prvoradé - ide o obsah NH4+ a počet Enterobacteriaceae. Ich úroveň bola blízka hodnotám v dunajskej vode. K podobným záverom možno dospieť aj pri porovnaní hodnôt D1 a Z s existujúcimi údajmi z minulosti - z rozboru jazier Čuňovo (Daubner, 1978) na Podunajskej nížine (Verešíková, 1973) a jazier charakteru štrkovísk v NSR (Wolff, 1980). Ak porovnávame výsledky rozborov s odporúčanou hodnotou u nás (Rolný, 1973), NSR WHO (Albrecht, 1976; Rosenberg, 1976), hodnota indexu coli 20 000, resp. 10 000 – je prekročená prakticky vo všetkých sledovaných povrchových vodách.
Kvalitatívnym mikrobiologickým rozborom zastúpenia baktérií z čeľade Enterobacteriaceae vo vzorkách povrchovej vody D1 a Z sme zistili prevládanie podmienene patogénnych druhov. Nevykultivovali sme Salmonellae, na rozdiel od Shigellae, ktoré sa povrchových vodách zisťujú menej frekventovane. Hojne bol zastúpený rod Enterobacter, Escherichia a Klebsiella (tab. 4), z čeľade Vibrionaceae rod Aeromonas. Vykultivovali sme Pseudomonas aeruginosa, Cl. Perfringens. Stafylokoky a enterokoky sme bližšie neurčovali. Uskutočnili sme biotypovú validizáciu klinicky významnejších druhov baktérií, vykultivovaných z povrchovej vody D1, a Z (tab. 5). Prekvapujúci bol pomerne vysoký biotypový prierser 418 z odberov z jazera Z, ktorý súvisel s častým výskytom baktérií s odchylnými biochemickými vlastnosťami, t.j. s vysokou aberáciou, čo svedčí o dlhšom pobyte druhov v zmenenom prostredí oproti ich pôvodnému (tráviaci trakt). Tieto úvahy potvrdzuje zistenie nízkeho biotypového priemeru 20 v uvedenej lokalite v odberoch tesne po kontaminácii v decembri 1980. V jazere D1 bol pomerne široký interval biotypových hodnôt, z čoho možno usudzovať na sústavné znečisťovanie tejto lokality. Rozsah aberácie biochemických vlastností pri klinicky významných druhoch baktérií, vykultivovaných z povrchovej vody D1 a Z, je uvedený v tabuľke 6. Najčastejšími vlastnosťami, ktorých sa druhy odlišovali od typických klinických druhov, ako vyplýva z tabuľky 6, boli: tvorba ureázy, indolu, lyzindekarboxylázy a utilizácia citrátu. Aberácia jednotlivých biochemických vlastnosti, najmä jej hygienický a indikačný význam, sa stáva predmetom výskumu mnohých autorov (Sayler a spol., 1975; Sečkárová a spol., 1980 a iní). Napriek rozdielnym mienkam sa autori zhodujú v názoroch, že pozmenené biochemické vlastnosti kmeňov z vonkajšieho prostredia sú sprevádzané zmenenou rezistenciou na antibiotiká, zvýšenou, resp. zníženou virulenciou, čo sťažuje nielen identifikáciu, ale aj terapiu (Kelch a Lee, 1978; Sečkárová a spol., 1980). Zvýšené osídľovanie vonkajšieho prostredia pôvodne klinickými druhmi z rodu Klebsiella potvrdzujú aj Knittel a spol. (1977), inými menej typickými druhmi Sayler a spol. (1975). Spomínaní autori, ako aj Wolf a spol. (1980) konštatujú veľké sezónne rozdiely v počtoch baktérií fekálneho pôvodu. Naše údaje, získané vyšetrením jazier D1 a Z svedčia o zvýšenom znečisťovaní vody počas kúpacej sezóny. Ďalšie výkyvy boli zapríčinené znečisťovaním stavebným i smetiskovým odpadom. Menej obvyklý bol nález Shigellae (podobne uvádza Rosenberg, 1976), neizolovali sme napriek očakávaniu Salmonellae.
Súhrn
Na posúdenie možnosti využitia jazier na rekreačné účely v mestskej časti Bratislavy, kde vyrastá veľký urbanizačný komplex, autori hodnotili makroskopický stav brehov, hladiny a okolitého biotopu; organoleptické, fyzikálne a chemické ukazovatele kvality povrchovej vody. Mikrobiologické ukazovatele vyšetrovali systémami Minitek, API a Enterotube.
V rozboroch, v čase mimo kúpacej sezóny od septembra 1980 do apríla 1981, boli niekoľkonásobne prekročené odporúčané hodnoty indikátorov fekálneho znečistenia – z chemických ukazovateľov hlavne hodnoty NH4+ (Cl-, organické látky), z mikrobiologických ukazovateľov predovšetkým počet Enterobacteriaceae. Výsledky poukazujú na nevhodnosť jazier v sezóne 1981 na kúpanie. Autori navrhujú zaviesť opatrenia na zamedzenie znečisťovania lokality.
Tabuľka 1
Výsledky chemického vyšetrenia povrchovej vody jazier Draždiak (D1), Zrkadlový háj (Z) v období mimo sezóny (september 1980-april 1981)
Návrh normy ČSSR, NSR, WHO podľa Rolného, 1973; Rosenberga, 1976: Quentina, 1980, Havemeistra, 1980
Tabuľka 2
Výsledky mikrobiologického vyšetrenia povrchovej vody jazier D1, a Z v období september 1980-apríl 1981 (kvantitatívne ukazovatele)
Najvyššie odporúčané hodnoty : heterotrofné bakt. (rastúce pri 37 °C) NSR do 1000/ml, ČSSR do 3000/ml; NSR aj ČSSR do 100/100 ml; Enterobacteriaceae ČSSR do 2000/100 ml, WHO do 1000/100 ml, NSR odporúčané do 500/100 ml, najvyššie prípustné hodnoty do 10 000/100 ml (Rolný, 1973; Rosenberg, 1976; Havemeister, 1980).
Tabuľka 3
Porovnanie výsledkov chemického a mikrobiologického vyšetrenia jazier D1 a Z s ostatnými bratislavskými jazerami (stav po kúpacej sezóne 1980)
Tabuľka 4
Porovnanie percentuálneho zastúpenia rodov čeľade Enterobacteriaceae vykultivovaných z povrchových vôd lokalít v Petržalke (Draždiak, Zrkadlový háj) a z Dunaja (Tržilová, 1978)
Tabuľka 5
Biotypová validizácia klinicky významnejších druhov baktérií vykultivovaných z povrchovej vody D1 a Z (IX. - IV. 1980-1)
Tabuľka 6
Rozsah aberácie biochemických vlastností pri klinicky významných druhoch baktérií vykultivovaných zo vzoriek povrchových vôd z lokalít D1 a Z za obdobie IX/80 IV/81
152 kmeňov vyšetrovaných
2200 vlastnosti vyšetrených
243 vlastností bolo pozmenených (11%)
Na pravej strane Dunaja, v mestskej časti Petržalka, vyrastá veľký urbanizačný komplex pre 150 000 obyvateľov Bratislavy. Rozhodli sme sa vyšetriť niektoré hygienické ukazovatele povrchovej vody v jazerách tejto lokality: Draždiak, Zrkadlový háj, Chorvátske rameno, Čuňovo. Uvedené jazerá využívajú obyvatelia sídlisk na kúpanie, pričom sa voda v týchto jazerách doteraz z hygienickej stránky nevyšetrovala, okrem lokality Čuňovo roku 1976 a 1978 (Daubner, 1978), ktorá je súčasťou ochranného pásma vodného zdroja Rusovce a jej rekreačné využitie neprichádza do úvahy. Všetky jazerá vznikli ako bagroviská v rokoch 1950-1970 a sú naplnené infiltrovanou podzemnou vodou dunajského pôvodu. Jazerá sú lokalizované v Južnom lese ako súčasť poloprírodného ekosystému (Asoc. Salici-Populetum, A. Fraxino-Ulmeto-Quercum), ktorý negatívne antropogénne ovplyvňuje najmä výstavba a nedisciplinovanosť organizácií a jednotlivcov (Krčméry, 1980).
Spomenuté zásahy do ekosystému nás viedli k vyšetreniu vody, k zhodnoteniu negatívnych zásahov, vplyvov znečistenia na posúdenie vhodnosti povrchových (lentických) vôd na rekreáciu z hygienického hľadiska. Problém je zvlášť aktuálny v čase schvaľovania projektu rekreačného areálu Draždiak. V poslednom čase bolo u nás i v zahraničí zaznamenaných mnoho ochorení v súvislosti s kontaktom s povrchovou vodou. Okrem tradičných bakteriálnych infekcií spôsobených Staphylococcus aureus - zápaly slizníc, pokožky, očných spojoviek, infekcie močových ciest, zápaly vonkajšieho zvukovodu - (Pseudomonas aeruginosa) boli zaznamenané salmonellózy (Metz, 1980) i shigellózy z kúpania (Rosenberg, 1976). Čoraz častejšie sa vyskytujú črevné infekcie zapríčinené baktériami zo skupiny tzv. podmienených patogénov, ktorým sa nepripisoval pre vznik infekcie pri rekreácii väčší význam (z čeľade Enterobacteriaceae: Escherichia coli, Enterobacter, Citrobacter, Klebsiella, Yersinia enterocolitica, Proteus (Štěpánek a kol., 1979; Knittel a spol., 1977 a i); gramnegativne nefermentujúce paličky (1); fekálne streptokoky. Do úvahy prichádzajú aj pôvodcovia niektorých antropozoonóz-leptospiröz, tularémie, prípadne aj iných; vírusy, Protozoa a helminty (Červa, 1973; Mayr, 1980), kvasinky z rodu Candida aj pôvodcovia niektorých mykotických a parazitárnych ochorení.
Zdravotné nebezpečenstvo z povrchovej vody nemožno podceňovať. Ako príklad možno uviesť štatistický údaj z roku 1972 z USA, keď z celkového počtu tvorili ochorenia v súvislosti s kontaktom s povrchovou vodou (Merson a spol.. 1972) 8%.
Materiál a metódy
Vzorky povrchovej vody sme vyšetrovali 1-krát mesačne v období september 1980 do apríla 1981, podľa ČSN 830 530-32. Každé vyšetrenie pozostávalo z makroskopickej obhliadky stavu brehov, hladiny a okolitého biotopu. Hodnotili sme organoleptické ukazovatele a fyzikálne ukazovatele: farbu, zákal, zápach, teplotu, pH, priehľadnosť. Z chemických ukazovateľov sme vyšetrovali oxidovateľnosť, kvantitatívne amoniak, dusitany, dusičnany ako indikátory fekálneho znečistenia, chloridy a fosforečnany. Pri biologickom vyšetrení vzoriek vody sme určovali počet konzumentov a producentov, stupeň saprobity a trofie. Pri mikrobiologickom vyšetrení sme kvantitatívne hodnotili Finterobacteriacese a fekálne streptokoky ako indikátory fekálneho znečistenia; heterotrofné baktérie, kultivované pri 20 °C a pri 37°C -ako indikátory všeobecného znečisťovania vôd. Kvalitatívne sme určovali druhové zastúpenie z čelade Enterobacteriaceae a iných klinicky významných gramnegatívnych baktérií rozmnožovaním v tekutých pôdach podľa ČSN 830 531; kultiváciou na Endovej a Mc Conkeyovej pôde a dalšou identifikáciou biochemickými metódami pomocou systémov Enterotube (Roche), Api-R 20 E a Minitek (BBL). Tieto systémy - u nás dosiaľ málo používané -umožňujú s veľkou časovou úsporou identifikovať bakteriálne kmene s presnosťou na 94-96% (Chester a Cleary, 1980), Použili sme tieto biochemické testy: tvorba ornitíndekarboxylázy a lyzíndekarbosylázy (ODC, LDC), ?-galaktozidázy (ONPG); arginíndehydrolázy (ADH); utilizácia citrátu (CTT); tvorbu sírovodíka (HS); ureázy (URE); tryptofándeaminázy, resp. fenylalanínu (TDA), (PA); indolu (IND); Voges Proskauerova reakcia (VP); tvorba sacharolytických enzýmov rôznych substrátov -glukózy (GLU) v aeróbnom i anaeróbnom prostredí, sacharózy (SUC), laktózy (RAC), inozitolu (INO), rhamnózy (RHA), xylózy (XYL), dulcitolu (DUL), arabinózy (ARA), škrobu (STARCH), manózy (MAN), sorbitolu (SOR), amygdalínu (AMY), melibiózy (MEL), malonátu (MAL), želatíny (GEL); schopnosť redukovať dusičnany na dusitany (N2, NIT); cytochrómoxidázový test.
Široká paleta testov umožnila identifikovať kmene, ktoré počas svojho pobytu vo vonkajšom prostredí značne pomenili svoje vlastnosti.
Po prvom vyšetrení sme zo sledovania vylúčili jazerá Čuňovo (Č1 a Č2), kde bol vyhlásený zákaz kúpať, pretože spadajú do ochrannej oblasti vodného zdroja; aj Chorvátske rameno a jazerá D2, D3 pre sústavné znečisťovanie a nevhodný biotop, nevyhovujúce organoleptické vlastnosti vody, vypúšťanie odpadových vôd. Pre rekreačné využitie prichádzajú do úvahy jazerá Zrkadlový háj (Z) a Draždiak (D), ktoré sme raz mesačne vyšetrovali.
Výsledky a diskusia.
Na určovanie kvality povrchovej vody pre rekreačné účely nie je doteraz prijatá jednotná norma. Preto sme sa pri formulovaní výsledkov orientovali návrhmi z ČSSR i zo zahraničia. Výsledky organoleptických a fyzikálnych vyšetrení vody v lokalite D1, a Z sa pohybovali okrem zisteného makroskopického znečistenia vody v mesiacoch XI-XII 1980 v medziach odporúčanej normy (Rolný, 1973). Povrchová voda na rekreačné účely má mať optimálnu teplotu 16-22 °C, priehľadnosť nad 0,5 m, má byť bez cudzorodého a odpudzujúceho zápachu, s pH od 5,5 do 9, oxidovateľnosť do 5 mg O?/l vody. Obsah amoniaku (NH4+, do 1 mg/l, dusičnanov do 30 mg/l, chloridy do 100 mg/l, má byť bez ropných produktov, počet heterotrofných zárodkov, ktoré rastú pri 37 °C, nemá presahovať hranicu 3000/ml; Enterobacteriaceae do 20 000/l; fekálnych streptokokov 1000/l, E. coli 5000/l. Vo vode nemajú byť patogénne baktérie a Protozoa.
Výsledky chemických rozborov sú uvedené v tabuľke 1. Ako je z tabuľky zrejmé, v D1 sme zistili v priemere 2,7 mg NH4+/l počas celého obdobia, pričom odporúčaná najvyššia prípustná hodnota u nás je 1 mg NH4+/l vody. Zvýšené hodnoty NH4+, svedčia o čerstvom fekálnom znečisťovaní vody v tejto lokalite v období zimných mesiacov. V decembri 1980 sa zistilo 5,16 mg NH4+/l a v januári 1981 až 6,76 mg NH4+/l. Zvýšené hodnoty boli aj v mesiacoch IX-X, čo je zrejme odrazom intenzívneho využívania vody v kúpacej sezóne. Z ostatných chemických ukazovateľov boli mierne zvýšené hodnoty chloridov v jarných mesiacoch v oboch sledovaných lokalitách (105, resp. 110 mg/l -- odporúčaná hodnota je 100 mg/l), ako aj organických látok, určených nepriamo (oxidovateľnosť) v mesiacoch IV a XII v Z. V novembri a začiatkom decembra boli skládky odpadov nasypané pod hladinou vody v D1, ako aj skládka smeti priamo na západnom brehu lokality.
O masívnom znečistení jazera stavebnou organizáciou svedčí aj mikrobiologický rozbor vody. Zvýšené hodnoty NH4+ korelovali so zvýšením počtu heterotrofných baktérií (tab. 2), ako aj ostatných mikrobiologických ukazovateľov.
Priemerný počet baktérií Enterobacteriaceae v 1 litri vody bol 40 000 (D1), resp. 60.000 (v Z). Maximálne hodnoty boli v zimných mesiacoch - 1 580 000 v D1. a 7 000 000 v Z v 1 litri vody. To svedčí o masívnej kontaminácii staveniskovým, smetištným a fekálnym odpadom nedisciplinovanými jednotlivcami stavebných organizácii. Po kúpacej sezóne 1980 boli tiež zvýšené počty baktérií z čeľade Enterobacteriaceae. Počty heterotrofných baktérií, ktoré vyrástli pri 20°C 37°C, ako aj fekálnych streptokokov boli uspokojivé. Odporúčaná hodnota 20 000 Enterobacteriaceae/l vody pre ČSSR (Rolný, 1973) bola prekročená v 66% vzoriek v D1 a v 37% vzoriek v lokalite Z.
Jednorazové chemické a mikrobiologické rozbory povrchovej vody z D1 a Z v októbri 1980 sme porovnali s rozbormi ostatných povrchových vôd v Bratislave po kúpacej sezóne, ktoré majú podobný pôvod a charakter: petržalské jazerá D2, D3, Čuňovo, Chorvátske rameno, Štrkovec, Trávniky, Kuchajda, Železná studnička, Vajnory, Zlaté piesky. Výsledky sú uvedené v tabuľke 3. Zistili sme vyšší obsah indikátorov čerstvého fekálneho znečistenia v sledovaných lokalitách D1 a Z, ktoré sa považujú za prvoradé - ide o obsah NH4+ a počet Enterobacteriaceae. Ich úroveň bola blízka hodnotám v dunajskej vode. K podobným záverom možno dospieť aj pri porovnaní hodnôt D1 a Z s existujúcimi údajmi z minulosti - z rozboru jazier Čuňovo (Daubner, 1978) na Podunajskej nížine (Verešíková, 1973) a jazier charakteru štrkovísk v NSR (Wolff, 1980). Ak porovnávame výsledky rozborov s odporúčanou hodnotou u nás (Rolný, 1973), NSR WHO (Albrecht, 1976; Rosenberg, 1976), hodnota indexu coli 20 000, resp. 10 000 – je prekročená prakticky vo všetkých sledovaných povrchových vodách.
Kvalitatívnym mikrobiologickým rozborom zastúpenia baktérií z čeľade Enterobacteriaceae vo vzorkách povrchovej vody D1 a Z sme zistili prevládanie podmienene patogénnych druhov. Nevykultivovali sme Salmonellae, na rozdiel od Shigellae, ktoré sa povrchových vodách zisťujú menej frekventovane. Hojne bol zastúpený rod Enterobacter, Escherichia a Klebsiella (tab. 4), z čeľade Vibrionaceae rod Aeromonas. Vykultivovali sme Pseudomonas aeruginosa, Cl. Perfringens. Stafylokoky a enterokoky sme bližšie neurčovali. Uskutočnili sme biotypovú validizáciu klinicky významnejších druhov baktérií, vykultivovaných z povrchovej vody D1, a Z (tab. 5). Prekvapujúci bol pomerne vysoký biotypový prierser 418 z odberov z jazera Z, ktorý súvisel s častým výskytom baktérií s odchylnými biochemickými vlastnosťami, t.j. s vysokou aberáciou, čo svedčí o dlhšom pobyte druhov v zmenenom prostredí oproti ich pôvodnému (tráviaci trakt). Tieto úvahy potvrdzuje zistenie nízkeho biotypového priemeru 20 v uvedenej lokalite v odberoch tesne po kontaminácii v decembri 1980. V jazere D1 bol pomerne široký interval biotypových hodnôt, z čoho možno usudzovať na sústavné znečisťovanie tejto lokality. Rozsah aberácie biochemických vlastností pri klinicky významných druhoch baktérií, vykultivovaných z povrchovej vody D1 a Z, je uvedený v tabuľke 6. Najčastejšími vlastnosťami, ktorých sa druhy odlišovali od typických klinických druhov, ako vyplýva z tabuľky 6, boli: tvorba ureázy, indolu, lyzindekarboxylázy a utilizácia citrátu. Aberácia jednotlivých biochemických vlastnosti, najmä jej hygienický a indikačný význam, sa stáva predmetom výskumu mnohých autorov (Sayler a spol., 1975; Sečkárová a spol., 1980 a iní). Napriek rozdielnym mienkam sa autori zhodujú v názoroch, že pozmenené biochemické vlastnosti kmeňov z vonkajšieho prostredia sú sprevádzané zmenenou rezistenciou na antibiotiká, zvýšenou, resp. zníženou virulenciou, čo sťažuje nielen identifikáciu, ale aj terapiu (Kelch a Lee, 1978; Sečkárová a spol., 1980). Zvýšené osídľovanie vonkajšieho prostredia pôvodne klinickými druhmi z rodu Klebsiella potvrdzujú aj Knittel a spol. (1977), inými menej typickými druhmi Sayler a spol. (1975). Spomínaní autori, ako aj Wolf a spol. (1980) konštatujú veľké sezónne rozdiely v počtoch baktérií fekálneho pôvodu. Naše údaje, získané vyšetrením jazier D1 a Z svedčia o zvýšenom znečisťovaní vody počas kúpacej sezóny. Ďalšie výkyvy boli zapríčinené znečisťovaním stavebným i smetiskovým odpadom. Menej obvyklý bol nález Shigellae (podobne uvádza Rosenberg, 1976), neizolovali sme napriek očakávaniu Salmonellae.
Súhrn
Na posúdenie možnosti využitia jazier na rekreačné účely v mestskej časti Bratislavy, kde vyrastá veľký urbanizačný komplex, autori hodnotili makroskopický stav brehov, hladiny a okolitého biotopu; organoleptické, fyzikálne a chemické ukazovatele kvality povrchovej vody. Mikrobiologické ukazovatele vyšetrovali systémami Minitek, API a Enterotube.
V rozboroch, v čase mimo kúpacej sezóny od septembra 1980 do apríla 1981, boli niekoľkonásobne prekročené odporúčané hodnoty indikátorov fekálneho znečistenia – z chemických ukazovateľov hlavne hodnoty NH4+ (Cl-, organické látky), z mikrobiologických ukazovateľov predovšetkým počet Enterobacteriaceae. Výsledky poukazujú na nevhodnosť jazier v sezóne 1981 na kúpanie. Autori navrhujú zaviesť opatrenia na zamedzenie znečisťovania lokality.
Tabuľka 1
Výsledky chemického vyšetrenia povrchovej vody jazier Draždiak (D1), Zrkadlový háj (Z) v období mimo sezóny (september 1980-april 1981)
| Mesiac | Porovn. S návrhmi normy | ||||||||||||
| Ukazovatel | Lokalita | IX. | X. | XI. | XII. | I. | II. | III. | IV. | x̄ | ČSSR | NSR | |
| NH4+ mg/l | D1 | 0,12 | 3,5 | 0,8 | 5,16 | 6,75 | 5,1 | 0 | 0 | 2,7 | do 1 | 0 do | 0,5 |
| Z | 1,2 | 0 | 0,1 | 0,2 | 0,57 | 1,1 | 0 | 0 | 0,4 | ||||
| NO2- mg/l | D1 | 0 | 0,5 | 0 | 0,01 | 0 | 0 | 0,02 | 0 | 0,01 | - | 0 | 0 |
| Z | 0 | 0,5 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,02 | 0 | 0,01 | ||||
| NO3- mg/l | D1 | 7,56 | 3,2 | 8,6 | 4,61 | 3,7 | 4,3 | 4,27 | 4,3 | 5,07 | do 30 | - | do 40 |
| Z | 3,1 | 2,0 | 6,2 | 5,53 | 4,64 | 6,76 | 8,9 | 4,4 | 5,19 | ||||
| PO4- mg/l | D1 | 0 | 0,01 | 0 | 0,01 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,002 | - | 0 | - |
| Z | 0,5 | 0,01 | 0 | 0 | 0 | 0,04 | 0 | 0 | 0,070 | ||||
| Cl- mg/l | D1 | 26 | 80 | 86 | 80 | 71 | 75 | 100 | 105 | 78 | do 100 | - | do 200 |
| Z | 79 | 75 | 81 | 45 | 82 | 87 | 95 | 105 | 81 | ||||
| oxidova- teľnosť | D1 | 3,04 | 1,5 | 3,36 | 3,1 | 2,9 | 4,2 | 3,92 | 3,3 | 3,1 | do 5 | do 5 | do 10 |
| mg O2/l | Z | 5,05 | 2,0 | 4,5 | 5,2 | 3,8 | 2,1 | 2,72 | 3,5 | 3,6 | |||
Návrh normy ČSSR, NSR, WHO podľa Rolného, 1973; Rosenberga, 1976: Quentina, 1980, Havemeistra, 1980
Tabuľka 2
Výsledky mikrobiologického vyšetrenia povrchovej vody jazier D1, a Z v období september 1980-apríl 1981 (kvantitatívne ukazovatele)
| Mesiac | ||||||||||
| Ukazovatel | Lokalita | IX. | X. | XI. | XII. | I. | II. | III. | IV. | x̄ |
| heterotrofné bakt. | D1 | 23 | 720 | 327 | 124 | 80 | 40 | 52 | 32 | 181 |
| pri 37 °C/48 h/ml | Z | 11 | 105 | 617 | 250 | 20 | 25 | 20 | 71 | 140 |
| heterotrofné bakt. | D1 | 42 | 740 | 594 | 560 | 550 | 100 | 34 | 98 | 317 |
| pri 20°C/48 h/ml | Z | 2 | 340 | 352 | 25 | 750 | 900 | 15 | 45 | 303 |
| Enterobacteriaceae /100 ml | D1 | 23000 | 2800 | 158000 | 2800 | 200 | 7500 | 1200 | 0 | 24440* |
| Z | 17500 | 1400 | 9200 | 700000 | 200 | 0 | 0 | 0 | 91037* | |
| (*ide o aritmetický priemer bez odpočtu najvyššej a najnižšej hodnoty) | ||||||||||
| fekálne streptokoky/100 ml | D | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 200 | 0 | 0 | 25 |
| Z | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | |
| Cl. perfringens | D | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | - |
| Z | 0 | 0 | prítomné | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | |
| Ps. aeruginosa | D | 0 | 0 | prítomné | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | - |
| Z | 0 | 0 | prítomné | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | |
Najvyššie odporúčané hodnoty : heterotrofné bakt. (rastúce pri 37 °C) NSR do 1000/ml, ČSSR do 3000/ml; NSR aj ČSSR do 100/100 ml; Enterobacteriaceae ČSSR do 2000/100 ml, WHO do 1000/100 ml, NSR odporúčané do 500/100 ml, najvyššie prípustné hodnoty do 10 000/100 ml (Rolný, 1973; Rosenberg, 1976; Havemeister, 1980).
Tabuľka 3
Porovnanie výsledkov chemického a mikrobiologického vyšetrenia jazier D1 a Z s ostatnými bratislavskými jazerami (stav po kúpacej sezóne 1980)
| Počet za 48 h | Za 24 h | ||||||||||||||||||||||||||||
| Ukazovatele v mg/l | heterotrof./ml | Enterobac. | |||||||||||||||||||||||||||
| Lokalita |
|
|
|
|
|
|
Oxid- ovat. | 20°C | 37°C | poč. v 100 ml | Entero- koky |
||||||||||||||||||
| Draždiak (D1) | 0,12 | 0 | 7,6 | 0 | 58 | 26 | 3,04 | 42 | 23 | 23000 | 0 | ||||||||||||||||||
| Zrkadl. háj (Z) | 1,20 | 0 | 3,1 | 0,5 | 79 | 79 | 5,05 | 2 | 11 | 17500 | 0 | ||||||||||||||||||
| Čuňovo | 1,20 | 0 | 7,6 | 0 | 68 | 31 | 2,56 | 245 | 280 | 8000 | 0 | ||||||||||||||||||
| Chorvátske rameno | 0 | 0,85 | 7,6 | 0 | 58 | 115 | 3,90 | 10500 | 120 | 70000 | 0 | ||||||||||||||||||
| D2 | 0 | 0,12 | 7,6 | 0 | 58 | 133 | 3,55 | 26 | 16 | 2000 | 0 | ||||||||||||||||||
| D3 | 0,10 | 0 | 7,5 | 0 | 116 | 114 | 4,60 | 30 | 10 | 11500 | 0 | ||||||||||||||||||
| Štrkovec | 0,7 | 0,01 | 26,6 | 0 | 66 | 87 | 2,00 | 30 | 38 | 7800 | 0 | ||||||||||||||||||
| Trávniky | 0 | 0,01 | 7,9 | 0 | 66 | 72 | 2,65 | 0 | 40 | 7000 | 0 | ||||||||||||||||||
| Pasienky | 0 | 0,01 | 11,8 | 0 | 111 | 115 | 4,60 | 9 | 14 | 0 | 0 | ||||||||||||||||||
| Želez. studnička | 0 | 0 | 12,3 | 0 | 112 | 116 | 4,30 | 28 | 32 | 4500 | 0 | ||||||||||||||||||
| Vajnory | 0 | 0,01 | 39,1 | 0 | 121 | 132 | 1,68 | 14 | 20 | 0 | 0 | ||||||||||||||||||
| Zlaté piesky | 0 | 0 | 19,5 | 0 | 90 | 78 | 3,12 | 20 | 19 | 3000 | 0 | ||||||||||||||||||
Tabuľka 4
Porovnanie percentuálneho zastúpenia rodov čeľade Enterobacteriaceae vykultivovaných z povrchových vôd lokalít v Petržalke (Draždiak, Zrkadlový háj) a z Dunaja (Tržilová, 1978)
| Rod | Lokality v Petržalke Draždiak, Zrkadlový háj (%) |
Dunaj (%) |
| Escherichia | 31 | 44 |
| Enterobacter | 32 | 9 |
| Citrobacter | 10 | 31 |
| Klebsiella | 16 | - |
| Iné | 11 | 16 |
Tabuľka 5
Biotypová validizácia klinicky významnejších druhov baktérií vykultivovaných z povrchovej vody D1 a Z (IX. - IV. 1980-1)
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tabuľka 6
Rozsah aberácie biochemických vlastností pri klinicky významných druhoch baktérií vykultivovaných zo vzoriek povrchových vôd z lokalít D1 a Z za obdobie IX/80 IV/81
| Počet vlastnosti odlišných od typických | Počet kmeňov | %(152 kmeňov=100%) |
| 0 (typické kmene) | 22 | 13.3 |
| 1 aberantná vlastnosť | 52 | 34,6 |
| 2 aberantné vlastnosti | 48 | 32.0 |
| 3 aberantné vlastnosti | 20 | 13.3 |
| 4 aberantné vlastnosti | 9 | 6,0 |
| 5 aberantných vlastnosti | 1 | 0,7 |
152 kmeňov vyšetrovaných
2200 vlastnosti vyšetrených
243 vlastností bolo pozmenených (11%)
| Vlastnosť (pozmenená) | Počet kmeňov | % (243=100%) |
| URE | 39 | 16,04 |
| IND | 39 | 16,04 |
| LDC | 39 | 16,04 |
| CIT | 25 | 10,20 |
| NIT | 24 | 9.87 |
| ODC | 18 | 7,40 |
| LAC | 14 | 5,76 |
| GLU | 10 | 4,10 |
| INO | 10 | 4,10 |
| RHA | 5 | 2,05 |
| HS | 4 | 1.65 |
| XYL | 3 | 1,23 |
| PA | 3 | 1,23 |
| ONPG | 3 | 1,23 |
| DUL | 2 | 0,82 |
| ADH | 2 | 0,82 |
| ARA | 2 | 0,82 |
| STARCH | 2 | 0,82 |
| VP, MAN, SOR, SUC, GEL, AMY, MAL, N2, MEL. |
V novembri 1982 bol nedostatok vody v Dunaji a dno bolo takmer odhalené, čo by predtým znamenalo pre Bratislavu aj nedostatok pitnej vody. Avšak spustenie provizória VZ Ostrovné lúčky v 1981 pomohlo. Keďže tento zdroj nešiel ešte naplno a ostatné VZ boli závislé od hladiny Dunaja, úrady vyzývali k šetreniu vodou. Niektoré činnosti ako napr. umývanie áut boli zakázané.
10.11.1982 - DSCIPLÍNOU predísť problémom
(rea)
Večerník č.222
Hladina klesá. Budeme mať dosť vody?
Bratislava (rea)-Odkedy človek osídlil brehy Dunaja, aby využil priaznivé podmienky, ktoré mu rieka vytvára, nespočetnekrát zakúsil aj jej vrtochy. Tentoraz sa Bratislavčania pozerajú z nábrežia na obnažené kusy dna s obavou charakteristickou pre veľké mesto dneška. Meter pätnásť. Budeme mať dosť vody?
Vedúci odboru poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva NVB Ing. Ján Závadský odpovedá takto:
„Zásobovanie vodou závisí od toho, koľko jej máme vo vodojemoch. Za takého stavu hladiny, aký je dnes, by sme ešte nedávno boli museli siahnuť po veľmi prísnych obmedzeniach spotreby. Vlani nám však pribudol vodný zdroj v Rusovciach, ktorý zásobuje obyvateľstvo na petržalskom brehu. Predstavuje citeľnú pomoc. Vonkoncom to však neznamená, že nemusíme vodou starostlivo hospodáriť. Plytvať ňou si dovoliť nemôžeme. Netreba azda osobitne zdôrazňovať, že zákaz individuálneho umývania áut platí permanentne, už aj v záujme zachovania čistoty prostredia. Toho, kto by zákaz porušil, čaká pokuta. Ak takýto nízky stav Dunaja potrvá, plynulosť zásobovania vodou závisí predovšetkým od disciplíny občanov samotných. Vodné zdroje sú závislé od hladiny podzemnej vody, ktorá zasa súvisí s hladinou rieky. Pochopiteľne, aj podzemná hladina klesá. Obyvatelia mesta ani doma, kde ich nik nevidí a nenapomína, nesmú vodu márnotratne míňať. Vo vlastnom spoločnom záujme.”
Hladina klesá. Budeme mať dosť vody?
Bratislava (rea)-Odkedy človek osídlil brehy Dunaja, aby využil priaznivé podmienky, ktoré mu rieka vytvára, nespočetnekrát zakúsil aj jej vrtochy. Tentoraz sa Bratislavčania pozerajú z nábrežia na obnažené kusy dna s obavou charakteristickou pre veľké mesto dneška. Meter pätnásť. Budeme mať dosť vody?
Vedúci odboru poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva NVB Ing. Ján Závadský odpovedá takto:
„Zásobovanie vodou závisí od toho, koľko jej máme vo vodojemoch. Za takého stavu hladiny, aký je dnes, by sme ešte nedávno boli museli siahnuť po veľmi prísnych obmedzeniach spotreby. Vlani nám však pribudol vodný zdroj v Rusovciach, ktorý zásobuje obyvateľstvo na petržalskom brehu. Predstavuje citeľnú pomoc. Vonkoncom to však neznamená, že nemusíme vodou starostlivo hospodáriť. Plytvať ňou si dovoliť nemôžeme. Netreba azda osobitne zdôrazňovať, že zákaz individuálneho umývania áut platí permanentne, už aj v záujme zachovania čistoty prostredia. Toho, kto by zákaz porušil, čaká pokuta. Ak takýto nízky stav Dunaja potrvá, plynulosť zásobovania vodou závisí predovšetkým od disciplíny občanov samotných. Vodné zdroje sú závislé od hladiny podzemnej vody, ktorá zasa súvisí s hladinou rieky. Pochopiteľne, aj podzemná hladina klesá. Obyvatelia mesta ani doma, kde ich nik nevidí a nenapomína, nesmú vodu márnotratne míňať. Vo vlastnom spoločnom záujme.”
Už aj v roku 1983 bol v narastajúcej Bratislave problém s letnou rekreáciou. Kúpaliská boli preplnené a kúpaniachtiví tam len s ťažkosťami našli miesto na oddych. Petržalka už mala 80 tisíc obyvateľov. Tu medzi možnosti ako sa dostať k vode patrili aj dunajské ramená a najmä štrkoviská, kde to nebolo v lete až také prepchaté.
Čunovské jazerá patrili v letnej sezóne 1983 tiež medzi veľmi navštevované počas leta. Platil tu samozrejme zákaz kúpania sa a vjazdu motorovými vozidlami, avšak tento sa nedodržiaval, ľudia sa veselo kúpali a autá parkovali ďaleko za zákazovou značkou. Neexistovalo tu žiadne oplotenie, brána a ani rampa ktoré by zabránili vstupu na jazerá.
29.07.1983 - Jazerá liekom na prepchatosť kúpalísk
Alena Damašková
Snímky: J. Černý
Večerník č.148 (7646)
PONUKU PRÍRODY V PETRŽALKE TREBA VYUŽIŤ
S počtom a kvalitou rekreačných zariadení a kúpaliskami v našom meste sme síce nikdy nemohli byť stopercentne spokojní, avšak v porovnaní s dneškom obstojí aj voľakedy akokoľvek natrieskané Tehelné pole či Lido. Dnes sa totiž nechodí za takouto rekreáciou pokojne, vtedy, keď sa Bratislavčan do ružova vyspí, všeličo si povybavuje alebo poleňoší. Víkend, najmä taký poriadne horúci, znamená pre neho naštartovať s plným elánom hneď od rána. Narýchlo nakúpiť, zbaliť rodinu a utekať CHYTAŤ MIESTO. Najlepšie je byť tam tesne potom, ako kúpalisko otvorí brány. Vtedy si človek ešte vyberie, dokonca si poriadne môže rozložiť svoje veci. Ak náhodou príde neskôr, je koniec. To znamená, že sa musí vtesnať do niektorej medzierky medzi dekami a statočne sa miesiť medzi ostatnými na kúsku miesta, ktoré je vzácne ako soľ. Je to tak, hoci je to mrzuté, mnohých ľudí to otravuje, iných zase odpudzuje no a mnohých aj nectí. Máme konkrétne na mysli tých, čo akosi zabudli na to, že mesto, rozmáhajúce sa širokými tempami, nemôže poskytnúť obyvateľom iba bývanie, ale aj priestor na oddych, relaxáciu. Nuž a k nemu bezpochyby patrí aj letné kúpanie, ktoré aj keď sa v ostatných rokoch bazénmi v Dúbravke a v Rači vylepšilo, kríva stále na obe nohy, narieka na prepchatosť, nedostatočnú rozloženosť, pýta viac, najmä v nových častiach mesta. A pri tom...
Nevie to iba starý Bratislavčan, či Petržalčan, že Dunaj na svojom druhom brehu odveky necháva stopy aj v podobe rôznych ramien, kanálov, no i jazier. Nie je teraz dôležité, ako sú: nim prepojené, dôležité je, že sú. Ak sme už povedali, že o spomínaných vodách vie veľké množstvo ľudí tak preto, lebo práve tieto jazerá vo všedný deň. no najmä v sobotu a v nedeľu, suplujú mnohým z osemdesiattisícovej rodiny Petržalčanov, ale aj iným obyvateľom chýbajúce kúpaliská. Divoká príroda, štrkové brehy objímajúce na pohľad (niekde) čistú vodu, v nej drobné rybičky - najlepšia zábava pre decká. Ak to tam nepoznáte, možno poviete v poriadku, nech nahrádzajú chýbajúce kúpaliská, napokon prírodné kúpalisko má čosi do seba a Zlaté piesky v tomto smere absolútne nevládzu s dychom. Lenže nie tak chceme postaviť otázku, veď s využívaním jazier aj my naprosto súhlasíme. Skôr sa nám žiada spýtať sa, či za toľké roky existencie jazier nebol nikto schopný urobiť z nich čosi viac. Možno ani nie oplotiť, ale aspoň upraviť bývalé bagroviská štrku, postaviť zopár sociálnych zariadení, bufetov.
ALE TAKTO?
Jazero zvané Veľký Draždiak, prakticky na okraji sídliska Lúky, ponúka 30 hektárovú plochu. Okolie je upravené len čiastočne, z tej strany, kde stoja obytné bloky. Dno i ostatné okolie je tak, ako si to zariadila príroda. Voda podľa vyjadrenia hygienikov dnes o stupeň horšia ako vlani. Ale napriek všetkému sa tu ľudia kúpu, rybári lovia ryby, pobehujú tu prázdninujúce deti. Aj keď zariadenia patriace ku každému kúpalisku chýbajú, hoci priamo nad plochou jazera vedie energetický koridor, teda vysoké napätie, ktoré by v prípade havárie mohlo narobiť obrovské škody, o nebezpečenstve najťažších úrazov ani nehovoriac...
Neďaleko odtiaľ trochu viac zasunutý v lese, sa nachádza Malý Draždiak, s desaťhektárovou vodnou hladinou. Jeho dno i brehy sú tiež neupravené, nad nim vedie nízke napätie, po zariadeniach napĺňajúcich kritériá kúpaliska zase ani stopy.
Rusovecké jazerá, o ploche dvanásť hektárov, sa tak isto nemajú čím pochváliť. Akurát že majú najbližšie k bufetu pri Dunaji, ktorý nielenže za roky existencie nie je vybavený ešte elektrinou, ale jeho ponuka sklame zákazníka ešte aj v také vypichnuté dni, ako je sobota a nedeľa. Preto ten, kto neodolá túžbe občerstviť sa, šliape radšej pätnásť minút rovno do Rusoviec, kde si bohatou ponukou získal dobré meno bufet U starého sladovníka. Tieto jazerá sa však po ostatných predsa čímsi líšia. Začali sa k nim sústreďovať vyznávači pestovania kultúry nahého tela, a tak náhodný návštevník, ktorému takáto forma kúpania nevyhovuje, ba doslova prekáža, musí stiahnuť svoje dočasné letovisko o kus ďalej. Hoci tabule, či iné názorné vyznačenie tohto ,,Ostrova" naháčov chýba.
Špeciálne postavenie medzi spomínanými zdrojmi osvieženia v letnej páľave má Čuňovské jazero. Prekrásna čistá voda, čo aj neupravený breh a poriadne zjazvené dno. Na prvý pohľad teda ako stvorené aj veľkosťou, aj prostredím na kúpanie. Pravda, keby na jeho charakter neupozorňovala malá tabuľka pri vjazde. Ono sa totiž nachádza v druhom ochrannom pásme vodného zdroja Ostrovné Lúčky, čo mu vyslúžilo prísnu nedotknuteľnosť zahŕňajúcu
AJ ZÁKAZ KÚPANIA SA.
Obraz, ktorý tam však poskytuje každý voľný deň, absolútne nenasvedčuje tomu, že by sa dodržiaval. Nielenže nie je nijako ohradené, aby sa prípadne zabránilo nejakému väčšiemu znečisteniu, ale veselo sem chodia napriek zákazu aj motorizovaní návštevníci, ktorí stavajú svoje vozy ďaleko za značku zakazujúcu vjazd...
Keby sme chceli byť dokonalí pri výpočte všetkých rekreačných možnosti na petržalskej strane Dunaja, museli by sme pospomínať ešte ďalšie, avšak menšie a nie natoľko atraktívne jazierka, či väčšie mláky". Zostaňme ale iba pri oných štyroch, ktoré keby slúžili tak, ako majú, zaplátali by poriadnu dieru na rekreačných možnostiach Bratislavčanov. Aká je teda ich perspektíva, bude sa dať s nimi v budúcnosti rátať naplno a tak, ako sa patrí?
Pravda, k tomu majú čo povedať aj národné výbory na všetkých stupňoch, ochranári prírody a vôd, hygienici, ale i ostatné organizácie zabezpečujúce služby v rekreačnej sfére. A ti všetci sa už zišli v ostatných dňoch, rozdelili si úlohy, ktoré smerujú k tomu, aby sa tento zaspatý problém čím prv vyriešil. Veľmi stručne povedané, dá sa predpokladať, že už v budúcej sezóne by mal byť v poriadku Malý Draždiak, aj s upraveným okolím jazera, aj so sociálnymi zariadeniami a službami, potom, začiatkom ôsmej päťročnice príde vraj rad na Rusovecké jazerá a
NAPOKON SA ROZLÚSKNE ORIEŠOK
týkajúci sa Veľkého Draždiaka. Tam zohrá obrovskú úlohu spomínané vedenie vysokého napätia. Najviac otáznikov zostane pri Čuňovských jazerách. V ich prípade sa totiž žiada jednoznačné stanovisko ochranárov a to si pochopiteľne pýta aj iný spôsob ochránenia vodného zdroja, ako tomu je doteraz.
- Ľudia po celotýždňovej práci či počas dovoleniek skutočne potrebujú miesto na oddych. Aj v prírode, pri vode. Dnes ich nemôže od toho odradiť ani neupravená plocha okolo jazier, ani zákazy vjazdov s motorovými vozidlami. Parkujú na zakázaných miestach i napriek hrozbe pokuty, na hrádzach, kde nemajú čo robiť, stanujú vo voľnej prírode, pretože jediné miesto, kde sa v našom meste stanovanie povoľuje - Zlaté piesky - je stále preplnené. Dá sa vôbec vyrátať, koľko tŕňov z päty by sme vytrhli nášmu hlavnému mestu, kam chodia za oddychom aj cezpoľní, keby sme petržalské, rusovské a čuňovské možnosti rekreácie dotiahli do stavu áno či nie a podľa toho sa chopili roboty? Alebo budeme naďalej zožínať povesť, že možnosti sú, ale nevieme, ako ich využiť, či dokonca vieme a nechceme?!
Takéto nenápadné tabulky zakazujú vjazd a vstup, ako i kúpanie sa v Čuňovských jazerách. Napriek tomu tu každý víkendový deň parkujú desiatky áut a kúpu sa stovky Bratislavčanov.
Pri Rusoveckých jazerách vzniklo obrovské parkovisko rovno na okraji lesa, hoci zákazov tu stojí neúrekom. Čo však s autami, keď pre ne nie je vyhradená plocha...
Večerník č.148 (7646)
PONUKU PRÍRODY V PETRŽALKE TREBA VYUŽIŤ
S počtom a kvalitou rekreačných zariadení a kúpaliskami v našom meste sme síce nikdy nemohli byť stopercentne spokojní, avšak v porovnaní s dneškom obstojí aj voľakedy akokoľvek natrieskané Tehelné pole či Lido. Dnes sa totiž nechodí za takouto rekreáciou pokojne, vtedy, keď sa Bratislavčan do ružova vyspí, všeličo si povybavuje alebo poleňoší. Víkend, najmä taký poriadne horúci, znamená pre neho naštartovať s plným elánom hneď od rána. Narýchlo nakúpiť, zbaliť rodinu a utekať CHYTAŤ MIESTO. Najlepšie je byť tam tesne potom, ako kúpalisko otvorí brány. Vtedy si človek ešte vyberie, dokonca si poriadne môže rozložiť svoje veci. Ak náhodou príde neskôr, je koniec. To znamená, že sa musí vtesnať do niektorej medzierky medzi dekami a statočne sa miesiť medzi ostatnými na kúsku miesta, ktoré je vzácne ako soľ. Je to tak, hoci je to mrzuté, mnohých ľudí to otravuje, iných zase odpudzuje no a mnohých aj nectí. Máme konkrétne na mysli tých, čo akosi zabudli na to, že mesto, rozmáhajúce sa širokými tempami, nemôže poskytnúť obyvateľom iba bývanie, ale aj priestor na oddych, relaxáciu. Nuž a k nemu bezpochyby patrí aj letné kúpanie, ktoré aj keď sa v ostatných rokoch bazénmi v Dúbravke a v Rači vylepšilo, kríva stále na obe nohy, narieka na prepchatosť, nedostatočnú rozloženosť, pýta viac, najmä v nových častiach mesta. A pri tom...
Nevie to iba starý Bratislavčan, či Petržalčan, že Dunaj na svojom druhom brehu odveky necháva stopy aj v podobe rôznych ramien, kanálov, no i jazier. Nie je teraz dôležité, ako sú: nim prepojené, dôležité je, že sú. Ak sme už povedali, že o spomínaných vodách vie veľké množstvo ľudí tak preto, lebo práve tieto jazerá vo všedný deň. no najmä v sobotu a v nedeľu, suplujú mnohým z osemdesiattisícovej rodiny Petržalčanov, ale aj iným obyvateľom chýbajúce kúpaliská. Divoká príroda, štrkové brehy objímajúce na pohľad (niekde) čistú vodu, v nej drobné rybičky - najlepšia zábava pre decká. Ak to tam nepoznáte, možno poviete v poriadku, nech nahrádzajú chýbajúce kúpaliská, napokon prírodné kúpalisko má čosi do seba a Zlaté piesky v tomto smere absolútne nevládzu s dychom. Lenže nie tak chceme postaviť otázku, veď s využívaním jazier aj my naprosto súhlasíme. Skôr sa nám žiada spýtať sa, či za toľké roky existencie jazier nebol nikto schopný urobiť z nich čosi viac. Možno ani nie oplotiť, ale aspoň upraviť bývalé bagroviská štrku, postaviť zopár sociálnych zariadení, bufetov.
ALE TAKTO?
Jazero zvané Veľký Draždiak, prakticky na okraji sídliska Lúky, ponúka 30 hektárovú plochu. Okolie je upravené len čiastočne, z tej strany, kde stoja obytné bloky. Dno i ostatné okolie je tak, ako si to zariadila príroda. Voda podľa vyjadrenia hygienikov dnes o stupeň horšia ako vlani. Ale napriek všetkému sa tu ľudia kúpu, rybári lovia ryby, pobehujú tu prázdninujúce deti. Aj keď zariadenia patriace ku každému kúpalisku chýbajú, hoci priamo nad plochou jazera vedie energetický koridor, teda vysoké napätie, ktoré by v prípade havárie mohlo narobiť obrovské škody, o nebezpečenstve najťažších úrazov ani nehovoriac...
Neďaleko odtiaľ trochu viac zasunutý v lese, sa nachádza Malý Draždiak, s desaťhektárovou vodnou hladinou. Jeho dno i brehy sú tiež neupravené, nad nim vedie nízke napätie, po zariadeniach napĺňajúcich kritériá kúpaliska zase ani stopy.
Rusovecké jazerá, o ploche dvanásť hektárov, sa tak isto nemajú čím pochváliť. Akurát že majú najbližšie k bufetu pri Dunaji, ktorý nielenže za roky existencie nie je vybavený ešte elektrinou, ale jeho ponuka sklame zákazníka ešte aj v také vypichnuté dni, ako je sobota a nedeľa. Preto ten, kto neodolá túžbe občerstviť sa, šliape radšej pätnásť minút rovno do Rusoviec, kde si bohatou ponukou získal dobré meno bufet U starého sladovníka. Tieto jazerá sa však po ostatných predsa čímsi líšia. Začali sa k nim sústreďovať vyznávači pestovania kultúry nahého tela, a tak náhodný návštevník, ktorému takáto forma kúpania nevyhovuje, ba doslova prekáža, musí stiahnuť svoje dočasné letovisko o kus ďalej. Hoci tabule, či iné názorné vyznačenie tohto ,,Ostrova" naháčov chýba.
Špeciálne postavenie medzi spomínanými zdrojmi osvieženia v letnej páľave má Čuňovské jazero. Prekrásna čistá voda, čo aj neupravený breh a poriadne zjazvené dno. Na prvý pohľad teda ako stvorené aj veľkosťou, aj prostredím na kúpanie. Pravda, keby na jeho charakter neupozorňovala malá tabuľka pri vjazde. Ono sa totiž nachádza v druhom ochrannom pásme vodného zdroja Ostrovné Lúčky, čo mu vyslúžilo prísnu nedotknuteľnosť zahŕňajúcu
AJ ZÁKAZ KÚPANIA SA.
Obraz, ktorý tam však poskytuje každý voľný deň, absolútne nenasvedčuje tomu, že by sa dodržiaval. Nielenže nie je nijako ohradené, aby sa prípadne zabránilo nejakému väčšiemu znečisteniu, ale veselo sem chodia napriek zákazu aj motorizovaní návštevníci, ktorí stavajú svoje vozy ďaleko za značku zakazujúcu vjazd...
Keby sme chceli byť dokonalí pri výpočte všetkých rekreačných možnosti na petržalskej strane Dunaja, museli by sme pospomínať ešte ďalšie, avšak menšie a nie natoľko atraktívne jazierka, či väčšie mláky". Zostaňme ale iba pri oných štyroch, ktoré keby slúžili tak, ako majú, zaplátali by poriadnu dieru na rekreačných možnostiach Bratislavčanov. Aká je teda ich perspektíva, bude sa dať s nimi v budúcnosti rátať naplno a tak, ako sa patrí?
Pravda, k tomu majú čo povedať aj národné výbory na všetkých stupňoch, ochranári prírody a vôd, hygienici, ale i ostatné organizácie zabezpečujúce služby v rekreačnej sfére. A ti všetci sa už zišli v ostatných dňoch, rozdelili si úlohy, ktoré smerujú k tomu, aby sa tento zaspatý problém čím prv vyriešil. Veľmi stručne povedané, dá sa predpokladať, že už v budúcej sezóne by mal byť v poriadku Malý Draždiak, aj s upraveným okolím jazera, aj so sociálnymi zariadeniami a službami, potom, začiatkom ôsmej päťročnice príde vraj rad na Rusovecké jazerá a
NAPOKON SA ROZLÚSKNE ORIEŠOK
týkajúci sa Veľkého Draždiaka. Tam zohrá obrovskú úlohu spomínané vedenie vysokého napätia. Najviac otáznikov zostane pri Čuňovských jazerách. V ich prípade sa totiž žiada jednoznačné stanovisko ochranárov a to si pochopiteľne pýta aj iný spôsob ochránenia vodného zdroja, ako tomu je doteraz.
- Ľudia po celotýždňovej práci či počas dovoleniek skutočne potrebujú miesto na oddych. Aj v prírode, pri vode. Dnes ich nemôže od toho odradiť ani neupravená plocha okolo jazier, ani zákazy vjazdov s motorovými vozidlami. Parkujú na zakázaných miestach i napriek hrozbe pokuty, na hrádzach, kde nemajú čo robiť, stanujú vo voľnej prírode, pretože jediné miesto, kde sa v našom meste stanovanie povoľuje - Zlaté piesky - je stále preplnené. Dá sa vôbec vyrátať, koľko tŕňov z päty by sme vytrhli nášmu hlavnému mestu, kam chodia za oddychom aj cezpoľní, keby sme petržalské, rusovské a čuňovské možnosti rekreácie dotiahli do stavu áno či nie a podľa toho sa chopili roboty? Alebo budeme naďalej zožínať povesť, že možnosti sú, ale nevieme, ako ich využiť, či dokonca vieme a nechceme?!
Takéto nenápadné tabulky zakazujú vjazd a vstup, ako i kúpanie sa v Čuňovských jazerách. Napriek tomu tu každý víkendový deň parkujú desiatky áut a kúpu sa stovky Bratislavčanov.
Pri Rusoveckých jazerách vzniklo obrovské parkovisko rovno na okraji lesa, hoci zákazov tu stojí neúrekom. Čo však s autami, keď pre ne nie je vyhradená plocha...
V lete 1983, dlhotrvajúce suchá vyradili zo zásobovania vodou niektoré vodné zdroje Bratislavy, dokonca do niektorých miest Slovenska sa voda musela dovážať cisternami. Petržalka mala ale dostatok vody avšak len vďaka VZ Ostrovné lúčky.
Vznikla zas obava, že nedisciplinovaní občania - plavci, motoristi ale aj rybári (ktorí mali kartičky s výnimkou na povolenie vstupu a mohli parkovať blízko na parkovisku pri jazerách) by mohli znečistiť Čunovské jazerá a vyradiť vodný zdroj z prevádzky. A tak sa navrhovalo dať tabuľky so zákazom kupania bližšie k vode. Verejná bezpečnosť (VB) mala ešte viac sprísniť kontroly dodržiavania zákazu vstupu na jazerá.
A tak bol rok 1983 spojený s upozorňovaním ľudí aby dodržiavali zákaz kúpania sa na Čunovských jazerách kvôli obave zo znečistenia VZ Ostrovné lúčky, ktorého plánovaná kapacita mala byť 2350-3000l/s. Mal zásobovať primárne Petržalku a prebytkami vody aj ostatné časti Bratislavy.
Bol chránený ochranným pásmom v ktorom platili aj niektoré zákazy ako zakaz výstavby, používanie hnojiva a akéhokoľvek znečisťovania. Napriek tomu sa ľudia k jazerám chodili nielen kúpať, ale dokonca aj stanovať.
10.08.1983 - Byť či nebyť
bub
Práca č.187
Byť či nebyť táto hamletovská dilema sa čoskoro môže stať aj dilemou nejedného obyvateľa bratislavskej Petržalky. Nemusí. Ale môže ak nevezmeme rozum do hrsti a i naďalej nebudeme rešpektovať zákazy, ktoré sa nám na prvý pohľad zdajú nezmyselné. Azda práve takýto sa javí zákaz situovaný pri vstupe na odbočku z hlavnej cesty medzi Rusovcami a Čuňovom. Zakazuje vstup do objektu neďalekých jazier Ostrovné lúčky a samozrejme tiež kúpať sa v nich. Prečo. Veď jazerá svojou čírou vodou a nádherným okolím priam lákajú návštevníkov. Nejeden neodolá tomuto pokušeniu a bez výčitiek svedomia si rozloží pri jazerách deku ba aj stan. To že voda v ktorej sa kúpe kontaminuje zdroj pitnej vody zásobujúci celú Petržalku, dnes už 90 tisícové mesto, to buď nevie ba čo je možno ešte horšie ani ho to nezaujíma.
Vodný zdroj Rusovce Ostrovné lúčky má kapacitu 2350 až 3000 litrov pitnej vody za sekundu. Má zásobovať Petržalku a prebytok zdroja je určený pre sídliská na ľavej strane Dunaja. Ide teda o dôležitý vodný zdroj s bohatou výdatnosťou a s veľkou perspektívou čo do množstva zásob. Práve preto celá oblasť v ktorej sa nachádza je v hygienickom ochrannom pásme čo znamená, že porušenie čistoty okolitého prostredia úzko súvisí s čistotou pitnej vody, ktorá sa odtiaľto čerpá. Preto tu napríklad platí zákaz výstavby, používanie organického i umelého hnojenia a samozrejme akéhokoľvek znečisťovania. Nuž po takomto vysvetlení sa dúfajme tí ktorí sa v jazerách kúpu bez toho aby si svoje správanie uvedomili spamätajú.
A čo tí, ktorí nemajú výčitky svedomia i keď dobre vedia, že zákaz má svoje opodstatnenie. Objekt je pod stálou kontrolou Verejnej bezpečnosti a opatrenia, ktoré príslušníci robia dnes budú zajtra azda ešte prísnejšie. Napriek tomu, že sa v tejto poznámke prihovárame predovšetkým tým, ktorí obchádzajú zákazy chceli by sme pár slov venovať aj Slovenskému rybárskemu zväzu a Národnému výboru mesta Bratislavy. Pretože je stále viac tých, na ktorých zákaz neplatí a všemocná kartička - výnimka pre povolenie vstupu im umožní beztrestne sa dopraviť až na parkovisko, ktoré je len niekoľko metrov od jazera. Nezaškodilo by keby sa tabuľky so zákazom kúpania objavili aj na brehoch jazera. A to najmä teraz, keď dlhotrvajúce suchá vyradili už nejeden zdroj pitnej vody na Slovensku a do častí niektorých miest už dovážajú vodu cisterny, Bratislavská Petržalka zatiaľ nedostatkom netrpí. Niekoľko nedisciplinovaných občanov, plavcov, motoristov a rybárov však túto situáciu môže zvrátiť. A tomu treba predísť aby zajtra nebolo už neskoro.
Byť či nebyť táto hamletovská dilema sa čoskoro môže stať aj dilemou nejedného obyvateľa bratislavskej Petržalky. Nemusí. Ale môže ak nevezmeme rozum do hrsti a i naďalej nebudeme rešpektovať zákazy, ktoré sa nám na prvý pohľad zdajú nezmyselné. Azda práve takýto sa javí zákaz situovaný pri vstupe na odbočku z hlavnej cesty medzi Rusovcami a Čuňovom. Zakazuje vstup do objektu neďalekých jazier Ostrovné lúčky a samozrejme tiež kúpať sa v nich. Prečo. Veď jazerá svojou čírou vodou a nádherným okolím priam lákajú návštevníkov. Nejeden neodolá tomuto pokušeniu a bez výčitiek svedomia si rozloží pri jazerách deku ba aj stan. To že voda v ktorej sa kúpe kontaminuje zdroj pitnej vody zásobujúci celú Petržalku, dnes už 90 tisícové mesto, to buď nevie ba čo je možno ešte horšie ani ho to nezaujíma.
Vodný zdroj Rusovce Ostrovné lúčky má kapacitu 2350 až 3000 litrov pitnej vody za sekundu. Má zásobovať Petržalku a prebytok zdroja je určený pre sídliská na ľavej strane Dunaja. Ide teda o dôležitý vodný zdroj s bohatou výdatnosťou a s veľkou perspektívou čo do množstva zásob. Práve preto celá oblasť v ktorej sa nachádza je v hygienickom ochrannom pásme čo znamená, že porušenie čistoty okolitého prostredia úzko súvisí s čistotou pitnej vody, ktorá sa odtiaľto čerpá. Preto tu napríklad platí zákaz výstavby, používanie organického i umelého hnojenia a samozrejme akéhokoľvek znečisťovania. Nuž po takomto vysvetlení sa dúfajme tí ktorí sa v jazerách kúpu bez toho aby si svoje správanie uvedomili spamätajú.
A čo tí, ktorí nemajú výčitky svedomia i keď dobre vedia, že zákaz má svoje opodstatnenie. Objekt je pod stálou kontrolou Verejnej bezpečnosti a opatrenia, ktoré príslušníci robia dnes budú zajtra azda ešte prísnejšie. Napriek tomu, že sa v tejto poznámke prihovárame predovšetkým tým, ktorí obchádzajú zákazy chceli by sme pár slov venovať aj Slovenskému rybárskemu zväzu a Národnému výboru mesta Bratislavy. Pretože je stále viac tých, na ktorých zákaz neplatí a všemocná kartička - výnimka pre povolenie vstupu im umožní beztrestne sa dopraviť až na parkovisko, ktoré je len niekoľko metrov od jazera. Nezaškodilo by keby sa tabuľky so zákazom kúpania objavili aj na brehoch jazera. A to najmä teraz, keď dlhotrvajúce suchá vyradili už nejeden zdroj pitnej vody na Slovensku a do častí niektorých miest už dovážajú vodu cisterny, Bratislavská Petržalka zatiaľ nedostatkom netrpí. Niekoľko nedisciplinovaných občanov, plavcov, motoristov a rybárov však túto situáciu môže zvrátiť. A tomu treba predísť aby zajtra nebolo už neskoro.
Rozrastajúca sa Petržalka priniesla už vtedy obrovský tlak na rekreáciu, čo spôsobilo v letných mesiacoch nával ľudí na jazerách v Čunove aj napriek zákazu kúpania sa. A to mala Petržalka postupne narásť až na štvrť so 150 tisíc obyvateľmi.
Pre takúto masu ľudí sa plánovalo využívať nielen oblasťi na jej územi ale aj ďalej smerom k Čunovu kde boli ešte nedoknuté lužné lesy.
Pre petržalku boli dôležité lesy - vysoká zeleň, ktorá v tomto čase trpela vysychaním a nekontrolovaným výrubom. Toto vysychanie bolo zapríčinené znižením hladiny podzemnej vody a následne jej nedostupnosťou pre koreňovú sústavu stromov. Bolo to zapríčinené hlavne ťažbou štrku v koryte Dunaja, jeho prehlbovanie ale aj odpojenie Chorvátske ramena od Dunajskéj vody. Chorvátske rameno tak bolo v tom čase vyschnuté.
Pre rekreačné zázemie (“poldennú rekreáciu”) Petržalky boli dôležité aj oblasti Rusoviec a Čunova s ich lužnými lesmi, lesostepami a ramenami. A tieto sa plánovali zachovať v podobe chránených území. Pre botanikov bola dôležitá oblasť lesostep dunajskej hlošiny so vzácnymi orchideami. Alebo sa tu nachádzali nádherné Rusovské ostrovy “pralesovité formácie mäkkých lužných lesov vŕbovo-topoľových na dohľad z lúk” a ich ramená s kormoránmi, volavkami, orliakom morským posiate chránenou rastlinou bleduľou letnou.
Avšak v týchto lesoch prebiehala a plánovala sa výstavba vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros (Hrušov-Dunakility) a ich ochrana nebola istá. V 1980 napr. ochranáru zabránili ich vyrubom.
A tak v tomto čase bol problém ako skĺbiť výstavbu Petržalky, vodného diela a ochrany prírodného prostredia - podzemnej vody, vysokej zelene a zachovať tak zdravé rekreačné územia aj vytvorením nových chránených oblastí.
29.06.1984 - Zelené problémy Petržalky
Pavel Šremer
Večerník č.142
Obrovský tlak na rekreáciu sa prejavuje aj na štrkovisku Ostrovné lúčky, v ochrannom pásme vodného zdroja pre Petržalku, kde je zakázaný vstup.
Nová Petržalka - to nie sú len nové paneláky, ale i okolité prostredie, v ktorom bude každodenne žiť viac než 150 000 obyvateľov. Preto veľkú pozornosť občanov vzbudzujú ďalšie a ďalšie výruby zbytkov petržalských lesov, ku ktorým v súčasnosti dochádza. (Večerník si týchto výrubov všimol vo februári.) Bolo by smutnou skutočnosťou, keby z týchto lesov zostali len krásne názvy sídlisk - Starý háj, Zrkadlový háj…
Na starých mapách z 18. storočia bola Petržalka zeleným ostrovom so spleťou životodarných ramien Dunaja. Obraz sa začal podstatne meniť v 19. storočí, najmä po Lafranconiho násilnej regulácii Dunaja. V súčasnosti sa začali prejavovať všetky dôsledky veľkých zásahov do prírodných pomerov tohto územia. Preto sa aj v tomto článku sústredíme na zachovanie vysokej zelene v Petržalke a v jej najbližšom rekreačnom zázemí. Väčšina tejto zelene je ohrozená vysýchaním vplyvom poklesu hladiny podzemnej vody. Spôsobuje to predovšetkým prílišné bagrovanie koryta Dunaja kvôli ťažbe štrku (do minulého roku). Prehĺbením Dunaja. poklesla jeho hladina a v nadväznosti na ňu i hladina podzemnej vody. Veľký vplyv malo i odpojenie Chorvátskeho ramena a ďalšie zásahy. Podzemná voda v časti územia dokonca trvale poklesla do štrkových vrstiev, kde je už nedostupná pre vegetáciu. (Kým dosahovala do pôdnych vrstiev, vzlínaním sa dostala ku koreňom rastlín.)
Prírodným základom Petržalky sú lužné lesy a brestové dúbravy. Dreviny lužných lesov sú bytostne viazané na vysokú hladinu podzemnej vody. U brestových dúbrav sa uplatňuje prevažne zrážková voda (tak ako u ostatných našich lesných spoločenstiev), teraz však dochádza k oddrénovaniu časti tejto zrážkovej vody vyschnutými štrkovými vrstvami. Tento vodný deficit by mal v konečnom dôsledku za následok zostepnenie územia - neudržala by sa tu vysoká zeleň. Preto tu pri pokračujúcom poklese hladiny podzemných vôd zisťuje lesnícky výskum
VYSYCHANIE JEDNOTLIVÝCH STROMOV.
Lesný závod potom urýchlene organizuje kalamitné výruby, no žiaľ, ho- lorubným spôsobom, teda vrátane živých stromov a krov. Tento rok sú plánované v Malom i Veľkom Draż- diaku, teda v bezprostrednej blízkosti sídliska Lúky. Na jednej strane chápeme, že z rezortného hľadiska ide o záchranu drevnej hmoty, dokiaľ sa vyschnutím neznehodnotí. Na druhej strane však z celospoločenského pohľadu sa javí situácia inak:
Prečo ešte platia na tieto lesy kritériá platné pre produkčné lesy (a lesný závod má vysoký plán ťažieb), keď už vyše desať rokov patria k bratislavskému lesoparku a na papieri majú priznaný účelový štatút?
Bolo by treba bojovať o každý živý strom, ktorý by sa mal stať základom budúcej prestavby lesa na prirodzený park či súčasťou zelene sídlisk. Neschnú zatiaľ všetky stromy, závisí to od druhu stromu, hĺbke a charakteru pôd na tom-ktorom mieste, výšky hladiny podzemnej vody a pod. A čo navyše: kry a bylinné poschodie prežívajú ďalej a mohli by zostať zachované, keby po výruboch nenasledovala celospoločenská úprava pôdy, ktorá nakoniec spôsobuje ešte väčšie vysušenie. Nová výsadba sa robí tiež ako v produkčných lesoch v monotónnych radoch monokultúr, ktoré majú veľmi ďaleko od vzhľadu lesoparku. Žiaľ, zatiaľ nie je lesný závod vybavený na špecializovanú prácu, akou je tvorba lesoparku a tak sa javí skutočne veľmi aktuálne uznesenie vlády SSR z minulého roku, že treba preveriť možnosti špecializovaného obhospodarovania bratislavského lesoparku. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko do cudziny: napr. Brno má vyčlenené prímestské a rekreačné lesy, ktoré obhospodarujú Technické a záhradnícke služby mesta Brna. V Prahe nachádzame podnik Sady, lesy a záhradníctvo hl. m. Prahy. Špecializované lesné závody sú tiež vo Vysokých Tatrách a v Topoľčiankach.
Zároveň ako najdôležitejšie sa javí uskutočnenie vodohospodárskych opatrení, ktoré by regenerovali hladi- nu podzemných vôd (povrchové za- vlažovanie je ďaleko menej účinné). Uskutočnenie nápravných vodohospodárskych opatrení pri zásahoch do vodného režimu lesa nakoniec poža- duje i samotný lesný zákon. Jedným zo základných krokov k náprave by malo byť
OŽIVOVANIE CHORVÁTSKEHO RAMENA.
S ramenom sa v územnom pláne počítalo, preto nebolo pri výstavbe Petržalky zasypané, Jeho stav je však zatiaľ veľmi neutešený, pretože dosiaľ chýba prúd vody (či už priesakovej zo studni pri Dunaji a či priamo dunajskej). V lete pri ňom môžeme vidieť deti, ako sa pokúšajú kúpať v mlákach, ktoré z neho ešte zostali, čo dvakrát hygienické nie je. Otázka oživenia Chorvátskeho ramena a ďalších optimalizačných opatrení je neobyčajne naliehavá, pretože inak hrozí vyschnutie prakticky všetkej vysokej zelene Petržalky - väčšiny drevin Sadu Janka Kráľa, koncipovaného parku pri Starohájskej ceste a obvodového parku Starý háj, ktorý by už v roku 1985 mal slúžiť pre rekreáciu, ako požaduje vládne uznesenie z konca minulého roku. Právom preto požaduje NVB, ochrancovia prírody i dovední lesní hospodári a vodohospodári urýchlenú nápravu nepriaznivého stavu, kým je ešte čas. Výstrahou do budúcnosti, ktorá by sa podľa rozboru Pravdy z minulého roku nemala opakovať, bol výrub lesov vo Vlčom Hrdle a na Kopáči, na druhej strane Dunaja.
Hodnota petržalskej vysokej zelene stúpa s pribúdajúcim počtom obyvateľov sidliska. Posledné zvyšky lesov tu plnia funkciu rekreačnú a tiež ochrannú pred exhalátmi (prejavujú sa zvlášť vysoké koncentrácie exhalátov len 2-4 km vzdialeného Slovnaftu). Podľa príručky Rady vlády pre životné prostredie sa dnes vo väčšine štátov sveta hodnotí cena stromov podľa fotosyntetickej aktivity - množstva kyslíka, ktoré dokážu vyprodukovať. Dospelý strom s listovou plochou 1600m2 vyprodukuje za 1 hodinu až 1,7 kg kyslíka, to stačí 3 osobám na dýchanie celý deň. Vzhľadom k celoživotnej produkcii životodarného kyslíka má potom 1 strom hodnotu pribne ribine 0,5 mil. Kčs (pri prepočte na produkciu kyslíka). Rovnaká listová plocha jedného dospelého stromu spotrebuje za hodinu až kg oxidu uhličitého (teda množstvo, ktorého vydýcha za celý deň 16 ľudí). Uvádza sa pritom, že jeden dospelý strom v meste má rovnaký účinok ako klimatizačné zariadenie 10 veľkých kancelárií. A keď chceme nahradiť biologickú hodnotu takéhoto stromu, musíme vysadiť vyše 1700! mladých stromkov s korunou o priemere 1 m. V prípade Petržalky by ich muselo byť ďaleko viac, pretože podľa skúseností z ostrova Kopáč je viac než 50-percentný úhyn mladých sadeníc, hlavne nedostatok vody s účinkom exhalátov, poškodzujúcich najviac práve mladé stromčeky.
Aby nevyšla nazmar práca všetkých brigádnikov a ZARES-u, vysádzajúcich mladé stromky medzi panelákmi a z dôvodov neobyčajného prírodného daru, ktorý tu v lužných lesoch ešte máme, bolo by preto ďaleko jednoduchšie a menej nákladné riešiť regeneráciu hladiny podzemnej vody. A navyše by sa malo dať do chodu povrchové zavlažovanie, ktoré síce bolo vybudované, ale nefunguje. Akým veľkým a nedoriešeným problémom bude rekreačné zázemie sídlisk Petrżaky, sa ukazuje už teraz.
Pre poldennú rekreáciu je ideálnym miestom
RUSOVECKÝ PARK
s neobyčajne hodnotnými drevinami i bylinným podrastom a celkovým estetickým pôsobením. Len jeho plánovaná rekonštrukcia, spojená so začlenením ďalších prírodných partií lužných lesov a lesostepí zaostáva. Na pravej strane Dunaja sa zachovalo tiež niekoľko území, navrhovaných k ochrane formou CHKO Dunaj, a neskôr v roku 1980 navrhnutých k ochrane v rámci Návrhu na ochranu bratislavských lužných lesov. K Čuňovu chodia botanici z celého Československa za našimi vzácnymi orchideami na lesostep dunajskej hlošiny. Rusovecké ostrovy doslova vyrazia dych každému, komu nie je príroda ľahostajná. Zachovali sa na nich pralesovité formácie mäkkých lužných lesov vŕbovo-topoľových na dohľad z Lúk. Estetické zážitky sú ešte umocnené scenériou zachovaných neodpojených Rusoveckých ramien Dunaja. Možno tu, na území hlavného mesta, vidieť volavky, kormorány či orliaka morského. Z chránených rastlín tu bohato kvitne bledula letná.
No ani ochrana týchto jedných z posledných našich vŕbovo-topoľových lužných lesov nie je ešte zabezpečená. V roku 1980 mali byť vyrúbané, pretože sa nachádzajú v záujmovom území zdrže Hrušov - Dunakiliti, na konci vzdutia. Pretože však vtedy nebol vypracovaný projekt, riešiaci koniec zdrže a nebola známa ani čiara záplav, ministerstvo lesného a vodného hospodárstva vyhovelo žiadostiam NVB a ochrancov prírody a zastavilo výrub, kým bude vypracovaný uvedený projekt. V súčasnosti sa na tomto projekte pracuje; zároveň bol podaný zlepšovací návrh úprav Dunaja pod Bratislavou so zohľadnením prírodného prostredia, ktorý rieši územie konca zdrže omnoho komplexnejšie.
V predstihu rieši aj problém poklesnutých hladín podzemnej vody. Odbor územného plánovania a architektúry zadal Stavoprojektu štúdiu urbanistického riešenia územia Dunaja, t. j. územia medzi hrádzami, ktoré je pri najvyšších stavoch Dunaja zaplavované. Dúfanie, že výsledné riešenie začlení koniec zdrže do organizmu mesta a zachová čo najviac pôvodnej zelene a ramien Dunaja; taktiež zabezpeči také vedenie hrádzí, aby sa zabezpečila ochrana vodných zdrojov. Jednoducho aby naozaj zostali zachované nemalé prírodné hodnoty a danosti tohto územia, s prihliadnutím na jeho podstatný význam ako jediné prírodné zázemie Petržalky. To sa podarí len
PRI KOMPLEXNOM PRÍSTUPE,
v spolupráci odborníkov viacerých odborov. Dnes, keď sa požaduje využitie vedy využitie vedy v praxi a komplexné riešenie problémov, je prinajmenšom zodpovedný prístup niektorých projektantov a možno i zodpovedných inštitúcií, zjednodušujúcich si riešenie tohto územia vynechaním riadnych vedeckých podkladov. Preto bola naprosto oprávnená požiadavka porady na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v roku 1981, že komplexné riešenie daného priestoru musí sa zveriť tímu pracovníkov rôznych odborov. Na základe tejto požiadavky bol sice vypracovaný tzv. Dodatok k Bioprojektu, avšak po starom - bez účasti jediného pracovníka z oblasti prírodných vied, bez jediného biológa.
V súčasnosti však, pri existencii zlepšovacieho návrhu, ktorý vychádza ďaleko viac z prírodných daností a pri zadaní novej štúdie urbanistického riešenia Stavoprojektu je tu šanca, aby výsledné riešenie omnoho viac rešpektovalo existujúcu vysokú zeleň. V poslednom čase sa podnikajú tiež kroky k záchrane lokality kozinca drsnolistého, vzácnej a existenčne ohrozenej rastliny, ktorá sa vyskytuje v Československu jedine v Petržalke. Pri rešpektovaní prírodných hodnôt máme ešte možnosť ekonomicky nenáročnými úpravami zachovať petržalským sídliskám vysokú zeleň ako súčasť životného prostredia a lužné lesy ako jediné blízke rekreačné zázemie 150 000 obyvateľov
Vyschnuté Chorvátske rameno. Jeho oživenie by mohlo zachrániť vysokú zeleň Petržalky.
Holoruby v Draždiaku otvárajú priamu cestu exhalátom zo Slovnaftu k petržalským sídliskám.
Obrovský tlak na rekreáciu sa prejavuje aj na štrkovisku Ostrovné lúčky, v ochrannom pásme vodného zdroja pre Petržalku, kde je zakázaný vstup.
Nová Petržalka - to nie sú len nové paneláky, ale i okolité prostredie, v ktorom bude každodenne žiť viac než 150 000 obyvateľov. Preto veľkú pozornosť občanov vzbudzujú ďalšie a ďalšie výruby zbytkov petržalských lesov, ku ktorým v súčasnosti dochádza. (Večerník si týchto výrubov všimol vo februári.) Bolo by smutnou skutočnosťou, keby z týchto lesov zostali len krásne názvy sídlisk - Starý háj, Zrkadlový háj…
Na starých mapách z 18. storočia bola Petržalka zeleným ostrovom so spleťou životodarných ramien Dunaja. Obraz sa začal podstatne meniť v 19. storočí, najmä po Lafranconiho násilnej regulácii Dunaja. V súčasnosti sa začali prejavovať všetky dôsledky veľkých zásahov do prírodných pomerov tohto územia. Preto sa aj v tomto článku sústredíme na zachovanie vysokej zelene v Petržalke a v jej najbližšom rekreačnom zázemí. Väčšina tejto zelene je ohrozená vysýchaním vplyvom poklesu hladiny podzemnej vody. Spôsobuje to predovšetkým prílišné bagrovanie koryta Dunaja kvôli ťažbe štrku (do minulého roku). Prehĺbením Dunaja. poklesla jeho hladina a v nadväznosti na ňu i hladina podzemnej vody. Veľký vplyv malo i odpojenie Chorvátskeho ramena a ďalšie zásahy. Podzemná voda v časti územia dokonca trvale poklesla do štrkových vrstiev, kde je už nedostupná pre vegetáciu. (Kým dosahovala do pôdnych vrstiev, vzlínaním sa dostala ku koreňom rastlín.)
Prírodným základom Petržalky sú lužné lesy a brestové dúbravy. Dreviny lužných lesov sú bytostne viazané na vysokú hladinu podzemnej vody. U brestových dúbrav sa uplatňuje prevažne zrážková voda (tak ako u ostatných našich lesných spoločenstiev), teraz však dochádza k oddrénovaniu časti tejto zrážkovej vody vyschnutými štrkovými vrstvami. Tento vodný deficit by mal v konečnom dôsledku za následok zostepnenie územia - neudržala by sa tu vysoká zeleň. Preto tu pri pokračujúcom poklese hladiny podzemných vôd zisťuje lesnícky výskum
VYSYCHANIE JEDNOTLIVÝCH STROMOV.
Lesný závod potom urýchlene organizuje kalamitné výruby, no žiaľ, ho- lorubným spôsobom, teda vrátane živých stromov a krov. Tento rok sú plánované v Malom i Veľkom Draż- diaku, teda v bezprostrednej blízkosti sídliska Lúky. Na jednej strane chápeme, že z rezortného hľadiska ide o záchranu drevnej hmoty, dokiaľ sa vyschnutím neznehodnotí. Na druhej strane však z celospoločenského pohľadu sa javí situácia inak:
Prečo ešte platia na tieto lesy kritériá platné pre produkčné lesy (a lesný závod má vysoký plán ťažieb), keď už vyše desať rokov patria k bratislavskému lesoparku a na papieri majú priznaný účelový štatút?
Bolo by treba bojovať o každý živý strom, ktorý by sa mal stať základom budúcej prestavby lesa na prirodzený park či súčasťou zelene sídlisk. Neschnú zatiaľ všetky stromy, závisí to od druhu stromu, hĺbke a charakteru pôd na tom-ktorom mieste, výšky hladiny podzemnej vody a pod. A čo navyše: kry a bylinné poschodie prežívajú ďalej a mohli by zostať zachované, keby po výruboch nenasledovala celospoločenská úprava pôdy, ktorá nakoniec spôsobuje ešte väčšie vysušenie. Nová výsadba sa robí tiež ako v produkčných lesoch v monotónnych radoch monokultúr, ktoré majú veľmi ďaleko od vzhľadu lesoparku. Žiaľ, zatiaľ nie je lesný závod vybavený na špecializovanú prácu, akou je tvorba lesoparku a tak sa javí skutočne veľmi aktuálne uznesenie vlády SSR z minulého roku, že treba preveriť možnosti špecializovaného obhospodarovania bratislavského lesoparku. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko do cudziny: napr. Brno má vyčlenené prímestské a rekreačné lesy, ktoré obhospodarujú Technické a záhradnícke služby mesta Brna. V Prahe nachádzame podnik Sady, lesy a záhradníctvo hl. m. Prahy. Špecializované lesné závody sú tiež vo Vysokých Tatrách a v Topoľčiankach.
Zároveň ako najdôležitejšie sa javí uskutočnenie vodohospodárskych opatrení, ktoré by regenerovali hladi- nu podzemných vôd (povrchové za- vlažovanie je ďaleko menej účinné). Uskutočnenie nápravných vodohospodárskych opatrení pri zásahoch do vodného režimu lesa nakoniec poža- duje i samotný lesný zákon. Jedným zo základných krokov k náprave by malo byť
OŽIVOVANIE CHORVÁTSKEHO RAMENA.
S ramenom sa v územnom pláne počítalo, preto nebolo pri výstavbe Petržalky zasypané, Jeho stav je však zatiaľ veľmi neutešený, pretože dosiaľ chýba prúd vody (či už priesakovej zo studni pri Dunaji a či priamo dunajskej). V lete pri ňom môžeme vidieť deti, ako sa pokúšajú kúpať v mlákach, ktoré z neho ešte zostali, čo dvakrát hygienické nie je. Otázka oživenia Chorvátskeho ramena a ďalších optimalizačných opatrení je neobyčajne naliehavá, pretože inak hrozí vyschnutie prakticky všetkej vysokej zelene Petržalky - väčšiny drevin Sadu Janka Kráľa, koncipovaného parku pri Starohájskej ceste a obvodového parku Starý háj, ktorý by už v roku 1985 mal slúžiť pre rekreáciu, ako požaduje vládne uznesenie z konca minulého roku. Právom preto požaduje NVB, ochrancovia prírody i dovední lesní hospodári a vodohospodári urýchlenú nápravu nepriaznivého stavu, kým je ešte čas. Výstrahou do budúcnosti, ktorá by sa podľa rozboru Pravdy z minulého roku nemala opakovať, bol výrub lesov vo Vlčom Hrdle a na Kopáči, na druhej strane Dunaja.
Hodnota petržalskej vysokej zelene stúpa s pribúdajúcim počtom obyvateľov sidliska. Posledné zvyšky lesov tu plnia funkciu rekreačnú a tiež ochrannú pred exhalátmi (prejavujú sa zvlášť vysoké koncentrácie exhalátov len 2-4 km vzdialeného Slovnaftu). Podľa príručky Rady vlády pre životné prostredie sa dnes vo väčšine štátov sveta hodnotí cena stromov podľa fotosyntetickej aktivity - množstva kyslíka, ktoré dokážu vyprodukovať. Dospelý strom s listovou plochou 1600m2 vyprodukuje za 1 hodinu až 1,7 kg kyslíka, to stačí 3 osobám na dýchanie celý deň. Vzhľadom k celoživotnej produkcii životodarného kyslíka má potom 1 strom hodnotu pribne ribine 0,5 mil. Kčs (pri prepočte na produkciu kyslíka). Rovnaká listová plocha jedného dospelého stromu spotrebuje za hodinu až kg oxidu uhličitého (teda množstvo, ktorého vydýcha za celý deň 16 ľudí). Uvádza sa pritom, že jeden dospelý strom v meste má rovnaký účinok ako klimatizačné zariadenie 10 veľkých kancelárií. A keď chceme nahradiť biologickú hodnotu takéhoto stromu, musíme vysadiť vyše 1700! mladých stromkov s korunou o priemere 1 m. V prípade Petržalky by ich muselo byť ďaleko viac, pretože podľa skúseností z ostrova Kopáč je viac než 50-percentný úhyn mladých sadeníc, hlavne nedostatok vody s účinkom exhalátov, poškodzujúcich najviac práve mladé stromčeky.
Aby nevyšla nazmar práca všetkých brigádnikov a ZARES-u, vysádzajúcich mladé stromky medzi panelákmi a z dôvodov neobyčajného prírodného daru, ktorý tu v lužných lesoch ešte máme, bolo by preto ďaleko jednoduchšie a menej nákladné riešiť regeneráciu hladiny podzemnej vody. A navyše by sa malo dať do chodu povrchové zavlažovanie, ktoré síce bolo vybudované, ale nefunguje. Akým veľkým a nedoriešeným problémom bude rekreačné zázemie sídlisk Petrżaky, sa ukazuje už teraz.
Pre poldennú rekreáciu je ideálnym miestom
RUSOVECKÝ PARK
s neobyčajne hodnotnými drevinami i bylinným podrastom a celkovým estetickým pôsobením. Len jeho plánovaná rekonštrukcia, spojená so začlenením ďalších prírodných partií lužných lesov a lesostepí zaostáva. Na pravej strane Dunaja sa zachovalo tiež niekoľko území, navrhovaných k ochrane formou CHKO Dunaj, a neskôr v roku 1980 navrhnutých k ochrane v rámci Návrhu na ochranu bratislavských lužných lesov. K Čuňovu chodia botanici z celého Československa za našimi vzácnymi orchideami na lesostep dunajskej hlošiny. Rusovecké ostrovy doslova vyrazia dych každému, komu nie je príroda ľahostajná. Zachovali sa na nich pralesovité formácie mäkkých lužných lesov vŕbovo-topoľových na dohľad z Lúk. Estetické zážitky sú ešte umocnené scenériou zachovaných neodpojených Rusoveckých ramien Dunaja. Možno tu, na území hlavného mesta, vidieť volavky, kormorány či orliaka morského. Z chránených rastlín tu bohato kvitne bledula letná.
No ani ochrana týchto jedných z posledných našich vŕbovo-topoľových lužných lesov nie je ešte zabezpečená. V roku 1980 mali byť vyrúbané, pretože sa nachádzajú v záujmovom území zdrže Hrušov - Dunakiliti, na konci vzdutia. Pretože však vtedy nebol vypracovaný projekt, riešiaci koniec zdrže a nebola známa ani čiara záplav, ministerstvo lesného a vodného hospodárstva vyhovelo žiadostiam NVB a ochrancov prírody a zastavilo výrub, kým bude vypracovaný uvedený projekt. V súčasnosti sa na tomto projekte pracuje; zároveň bol podaný zlepšovací návrh úprav Dunaja pod Bratislavou so zohľadnením prírodného prostredia, ktorý rieši územie konca zdrže omnoho komplexnejšie.
V predstihu rieši aj problém poklesnutých hladín podzemnej vody. Odbor územného plánovania a architektúry zadal Stavoprojektu štúdiu urbanistického riešenia územia Dunaja, t. j. územia medzi hrádzami, ktoré je pri najvyšších stavoch Dunaja zaplavované. Dúfanie, že výsledné riešenie začlení koniec zdrže do organizmu mesta a zachová čo najviac pôvodnej zelene a ramien Dunaja; taktiež zabezpeči také vedenie hrádzí, aby sa zabezpečila ochrana vodných zdrojov. Jednoducho aby naozaj zostali zachované nemalé prírodné hodnoty a danosti tohto územia, s prihliadnutím na jeho podstatný význam ako jediné prírodné zázemie Petržalky. To sa podarí len
PRI KOMPLEXNOM PRÍSTUPE,
v spolupráci odborníkov viacerých odborov. Dnes, keď sa požaduje využitie vedy využitie vedy v praxi a komplexné riešenie problémov, je prinajmenšom zodpovedný prístup niektorých projektantov a možno i zodpovedných inštitúcií, zjednodušujúcich si riešenie tohto územia vynechaním riadnych vedeckých podkladov. Preto bola naprosto oprávnená požiadavka porady na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v roku 1981, že komplexné riešenie daného priestoru musí sa zveriť tímu pracovníkov rôznych odborov. Na základe tejto požiadavky bol sice vypracovaný tzv. Dodatok k Bioprojektu, avšak po starom - bez účasti jediného pracovníka z oblasti prírodných vied, bez jediného biológa.
V súčasnosti však, pri existencii zlepšovacieho návrhu, ktorý vychádza ďaleko viac z prírodných daností a pri zadaní novej štúdie urbanistického riešenia Stavoprojektu je tu šanca, aby výsledné riešenie omnoho viac rešpektovalo existujúcu vysokú zeleň. V poslednom čase sa podnikajú tiež kroky k záchrane lokality kozinca drsnolistého, vzácnej a existenčne ohrozenej rastliny, ktorá sa vyskytuje v Československu jedine v Petržalke. Pri rešpektovaní prírodných hodnôt máme ešte možnosť ekonomicky nenáročnými úpravami zachovať petržalským sídliskám vysokú zeleň ako súčasť životného prostredia a lužné lesy ako jediné blízke rekreačné zázemie 150 000 obyvateľov
Vyschnuté Chorvátske rameno. Jeho oživenie by mohlo zachrániť vysokú zeleň Petržalky.
Holoruby v Draždiaku otvárajú priamu cestu exhalátom zo Slovnaftu k petržalským sídliskám.
Neodmysliteľnou súčasťou čunovských a rusovských jazier bol nudizmus. Odľahlé menej preplnené miesta priťahovali najmä tento druh rekreácie.
Čunovské jazerá sa však stali chránený “rezervoár pitnej vody” a tak sa nudisti ktorí tam zvykli bývať presunuli z Čunova na Rusovské jazerá. A títo v čase letných horúčav 1983 spôsobili na rusovských jazerách doslova nával. V 1984 bolo leto miernejšie ale naháči začali chodiť na jazerá už v apríli.
06.08.1984 - NAHÁ EXPANZIA
Vlado Kalina
Práca č.184
V minulých rokoch sa o nich po Bratislave len tak šuškalo. Dobrým známym sa dávali zaručené tipy, odovzdávali sa skúsenosti. Keď však čuňovské štrkovisko vyhlásili za rezervoár pitnej vody pre hlavné mesto Slovenska, ich podstatná časť sa presťahovala do Rusoviec. Najprv len na špicu polostrova zasahujúceho až do prostriedku jazera. Keď sa však ich rady začali a to pomerne búrlivo rozširovať, stalo sa akýmsi nepísaným zákonom, že polostrov je len pre nich. Nudistov, či azda po slovensky by bolo presnejšie označenie naháčov. Ich expanzia bola taká silná, že v minulom roku im v horúcej sezóne kolegovia zo Smeny venovali po dva razy celú novinovú stranu. Z ich sondy bolo jasné, že návštevníci rusoveckého štrkoviska sa rozdelili do troch táborov. V prvom stále sa rozrastajúcom boli naháči. V druhom zrejme najväčšom ignoranti, ktorým to bolo jedno. A zvyšok tí, ktorým prekážali. Tohtoročná sezóna našťastie pre nedovolenkujúcich tak trochu zaostáva minuloročnými horúčavami. Naháčom to však nevadí. Od prvých aprílových týždňov naberajú bronz plným priehrštím či presnejšie celým povrchom tela akoby chceli dokázať silu a prínos slnečného kúpeľa. Nič proti tomu.
Naopak, preto že sme za zdravie našich ľudí, využil som nedávne stretnutie s riaditeľom Správy telovýchovných a rekreačných zariadení Ľ Kadnárom, na otázku Prečo napríklad nevyhradia kúpalisko Lido, ktoré dosť stratilo na svojej dávnej popularite pre síce čistú ale studenú vodu pre naháčov. Však tí sa radšej opaľujú ako kúpu. A rozvinula sa široká debata. Žeby aj radi, ale ešte nedozreli podmienky. Ani na úradoch, ani v samotných ľuďoch. Všetko chce svoju úroveň. I kultúra ľudí. Radi by si zobrali príklad z NDR, kde pláže FKK freie körper kultur sa stali normálnou súčasťou takmer každého kúpaliska a podobne.
V minulých rokoch sa o nich po Bratislave len tak šuškalo. Dobrým známym sa dávali zaručené tipy, odovzdávali sa skúsenosti. Keď však čuňovské štrkovisko vyhlásili za rezervoár pitnej vody pre hlavné mesto Slovenska, ich podstatná časť sa presťahovala do Rusoviec. Najprv len na špicu polostrova zasahujúceho až do prostriedku jazera. Keď sa však ich rady začali a to pomerne búrlivo rozširovať, stalo sa akýmsi nepísaným zákonom, že polostrov je len pre nich. Nudistov, či azda po slovensky by bolo presnejšie označenie naháčov. Ich expanzia bola taká silná, že v minulom roku im v horúcej sezóne kolegovia zo Smeny venovali po dva razy celú novinovú stranu. Z ich sondy bolo jasné, že návštevníci rusoveckého štrkoviska sa rozdelili do troch táborov. V prvom stále sa rozrastajúcom boli naháči. V druhom zrejme najväčšom ignoranti, ktorým to bolo jedno. A zvyšok tí, ktorým prekážali. Tohtoročná sezóna našťastie pre nedovolenkujúcich tak trochu zaostáva minuloročnými horúčavami. Naháčom to však nevadí. Od prvých aprílových týždňov naberajú bronz plným priehrštím či presnejšie celým povrchom tela akoby chceli dokázať silu a prínos slnečného kúpeľa. Nič proti tomu.
Naopak, preto že sme za zdravie našich ľudí, využil som nedávne stretnutie s riaditeľom Správy telovýchovných a rekreačných zariadení Ľ Kadnárom, na otázku Prečo napríklad nevyhradia kúpalisko Lido, ktoré dosť stratilo na svojej dávnej popularite pre síce čistú ale studenú vodu pre naháčov. Však tí sa radšej opaľujú ako kúpu. A rozvinula sa široká debata. Žeby aj radi, ale ešte nedozreli podmienky. Ani na úradoch, ani v samotných ľuďoch. Všetko chce svoju úroveň. I kultúra ľudí. Radi by si zobrali príklad z NDR, kde pláže FKK freie körper kultur sa stali normálnou súčasťou takmer každého kúpaliska a podobne.
Vyzerá to tak že na rozdiel od čunovských jazier na rusovských jazerách nebol zákaz kúpania a tak sa tam mohlo kúpať bez porušenia zákazu. Chodili tam plávať nudisti aj nenudisti. Predsa len Čunovské jazerá boli bližšie k vodnému zdroju a tak sa kontrolovali prísnejšie.
Bolo tomu tak až do 5.8.1984, kedy sa “ZÁKAZ KÚPANIA A NUDIZMU MNV RUSOVCE” začal objavovať pri jazere v Rusovciach.
Pravdepodobne vtedy išlo iba o aktivitu MNV Rusovce aby vyhoveli odporcom takejto nahej rekreácie.
14.08.1984 - DISKUSNÁ TRIBÚNA. Niet vhodnejšieho riešenia
Imrich Kolárik, Bratislava
Práca č.191
Nahá expanzia
K Nášmu týždňu
Patrím medzi viacerých Bratislavčanov a ďalších, ktorí si obľúbili tráviť slnečné dni na jazere v Rusovciach po nudisticky. V tlači napr. Smena 10. a 11.8.1983, Mladá fronta 23.8.83, Práca 6.8.84 sa objavili názory pre aj proti. Ja som začal tento spôsob rekreácie zo zdravotných dôvodov a dnes by som ale aj bez nich pokračoval v opaľovaní a kúpaní bez plaviek, pretože je to príjemné, človek sa cíti uvoľnene a zabudne na všetky predsudky, keď si raz zvykne. Isteže, sú ľudia, ktorých to poburuje, ktorí predsudky nedokážu nechať bokom. Do Rusoviec chodili nudisti i nenudisti. Jedni i druhí si našli svoje miesta a navzájom si neprekážali. Nám nudistom nikdy neprekážalo, ak medzi nás prišiel niekto v plavkách je to predsa každého osobná vec, či sa vyzlečie alebo nie. Chodili sem vyše troch rokov ľudia všetkých kategórií a nikdy nedošlo k žiadnej mimoriadnej situácii. Pochvaľovali sme si, že nemusíme za týmto typom rekreácie cestovať za drahé peniaze do cudziny, že aj naša spoločnosť ak práve nevytvára špeciálne podmienky aspoň naše záľuby toleruje. A naše rady sa čím ďalej tým viac rozrastali. Až do nedele 5.8.1984, keď sa v Rusovciach objavili tabule ZÁKAZ KÚPANIA A NUDIZMU MNV RUSOVCE a stovky nič netušiacich nudistov i nenudistov malo rozmýšľať nad iným programom v horúcom počasí. Iste zakazovateľ mal problémy s odporcami nudizmu, ktorý sa rozvinul práve na jeho území. Iste dlho uvažoval, aké opatrenia urobiť a jeho rozhodnutie nebolo ľahké. Azda by sa však našlo aj vhodnejšie riešenie. Stačilo by napríklad dať tabule odkiaľ - pokiaľ v plavkách a odkiaľ - pokiaľ bez. Veľkorysejším riešením by bolo vybagrovanie nového jazera, stačilo by aj menšie na mieste, ktoré by bolo vzdialenejšie od obytných priestorov, sa ale dalo dosiahnúť mestskou bolo hromadnou dopravou. Nudisti by si na svoje miesto došli aj keby to malo trvať pol hodinu pešo. Tým sa zamedzilo aby boli tŕňom v oku ostatným. A keby to niekto zorganizoval zaiste by sme si brigádnicky zriadili svoje kúpalisko. Veď keď je to možné v NDR, v Maďarsku, v Rumunsku, v Juhoslávii keď môžu byť pre nudistov vyhradené solária pri mori v Bulharsku i v Sovietskom zväze prečo nie u nás.
Nahá expanzia
K Nášmu týždňu
Patrím medzi viacerých Bratislavčanov a ďalších, ktorí si obľúbili tráviť slnečné dni na jazere v Rusovciach po nudisticky. V tlači napr. Smena 10. a 11.8.1983, Mladá fronta 23.8.83, Práca 6.8.84 sa objavili názory pre aj proti. Ja som začal tento spôsob rekreácie zo zdravotných dôvodov a dnes by som ale aj bez nich pokračoval v opaľovaní a kúpaní bez plaviek, pretože je to príjemné, človek sa cíti uvoľnene a zabudne na všetky predsudky, keď si raz zvykne. Isteže, sú ľudia, ktorých to poburuje, ktorí predsudky nedokážu nechať bokom. Do Rusoviec chodili nudisti i nenudisti. Jedni i druhí si našli svoje miesta a navzájom si neprekážali. Nám nudistom nikdy neprekážalo, ak medzi nás prišiel niekto v plavkách je to predsa každého osobná vec, či sa vyzlečie alebo nie. Chodili sem vyše troch rokov ľudia všetkých kategórií a nikdy nedošlo k žiadnej mimoriadnej situácii. Pochvaľovali sme si, že nemusíme za týmto typom rekreácie cestovať za drahé peniaze do cudziny, že aj naša spoločnosť ak práve nevytvára špeciálne podmienky aspoň naše záľuby toleruje. A naše rady sa čím ďalej tým viac rozrastali. Až do nedele 5.8.1984, keď sa v Rusovciach objavili tabule ZÁKAZ KÚPANIA A NUDIZMU MNV RUSOVCE a stovky nič netušiacich nudistov i nenudistov malo rozmýšľať nad iným programom v horúcom počasí. Iste zakazovateľ mal problémy s odporcami nudizmu, ktorý sa rozvinul práve na jeho území. Iste dlho uvažoval, aké opatrenia urobiť a jeho rozhodnutie nebolo ľahké. Azda by sa však našlo aj vhodnejšie riešenie. Stačilo by napríklad dať tabule odkiaľ - pokiaľ v plavkách a odkiaľ - pokiaľ bez. Veľkorysejším riešením by bolo vybagrovanie nového jazera, stačilo by aj menšie na mieste, ktoré by bolo vzdialenejšie od obytných priestorov, sa ale dalo dosiahnúť mestskou bolo hromadnou dopravou. Nudisti by si na svoje miesto došli aj keby to malo trvať pol hodinu pešo. Tým sa zamedzilo aby boli tŕňom v oku ostatným. A keby to niekto zorganizoval zaiste by sme si brigádnicky zriadili svoje kúpalisko. Veď keď je to možné v NDR, v Maďarsku, v Rumunsku, v Juhoslávii keď môžu byť pre nudistov vyhradené solária pri mori v Bulharsku i v Sovietskom zväze prečo nie u nás.
Na čunovské jazerá sa zrejme chodilo kúpať sa naďalej a pred letnou sezónou 1985 dokonca musela obvodná hygienička pre obvod vtedy Bratislava IV (neskôr Bratislava V) apelovať na verejnosť aby navštevníci jazier neporušovali zákaz vjazdu a kúpania sa. Pretože takéto konanie ľudí môže mať následky v podobe zhoršenej kvality vody a ovplyvniť zásobovanie Bratislavy pitnou vodou.
11.04.1985 - Chráňme si VODU
MUDr. Jindra Romančiková Obvodný hygienik Bratislava IV
Večerník č.77
V porovnaní s niektorými inými veľkými mestami u nás i v zahraničí má Bratislava jednu veľkú výhodu na svojom území má bohatstvo v podobe zásob pitnej vody výbornej kvality.
Zatiaľ čo do iných miest sa privádza voda nákladným spôsobom zo vzdialenosti niekoľko desiatok až stovák kilometrov, alebo sa zložitým spôsobom upravuje pre pitné účely voda povrchová a v suchých obdobiach sa obyvatelia podrobujú prísnym úsporným opatreniam, Bratislavčania môžu v každom čase odobrať z kohútikov vodovodnej siete životodarnú tekutinu v ľubovoľnom množstve.
Množstvo zásob pitnej vody sa t. č. javí ako dostatočné s ohľadom na rozvoj mesta. Chcela by som ale na tomto mieste pripomenúť, že kvalita týchto podzemných vodných zásob nie je neohroziteľná a pre jej udržanie je
NEVYHNUTNÁ POMOC VŠETKÝCH
závodov, organizácií obyvateľov, pôsobiacich v okolí vodných zdrojov.
Podzemná voda sa vyskytuje v rôznych hĺbkach pod povrchom zeme. V dunajských nánosoch v okolí našej veľrieky je to iba niekoľko metrov priestupných pokryvných vrstiev, ktoré ochránia jej hladinu pred znečistením.
Pretože podzemná voda nie je stojatá, ale prúdi, môže sa k miestu odberu znečistená voda dostať aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Najzávažnejšie dôsledky pre vodné zdroje máva znečistenie ropnými produktmi, ktoré nedokáže voda samočistiacimi pochodmi od- búrať. Je všeobecne známy údaj o tom, že jeden liter ropy stačí na znehodnotenie 1-10 miliónov litrov pitnej vody. Bratislavčania si určite pamätajú haváriu vo vodovodnej sieti spôsobenú znečistením vodného zdroja v Po- dunajských Biskupiciach podzemnými výron- mi ropných látok z n. p. Slovnaft.
PERSPEKTÍVNE NAJVÄČŠOU
ZÁSOBÁRŇOU
pitnej vody v Bratislave bude vodný zdroj Rusovce Ostrovné lúčky, ktorý má po dobudovaní a rozšírení z 20 studní dodávať do vodovodnej siete vyše 2000 litrov kvalitnej pitnej vody za sekundu. Na jeho zabezpečenie boli vytýčené dve pásma hygienickej ochrany, prvé pásmo oplotené, druhé vyznačené tabuľkami so zákazom vstupu a vjazdu. A práve v tomto pásme sa najčastejšie porušujú zásady ochrany podzemných vôd pred znečistením.
Územie sa nachádza na juhovýchod od mestskej časti Rusovce smerom na Čunovo, Je pokryté lužnými lesmi a rozkladajú sa na ňom aj dve štrkoviská. Napriek tomu, že celé územie láka k jarným prechádzkam, rodinným výletom i rekreačnému využitiu, chcem touto cestou apelovať na všetkých Bratislavčanov, aby rešpektovali tabule so zákazom vstupu a najmä vjazdu motorových vozidiel do týchto lokalít a upozorňovali aj ostatných, pretože ich priestupky môžu mať ďalekosiahle následky v podobe zhoršenia vlastnosti pitnej vody a tiež negatívne ovplyvniť súčasné i budúce zásobovanie Bratislavy touto nenahraditeľnou tekutinou.
V porovnaní s niektorými inými veľkými mestami u nás i v zahraničí má Bratislava jednu veľkú výhodu na svojom území má bohatstvo v podobe zásob pitnej vody výbornej kvality.
Zatiaľ čo do iných miest sa privádza voda nákladným spôsobom zo vzdialenosti niekoľko desiatok až stovák kilometrov, alebo sa zložitým spôsobom upravuje pre pitné účely voda povrchová a v suchých obdobiach sa obyvatelia podrobujú prísnym úsporným opatreniam, Bratislavčania môžu v každom čase odobrať z kohútikov vodovodnej siete životodarnú tekutinu v ľubovoľnom množstve.
Množstvo zásob pitnej vody sa t. č. javí ako dostatočné s ohľadom na rozvoj mesta. Chcela by som ale na tomto mieste pripomenúť, že kvalita týchto podzemných vodných zásob nie je neohroziteľná a pre jej udržanie je
NEVYHNUTNÁ POMOC VŠETKÝCH
závodov, organizácií obyvateľov, pôsobiacich v okolí vodných zdrojov.
Podzemná voda sa vyskytuje v rôznych hĺbkach pod povrchom zeme. V dunajských nánosoch v okolí našej veľrieky je to iba niekoľko metrov priestupných pokryvných vrstiev, ktoré ochránia jej hladinu pred znečistením.
Pretože podzemná voda nie je stojatá, ale prúdi, môže sa k miestu odberu znečistená voda dostať aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Najzávažnejšie dôsledky pre vodné zdroje máva znečistenie ropnými produktmi, ktoré nedokáže voda samočistiacimi pochodmi od- búrať. Je všeobecne známy údaj o tom, že jeden liter ropy stačí na znehodnotenie 1-10 miliónov litrov pitnej vody. Bratislavčania si určite pamätajú haváriu vo vodovodnej sieti spôsobenú znečistením vodného zdroja v Po- dunajských Biskupiciach podzemnými výron- mi ropných látok z n. p. Slovnaft.
PERSPEKTÍVNE NAJVÄČŠOU
ZÁSOBÁRŇOU
pitnej vody v Bratislave bude vodný zdroj Rusovce Ostrovné lúčky, ktorý má po dobudovaní a rozšírení z 20 studní dodávať do vodovodnej siete vyše 2000 litrov kvalitnej pitnej vody za sekundu. Na jeho zabezpečenie boli vytýčené dve pásma hygienickej ochrany, prvé pásmo oplotené, druhé vyznačené tabuľkami so zákazom vstupu a vjazdu. A práve v tomto pásme sa najčastejšie porušujú zásady ochrany podzemných vôd pred znečistením.
Územie sa nachádza na juhovýchod od mestskej časti Rusovce smerom na Čunovo, Je pokryté lužnými lesmi a rozkladajú sa na ňom aj dve štrkoviská. Napriek tomu, že celé územie láka k jarným prechádzkam, rodinným výletom i rekreačnému využitiu, chcem touto cestou apelovať na všetkých Bratislavčanov, aby rešpektovali tabule so zákazom vstupu a najmä vjazdu motorových vozidiel do týchto lokalít a upozorňovali aj ostatných, pretože ich priestupky môžu mať ďalekosiahle následky v podobe zhoršenia vlastnosti pitnej vody a tiež negatívne ovplyvniť súčasné i budúce zásobovanie Bratislavy touto nenahraditeľnou tekutinou.
V lete 1985 sa s rusovským jazerom počítalo ako s moderným rekreačným strediskom, zatiaľ čo čunovské jazerá boli stále zakázané.
Ľudia čo porušovali zákazy a zaparkovali si autá za zákazom sa rozčulovali - ako si niekto práve sem do takéjto krásnej oblasti s blankytnou vodou vôbec dovolil dať zákazy. Každý, kto vtedy porušoval motorovým vozidlom zákaz vjazdu mohol dostať pokutu 100 korún. Príslušníci Verejnej bezpečnosti si zapisovali ŠPZ a dotičný previnilec potom musel ísť zaplatiť pokutu až na národný výbor.
Niektorí sa dokonca sťažovali na rybárov, že za zákaz môžu oni, keďže rybári ako jediný tam majú povolený vstup. Neuvedomovali si, že v blízkosti je vodný zdroj a prepchatosť jazier by ho mohla ohroziť.
Na opačnej strane boli rusovské jazerá, kde sa ľudia mohli vtedy ešte kúpať. Zvláštne je že keď porovnávali množstvo odpadu na rusovských jazerách a Zlatých pieskoch, nebolo to až také hrozné. Odpadky tam síce nechávali, ale aspoň ich hádzali na kopy na viacerých miestach, zatiaľčo na ZP ich musel personál každé ráno zhŕňať z okolia jazera. Existovali dokonca plány na vytvorenie veľkého rekreačného strediska z Rusovského jazera.
09.08.1985 - Budú Rusovce rekreačnou oázou?
Alena Damašková
Večerník č.155
Zašli sme bližšie k vode na pravom brehu Dunaja
Žlté stuhy na kmeňoch stromov avizujú, že sme práve prekročili hranice areálu kúpaliska Veľký Draždiak. Nik nás nezastavuje, ideme teda pokojne ďalej, až priamo k bazénom v jazere. Drevené ležadlá sú už obsadené, takže napriek naliehaniu detí, že treba ísť najskôr obzrieť kolotoče, rozkladáme sa. Stihli sme sa raz ponoriť do chladivej, čistej vody, keď sa pri nás zastavil mladík.
- Môžete mi ukázať lístky? Prekvapenie, potom vysvetľovanie a z peňaženky vyberáme po dve koruny za dospelých, po korunke za deti. Za ležadlo sme dve ušetrili. Vieme si predstaviť, že to nie je dvakrát príjemné obchádzať ľudí a vymáhať" od nich vstupné. Oplotenie neexistuje a tak skoro ani nebude a prístupov na kúpalisko je neúrekom. A nie každý je ochotný zaplatiť. Vraj za čo?!
Predsa za čistú vodu mimochodom, listy a plávajúce páperie zbierajú pracovníci STARZ každý večer - za upravené brehy, za sprchy, prezliekarne, sociálne zariadenia, ale aj za hojdačky, preliezačky, čistý piesok... Skrátka - za pohodu a detský raj. ktorý sa tu pokúsili „starzáci" vytvoriť. A kolotoče k tomu - to je skutočne paráda!
Neznalí pomerov si zobrali zásoby so sebou. No, aj tak je pred dvoma stánkami ľudí neúrekom. V jednom sa varia klobásy. párky, pečie sa cigánska. Kúpiť si tu môžeme aj cigarety a sladkosti pre deti, či pre svoje maškrtné jazýčky. To všetko vo 4. cenovej skupine s prirážkou. Lenže - beda, na bratislavskú desiatku, čapovanú kofolu (inak dobre vychladené), mirindu, pepsi a kávu sa musíme postaviť znovu. A to na dobrej nálade veru vonkoncom nepridá. Ale minca má aj druhú stranu. Ťažko totiž chcieť, aby sa v pomerne stiesnených priestoroch stánkov predávalo všetko. Veď okrem tovaru a šiestich pracovníkov treba rátať so zariadením. Treba však pochváliť pracovníkov predajne potravín na Buďonného ulici za iniciatívu. Sami prišli s návrhom, zabezpečili stoly, stoličky, slnečníky so zdrojárskym emblémom. Ale stále to nestačí. Azda by sa zišlo, aby tu pre sedemtisíc ľudi (toľko sa ich tu nájde počas teplých dní) predávalo občerstvenie viac organizácií.
Ale je tu výborne. Traja plavčíci sa starajú o to, aby sa deti príliš nezatárali vo vode, dvaja potápači a záchranný čln dnes opäť, našťastie, nemali robotu. Pomaly sa blíži záverečná, teda siedma večer. Končí sa prevádzka, zatvárajú sa bufety, zajtra ráno sa začína odznova. Ak nebude pršať, prídeme.
Pravdaže prídeme. Veď prírodné kúpalisko Veľký Draždiak je tým miestom, kam najmä Petržalčania radi prichádzajú vtedy, keď sa slniečko prudšie oprie o zem. Jednak preto, že Bratislava ešte dostatočným počtom kúpalísk zďaleka neoplýva (a najmä nie v Petržalke, ktorá sa stala už doslova veľkým mestom) no a určite aj preto, že vlani toto jazero dostalo nový šat. Je skultúrnené a vybavené všetkým, čo rekreujúci sa návštevník potrebuje. Opäť teda pochváľme myšlienku, ktorá sa tu mimoriadne rýchlo zrealizovala. Veď pred troma rokmi sme ešte na brehoch jazera smútili, že takáto pekná a atraktívna lokalita
JE VYDANÁ NAPOSPAS DIVOČINE.
Vlani sa ale dobré dielo uviedlo, tento rok vylepšilo a veríme, že sa ešte aj drobné chybičky krásy odstránia.
Lenže Petržalčania, Rusovčania, Čunovčania, ale nielen oni dobre vedia, že takýchto plôch sa na druhej strane Dunaja nájde viac. Z tých väčších spomeňme aspoň Čunovské jazero a veľké Rusovské jazero. Ak sa máme spýtať, prečo sa aj tieto nepremenia na oázu oddychujúcich obyvateľov Bratislavy alebo jej návštevníkov, musíme obmedziť aj tento výpočet len na rusovské. Prečo? Spýtajú sa určite tí, ktorí napriek prísnemu zákazu, predsa len chodia namáčať svoje telá do čunovskej vody. Čistulinkej, blankytnej, ktorá láka už na prvý pohľad. Viacerí z nich sa rozčuľujú, že si práve sem ktosi trúfol osadiť zakazujúce tabule, že sem chodia príslušníci VB a poznačujú si štátne poznávacie značky zaparkovaných áut (je tam zákaz vjazdu), čo ich stojí potom nielen cestu na národný výbor, ale aj sto korún. Považujú to za schválnosť, rozmar domácich, či dokonca za ,,trucpodnik" rybárov ktorí jediní, samozrejme s platným rybárskym lístkom, majú povolený vstup. Lenže. V blízkosti Čunovského jazera sa nachádza vodný zdroj, ktorý zásobuje pitnou vodou veľkú časť mesta. Preto nie je žiadúce, aby sa toto miesto hmýrilo návštevníkmi, ktorí by rôznym spôsobom mohli čistotu vody ohroziť. Predovšetkým je treba myslieť na to, že všetci potrebujeme v prvom rade kvalitnú vodu v kohútikoch, až potom vodičku, v ktorej môžeme osviežiť svoje rozhorúčené telá.
Lenže ľudia sú nedisciplinovaní, egoisti a na záujme celej spoločnosti im zrejme vôbec nezáleží. Preto by určite bolo potrebné, aby sa Čunovské jazero oplotilo a prísne strážilo. Veď
IDE O VEĽMI VÁŽNU VEC,
s ktorou si netreba zahrávať.
Rad teda prichádza na veľké Rusovské jazero. Aj o ňom sme už v minulosti písali. Nielen v súvislosti s tým, že tam vznikla nudistická pláž. Aj ono je totiž v peknom prostredí, schopné poskytnúť oddych do slova v lone prírody, tiež je však až dodnes spustnuté, takýto bol predminulú sezónu Veľký Draždiak. Ak pravda nerátame tie tisícky návštevníkov, ktorí sem chodia najmä cez víkend. Pravdou je tiež totiž to, že jazero je vlastne bývalé bagrovisko, nemá teda upravené dno a kúpajúcim sa tu hrozí nebezpečenstvo, že sa môžu zamotať do aký do kadejakých zvyškov, čo súviseli s ťažbou. To je však skutočnosť, ktorá môže poslúžiť aj ako výhovorka, pretože času na jeho vyčistenie už bolo neúrekom.
Aj v súvislosti s Rusovským jazerom sa ozvali hlasy, že v jeho okolí nie sú sociálne zariadenia, ba aj rôzne odpadky by mohli narobiť z hygienického hľadiska poriadnu šarapatu. Čo na to? Navštívili sme Rusovské jazero v pondelok ráno. Po sobote a nedeli, ktoré vytvorili všetky predpoklady na to, aby sa tu zrekreovali tisícky ľudí. Boli sme prekvapení. Nie že by sa kdesi v kríčku nenašiel žiadny papierik, ale napríklad v porovnaní zo Zlatými pieskami, (kde skoro ráno nastupuje čata brigádnikov a pracovníkov a zhŕňa odpadky)
OBSTÁLA TÁTO LOKALITA NA VÝBORNÚ.
Návštevníci totiž odpadky sústreďujú na niekoľko miest, vytvárajú kopy, ktoré, žiaľ, nemá kto odviezť. Pokiaľ máme hovoriť o vode, je tiež pekná a čistá, no pri brehoch nemá kto zbierať napadané lístie. Kvalitu má aj ona (rovnako ako čunovská a na Veľkom Draždiaku) takú, že takmer spĺňa kritériá pitnej vody. Tak nás informovali hygienici, ktorí všade robia pravidelné kontroly. Piesok a štrk na ich dnách majú teda skutočne obrovskú samočistiacu schopnosť.
Starosti tu okrem nudistov, ktorým sa ešte nevytvorila osobitná zóna, hoci ich býva vraj neúrekom, robia vodiči motorových vozidiel. Z hlavnej cesty majú už síce zákaz odbočiť na prístupovú, takže neparkujú rovno v lese alebo až priamo pri jazere. O to viac vrások na čele prirábajú Rusovčanom. Sú nútení kdesi odstaviť svoje vozy, nuž ich pichnú v dedine aj do zelene. Do tej, ktorá sa veľkými nákladmi a v akcii,,Z" roky budovala. Lenže parkovisko na námestí je príliš skromné, v uličkách, ktorými sa dá dostať k jazeru je zákaz zastavenia. Takže čo?
Parkovisko skutočne chýba ako soľ. Potvrdil nám to nielen práporčík Jozef Bott, ktorý nás sprevádzal na tejto obhliadke, ale aj predseda Miestneho národného výboru Rusovce Alojz Veselovský. Ale čo ďalej, to sa skutočne ešte nevie. Aj oni, Rusovčania, by boli radi, keby jazero slúžilo naozaj tak, ako sa patrí. Teda aj so sociálkami, občerstvením a všetkým,
ČO K ODPOČINKU PRI VODE PATRÍ.
Zatiaľ ho však má pod palcom Lesná správa, takže sa nerobí nič. A plány? Na naše veľké prekvapenie, vybral predseda zväzok náčrtov nadpísaný titulom Areál voľného času v Rusovciach, ktorý spracoval kolektív z Fakulty architektúry SVŠT pod vedením K. Kattoša. V ňom sme našli skutočne všetko, čo by si táto lokalita, samozrejme aj vzhľadom na mnohopočetnú Petržalku, zaslúžila mať: športoviská, motel, park, v ktorom by sa dalo poprechádzať i zabehať po vyznačených trasách, amfiteáter, vyhliadkovú vežu, dokonca si trúfa aj na obnovenie rusovského kanála, ktorým by sa dalo na pltiach dostať až k parku Sľuku, Geruláte. Je to skutočne veľkolepý zámer. Dnes je pravda ešte v kojeneckom veku a k jeho realizácii bude musieť všelikto povedať svoje slovo. Dúfajme však, že sa aspoň jeho časť zrealizuje a najmä v dohľadnom čase. Tisícky Bratislavčanov, ktorí predsa potrebujú aj oddych, si to určite zaslúžia.
Zašli sme bližšie k vode na pravom brehu Dunaja
Žlté stuhy na kmeňoch stromov avizujú, že sme práve prekročili hranice areálu kúpaliska Veľký Draždiak. Nik nás nezastavuje, ideme teda pokojne ďalej, až priamo k bazénom v jazere. Drevené ležadlá sú už obsadené, takže napriek naliehaniu detí, že treba ísť najskôr obzrieť kolotoče, rozkladáme sa. Stihli sme sa raz ponoriť do chladivej, čistej vody, keď sa pri nás zastavil mladík.
- Môžete mi ukázať lístky? Prekvapenie, potom vysvetľovanie a z peňaženky vyberáme po dve koruny za dospelých, po korunke za deti. Za ležadlo sme dve ušetrili. Vieme si predstaviť, že to nie je dvakrát príjemné obchádzať ľudí a vymáhať" od nich vstupné. Oplotenie neexistuje a tak skoro ani nebude a prístupov na kúpalisko je neúrekom. A nie každý je ochotný zaplatiť. Vraj za čo?!
Predsa za čistú vodu mimochodom, listy a plávajúce páperie zbierajú pracovníci STARZ každý večer - za upravené brehy, za sprchy, prezliekarne, sociálne zariadenia, ale aj za hojdačky, preliezačky, čistý piesok... Skrátka - za pohodu a detský raj. ktorý sa tu pokúsili „starzáci" vytvoriť. A kolotoče k tomu - to je skutočne paráda!
Neznalí pomerov si zobrali zásoby so sebou. No, aj tak je pred dvoma stánkami ľudí neúrekom. V jednom sa varia klobásy. párky, pečie sa cigánska. Kúpiť si tu môžeme aj cigarety a sladkosti pre deti, či pre svoje maškrtné jazýčky. To všetko vo 4. cenovej skupine s prirážkou. Lenže - beda, na bratislavskú desiatku, čapovanú kofolu (inak dobre vychladené), mirindu, pepsi a kávu sa musíme postaviť znovu. A to na dobrej nálade veru vonkoncom nepridá. Ale minca má aj druhú stranu. Ťažko totiž chcieť, aby sa v pomerne stiesnených priestoroch stánkov predávalo všetko. Veď okrem tovaru a šiestich pracovníkov treba rátať so zariadením. Treba však pochváliť pracovníkov predajne potravín na Buďonného ulici za iniciatívu. Sami prišli s návrhom, zabezpečili stoly, stoličky, slnečníky so zdrojárskym emblémom. Ale stále to nestačí. Azda by sa zišlo, aby tu pre sedemtisíc ľudi (toľko sa ich tu nájde počas teplých dní) predávalo občerstvenie viac organizácií.
Ale je tu výborne. Traja plavčíci sa starajú o to, aby sa deti príliš nezatárali vo vode, dvaja potápači a záchranný čln dnes opäť, našťastie, nemali robotu. Pomaly sa blíži záverečná, teda siedma večer. Končí sa prevádzka, zatvárajú sa bufety, zajtra ráno sa začína odznova. Ak nebude pršať, prídeme.
Pravdaže prídeme. Veď prírodné kúpalisko Veľký Draždiak je tým miestom, kam najmä Petržalčania radi prichádzajú vtedy, keď sa slniečko prudšie oprie o zem. Jednak preto, že Bratislava ešte dostatočným počtom kúpalísk zďaleka neoplýva (a najmä nie v Petržalke, ktorá sa stala už doslova veľkým mestom) no a určite aj preto, že vlani toto jazero dostalo nový šat. Je skultúrnené a vybavené všetkým, čo rekreujúci sa návštevník potrebuje. Opäť teda pochváľme myšlienku, ktorá sa tu mimoriadne rýchlo zrealizovala. Veď pred troma rokmi sme ešte na brehoch jazera smútili, že takáto pekná a atraktívna lokalita
JE VYDANÁ NAPOSPAS DIVOČINE.
Vlani sa ale dobré dielo uviedlo, tento rok vylepšilo a veríme, že sa ešte aj drobné chybičky krásy odstránia.
Lenže Petržalčania, Rusovčania, Čunovčania, ale nielen oni dobre vedia, že takýchto plôch sa na druhej strane Dunaja nájde viac. Z tých väčších spomeňme aspoň Čunovské jazero a veľké Rusovské jazero. Ak sa máme spýtať, prečo sa aj tieto nepremenia na oázu oddychujúcich obyvateľov Bratislavy alebo jej návštevníkov, musíme obmedziť aj tento výpočet len na rusovské. Prečo? Spýtajú sa určite tí, ktorí napriek prísnemu zákazu, predsa len chodia namáčať svoje telá do čunovskej vody. Čistulinkej, blankytnej, ktorá láka už na prvý pohľad. Viacerí z nich sa rozčuľujú, že si práve sem ktosi trúfol osadiť zakazujúce tabule, že sem chodia príslušníci VB a poznačujú si štátne poznávacie značky zaparkovaných áut (je tam zákaz vjazdu), čo ich stojí potom nielen cestu na národný výbor, ale aj sto korún. Považujú to za schválnosť, rozmar domácich, či dokonca za ,,trucpodnik" rybárov ktorí jediní, samozrejme s platným rybárskym lístkom, majú povolený vstup. Lenže. V blízkosti Čunovského jazera sa nachádza vodný zdroj, ktorý zásobuje pitnou vodou veľkú časť mesta. Preto nie je žiadúce, aby sa toto miesto hmýrilo návštevníkmi, ktorí by rôznym spôsobom mohli čistotu vody ohroziť. Predovšetkým je treba myslieť na to, že všetci potrebujeme v prvom rade kvalitnú vodu v kohútikoch, až potom vodičku, v ktorej môžeme osviežiť svoje rozhorúčené telá.
Lenže ľudia sú nedisciplinovaní, egoisti a na záujme celej spoločnosti im zrejme vôbec nezáleží. Preto by určite bolo potrebné, aby sa Čunovské jazero oplotilo a prísne strážilo. Veď
IDE O VEĽMI VÁŽNU VEC,
s ktorou si netreba zahrávať.
Rad teda prichádza na veľké Rusovské jazero. Aj o ňom sme už v minulosti písali. Nielen v súvislosti s tým, že tam vznikla nudistická pláž. Aj ono je totiž v peknom prostredí, schopné poskytnúť oddych do slova v lone prírody, tiež je však až dodnes spustnuté, takýto bol predminulú sezónu Veľký Draždiak. Ak pravda nerátame tie tisícky návštevníkov, ktorí sem chodia najmä cez víkend. Pravdou je tiež totiž to, že jazero je vlastne bývalé bagrovisko, nemá teda upravené dno a kúpajúcim sa tu hrozí nebezpečenstvo, že sa môžu zamotať do aký do kadejakých zvyškov, čo súviseli s ťažbou. To je však skutočnosť, ktorá môže poslúžiť aj ako výhovorka, pretože času na jeho vyčistenie už bolo neúrekom.
Aj v súvislosti s Rusovským jazerom sa ozvali hlasy, že v jeho okolí nie sú sociálne zariadenia, ba aj rôzne odpadky by mohli narobiť z hygienického hľadiska poriadnu šarapatu. Čo na to? Navštívili sme Rusovské jazero v pondelok ráno. Po sobote a nedeli, ktoré vytvorili všetky predpoklady na to, aby sa tu zrekreovali tisícky ľudí. Boli sme prekvapení. Nie že by sa kdesi v kríčku nenašiel žiadny papierik, ale napríklad v porovnaní zo Zlatými pieskami, (kde skoro ráno nastupuje čata brigádnikov a pracovníkov a zhŕňa odpadky)
OBSTÁLA TÁTO LOKALITA NA VÝBORNÚ.
Návštevníci totiž odpadky sústreďujú na niekoľko miest, vytvárajú kopy, ktoré, žiaľ, nemá kto odviezť. Pokiaľ máme hovoriť o vode, je tiež pekná a čistá, no pri brehoch nemá kto zbierať napadané lístie. Kvalitu má aj ona (rovnako ako čunovská a na Veľkom Draždiaku) takú, že takmer spĺňa kritériá pitnej vody. Tak nás informovali hygienici, ktorí všade robia pravidelné kontroly. Piesok a štrk na ich dnách majú teda skutočne obrovskú samočistiacu schopnosť.
Starosti tu okrem nudistov, ktorým sa ešte nevytvorila osobitná zóna, hoci ich býva vraj neúrekom, robia vodiči motorových vozidiel. Z hlavnej cesty majú už síce zákaz odbočiť na prístupovú, takže neparkujú rovno v lese alebo až priamo pri jazere. O to viac vrások na čele prirábajú Rusovčanom. Sú nútení kdesi odstaviť svoje vozy, nuž ich pichnú v dedine aj do zelene. Do tej, ktorá sa veľkými nákladmi a v akcii,,Z" roky budovala. Lenže parkovisko na námestí je príliš skromné, v uličkách, ktorými sa dá dostať k jazeru je zákaz zastavenia. Takže čo?
Parkovisko skutočne chýba ako soľ. Potvrdil nám to nielen práporčík Jozef Bott, ktorý nás sprevádzal na tejto obhliadke, ale aj predseda Miestneho národného výboru Rusovce Alojz Veselovský. Ale čo ďalej, to sa skutočne ešte nevie. Aj oni, Rusovčania, by boli radi, keby jazero slúžilo naozaj tak, ako sa patrí. Teda aj so sociálkami, občerstvením a všetkým,
ČO K ODPOČINKU PRI VODE PATRÍ.
Zatiaľ ho však má pod palcom Lesná správa, takže sa nerobí nič. A plány? Na naše veľké prekvapenie, vybral predseda zväzok náčrtov nadpísaný titulom Areál voľného času v Rusovciach, ktorý spracoval kolektív z Fakulty architektúry SVŠT pod vedením K. Kattoša. V ňom sme našli skutočne všetko, čo by si táto lokalita, samozrejme aj vzhľadom na mnohopočetnú Petržalku, zaslúžila mať: športoviská, motel, park, v ktorom by sa dalo poprechádzať i zabehať po vyznačených trasách, amfiteáter, vyhliadkovú vežu, dokonca si trúfa aj na obnovenie rusovského kanála, ktorým by sa dalo na pltiach dostať až k parku Sľuku, Geruláte. Je to skutočne veľkolepý zámer. Dnes je pravda ešte v kojeneckom veku a k jeho realizácii bude musieť všelikto povedať svoje slovo. Dúfajme však, že sa aspoň jeho časť zrealizuje a najmä v dohľadnom čase. Tisícky Bratislavčanov, ktorí predsa potrebujú aj oddych, si to určite zaslúžia.
Oblasť čunovských jazier - ostrovných lúčok nebola vzácna len kvôli kvalitnej vode - vodnému zdroju, ale aj kvôli vzácnej flóre.
Bolo tu významné nálezisko vstavačovitých rastlín - orchideí, patriacich do zoznamu vyhynutých, endemických a ohrozených druhov Slovenska.
Vyzeralo to tak že aj ochranné pásmo vodného zdroja, kde bolo zákaz používať dusikaté hnojivá a pesticídy, malo blahodárny vplyv na tieto vzácne rastliny. Keďže tieto sú citlivé práve na takýto typ hnojenia.
V tom čase sa tu zistilo 600 druhov rastlín a z toho až 56 vzácnych.
A tak sa z ostrovných lúčok stala hodnotná lokalita a zodpovedné inštitúcie pripravili návrh vyhlásiť ju za štátnu prírodnú rezerváciu.
01.12.1985 - ČO VÁS ZAUJÍMA - OSTROVNÉ LÚČKY
RNDr. Z. Pospíšilová
Bratislava: časopis Národného
výboru hlavného mesta SSR č.4
Štrkovisko na Ostrovných lúčkach
Na pravom brehu Dunaja, medzi Rusovcami a Čunovom, sa rozprestiera lokalita Ostrovné lúčky, ktorá je významným náleziskom vstavačovitých rastlin, predovšetkým vstavača ploštičného a pokruta jesenného, ktoré sú v zozname vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska (Maglocký, 1983) zaradené medzi kriticky ohrozené druhy.
Územie je súčasne ochranným pásmom blízkeho vodného zdroja. Pravdepodobne v dôsledku obmedzeného používania dusíkatých hnojív a pesticídov, na ktoré sú vstavačovité rastliny veľmi citlivé, sa v stepných častiach a v priľahlých presvetlených úsekoch lužných lesov zachovali vhodné podmienky pre ich existenciu.
Vstavač ploštičný (Orchis coriophora) patri k našim najvzácnejším orchideám. V minulosti bolo na území Československa známych asi 150 lokalít, v Čechách však vyhynul už v 50-tych rokoch. Na Slovensku sa zachovali len asi 2% nálezísk a ich počet sa neustále zmenšuje.
Pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) je najneskoršie kvitnúcim druhom našich orchidei, kvitne koncom augusta a v septembri. V Čechách vyhynul na 95%, najmä v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva. Na Slovensku je situácia priaznivejšia, ale aj tu sa prejavuje postupný úbytok jeho lokalít.
V pomerne hojnom počte sú na Ostrovných lúčkach zastúpené aj ďalšie druhy vstavačovitých rastlín, napríklad vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač vojenský (Orchis militaris), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia). Z ďalších vzácnych a chránených druhov sa tu vyskytuje plavúnka švajčiarska (Selaginella helvetica), fialka nízka (Viola pumila), fialka vyššia (Viola elatior), mliečnik Sequierov (Tithymalus sequierianus).
Spolu zistili botanici na tomto pomerne malom území vyše 600 druhov rastlín, z toho 56 druhov je zaradených do zoznamu vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska. Keďže sa jedná o botanicky veľmi cennú lokalitu, biologickú hodnotu ktorej zvyšuje i výskyt mnohých vzácnych a chránených druhov živočíchov, Mestská správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody pripravila návrh na vyhlásenie Ostrovných lúčok za štátnu prírodnú rezerváciu.
Štrkovisko na Ostrovných lúčkach
Na pravom brehu Dunaja, medzi Rusovcami a Čunovom, sa rozprestiera lokalita Ostrovné lúčky, ktorá je významným náleziskom vstavačovitých rastlin, predovšetkým vstavača ploštičného a pokruta jesenného, ktoré sú v zozname vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska (Maglocký, 1983) zaradené medzi kriticky ohrozené druhy.
Územie je súčasne ochranným pásmom blízkeho vodného zdroja. Pravdepodobne v dôsledku obmedzeného používania dusíkatých hnojív a pesticídov, na ktoré sú vstavačovité rastliny veľmi citlivé, sa v stepných častiach a v priľahlých presvetlených úsekoch lužných lesov zachovali vhodné podmienky pre ich existenciu.
Vstavač ploštičný (Orchis coriophora) patri k našim najvzácnejším orchideám. V minulosti bolo na území Československa známych asi 150 lokalít, v Čechách však vyhynul už v 50-tych rokoch. Na Slovensku sa zachovali len asi 2% nálezísk a ich počet sa neustále zmenšuje.
Pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) je najneskoršie kvitnúcim druhom našich orchidei, kvitne koncom augusta a v septembri. V Čechách vyhynul na 95%, najmä v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva. Na Slovensku je situácia priaznivejšia, ale aj tu sa prejavuje postupný úbytok jeho lokalít.
V pomerne hojnom počte sú na Ostrovných lúčkach zastúpené aj ďalšie druhy vstavačovitých rastlín, napríklad vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač vojenský (Orchis militaris), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia). Z ďalších vzácnych a chránených druhov sa tu vyskytuje plavúnka švajčiarska (Selaginella helvetica), fialka nízka (Viola pumila), fialka vyššia (Viola elatior), mliečnik Sequierov (Tithymalus sequierianus).
Spolu zistili botanici na tomto pomerne malom území vyše 600 druhov rastlín, z toho 56 druhov je zaradených do zoznamu vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska. Keďže sa jedná o botanicky veľmi cennú lokalitu, biologickú hodnotu ktorej zvyšuje i výskyt mnohých vzácnych a chránených druhov živočíchov, Mestská správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody pripravila návrh na vyhlásenie Ostrovných lúčok za štátnu prírodnú rezerváciu.
V roku 1987 Bratislava patrila k mestám s množstvom vodných plôch a takúto vymoženosť nemalo každé mesto. Nie každé jazero je však vhodné na rekreačné účely. Aby mohlo slúžiť na rekreáciu malo by mať aspoň socialno-hygienické zariadenia a dostačnú samočistiacu schopnosť. Menšie ju nemusia mať dostačujúcu. Problém môže byť aj vodné vtáctvo, prenašajúce salmonelózu a iné baktérie. Veľa jazier v tom čase by sa dalo upraviť na rekreačné účely.
Niektoré ako Čunovské a Rusovské jazerá boli ale v pásme hygienickej ochrany a nesmelo sa tu naďalej kúpať.
09.06.1987 - Možnosti rekreácie využité i nevyužité. Čo s bratislavskými jazerami
Danuša Dragulová
Práca č.132
Ktoré z miest sa môže pochváliť takými darmi prírody, že priam medzi panelákmi či inde v centre mesta alebo jeho blízkosti sa lesknú vodné hladiny jazier. Bratislava tieto danosti má. Ale jej obyvateľom sa predsa javí, že nie sú dostatočne využité. A právom. Veď ten zlomok z nich kde si môžu zaplávať alebo aspoň začlnkovať je skutočne veľmi malý. Pre takmer polmiliónovú metropolu nedostačujúci. Prirodzene v Bratislave sú viaceré kúpaliská a rozhodne nemožno povedať že by v nich bývalo málo ľudí. Naopak. Ale mnohých to jednako akosi viac láka v lete k prírodným vodám. I keď sú investície na úpravu jazier pre rekreačné účely podstatne menšie, tendencie sa javia ružovšie práve pre budovanie umelých kúpalísk.
Na letné rekreačné účely slúži dlhšie iba jazero Zlaté piesky. Má kapacitu pre pätnásťtisíc ľudí. Návštevník tu nájde pláž, autocamping, hotel, reštaurácie, bufety, športoviská, golf, detské Ihrisko, hracie automaty, malú výpožičovňu lodiek, pri pláži časť vyhradenú na surfovanie. Takto upravený a vybavený však zostáva len jeden breh. Bez možnosti porovnania je situácia na tom protiľahlom. Rovnako na ostrovčeku kde by sa medzi stromami určite našlo miesto aspoň pre hygienické zariadenie. Omnoho mladší je športovo rekreačný areál Kormorán pri jazere Veľký Draždiak v Petržalke. Tu sa vytvorili možnosti oddychu s niečo menšou kapacitou než na Zlatých pieskoch. I jazero na Štrkovej dopĺňa športový a rekreačný areál ale povolené je len člnkovanie nie kúpanie.
A čo ostatné jazerá: Vajnory, Pasienky, Železaná studnička, Čunovo, Rusovce. Slúžia na iné účely. Nedajú sa kombinovať s rekreováním. Kúpanie v nich nie je ani povolené ani zakázané. Potvrdil to i lekár oddelenia všeobecnej a komunálnej hygieny Hygienickej stanice hlavného mesta SSR Bratislavy MUDr. Stanislav Duba. Povedal nám Ak má jazero slúžiť na rekreačné účely treba aby boli splnené aspoň dve podmienky: vybudovanie sociálno-hygienického zariadenia a dostačujúca samočistiaca schopnosť vody. Ak chýbajú sociálno-hygienické zariadenia zvyšuje sa znečistenie, čo pri malej samočistiacej schopnosti znamená jej nedostatočnú kvalitu. Jazerá v Čunove a Rusovciach sú v pásme ochrany vodného zdroja. Rohlík ako krajinotvorný prvok je súčasťou areálu Nemocnice s poliklinikou na Šmidkeho ulici, na Železnej studničke lovia ryby a člnkujú sa. V niektorých prípadoch by sa azda dalo využitie rozšíriť a vybudovať rekreačné objekty. Veď i tak sa vo väčšine ľudia kúpu načierno. Podľa slov MUDr. Stanislava Dubu by v malých štrkoviskách pri veľkej návštevnosti nemusela stačiť samočistiaca schopnosť vody. To by sa však dalo usmerňovať počtom predaných vstupeniek. Sú i ďalšie možnosti ako udržať kvalitu vody, vysadiť rastlinožravé ryby ako urobili na Zlatých pieskoch, upraviť brehy a dno. Tam kde sa na brehoch usídlili labute prípadne iné vodné vtáky možno predpokladať výskyt salmonel alebo iných baktérií.
Podľa výsledkov hydrobiologických a biochemických testov sa dá zhodnotiť situácia i prognózy na základe toho určiť čo v ktorom jazere treba urobiť. Spravia v najbližšom čase niečo pre využitie bratislavských jazier? Od vedúceho plánovacieho odboru Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy Ing. Mariána Jenisa,CSc. sme sa dozvedeli, že v pláne sú investície i na to aby v slovenskej metropole bolo viac príležitostí príjemne prežiť letné horúčavy. Pri vajnorskom jazere sa má na rekreačné účely v 1987-88 investovať 1,6 milióna korún a v tom istom období sa upraví za dva milióny korún i okolie Pasienkov. V rokoch 1987 až 1990 počítajú s úpravou brehu jazera na Zlatých pieskoch v akcii „Z“ nákladom 8 miliónov. Takže predsa niečo. Čo nie je bude a čo už existuje sa upraví a rozšíri. Aspoň sčasti. O športovo rekreačné areály sa stará Správa telovýchovných a rekreačných služieb. Organizácia, ktorá neexistuje dlho a možno i preto slúžia dosiaľ pre oddych prírodné vody Bratislavy len v nepatrnej miere. Hoci investície na túto päťročnicu nie sú veľké menšie než na úpravu a výstavbu umelých kúpalísk predsa si Bratislavčania budú môcť zaplávať tam, kde sa dosiaľ môžu kúpať len na vlastné riziko. Bude aspoň o niečo menej tých jazier pri ktorých rekreovanie nie je ani povolené ani zakázané.
Ktoré z miest sa môže pochváliť takými darmi prírody, že priam medzi panelákmi či inde v centre mesta alebo jeho blízkosti sa lesknú vodné hladiny jazier. Bratislava tieto danosti má. Ale jej obyvateľom sa predsa javí, že nie sú dostatočne využité. A právom. Veď ten zlomok z nich kde si môžu zaplávať alebo aspoň začlnkovať je skutočne veľmi malý. Pre takmer polmiliónovú metropolu nedostačujúci. Prirodzene v Bratislave sú viaceré kúpaliská a rozhodne nemožno povedať že by v nich bývalo málo ľudí. Naopak. Ale mnohých to jednako akosi viac láka v lete k prírodným vodám. I keď sú investície na úpravu jazier pre rekreačné účely podstatne menšie, tendencie sa javia ružovšie práve pre budovanie umelých kúpalísk.
Na letné rekreačné účely slúži dlhšie iba jazero Zlaté piesky. Má kapacitu pre pätnásťtisíc ľudí. Návštevník tu nájde pláž, autocamping, hotel, reštaurácie, bufety, športoviská, golf, detské Ihrisko, hracie automaty, malú výpožičovňu lodiek, pri pláži časť vyhradenú na surfovanie. Takto upravený a vybavený však zostáva len jeden breh. Bez možnosti porovnania je situácia na tom protiľahlom. Rovnako na ostrovčeku kde by sa medzi stromami určite našlo miesto aspoň pre hygienické zariadenie. Omnoho mladší je športovo rekreačný areál Kormorán pri jazere Veľký Draždiak v Petržalke. Tu sa vytvorili možnosti oddychu s niečo menšou kapacitou než na Zlatých pieskoch. I jazero na Štrkovej dopĺňa športový a rekreačný areál ale povolené je len člnkovanie nie kúpanie.
A čo ostatné jazerá: Vajnory, Pasienky, Železaná studnička, Čunovo, Rusovce. Slúžia na iné účely. Nedajú sa kombinovať s rekreováním. Kúpanie v nich nie je ani povolené ani zakázané. Potvrdil to i lekár oddelenia všeobecnej a komunálnej hygieny Hygienickej stanice hlavného mesta SSR Bratislavy MUDr. Stanislav Duba. Povedal nám Ak má jazero slúžiť na rekreačné účely treba aby boli splnené aspoň dve podmienky: vybudovanie sociálno-hygienického zariadenia a dostačujúca samočistiaca schopnosť vody. Ak chýbajú sociálno-hygienické zariadenia zvyšuje sa znečistenie, čo pri malej samočistiacej schopnosti znamená jej nedostatočnú kvalitu. Jazerá v Čunove a Rusovciach sú v pásme ochrany vodného zdroja. Rohlík ako krajinotvorný prvok je súčasťou areálu Nemocnice s poliklinikou na Šmidkeho ulici, na Železnej studničke lovia ryby a člnkujú sa. V niektorých prípadoch by sa azda dalo využitie rozšíriť a vybudovať rekreačné objekty. Veď i tak sa vo väčšine ľudia kúpu načierno. Podľa slov MUDr. Stanislava Dubu by v malých štrkoviskách pri veľkej návštevnosti nemusela stačiť samočistiaca schopnosť vody. To by sa však dalo usmerňovať počtom predaných vstupeniek. Sú i ďalšie možnosti ako udržať kvalitu vody, vysadiť rastlinožravé ryby ako urobili na Zlatých pieskoch, upraviť brehy a dno. Tam kde sa na brehoch usídlili labute prípadne iné vodné vtáky možno predpokladať výskyt salmonel alebo iných baktérií.
Podľa výsledkov hydrobiologických a biochemických testov sa dá zhodnotiť situácia i prognózy na základe toho určiť čo v ktorom jazere treba urobiť. Spravia v najbližšom čase niečo pre využitie bratislavských jazier? Od vedúceho plánovacieho odboru Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy Ing. Mariána Jenisa,CSc. sme sa dozvedeli, že v pláne sú investície i na to aby v slovenskej metropole bolo viac príležitostí príjemne prežiť letné horúčavy. Pri vajnorskom jazere sa má na rekreačné účely v 1987-88 investovať 1,6 milióna korún a v tom istom období sa upraví za dva milióny korún i okolie Pasienkov. V rokoch 1987 až 1990 počítajú s úpravou brehu jazera na Zlatých pieskoch v akcii „Z“ nákladom 8 miliónov. Takže predsa niečo. Čo nie je bude a čo už existuje sa upraví a rozšíri. Aspoň sčasti. O športovo rekreačné areály sa stará Správa telovýchovných a rekreačných služieb. Organizácia, ktorá neexistuje dlho a možno i preto slúžia dosiaľ pre oddych prírodné vody Bratislavy len v nepatrnej miere. Hoci investície na túto päťročnicu nie sú veľké menšie než na úpravu a výstavbu umelých kúpalísk predsa si Bratislavčania budú môcť zaplávať tam, kde sa dosiaľ môžu kúpať len na vlastné riziko. Bude aspoň o niečo menej tých jazier pri ktorých rekreovanie nie je ani povolené ani zakázané.
Vo februári 1988 sa riešili nové ochranné pásma vodného zdroja Ostrovné lúčky a zatiaľ sa nevedelo či do nich budú patriť jazerá v Čunove a Rusovciach
Riešila sa aj hnedá farba teplej vody, ktorá vytekala niektorým obyvateľom v čase odbernej špičky. Túto farbu zapríčinil vysoký obsah mangánu v niektorých studniach VZ Ostrovné lúčky. Vyriešiť tento problém mali pomôcť technológie zo Švédska.
02.02.1988 - Voda pre toto mesto
E. Odehnal
Večerník č.22
FAKTY, INFORMÁCIE, PROBLÉMY, RIEŠENIA
Bolo by nerozumné i keď lákavé a zaujímavé – „začať od Adama", teda od roku 1868, keď sa bratislavská mestská rada zaoberala myšlienkou postaviť v tomto meste definitívny vodovod a vybudovať vodáreň. Keď dnes tým Bratislavčanom, čo sú zásobovaní z vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky tečie z kohútikov teplá úžitková voda nie číra, ale hnedá, kalná od mangánu, iste niet veľa času a novinového priestoru na históriu. Iba ak pre poučenie z nej. Navyše, tvorba a ochrana životného prostredia pojem zahrňujúci i vodné zdroje a ich ochranu z viacerých príčin (v Bratislave i osobitých) hýbe teraz mysľami ľudí na celom svete, v Československu, aj v našom meste ako nesporná aktualita i jedna z priorít, kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne - tak je postavená aj v záveroch XVII. zjazdu KSČ a rezolúcii zjazdu KSS.
Značný záujem verejnosti (i novinárov, ktorí sa v relatívne vysokom počte zúčastňujú na tlačových besedách venovaných tejto kľúčovej otázke, besedách, vyznačujúcich sa živými diskusiami i polemikami) je vcelku pozitívnym javom. Najmä ak ide o záujem ľudí všestranne informovaných, schopných objektívne, triezvo hodnotiť skutočnosti a problémy, ktoré sú v každej z oblasti ovplyvňujúcich životné prostredie zložité, vyžadujúce si bezpochyby skôr pokojný tón a tvorivý prístup a spoluprácu, než pohodlnejšie „sväté rozhorčenie" z hrebeňa viny záujmu, na ktorý sa ako to už býva usilujú neraz dostať aj konjunkturalisti.
V nedávnej besede SZN a SIKVTIR s novinármi o vodných zdrojoch pre Bratislavu a ich ochrane odznelo viac informácií i argumentov dosť závažných na to, aby sa tým najpodstatnejším venovala v tlači, rozhlase a televízii hĺbková a v niektorých prípadoch i systematická pozornosť.
V dôsledku rozvoja mesta najmä v sedemdesiatych rokoch a tým i zvýšených nárokov na pitnú vodu bolo urýchlené budovanie nových vodných zdrojov, čerpacích staníc, vodojemov a stoviek kilometrov vodovodnej siete.
TÁ PATRÍ MEDZI NAJVÄČŠIE V ČSSR. dlhá vyše 1000 km, má 25 305 vodovodných prípojok, 6441 hydrantov, 13 175 posúvadlových uzáverov a dopravuje sa cez ňu denne priemerne 251 890 kubických metrov vody. Pre zásobovanie vodou je k dispozícii 107 studní, 89 čerpacích staníc s celkovým výkonom 12 696 litrov za sekundu a 32 vodojemov s obsahom 153 180 m3. Na vodovodnú sieť je napojených 98,16 perc. obyvateľov Bratislavy.
Naše mesto je zásobované (pitnou) vodou zo šiestich základných vodných zdrojov: 1. vodný zdroj Karlova Ves (na ostrove Sihoť), Pečniansky les, Kapitulské pole, Rusovce-Ostrovné lúčky, Kalinkovo a Šamorín.
V úvode už spomenutý vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky medzi sídelnými oblasťami Rusovce a Čunovo má desať širokopriemerových vŕtaných studní do hĺbky asi 60 m. V rámci predčasného užívania boli do deviatich z nich osadené vysokotlakové ponorné čerpadlá, ktoré od druhej polovice roku 1981 dodávajú pitnú vodu do jednotlivých sídlisk Petržalky, ako aj do spotrebiska na ľavom brehu Dunaja. Limitujúcim faktorom kvality tejto pitnej vody je výskyt mangánu, ktorého hodnoty vo viacerých studniach
PREKRAČUJÚ NORMOU POVOLENÚ HRANICU.
Prevádzku vodného zdroja usmerňujú tak, aby obsah mangánu vo vodovodnej sieti neprekročil povolenú hodnotu pre pitné vody. No pri príprave teplej úžitkovej vody „vypadáva“ mangán v podobe hnedého kalu, ktorý pri jej zvýšenom odbere (najmä cez soboty a nedele) voda unáša až k spotrebiteľovi.
Zatiaľ bol - ako odznelo na besede z kompetentných úst v tejto záležitosti vykonaný poloprevádzkový po- kus. Robili ho pre nás Švédi, ktorí navrhli
DVA SPÔSOBY ODSTRÁNENIA tejto závady. Vodárne a kanalizácie teraz pripravujú štúdiu úpravy vody na odstránenie mangánu z pitnej vody. z tohto zdroja v dvoch alternatívach, o ktorých má v blízkej budúcnosti rozhodnúť NVB.
Podľa vyjadrenia hygieničky IV. bratislavského obvodu nepoškodzuje mangán obsiahnutý v tejto vode pleť (ani u deti) a keby sa aj dostal napríklad pri kúpaní, do zažívacieho traktu, prejde ním bez poškodenia organizmu. Overili si to viacerými pokusmi. Mangán je inertná, neškodná látka. Pravda, hnedá voda ani pri umývaní nie je naozaj nič príjemné!
Hygienici systematicky kontrolujú v celom meste aj obsah dusičnanov vo vzťahu k norme. Bratislava má vcelku oproti viacerým iným slovenským mestám vo vode nízky obsah dusičnanov a prípady, v ktorých by predsa len dochádzalo k pozoru- hodnejšiemu zvýšeniu jeho obsahu riešia zatiaľ upozornením spotrebiteľov. Voda sa primerane chlóruje proti mikrobaktériám, ktoré by sa mohli dostať do siete v miestach jej prípadného narušenia. Ak sú tu problémy - potom je to v rovnomernosti chlórovania, napríklad v Karlovej Vsi sa nedarí dodržiavať optimálne hodnoty.
Bratislavčanov bude zaujímať informácia z národného podniku Vodné zdroje, že v záujme zníženia možnosti znečistenia vodných zdrojov (napríklad starým domovým odpadom z mŕtvych ramien Dunaja, nežiadúcimi dôsledkami činnosti JRD a pod.) rokuje sa o vyhlásení ochranného pásma. Zatiaľ nie je jasné, v akom rozsahu, či do neho nezapadnú aj čunovské jazerá a „nuda-pláž“.
S výnimkou uvedených problémov je na tom Bratislava s pitnou vodou pomerne dobre, zásobovanie mesta je nerušené, spotreba je vysoká. Na jedného obyvateľa (ak vylúčime odber priemyselnými a inými závodmi) je to podľa vyjadrenia zástupcu Vodárni a kanalizácií 248 litrov denne. Ak by sa zarátali aj závody (ktoré sčasti odoberajú vodu aj z verejnej vodovodnej siete), vychádzala by táto hodnota na 604 litrov denne.
Bolo zdôraznené, aký veľký význam pre Bratislavu má z hľadiska zásobovania vodou Dunaj a Žitný ostrov. Priemysel v našom meste spotrebuje mimoriadne veľa úžitkovej vody. Napríklad Slovnaft, ktorý by, pochopiteľne, nemohol bez Dunaja prosperovať. Postavením čistiarne odpadových vôd, ktorá dobre funguje, prestal byť Slovnaft - podľa vyjadrenia vedúceho bratislavského inšpektorátu Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie jedným z najpálčivejších problémov. Zatiaľ čo v roku 1982 vypúšťal 600 až 700 ton ropných látok, teraz vypúšťa 8 ton. Samozrejme, inšpektori ho nespúšťajú zo zreteľa, sú tam ešte dlhodobé úlohy.
Starosti však robí
PREKLADISKO MINERÁLNYCH OLEJOV
v prístave, ktoré je nevhodne umiestnené a má zastaralé zariadenie. Bolo tu už niekoľko únikov olejov do Dunaja. Československá plavba dunajská sa už dlhší čas usiluje o premiestnenie prekladiska, no ekonomické dôvody (stámiliónové predpokladané náklady) brzdia riešenie.
Ešte aspoň stručne k Žitnému ostrovu: Ako zásobáreň vody má úžasnú ceru pre Bratislavu i celé Slovensko. Odborníci vyrátali, že pri takej spotrebe vody, aká bola v roku 1985 by samotný Žitný ostrov dokázal zabezpečiť pre 5 miliónov obyvateľov 300 litrov vody denne na obyvateľa, ak ho neznehodnotíme. Pre predstavu laika teda nevyčerpateľný rezervoár. Každý, kto tam víta studňu, dostane z nej dnes ešte dostatočné množstvo dobrej vody. Civilizačný proces však môže z tejto zásoby poriadne „odkrojiť".
Ochrana Žitného ostrova predstavuje konglomerát problémov, z ktorých každý by mohol byť témou oveľa rozsiahlejšieho novinárskeho článku než je tento. Len letmo a vôbec nie taxatívne: bola reč o vplyve poľnohospodárskej výroby, o tom čo všetko sa postavilo, aby exkrementy živočíšnej výroby nepresahovali do podložia, o nerovnomernosti v odčerpávaní vôd pre zavlažovanie, o vplyve ostatnej stavebnej činnosti alebo i umŕtvených skládok ChZJD, o istých nevyhnutných rizikách pri budovaní vodných zdrojov
- ktoré však zatiaľ „vyšli“ priaznivo, o nutnosti ísť pri tom do hĺbky, aby sa predĺžila prirodzená filtračná trasa
- slovom, nesmierne zaujímavé a vo verejnosti nie vždy dostatočne známe fakty, informácie.
Ostáva teda stále veľa úloh aj pre nás,. novinárov.
FAKTY, INFORMÁCIE, PROBLÉMY, RIEŠENIA
Bolo by nerozumné i keď lákavé a zaujímavé – „začať od Adama", teda od roku 1868, keď sa bratislavská mestská rada zaoberala myšlienkou postaviť v tomto meste definitívny vodovod a vybudovať vodáreň. Keď dnes tým Bratislavčanom, čo sú zásobovaní z vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky tečie z kohútikov teplá úžitková voda nie číra, ale hnedá, kalná od mangánu, iste niet veľa času a novinového priestoru na históriu. Iba ak pre poučenie z nej. Navyše, tvorba a ochrana životného prostredia pojem zahrňujúci i vodné zdroje a ich ochranu z viacerých príčin (v Bratislave i osobitých) hýbe teraz mysľami ľudí na celom svete, v Československu, aj v našom meste ako nesporná aktualita i jedna z priorít, kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne - tak je postavená aj v záveroch XVII. zjazdu KSČ a rezolúcii zjazdu KSS.
Značný záujem verejnosti (i novinárov, ktorí sa v relatívne vysokom počte zúčastňujú na tlačových besedách venovaných tejto kľúčovej otázke, besedách, vyznačujúcich sa živými diskusiami i polemikami) je vcelku pozitívnym javom. Najmä ak ide o záujem ľudí všestranne informovaných, schopných objektívne, triezvo hodnotiť skutočnosti a problémy, ktoré sú v každej z oblasti ovplyvňujúcich životné prostredie zložité, vyžadujúce si bezpochyby skôr pokojný tón a tvorivý prístup a spoluprácu, než pohodlnejšie „sväté rozhorčenie" z hrebeňa viny záujmu, na ktorý sa ako to už býva usilujú neraz dostať aj konjunkturalisti.
V nedávnej besede SZN a SIKVTIR s novinármi o vodných zdrojoch pre Bratislavu a ich ochrane odznelo viac informácií i argumentov dosť závažných na to, aby sa tým najpodstatnejším venovala v tlači, rozhlase a televízii hĺbková a v niektorých prípadoch i systematická pozornosť.
V dôsledku rozvoja mesta najmä v sedemdesiatych rokoch a tým i zvýšených nárokov na pitnú vodu bolo urýchlené budovanie nových vodných zdrojov, čerpacích staníc, vodojemov a stoviek kilometrov vodovodnej siete.
TÁ PATRÍ MEDZI NAJVÄČŠIE V ČSSR. dlhá vyše 1000 km, má 25 305 vodovodných prípojok, 6441 hydrantov, 13 175 posúvadlových uzáverov a dopravuje sa cez ňu denne priemerne 251 890 kubických metrov vody. Pre zásobovanie vodou je k dispozícii 107 studní, 89 čerpacích staníc s celkovým výkonom 12 696 litrov za sekundu a 32 vodojemov s obsahom 153 180 m3. Na vodovodnú sieť je napojených 98,16 perc. obyvateľov Bratislavy.
Naše mesto je zásobované (pitnou) vodou zo šiestich základných vodných zdrojov: 1. vodný zdroj Karlova Ves (na ostrove Sihoť), Pečniansky les, Kapitulské pole, Rusovce-Ostrovné lúčky, Kalinkovo a Šamorín.
V úvode už spomenutý vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky medzi sídelnými oblasťami Rusovce a Čunovo má desať širokopriemerových vŕtaných studní do hĺbky asi 60 m. V rámci predčasného užívania boli do deviatich z nich osadené vysokotlakové ponorné čerpadlá, ktoré od druhej polovice roku 1981 dodávajú pitnú vodu do jednotlivých sídlisk Petržalky, ako aj do spotrebiska na ľavom brehu Dunaja. Limitujúcim faktorom kvality tejto pitnej vody je výskyt mangánu, ktorého hodnoty vo viacerých studniach
PREKRAČUJÚ NORMOU POVOLENÚ HRANICU.
Prevádzku vodného zdroja usmerňujú tak, aby obsah mangánu vo vodovodnej sieti neprekročil povolenú hodnotu pre pitné vody. No pri príprave teplej úžitkovej vody „vypadáva“ mangán v podobe hnedého kalu, ktorý pri jej zvýšenom odbere (najmä cez soboty a nedele) voda unáša až k spotrebiteľovi.
Zatiaľ bol - ako odznelo na besede z kompetentných úst v tejto záležitosti vykonaný poloprevádzkový po- kus. Robili ho pre nás Švédi, ktorí navrhli
DVA SPÔSOBY ODSTRÁNENIA tejto závady. Vodárne a kanalizácie teraz pripravujú štúdiu úpravy vody na odstránenie mangánu z pitnej vody. z tohto zdroja v dvoch alternatívach, o ktorých má v blízkej budúcnosti rozhodnúť NVB.
Podľa vyjadrenia hygieničky IV. bratislavského obvodu nepoškodzuje mangán obsiahnutý v tejto vode pleť (ani u deti) a keby sa aj dostal napríklad pri kúpaní, do zažívacieho traktu, prejde ním bez poškodenia organizmu. Overili si to viacerými pokusmi. Mangán je inertná, neškodná látka. Pravda, hnedá voda ani pri umývaní nie je naozaj nič príjemné!
Hygienici systematicky kontrolujú v celom meste aj obsah dusičnanov vo vzťahu k norme. Bratislava má vcelku oproti viacerým iným slovenským mestám vo vode nízky obsah dusičnanov a prípady, v ktorých by predsa len dochádzalo k pozoru- hodnejšiemu zvýšeniu jeho obsahu riešia zatiaľ upozornením spotrebiteľov. Voda sa primerane chlóruje proti mikrobaktériám, ktoré by sa mohli dostať do siete v miestach jej prípadného narušenia. Ak sú tu problémy - potom je to v rovnomernosti chlórovania, napríklad v Karlovej Vsi sa nedarí dodržiavať optimálne hodnoty.
Bratislavčanov bude zaujímať informácia z národného podniku Vodné zdroje, že v záujme zníženia možnosti znečistenia vodných zdrojov (napríklad starým domovým odpadom z mŕtvych ramien Dunaja, nežiadúcimi dôsledkami činnosti JRD a pod.) rokuje sa o vyhlásení ochranného pásma. Zatiaľ nie je jasné, v akom rozsahu, či do neho nezapadnú aj čunovské jazerá a „nuda-pláž“.
S výnimkou uvedených problémov je na tom Bratislava s pitnou vodou pomerne dobre, zásobovanie mesta je nerušené, spotreba je vysoká. Na jedného obyvateľa (ak vylúčime odber priemyselnými a inými závodmi) je to podľa vyjadrenia zástupcu Vodárni a kanalizácií 248 litrov denne. Ak by sa zarátali aj závody (ktoré sčasti odoberajú vodu aj z verejnej vodovodnej siete), vychádzala by táto hodnota na 604 litrov denne.
Bolo zdôraznené, aký veľký význam pre Bratislavu má z hľadiska zásobovania vodou Dunaj a Žitný ostrov. Priemysel v našom meste spotrebuje mimoriadne veľa úžitkovej vody. Napríklad Slovnaft, ktorý by, pochopiteľne, nemohol bez Dunaja prosperovať. Postavením čistiarne odpadových vôd, ktorá dobre funguje, prestal byť Slovnaft - podľa vyjadrenia vedúceho bratislavského inšpektorátu Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie jedným z najpálčivejších problémov. Zatiaľ čo v roku 1982 vypúšťal 600 až 700 ton ropných látok, teraz vypúšťa 8 ton. Samozrejme, inšpektori ho nespúšťajú zo zreteľa, sú tam ešte dlhodobé úlohy.
Starosti však robí
PREKLADISKO MINERÁLNYCH OLEJOV
v prístave, ktoré je nevhodne umiestnené a má zastaralé zariadenie. Bolo tu už niekoľko únikov olejov do Dunaja. Československá plavba dunajská sa už dlhší čas usiluje o premiestnenie prekladiska, no ekonomické dôvody (stámiliónové predpokladané náklady) brzdia riešenie.
Ešte aspoň stručne k Žitnému ostrovu: Ako zásobáreň vody má úžasnú ceru pre Bratislavu i celé Slovensko. Odborníci vyrátali, že pri takej spotrebe vody, aká bola v roku 1985 by samotný Žitný ostrov dokázal zabezpečiť pre 5 miliónov obyvateľov 300 litrov vody denne na obyvateľa, ak ho neznehodnotíme. Pre predstavu laika teda nevyčerpateľný rezervoár. Každý, kto tam víta studňu, dostane z nej dnes ešte dostatočné množstvo dobrej vody. Civilizačný proces však môže z tejto zásoby poriadne „odkrojiť".
Ochrana Žitného ostrova predstavuje konglomerát problémov, z ktorých každý by mohol byť témou oveľa rozsiahlejšieho novinárskeho článku než je tento. Len letmo a vôbec nie taxatívne: bola reč o vplyve poľnohospodárskej výroby, o tom čo všetko sa postavilo, aby exkrementy živočíšnej výroby nepresahovali do podložia, o nerovnomernosti v odčerpávaní vôd pre zavlažovanie, o vplyve ostatnej stavebnej činnosti alebo i umŕtvených skládok ChZJD, o istých nevyhnutných rizikách pri budovaní vodných zdrojov
- ktoré však zatiaľ „vyšli“ priaznivo, o nutnosti ísť pri tom do hĺbky, aby sa predĺžila prirodzená filtračná trasa
- slovom, nesmierne zaujímavé a vo verejnosti nie vždy dostatočne známe fakty, informácie.
Ostáva teda stále veľa úloh aj pre nás,. novinárov.
25.februára 1988 Národný výbor Bratislava vymedzil ochranné pásma VZ Ostrovné lúčky takto:
Ochranné pásmo 1. stupňa: je oplotené s prísnym zákazom vstupu a obsahuje samotné vodné studne.
Ochranné pásmo 2. stupňa vnútorné: obsahuje medzihrádzový priestor za pravým brehom Dunaja spolu s priesakovým kanálom, pravostrannou ochrannou hrádzou, čunovskými štrkoviskami a rusovským jazerom.
Ochranné pásmo 2. stupňa vonkajšie: Zahŕňa takmer celé územie medzi Janíkovým dvorom, štátnou hranicou s Rakúskom, Maďarskom a pravým brehom Dunaja.
Na okraji jazier mali byť umiestnené tabule s ochranným pásmom so zákonom kúpania sa. Vodný zdroj (VZ ROL-M) sa mal chrániť pred činnosťou človeka ako obrábanie lesných a poľnohospodárskych pozemkov, šport a rekreácia.
Ako aj pred parkovaním motorovými prostriedkami pri jazere ktorými by sa dopravili nielen kúpaniachtiví ale aj rybári a turisti. Hlavne obyvatelia okolitých obcí, petržalčania ale aj z iných častí BA sem hromadne prichádzali z dôvodu nedostatku rekreačných plôch v BA.
Nové ochranné pásma sa vytvárali aj kvôli tomu, že “dosiaľ bolo prakticky možné tunajšie obmedzenie nerešpektovať.”
Občania si však neuvedomovali význam VZ Ostrovné lúčky. Ten sa vtedy dobudovával na plnú kapacitu a tá sa mala zvýšiť v roku 1991 na 2600 l/s.
Čo by znamenalo nielen pre Petržalku ale aj ostatnú Bratislavu veľkú pomoc s pitnou vodou a ak by bol tento VZ vyradený, mohla by nastať horšia situácia ako v roku 1971 keď bol vyradený z činnosti VZ Podunajské Biskupice.
A tak sa nevymedzilo znovu len ochranné pásmo ale v súčinnosti rôznych inštitúcii (ochranárov, pohraničnej stráž, VB, rybarskej, lesnej a polovníckej stráže) sa pripravila aj plán na dodržiavanie ochrany tohoto pásma, najmä v letnej sezóne.
Riziko predstavovali aj čierne skládky v blízkosti ochranného pásma ktoré pokrývali zeminou aby neboli vidieť avšak zvetrávanie a vyplavovanie nebezpečných látok mohlo časom znečistiť podzemnú vodu.
31.05.1988 - Voda nad sol'
-rea-
Večerník č.105
Prečo treba rešpektovať ochranné pásmo studní na Ostrovných lúčkach
Vo vode život vznikol a bez nej nemôže jestvovať. Ona transportuje látky pre život nepostrádateľné. Tak isto však transportuje látky životu škodiace. Vode je to jedno. Navyše je veľmi neposedná. Musíme dobre poznať jej cestičky, aby sme si uchránili zdroje vody pitnej, ktorej je na svete čoraz menej. O ochrane veľkokapacitného vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky Mokraď, ktorý v podstatnej miere zásobuje obyvateľstvo mestskej časti Bratislavy-Petržalky pitnou vodou, hovorí vedúci odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB ing. Oto Krajčovič:
„Znečistenie, pred ktorým chceme vodný zdroj ochrániť, môže zapríčiniť rôzna činnosť človeka. Obrábanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj využívanie okolitého územia na šport a rekreáciu. Máme na mysli parkovanie motorových vozidiel, ktorými sa prídu ľudia okúpať, chytať ryby, poprechádzať sa. Nielen občania z priľahlých obci Jarovce, Rusovce a Čunovo, ale aj obyvatelia mesta z ľavej strany Dunaja, ktorí si zvykli túto lokalitu v hojnom počte navštevovať z nedostatku priestorov na kúpanie sa v prírode a preto, že dosiaľ bolo prakticky možné tunajšie obmedzenie nerešpektovať. Neuvedomujú si však, aký
VÝZNAM PRE ŽIVOT PETRŽALKY
a v ďalšom období aj pre celú Bratislavu má tento vodný zdroj, ktorý v súčasnosti dobudovávame na plnú kapacitu.
Po dobudovaní v roku 1991 sa ráta s dodávkou 2600 litrov pitnej vody z tohto zdroja za sekundu. Jeho znečistenie by spôsobilo v meste oveľa horšiu situáciu, než aká bola po odstavení II. vodného zdroja pre Bratislavu v Podunajských Biskupiciach v roku 1971, ktorú si obyvatelia juhovýchodnej časti mesta veľmi dobre pamätajú.
Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB na základe žiadosti prevádzkovateľa - Vodární a kanalizácii Bratislava a na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu určil pre tento vodný zdroj rozhodnutím č. Vod. 489/405-1988 zo dňa 25. 2. 1988 vnútorné a vonkajšie pásma hygienickej ochrany I. stupňa.
Ochranné pásmo 1. stupňa je v blízkosti studňového radu. Je oplotené, s prísnym zákazom vstupu. Vnútornú časť ochranného pásma II. stupňa tvorí medzihrádzový priestor za pravým brehom Dunaja spolu s priesakovým kanálom, pravostrannou ochrannou hrádzou, čunovskými a rusovským jazerom. Po obvode jazier dáme osadiť tabule označujúce ochranné pásmo so zákazom kúpania sa. Vonkajšia časť ochranného pásma II. stupňa má rozlohu 3447 hektárov. Zahŕňa takmer celé územie medzi Janíkovým dvorom, štátnou hranicou s Rakúskom, MĽR a pravým brehom Dunaja.
V ZÁUJME OCHRANY
tohto vodného zdroja a dodržiavania citovaného rozhodnutia zvolal odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB druhého mája tohto roku aktiv za účasti pracovníkov Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, členov zástupcov Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, príslušníkov útvaru Pohraničnej stráže, Pomocnej stráže VB, rybárskej, lesnej a poľovníckej stráže. Cieľom aktívu bolo dohodnúť postup kontrolných orgánov pri dozore nad územím pásma hygienickej ochrany najmä s ohľadom na letnú sezónu.
Vodohospodárski odborníci, ku ktorým sa pripájame i my prostredníctvom Večerníka, vyzývajú širokú verejnosť striktne dodržiavať zákazy stanovené pre túto oblasť. Ide nielen o to, aby vynaložené prostriedky a sily nevyšli nazmar pre nedisciplinovanosť občanov, ale najmä o to, aby sme sa vyhli situáciám, ktoré prinášajú starosti a nepopulárne opatrenia v obmedzení dodávky pitnej vody.
VEĽKÉ RIZIKO
pre jej čistotu predstavujú čierne skládky veľmi rozmanitého odpadu v blízkosti ochranného pásma vodného zdroja. Navezená zemina ich síce cudne skryje pred očami okoloidúcich, ale čas i voda sú neprestajne v pohybe. Pracujú."
Prečo treba rešpektovať ochranné pásmo studní na Ostrovných lúčkach
Vo vode život vznikol a bez nej nemôže jestvovať. Ona transportuje látky pre život nepostrádateľné. Tak isto však transportuje látky životu škodiace. Vode je to jedno. Navyše je veľmi neposedná. Musíme dobre poznať jej cestičky, aby sme si uchránili zdroje vody pitnej, ktorej je na svete čoraz menej. O ochrane veľkokapacitného vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky Mokraď, ktorý v podstatnej miere zásobuje obyvateľstvo mestskej časti Bratislavy-Petržalky pitnou vodou, hovorí vedúci odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB ing. Oto Krajčovič:
„Znečistenie, pred ktorým chceme vodný zdroj ochrániť, môže zapríčiniť rôzna činnosť človeka. Obrábanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj využívanie okolitého územia na šport a rekreáciu. Máme na mysli parkovanie motorových vozidiel, ktorými sa prídu ľudia okúpať, chytať ryby, poprechádzať sa. Nielen občania z priľahlých obci Jarovce, Rusovce a Čunovo, ale aj obyvatelia mesta z ľavej strany Dunaja, ktorí si zvykli túto lokalitu v hojnom počte navštevovať z nedostatku priestorov na kúpanie sa v prírode a preto, že dosiaľ bolo prakticky možné tunajšie obmedzenie nerešpektovať. Neuvedomujú si však, aký
VÝZNAM PRE ŽIVOT PETRŽALKY
a v ďalšom období aj pre celú Bratislavu má tento vodný zdroj, ktorý v súčasnosti dobudovávame na plnú kapacitu.
Po dobudovaní v roku 1991 sa ráta s dodávkou 2600 litrov pitnej vody z tohto zdroja za sekundu. Jeho znečistenie by spôsobilo v meste oveľa horšiu situáciu, než aká bola po odstavení II. vodného zdroja pre Bratislavu v Podunajských Biskupiciach v roku 1971, ktorú si obyvatelia juhovýchodnej časti mesta veľmi dobre pamätajú.
Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB na základe žiadosti prevádzkovateľa - Vodární a kanalizácii Bratislava a na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu určil pre tento vodný zdroj rozhodnutím č. Vod. 489/405-1988 zo dňa 25. 2. 1988 vnútorné a vonkajšie pásma hygienickej ochrany I. stupňa.
Ochranné pásmo 1. stupňa je v blízkosti studňového radu. Je oplotené, s prísnym zákazom vstupu. Vnútornú časť ochranného pásma II. stupňa tvorí medzihrádzový priestor za pravým brehom Dunaja spolu s priesakovým kanálom, pravostrannou ochrannou hrádzou, čunovskými a rusovským jazerom. Po obvode jazier dáme osadiť tabule označujúce ochranné pásmo so zákazom kúpania sa. Vonkajšia časť ochranného pásma II. stupňa má rozlohu 3447 hektárov. Zahŕňa takmer celé územie medzi Janíkovým dvorom, štátnou hranicou s Rakúskom, MĽR a pravým brehom Dunaja.
V ZÁUJME OCHRANY
tohto vodného zdroja a dodržiavania citovaného rozhodnutia zvolal odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB druhého mája tohto roku aktiv za účasti pracovníkov Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, členov zástupcov Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, príslušníkov útvaru Pohraničnej stráže, Pomocnej stráže VB, rybárskej, lesnej a poľovníckej stráže. Cieľom aktívu bolo dohodnúť postup kontrolných orgánov pri dozore nad územím pásma hygienickej ochrany najmä s ohľadom na letnú sezónu.
Vodohospodárski odborníci, ku ktorým sa pripájame i my prostredníctvom Večerníka, vyzývajú širokú verejnosť striktne dodržiavať zákazy stanovené pre túto oblasť. Ide nielen o to, aby vynaložené prostriedky a sily nevyšli nazmar pre nedisciplinovanosť občanov, ale najmä o to, aby sme sa vyhli situáciám, ktoré prinášajú starosti a nepopulárne opatrenia v obmedzení dodávky pitnej vody.
VEĽKÉ RIZIKO
pre jej čistotu predstavujú čierne skládky veľmi rozmanitého odpadu v blízkosti ochranného pásma vodného zdroja. Navezená zemina ich síce cudne skryje pred očami okoloidúcich, ale čas i voda sú neprestajne v pohybe. Pracujú."
Po roku 1990 sa mala napustiť Hrušovská zdrž vodného diela Gabčíkovo a to malo mať za následok zdvihnutie podzemnej vody. Vznikla obava, že to bude mať za následok znečistenie látkami, ktoré by sa mohli nachádzať v podzemí. Museli by sa potom z nákladne odstraňovať vo vodnom zdroji.
V tomto čase sa pri Čunovské (aj pri Rusovské) jazerá postavili brány na zámok. Vodárne a kanalizácie ktoré spravovali toto územie kontrolovali vstup.
Ochrana podzemných vôd bola prvoradá. Rusovské (ani Čunovské) jazerá nemali vhodné podmienky na hromadnú rekreáciu, bez hygienických, zdravotníckych a zachranárskych služieb. Inštitúcie sa sťažovali že, rekreanti znečisťovali jazerá fekáliami a odpadkami.
V tomto čase sa budovali v oblasti aj časti vodného diela Gabčíkovo, napr. tesne pri rusovskom jazere a areáli vodného zdroja sa budoval priesakový kanál, ktorý po napustení Hrušovskej zdrže mal zadržiavať presiaknutú vodu. Kvôli tomu sa sa v tesnej blízkosti rusovských jazier vyrubovali aj lužné lesy.
Nudisti zdržujúci sa pri jazere v Rusovciach boli týmto znepokojení a mysleli si, že toto ničenie prírodného prostredia je namierené proti nim.
Aby úrady upokojili ľudí, mal sa - mimo ochranného pásma medzi Rusovcami a Petržalkou - budovať rekreačný areál s prírodou vodou a takisto priesakový kanál s čistou vodou by mal byť vhodný na kúpanie.
28.06.1988 - Prečo sa nekúpať v Rusovciach
(rea)
Večerník č.125
Okolo niekoľkých holých tiel sa naozaj svet nekrúti
Na rozhovor s vedúcim odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB Ing. Otom Krajčovičom, ktorý sme priniesli v tejto rubrike 31. mája pod názvom „Voda nad soľ”, sme dostali aj takýto ohlas:
..Škoda, že si autor článku nedal tú námahu a nešiel sa pozrieť na rusovské jazero To, čo by tam našiel, nemá nič spoločné s ochranou vôd. Okolo jazera sa usilovne pracuje, celé je znečistené. Najhoršie však, že sa vyrubujú aj lesy okolo. Akáže je to teda ochrana vôd? Myslím si, že ide o útok na nudistov, ktorí tu nachádzali pekné prostredie. A vôbec naše úrady si s touto otázkou radšej nepália prsty. Je im jedno, že ide o formu oddychu, ktorá je dnes vo svete veľmi rozšírená a populárna a dokonca už aj v Čechách nadobudla oficiálne formy..."
Nemienime tu teraz rozoberať otázku nudizmu. Opatrenia, ktoré podráždili pisateľa listu a podľa predošlej pošty aj telefonátov i viacerých ďalších, nie sú namierené proti ľuďom, ktorí si radi opekajú telesné detaily, čo sú slnečnými lúčmi najzraniteľnejšie. Čomu teda slúži zákaz kúpania sa v rusovskom jazere? Ing. Krajčovič rozložil mapu:
„Lužné lesy sa vyrubujú preto, lebo v tejto lokalite sa buduje priesakový kanál ako súčasť vodných diel na Dunaji. Ráta sa s tým, že po naplnení zdrže v Hrušove dôjde k priesakom vody, ktorú má tento kanál zachytiť.
Jazero leží v ochrannom pásme vodného zdroja Rusovce-Ostrovné lúčky ide nám o hygienu spodnej vody. Pri jazere nie je vhodná hromadná rekreácia, nie sú tu vytvorené hygienické, zdravotnícke ani záchranárske služby. Len vlani sa tu utopilo šesť ľudí. V jazere aj na okolí zanechávajú rekreanti fekálie a odpadky. Sem aj do Čunova sme inštalovali brány na zamykanie. Toto územie majú v správe Vodárne a kanalizácie Bratislava. Majú presnú evidenciu, ktorá organizácia má právo ta vstúpiť.
Mimo územia ochranného pásma medzi Rusovcami a Petržalkou sa buduje rekreačný areál s prírodnou vodou na kúpanie. V budúcnosti aj v priesakovom kanáli bude spodná, čiže prirodzene prefiltrovaná voda. Mimo ochranného pásma bude ešte dosť dlhá časť kanála. Vodný zdroj Ostrovné lúčky treba chrániť o to viac, že po napustení hrušovskej zdrže po roku 1990 stúpne spodná voda a môže dôjsť k jej ďalšiemu znečisteniu cudzorodými látkami. To by mohlo vyvolať potrebu jej nákladnej úpravy."
Okolo niekoľkých holých tiel sa naozaj svet nekrúti
Na rozhovor s vedúcim odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB Ing. Otom Krajčovičom, ktorý sme priniesli v tejto rubrike 31. mája pod názvom „Voda nad soľ”, sme dostali aj takýto ohlas:
..Škoda, že si autor článku nedal tú námahu a nešiel sa pozrieť na rusovské jazero To, čo by tam našiel, nemá nič spoločné s ochranou vôd. Okolo jazera sa usilovne pracuje, celé je znečistené. Najhoršie však, že sa vyrubujú aj lesy okolo. Akáže je to teda ochrana vôd? Myslím si, že ide o útok na nudistov, ktorí tu nachádzali pekné prostredie. A vôbec naše úrady si s touto otázkou radšej nepália prsty. Je im jedno, že ide o formu oddychu, ktorá je dnes vo svete veľmi rozšírená a populárna a dokonca už aj v Čechách nadobudla oficiálne formy..."
Nemienime tu teraz rozoberať otázku nudizmu. Opatrenia, ktoré podráždili pisateľa listu a podľa predošlej pošty aj telefonátov i viacerých ďalších, nie sú namierené proti ľuďom, ktorí si radi opekajú telesné detaily, čo sú slnečnými lúčmi najzraniteľnejšie. Čomu teda slúži zákaz kúpania sa v rusovskom jazere? Ing. Krajčovič rozložil mapu:
„Lužné lesy sa vyrubujú preto, lebo v tejto lokalite sa buduje priesakový kanál ako súčasť vodných diel na Dunaji. Ráta sa s tým, že po naplnení zdrže v Hrušove dôjde k priesakom vody, ktorú má tento kanál zachytiť.
Jazero leží v ochrannom pásme vodného zdroja Rusovce-Ostrovné lúčky ide nám o hygienu spodnej vody. Pri jazere nie je vhodná hromadná rekreácia, nie sú tu vytvorené hygienické, zdravotnícke ani záchranárske služby. Len vlani sa tu utopilo šesť ľudí. V jazere aj na okolí zanechávajú rekreanti fekálie a odpadky. Sem aj do Čunova sme inštalovali brány na zamykanie. Toto územie majú v správe Vodárne a kanalizácie Bratislava. Majú presnú evidenciu, ktorá organizácia má právo ta vstúpiť.
Mimo územia ochranného pásma medzi Rusovcami a Petržalkou sa buduje rekreačný areál s prírodnou vodou na kúpanie. V budúcnosti aj v priesakovom kanáli bude spodná, čiže prirodzene prefiltrovaná voda. Mimo ochranného pásma bude ešte dosť dlhá časť kanála. Vodný zdroj Ostrovné lúčky treba chrániť o to viac, že po napustení hrušovskej zdrže po roku 1990 stúpne spodná voda a môže dôjsť k jej ďalšiemu znečisteniu cudzorodými látkami. To by mohlo vyvolať potrebu jej nákladnej úpravy."
A tak z obáv pred znečistením pitnej vody sa dodržiavanie zákona od roku 1988 začalo aj prísnejšie kontrolovať.
V tomto období hlavne kvôli prudkému rozvoju vodných športov, zvýšeniu riečnej dopravy a výstavbe vodného diela Gabčíkovo vznikla vodná polícia. Jej príslušníci nekontrolovali len úsek Dunaja ale aj vodné plochy napr. Zlaté piesky, Draždiak, mŕtve ramená a jazerá v mestách a mimo miest.
Samozrejme kontrolovali aj dodržiavanie zákona na Čunovských a Rusovských jazerách. Na terénnych vozidlách sa privážali až k Čunovským jazerám a zapisovali si údaje ľudí porušujúcich zákon.
V letnej sezóne 1988 hliadka popisala situácie keď tu napriek zákazu príslušníci našli niekoľko kúpajúcich sa a motorkára bez ŠPZ.
Na rusovskom jazere sa, aj napriek zákazovým značkám a zamračenému počasiu, kúpali nudisti. Tí zbadajúc policajné auto naskákali do vody.
22.07.1988 - Vodná polícia (Vízi rendészet)
János Németh
Ujszó č.29 (29 szám)
Prudký rozvoj vodných športov, zvýšenie riečnej dopravy a výstavba vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros si vyžiadali, aby v rámci bratislavskej mestskej polície vznikol samostatný odbor vodnej polície - vysvetľuje veliteľ odboru, nadporučík Milan Slovák. „Dozorujeme úsek Dunaja od 1850. do 1872. riečneho kilometra, ale pod nás spadá aj kúpalisko Zlaté piesky a Veľký Draždiak, množstvo mŕtvych ramien v okolí miest a ďalšie vodné plochy. Každý člen nášho zboru je nielen dobrý plavec, ale aj potápač. Minulý rok sme, bohužiaľ, museli vyhľadať a vytiahnuť šestnástich utopených ľudí. V lete máme vždy veľa práce.“
Lodný práporčík Ján Honek a nadrotmajster Róbert Frantenberger idú do služby. Skontrolujú si vysielačku, nahlásia začiatok služby dispečerovi. Ideme s nimi. Policajné auto zastaví pri základni dunajskej hraničnej stráže. O niekoľko minút neskôr opúšťame prístav motorovým člnom. Pri predbiehaní riečnych lodí veliteľ čaty, lodný práporčík, opatrne manévruje, aby nedošlo k nehode. Zastavíme pri bagri, vytiahne sa dychová skúmavka, ale nezmení farbu. „S námorníkmi nemáme zvyčajne veľa problémov, o to viac s milovníkmi vodných športov, pretože niektorí z nich si sadnú do vodného vozidla pod vplyvom alkoholu. Snažíme sa pristihnúť páchateľov,“ hovorí námorný práporčík a pritom pridáva plyn.
Cestou stretneme niekoľko motorových člnov, kajakárov a dokonca aj windsurfera, ktorý keď uvidí policajný čln, snaží sa rýchlo zmiznúť v jednom z mŕtvych ramien. Vie, že windsurfing a vodné lyžovanie na Dunaji je zakázané, a tak sa ospravedlňuje, že si len chcel vyskúšať nové vybavenie pred dovolenkou, ale jeho výhovorky nepomôžu a pokute sa nevyhne. „Na vedenie motorového člna s výkonom viac ako 4,5 konských síl je potrebný vodičský preukaz, ktorý vydáva štátna plavebná správa,“ poznamenáva nadrotmajster Frantenberger. „Napriek tomu sa občas stane, že si do člna sadnú aj tí, ktorí vodičský preukaz nemajú. Pritom bez znalosti riečnych predpisov je plavba po Dunaji riskantná. Niekoľko nešťastí sa stalo preto, že menšie vodné vozidlá nedodržali pri obchádzaní lodí potrebnú vzdialenosť a čln sa prevrhol. Často až po nešťastí zistíme, že dotyčný nevedel plávať a ani si neobliekol povinnú záchrannú vestu.“
Hliadková loď spomalí. V mŕtvom ramene, do ktorého sme práve zavítali, sedí v malom gumovom člne dvanásťročný chlapec a vesluje rukami. Jeho rodičia sedia na brehu a mávajú. Že aj mŕtve rameno je bez vesiel nebezpečné, im ani nenapadne. Keď sa vraciame, vidíme chlapca na vode znova. Zdá sa, že ani on, ani jeho rodičia si neuvedomujú nebezpečenstvo. Potom stretneme kajakárov, športovcov, potom vymeníme motorový čln za terénne vozidlo a pokračujeme až po Čunovo, resp. až k jazeru na jeho okraji. Z toho dostáva petržalská časť mesta časť pitnej vody. Vstup je zakázaný, je to chránené územie, tu sa smie len rybárčiť. Napriek zákazu stretneme niekoľko kúpajúcich sa. Členovia hliadky si zapíšu ich údaje a potom sa vyberieme po cestičke za malým motocyklom. Keď ho dobehneme, zistíme, že jeho vodič nemá vodičský preukaz, vozidlo nemá evidenčné číslo. Chlapec tvrdí, že stroj si doma sám vyrobil. Po zdokumentovaní skutočnosti ho pustia, ale musí si motocykel odtiahnuť až domov.
„Je škoda, že sa zamračilo, pretože tu pri rusovskom jazere je raj pre nudistov,“ objasňuje námorný práporčík Ján Honek. „Tí, čo pri pohľade na hliadkové auto rýchlo skočili do vody, k nim určite patria. Aj tu je kúpanie zakázané, ale zbytočne sú tam zákazové tabule. Bolo by treba konečne urobiť poriadok a rozhodnúť, čo sa s týmto jazerom bude diať.“ Hliadka si dáva povinnú prestávku, keď príde veliteľ. Po podaní hlásenia povie: „Naša práca je rozmanitá, pretože okrem toho, čo ste doteraz videli, musíme plniť aj iné úlohy na inom úseku Dunaja a v prístave. Naše povinnosti zahŕňajú prevenciu a objasňovanie hospodárskych trestných činov. Zvlášť veľkú pozornosť venujeme okoliu Slovnaftu: Sme málo, ale spolupracujeme s dunajskou hraničnou strážou, zamestnancami dunajskej plavebnej spoločnosti. Nedávno sa nám podarilo zriadiť aj pomocnú policajnú jednotku. Mimochodom, naši potápači v prípade potreby pôsobia v celom západnoslovenskom kraji, ale pomohli už aj vo východoslovenskom kraji.“
Objaví sa nadporučík Tibor Gútai, ktorý za záchranu dostal vyznamenanie Záchranca. Keď na to prejdem, stručne opisuje, čo sa stalo: „Oddychoval som s rodinou a priateľom lekárom na brehu. Sedemnásťročný chlapec sa ponoril pod vodu. Našťastie sme mali so sebou ľahké potápačské vybavenie, za šesť až sedem minút sme ho vytiahli na breh. Robili sme masáž srdca, umelé dýchanie, pomaly sa k nemu vrátil život. To je v našom povolaní zriedkavý prípad. Bohužiaľ, z vody vyťahujeme viac mŕtvych ako živých ľudí. Vyhľadávanie a vyťahovanie predmetov alebo nástrojov použitých pri páchaní trestného činu je tiež našou úlohou. Pre poučenie mladých ľudí si vedieme aj denník.“ „Máme vlastného pyrotechnika, ktorý je rovnako dobrý odborník ako potápač. Pokiaľ ide o potápanie, u nás každý člen zboru absolvuje okrem dôkladného lekárskeho vyšetrenia aj pravidelný výcvik. Majú vodičský preukaz na osobné a nákladné autá, jednoducho sú to všestranní ľudia,“ pokračuje nadporučík Jozef Hudák, jeden z najlepších potápačských inštruktorov.
Človek, ktorý si prečíta služobný denník, uvidí smutné obrázky a texty. Malý chlapec sa utopil medzi dospelými kúpajúcimi sa, prevrhol sa čln a jeden z chlapcov prišiel o život. Čítame mená detí, tu a tam sa spomína, že príčinou nešťastia bol alkohol. „Už tento rok museli naši potápači vytiahnuť šesť mŕtvych tiel. Mnohí túto prácu robia už roky, ale vždy je ťažké zmieriť sa s tým, že neopatrnosť, nedbalosť stála niekoho život, že pri svojej práci musia čeliť smrti,“ zhrňuje názory ostatných veliteľ. Odbor vodnej polície vznikol pred dvoma rokmi. Veľa robí pre ochranu verejného poriadku, prevenciu kriminality, dodržiavanie predpisov na Dunaji a vodných plochách a prevenciu znečistenia vody a životného prostredia. Je tu leto, hlavná turistická sezóna, zapĺňajú sa kúpaliská, bohužiaľ aj tie, kde je kúpanie zakázané. Nebuďme ľahkovážni, pretože leto, rieky a jazerá skrývajú mnohé nebezpečenstvá.
(Fotografie autora)
"Motocykel som si zhotovil doma"
Nadrotmajster Róbert Frantenberger hlási nástup na službu
Prudký rozvoj vodných športov, zvýšenie riečnej dopravy a výstavba vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros si vyžiadali, aby v rámci bratislavskej mestskej polície vznikol samostatný odbor vodnej polície - vysvetľuje veliteľ odboru, nadporučík Milan Slovák. „Dozorujeme úsek Dunaja od 1850. do 1872. riečneho kilometra, ale pod nás spadá aj kúpalisko Zlaté piesky a Veľký Draždiak, množstvo mŕtvych ramien v okolí miest a ďalšie vodné plochy. Každý člen nášho zboru je nielen dobrý plavec, ale aj potápač. Minulý rok sme, bohužiaľ, museli vyhľadať a vytiahnuť šestnástich utopených ľudí. V lete máme vždy veľa práce.“
Lodný práporčík Ján Honek a nadrotmajster Róbert Frantenberger idú do služby. Skontrolujú si vysielačku, nahlásia začiatok služby dispečerovi. Ideme s nimi. Policajné auto zastaví pri základni dunajskej hraničnej stráže. O niekoľko minút neskôr opúšťame prístav motorovým člnom. Pri predbiehaní riečnych lodí veliteľ čaty, lodný práporčík, opatrne manévruje, aby nedošlo k nehode. Zastavíme pri bagri, vytiahne sa dychová skúmavka, ale nezmení farbu. „S námorníkmi nemáme zvyčajne veľa problémov, o to viac s milovníkmi vodných športov, pretože niektorí z nich si sadnú do vodného vozidla pod vplyvom alkoholu. Snažíme sa pristihnúť páchateľov,“ hovorí námorný práporčík a pritom pridáva plyn.
Cestou stretneme niekoľko motorových člnov, kajakárov a dokonca aj windsurfera, ktorý keď uvidí policajný čln, snaží sa rýchlo zmiznúť v jednom z mŕtvych ramien. Vie, že windsurfing a vodné lyžovanie na Dunaji je zakázané, a tak sa ospravedlňuje, že si len chcel vyskúšať nové vybavenie pred dovolenkou, ale jeho výhovorky nepomôžu a pokute sa nevyhne. „Na vedenie motorového člna s výkonom viac ako 4,5 konských síl je potrebný vodičský preukaz, ktorý vydáva štátna plavebná správa,“ poznamenáva nadrotmajster Frantenberger. „Napriek tomu sa občas stane, že si do člna sadnú aj tí, ktorí vodičský preukaz nemajú. Pritom bez znalosti riečnych predpisov je plavba po Dunaji riskantná. Niekoľko nešťastí sa stalo preto, že menšie vodné vozidlá nedodržali pri obchádzaní lodí potrebnú vzdialenosť a čln sa prevrhol. Často až po nešťastí zistíme, že dotyčný nevedel plávať a ani si neobliekol povinnú záchrannú vestu.“
Hliadková loď spomalí. V mŕtvom ramene, do ktorého sme práve zavítali, sedí v malom gumovom člne dvanásťročný chlapec a vesluje rukami. Jeho rodičia sedia na brehu a mávajú. Že aj mŕtve rameno je bez vesiel nebezpečné, im ani nenapadne. Keď sa vraciame, vidíme chlapca na vode znova. Zdá sa, že ani on, ani jeho rodičia si neuvedomujú nebezpečenstvo. Potom stretneme kajakárov, športovcov, potom vymeníme motorový čln za terénne vozidlo a pokračujeme až po Čunovo, resp. až k jazeru na jeho okraji. Z toho dostáva petržalská časť mesta časť pitnej vody. Vstup je zakázaný, je to chránené územie, tu sa smie len rybárčiť. Napriek zákazu stretneme niekoľko kúpajúcich sa. Členovia hliadky si zapíšu ich údaje a potom sa vyberieme po cestičke za malým motocyklom. Keď ho dobehneme, zistíme, že jeho vodič nemá vodičský preukaz, vozidlo nemá evidenčné číslo. Chlapec tvrdí, že stroj si doma sám vyrobil. Po zdokumentovaní skutočnosti ho pustia, ale musí si motocykel odtiahnuť až domov.
„Je škoda, že sa zamračilo, pretože tu pri rusovskom jazere je raj pre nudistov,“ objasňuje námorný práporčík Ján Honek. „Tí, čo pri pohľade na hliadkové auto rýchlo skočili do vody, k nim určite patria. Aj tu je kúpanie zakázané, ale zbytočne sú tam zákazové tabule. Bolo by treba konečne urobiť poriadok a rozhodnúť, čo sa s týmto jazerom bude diať.“ Hliadka si dáva povinnú prestávku, keď príde veliteľ. Po podaní hlásenia povie: „Naša práca je rozmanitá, pretože okrem toho, čo ste doteraz videli, musíme plniť aj iné úlohy na inom úseku Dunaja a v prístave. Naše povinnosti zahŕňajú prevenciu a objasňovanie hospodárskych trestných činov. Zvlášť veľkú pozornosť venujeme okoliu Slovnaftu: Sme málo, ale spolupracujeme s dunajskou hraničnou strážou, zamestnancami dunajskej plavebnej spoločnosti. Nedávno sa nám podarilo zriadiť aj pomocnú policajnú jednotku. Mimochodom, naši potápači v prípade potreby pôsobia v celom západnoslovenskom kraji, ale pomohli už aj vo východoslovenskom kraji.“
Objaví sa nadporučík Tibor Gútai, ktorý za záchranu dostal vyznamenanie Záchranca. Keď na to prejdem, stručne opisuje, čo sa stalo: „Oddychoval som s rodinou a priateľom lekárom na brehu. Sedemnásťročný chlapec sa ponoril pod vodu. Našťastie sme mali so sebou ľahké potápačské vybavenie, za šesť až sedem minút sme ho vytiahli na breh. Robili sme masáž srdca, umelé dýchanie, pomaly sa k nemu vrátil život. To je v našom povolaní zriedkavý prípad. Bohužiaľ, z vody vyťahujeme viac mŕtvych ako živých ľudí. Vyhľadávanie a vyťahovanie predmetov alebo nástrojov použitých pri páchaní trestného činu je tiež našou úlohou. Pre poučenie mladých ľudí si vedieme aj denník.“ „Máme vlastného pyrotechnika, ktorý je rovnako dobrý odborník ako potápač. Pokiaľ ide o potápanie, u nás každý člen zboru absolvuje okrem dôkladného lekárskeho vyšetrenia aj pravidelný výcvik. Majú vodičský preukaz na osobné a nákladné autá, jednoducho sú to všestranní ľudia,“ pokračuje nadporučík Jozef Hudák, jeden z najlepších potápačských inštruktorov.
Človek, ktorý si prečíta služobný denník, uvidí smutné obrázky a texty. Malý chlapec sa utopil medzi dospelými kúpajúcimi sa, prevrhol sa čln a jeden z chlapcov prišiel o život. Čítame mená detí, tu a tam sa spomína, že príčinou nešťastia bol alkohol. „Už tento rok museli naši potápači vytiahnuť šesť mŕtvych tiel. Mnohí túto prácu robia už roky, ale vždy je ťažké zmieriť sa s tým, že neopatrnosť, nedbalosť stála niekoho život, že pri svojej práci musia čeliť smrti,“ zhrňuje názory ostatných veliteľ. Odbor vodnej polície vznikol pred dvoma rokmi. Veľa robí pre ochranu verejného poriadku, prevenciu kriminality, dodržiavanie predpisov na Dunaji a vodných plochách a prevenciu znečistenia vody a životného prostredia. Je tu leto, hlavná turistická sezóna, zapĺňajú sa kúpaliská, bohužiaľ aj tie, kde je kúpanie zakázané. Nebuďme ľahkovážni, pretože leto, rieky a jazerá skrývajú mnohé nebezpečenstvá.
(Fotografie autora)
"Motocykel som si zhotovil doma"
Nadrotmajster Róbert Frantenberger hlási nástup na službu
Vízi rendészet - pôvodný článok v maďarskom jazyku
A vízi sport rohamos fejlődése, a folyamiszállítás megnövekedése, a Gabőikovo-Nagymarosi
vízlépcsőrendszer építéseszükségessé tette, hogy a szlovák főváros rendőrkapitányságán
belül önálló vízi rendészeti osztály jöjjön létre - magyarázza Milán Slovák főhadnagy, az
osztály parancsnoka.
- A Dunán az 1850 és 1872 folyamkilométer között tartunk ügyeletet, de hozzánk tartozik az Aranyhomok és a Veľký Draždiák fürdőhely, számos város környéki holtág és más vízterület is. Az állomány minden egyes tagja nemcsak jó úszó, hanem egyben búvár is. Tavaly sajnos tizenhat vízbe fulladt embert kellett megkeresnünk és kiemelnünk. Ilyenkor nyáron mindig bőven akad tennivaló.
Ján Hőnek alzászlós és Róbert Frantenberger főtörzsőrmester szolgálatba indul. Ellenőrzik az adó-vevő készüléket, az ügyeletesnek jelentik a szolgálat megkezdését. Velük tartunk. A rendőrségi gépkocsi a dunai határőrség bázisánál áll meg. Néhány perc múlva motorcsónakkal elhagyjuk a kikötőt. A folyami hajók előzésénél az alzászlós, a járőr parancsnoka elővigyázatosan manőverez, nehogy baj történjen. Megállunk egy kotróhajónál, előkerül az alkoholszonda, de nem színeződik el.
- A hajósokkal általában nincs sok bajunk, annál több a vízi sportok kedvelőivel, egy részük ugyanis néha ittasan ül a vízi járműbe. Igyekszünk a szabálysértőket kiszúrni - mondja az alzászlós, miközben gázt ad a motornak.
Útközben néhány motorcsónakkal, kajakozóval találkozunk, sót egy széllovassal is, aki amikor meglátja a rendőrségi motorcsónakot, igyekszik úgy manőverezni, hogy gyorsan eltűnhessen az egyik holtágban. Tudja, hogy a szörf és a vízisí tilos a Dunán, mégis vízre szállt. Mentegetőzik, hogy szabadság előtt csupán ki akarta próbálni új felszerelését, de nem segít a magyarázkodás, a bírságolást nem kerüli el.
- A négy és fél lóerősnél nagyobb motorcsónak vezetéséhez jogosítványra van szükség, amelyet az állami hajózási felügyelőség ad k i- jegyzi meg a főtörzsőrmester. - Ennek ellenére néhanapján előfordul, hogy olyanok is csónakba ülnek, akiknek nincs jogosítványuk. Pedig a folyami szabályok ismerete nélkül kockázatos a Dunán hajózni. Nem egy szerencsétlenség abból adódott, hogy a kisebb vízi járművek nem tartották be a hajók mellőzésekor a kellő távolságot, és a csónak felborult. Nemegyszer a zerencsétlenség után állapítjuk meg, hogy az illető úszni sem tudott, sőt a kötelező mentőmellényt sem öltötte magára.
Lassít a járőrcsónak. A holtágban, amelybe éppen befordultunk, egy kis gumicsónakban ülve tizenkét év körüli fiú evez, kézzel. Szülei a parton ülnek, integetnek. Hogy evező nélkül még a holtág is veszélyes, eszükbe sem jut. Amikor visszafelé tartunk, ismét a vízen látjuk a gyereket. Úgy látszik sem ő, sem a szülei nem tudatosítják a veszélyt. Aztán kajakozókkal, sportolókkal találkozunk, majd a motorcsónakot terepjáróra cseréljük fel és meg sem állunk Cunovóig, illetve az annak határában lévő tóig. Ebből kapja a petrzalkai városrész az ivóvíz egy részét. Tilos belépni, védett terület, csupán halászni szabad itt.
A tilalom ellenére több fürdózóvel találkozunk. A járőr tagjai felveszik adataikat, majd elindulunk az ösvényen egy kis motorkerékpár után. Amikor utolérjük, kiderül, hogy vezetőjének nincs jogosítványa, a járműnek rendszáma. A fiú állítja, hogy a gépet otthon barkácsolta. A tényállás felvétele után elengedik, de hazáig tolnia kell a motorkerékpárját.
- Kár, hogy beborul, mert ez itt a nudisták paradicsoma - világosít fel az oroszvári (Rusovce) tóhoz érve Ján Hőnek alzászlós.
- Akik a járőrkocsi láttán gyorsan a vízbe ugrottak, bizonyára közéjük tartoznak. Tilos itt is a fürdés, de hiába a tiltó tábla. Ideje volna rendet teremteni, véglegesen dönteni, mi tegyen ennek a tónak a sorsa.
A kötelező pihenőjét tartja a járőr, amikor megérkezik a parancsnok. A jelentéstétel után ezt mondja:
- Munkánk sokoldalú, hiszen azon kívül, amit eddig látott, más feladatokat is el kell látnunk a Duna másik szakaszán és a kikötőben is. Kötelességeink közé tartozik a gazdasági bűncselekmények megelőzése, felderítése. Főleg a Slovnaft környékére fordítunk nagy figyelmet: Kevesen vagyunk, de együttműködünk a dunai határőrséggel, a dunai hajózási vállalat dolgozóival. A közelmúltban sikerült létrehozni egy segédrendőregységet is. Egyébként búváraink, ha a szükség úgy kívánja, az egész Nyugat-szlovákiai kerületben tevékenykednek de segítettek már a Kelet-szlovákiai kerületben is. Előkerül Tibor Gútai főzászlós, aki helytállásáért megkapta az Életmentő kitüntetést. Amikor erre terelem a szót, röviden így vázolja a történteket:
- A vízparton pihentünk családommal és orvos barátommal. Egy tizenhét éves fiú a víz alá merült. Szerencsére nálunk volt a könnyűbúvár felszerelés, hat-hét perc alatt a partra húztuk. Szívmasszázst, mesterséges légzést alkalmaztunk, lassan visszatért bele az élet. Ritka eset ez a mi foglalkozásunkban. Sajnos, több halottat húzunk ki a vízből, mint élő embert. A bűncselekményekből származó tárgyak, vagy az elkövetésnél használt eszközök megkeresése, kiemelése is a mi feladatunk. A fiatalok okulására naplót is vezetünk.
- Van saját tűzszerészünk, aki éppen oly jó szakember, mint búvár. Ami az utóbbit illeti, nálunk az alapos orvosi vizsgálat mellett rendszeres kiképzésben részesül az állomány minden egyes tagja. Személy- és teherautó vezetésére van jogosítványuk, egyszóval sokoldalú emberek - viszi tovább a szót Jozef Hudák alhadnagy, az egyik legjobb búvároktató. Szomorú képeket láthat, szöveget olvashat az, aki belelapoz a szolgálati naplóba. Felnőtt fürdózök között fulladt meg egy kisfiú, felborult egy csónak, s az egyik fiú az életét vesztette. Gyerekek, újra gyerekek nevei olvashatók, itt-ott azt is megemlítik, hogy a szerencsétlenség oka az ittasság volt.
- Már az idén is hat holttestet kelleti búvárainknak kiemelniük. Sokan évek óta végzik ezt a munkát, de mindig nehéz elviselniük, hogy az elővigyázatlanság, a gondatlanság emberéletbe került, hogy munkájuk során szembe kell nézniük a halállal - összegezi a többiek véleményét is a parancsnok.
A vízrendészeti osztály két évvel ezelőtt jött létre. Sokat tesznek a közrend védelméért, a bűnözés megelőzéséért, azért, hogy a Dunán, a vízterületeken betartsák az előírásokat, megelőzzék a víz, a környezet szenynyeződésót.
Itt a nyár, a fő turistaidény, benépesednek a fürdésre alkalmas vízterületek, sajnos azok is, ahol tilos a fürdés. Ne legyünk könnyelműek, mert a nyár, a folyók és a tavak számos veszélyt rejtenek magukban.
(A szerző felvételei)
„A gépet otthon barkácsoltam“
Róbert Frantenberger főtörzsőrmester jelenti a szolgálat megkezdését
- A Dunán az 1850 és 1872 folyamkilométer között tartunk ügyeletet, de hozzánk tartozik az Aranyhomok és a Veľký Draždiák fürdőhely, számos város környéki holtág és más vízterület is. Az állomány minden egyes tagja nemcsak jó úszó, hanem egyben búvár is. Tavaly sajnos tizenhat vízbe fulladt embert kellett megkeresnünk és kiemelnünk. Ilyenkor nyáron mindig bőven akad tennivaló.
Ján Hőnek alzászlós és Róbert Frantenberger főtörzsőrmester szolgálatba indul. Ellenőrzik az adó-vevő készüléket, az ügyeletesnek jelentik a szolgálat megkezdését. Velük tartunk. A rendőrségi gépkocsi a dunai határőrség bázisánál áll meg. Néhány perc múlva motorcsónakkal elhagyjuk a kikötőt. A folyami hajók előzésénél az alzászlós, a járőr parancsnoka elővigyázatosan manőverez, nehogy baj történjen. Megállunk egy kotróhajónál, előkerül az alkoholszonda, de nem színeződik el.
- A hajósokkal általában nincs sok bajunk, annál több a vízi sportok kedvelőivel, egy részük ugyanis néha ittasan ül a vízi járműbe. Igyekszünk a szabálysértőket kiszúrni - mondja az alzászlós, miközben gázt ad a motornak.
Útközben néhány motorcsónakkal, kajakozóval találkozunk, sót egy széllovassal is, aki amikor meglátja a rendőrségi motorcsónakot, igyekszik úgy manőverezni, hogy gyorsan eltűnhessen az egyik holtágban. Tudja, hogy a szörf és a vízisí tilos a Dunán, mégis vízre szállt. Mentegetőzik, hogy szabadság előtt csupán ki akarta próbálni új felszerelését, de nem segít a magyarázkodás, a bírságolást nem kerüli el.
- A négy és fél lóerősnél nagyobb motorcsónak vezetéséhez jogosítványra van szükség, amelyet az állami hajózási felügyelőség ad k i- jegyzi meg a főtörzsőrmester. - Ennek ellenére néhanapján előfordul, hogy olyanok is csónakba ülnek, akiknek nincs jogosítványuk. Pedig a folyami szabályok ismerete nélkül kockázatos a Dunán hajózni. Nem egy szerencsétlenség abból adódott, hogy a kisebb vízi járművek nem tartották be a hajók mellőzésekor a kellő távolságot, és a csónak felborult. Nemegyszer a zerencsétlenség után állapítjuk meg, hogy az illető úszni sem tudott, sőt a kötelező mentőmellényt sem öltötte magára.
Lassít a járőrcsónak. A holtágban, amelybe éppen befordultunk, egy kis gumicsónakban ülve tizenkét év körüli fiú evez, kézzel. Szülei a parton ülnek, integetnek. Hogy evező nélkül még a holtág is veszélyes, eszükbe sem jut. Amikor visszafelé tartunk, ismét a vízen látjuk a gyereket. Úgy látszik sem ő, sem a szülei nem tudatosítják a veszélyt. Aztán kajakozókkal, sportolókkal találkozunk, majd a motorcsónakot terepjáróra cseréljük fel és meg sem állunk Cunovóig, illetve az annak határában lévő tóig. Ebből kapja a petrzalkai városrész az ivóvíz egy részét. Tilos belépni, védett terület, csupán halászni szabad itt.
A tilalom ellenére több fürdózóvel találkozunk. A járőr tagjai felveszik adataikat, majd elindulunk az ösvényen egy kis motorkerékpár után. Amikor utolérjük, kiderül, hogy vezetőjének nincs jogosítványa, a járműnek rendszáma. A fiú állítja, hogy a gépet otthon barkácsolta. A tényállás felvétele után elengedik, de hazáig tolnia kell a motorkerékpárját.
- Kár, hogy beborul, mert ez itt a nudisták paradicsoma - világosít fel az oroszvári (Rusovce) tóhoz érve Ján Hőnek alzászlós.
- Akik a járőrkocsi láttán gyorsan a vízbe ugrottak, bizonyára közéjük tartoznak. Tilos itt is a fürdés, de hiába a tiltó tábla. Ideje volna rendet teremteni, véglegesen dönteni, mi tegyen ennek a tónak a sorsa.
A kötelező pihenőjét tartja a járőr, amikor megérkezik a parancsnok. A jelentéstétel után ezt mondja:
- Munkánk sokoldalú, hiszen azon kívül, amit eddig látott, más feladatokat is el kell látnunk a Duna másik szakaszán és a kikötőben is. Kötelességeink közé tartozik a gazdasági bűncselekmények megelőzése, felderítése. Főleg a Slovnaft környékére fordítunk nagy figyelmet: Kevesen vagyunk, de együttműködünk a dunai határőrséggel, a dunai hajózási vállalat dolgozóival. A közelmúltban sikerült létrehozni egy segédrendőregységet is. Egyébként búváraink, ha a szükség úgy kívánja, az egész Nyugat-szlovákiai kerületben tevékenykednek de segítettek már a Kelet-szlovákiai kerületben is. Előkerül Tibor Gútai főzászlós, aki helytállásáért megkapta az Életmentő kitüntetést. Amikor erre terelem a szót, röviden így vázolja a történteket:
- A vízparton pihentünk családommal és orvos barátommal. Egy tizenhét éves fiú a víz alá merült. Szerencsére nálunk volt a könnyűbúvár felszerelés, hat-hét perc alatt a partra húztuk. Szívmasszázst, mesterséges légzést alkalmaztunk, lassan visszatért bele az élet. Ritka eset ez a mi foglalkozásunkban. Sajnos, több halottat húzunk ki a vízből, mint élő embert. A bűncselekményekből származó tárgyak, vagy az elkövetésnél használt eszközök megkeresése, kiemelése is a mi feladatunk. A fiatalok okulására naplót is vezetünk.
- Van saját tűzszerészünk, aki éppen oly jó szakember, mint búvár. Ami az utóbbit illeti, nálunk az alapos orvosi vizsgálat mellett rendszeres kiképzésben részesül az állomány minden egyes tagja. Személy- és teherautó vezetésére van jogosítványuk, egyszóval sokoldalú emberek - viszi tovább a szót Jozef Hudák alhadnagy, az egyik legjobb búvároktató. Szomorú képeket láthat, szöveget olvashat az, aki belelapoz a szolgálati naplóba. Felnőtt fürdózök között fulladt meg egy kisfiú, felborult egy csónak, s az egyik fiú az életét vesztette. Gyerekek, újra gyerekek nevei olvashatók, itt-ott azt is megemlítik, hogy a szerencsétlenség oka az ittasság volt.
- Már az idén is hat holttestet kelleti búvárainknak kiemelniük. Sokan évek óta végzik ezt a munkát, de mindig nehéz elviselniük, hogy az elővigyázatlanság, a gondatlanság emberéletbe került, hogy munkájuk során szembe kell nézniük a halállal - összegezi a többiek véleményét is a parancsnok.
A vízrendészeti osztály két évvel ezelőtt jött létre. Sokat tesznek a közrend védelméért, a bűnözés megelőzéséért, azért, hogy a Dunán, a vízterületeken betartsák az előírásokat, megelőzzék a víz, a környezet szenynyeződésót.
Itt a nyár, a fő turistaidény, benépesednek a fürdésre alkalmas vízterületek, sajnos azok is, ahol tilos a fürdés. Ne legyünk könnyelműek, mert a nyár, a folyók és a tavak számos veszélyt rejtenek magukban.
(A szerző felvételei)
„A gépet otthon barkácsoltam“
Róbert Frantenberger főtörzsőrmester jelenti a szolgálat megkezdését
Po letnej sezóne 1988 sa ochrana územia ešte vylepšila a pribudol ďalší zákon tentokrát ochrany prírody.
1.septemra 1988 sa vyhlásila na širšom území Čunovských jazier - Ostrovných lúčok prírodná rezervácia.
Z hladiska kvetenstva tu bola hodnotná oblasť plná chránených druhov rastlín najmä vstavačovitých - orchideí (napr. vstavač obyčajný, vstavač vojenský, vstavač ploščitý, pokrut jesenný), ktoré patria k najohrozenejším druhom v celosvetovom meradle. Objavili tu aj chránené živočíchy ale táto oblasť ešte nebola preskúmaná. Jedna z najhodnotnejších lokalít v Bratislave.
Bobor sa tu vtedy ešte nevyskytoval. Ten pravdepodobne prišiel na Ostrové lúčky okolo roku 2007.
01.09.1989 - Z NAŠEJ PRÍRODY OSTROVNÉ LÚČKY - NOVÁ PRÍRODNÁ REZERVÁCIA BRATISLAVY
dr. IVAN ONDRÁŠEK
Bratislava - časopis Národného
výboru hlavného mesta SSR č.3
Lokalita Ostrovné lúčky sa rozprestiera na pravej strane Dunaja medzi obcami Rusovce a Čunovo a mnohí Bratislavčania ju v minulosti poznali ako miesto oddychu počas horúcich letných dní pri jazerách s lákavo čistou vodou. Keďže je súčasťou ochranného pásma vodného zdroja Ostrovné lúčky, v súčasnosti je pristup do tohto územia pre verejnosť zakázaný. Ako vyplýva z geografickej polohy Ostrovných lúčok, toto územie je súčasťou Podunajskej nížiny. Je najsuchším, ale botanicky najbohatším útvarom dunajských lužných lesov, ktorý vznikol na plytkých štrkovo-piesočnatých pôdach dunajských štrkových terás, kde štrky vystupujú vysoko nad úroveň hladiny podzemnej vody. Vegetácia je viazaná len na atmosferické zrážky. V jarných mesiacoch tu prevláda svieža zeleň. koncom leta a na jeseň je už lesostep vysušená s charakteristickou náladou žltohnedých farieb. Tieto spoločenstvá ľahko spozná aj nebotanik: keď sa prederieme džungľou vlhkých lužných lesov neďaleko Čunova pri vodnom zdroji smerom k jazerám, uzrieme malebný kontrast suchú, len riedkym krovím a občas zakrpatenymi stromami zarastenú trávnatú stráň, tak trochu pripomínajúcu africkú savanu.
Ostrovné lúčky charakterizuje bohaté zastúpenie rastlinných druhov, ktorých tu rastie okolo 70-80. Výrazne sú zastúpené vstavačovité rastliny orchidey, patriace k najohrozenejším druhom v celosvetovom meradle. Prečo? Pôsobením človeka na biosféru dochádza k neustále väčším a plošne rozsiahlejším zmenám prírodného prostredia, s ktorými súvisí znižovanie počtu nálezísk mnohých pôvodných druhov a na viac ovplyvnených územiach dokonca úplné vyhynutie niektorých taxónov. V súčasnosti hrozí vyhynutie najmenej 20 tisícom druhov celosvetovej flóry. Vari najohrozenejšou systematickou skupinou sú práve orchidey, a to tak v Európe, ako aj v celosvetovom meradle. Vzhľadom na mimoriadne zložitú ekológiu a biológiu veľmi citlivo reagujú na akúkoľvek zmenu prirodzených životných podmienok, alebo narušenie obvyklých vzťahov v príslušných ekosystémoch. Jedna z hlavných príčin ústupu orchidei je intenzifikácia poľnohospodárstva (minerálne hnojenie), druhotné zalesňovanie, zmeny kultúr a v značnej miere i zásahy záhradkárov a chatárov na plochách výskytu týchto rastlín. Na Slovensku nie je zatiaľ úbytok orchideí natoľko výrazný, ako napriklad v Belgicku. ??landsku (tu vyhynulo už 8 druhov vstavačovitých), v NDR, NSR alebo v Čechách, hoci už aj u nás zaznamenávajú pokles. Naša metropola je však aj v súčasnosti jednou z najbohatších nálezísk, lebo okrem niektorých krížencov sa ich tu zachovalo 23 druhov.
V máji zakvitá na Ostrovných lúčkach tmavofialovými kvetmi vstavač obyčajný (orchios morio), jeho druhové pomenovanie dnes už neobstojí, pretože ničením jeho nálezísk sa v posledných rokoch stáva vzácnosťou. Jednou z našich najkrajších orchidei je vstavač vojenský (Orchis militaris) trváca rastlina, dorastajúca do výšky 30-40cm. V zemi má dve vajcovité pahľuzy starú vráskavú tohtoročnej byle a mladú, belavú budúcej byle. Byľ je priama, živozelená, jemne hranatá, má pomerne veľké, lesklé, celistvé okrajové listy, horná časť byle je bezlistá, každý kvet vyrastá z malého, ružovkastého blanitého listeňa. Päť okvetných lístkov utvára prilbu, trojlaločný pysk ostáva nadol, stredný lalok je najväčší, s krátkym zúbkom v prostriedku. Je svetločervenej farby s tmavšími bodkami alebo škvrnami. Spolu so vstavačom obyčajným vytvára na Ostrovných lúčkach miestami bohaté skupiny, lákajúce okoloidúcich na trhanie, ktoré je tu dnes už trestné, pretože na chránenom území je zbieranie rastlín zakázané.
Neskôr zakvitá tiež v hojnom počte jedna z najohrozenejších stredoeurópskych orchideí - vstavač ploščitý (Orchis coriophora), ktorý je menej nápadný ako predchádzajúce, ale o to vzácnejší, pretože už vyhynul v celej západnej Európe, aj na území Čiech a Moravy. Koncom leta a najmä po výdatnejších jesenných dažďoch kvitne nenápadný pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) trváca sivozelená bylina s podlhovastými koreňovými hľuzami. Súkvetie jednostranný klas je skrutkovito stočené. Má u nás len niekoľko lokalit, pričom Ostrovné lúčky patria k najbohatším napríklad v roku 1985 tu bolo 454 kvitnúcich exemplárov tejto orchidey. Zo vstavačovitých rastlín tu ešte nájdeme chránený vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) a kruštík širokolistý (Epipactis helleborine). Z ďalších svojim výskytom ohrozených rastlínných druhov sa na Ostrovných lúčkach nachádza plavúnka švajčiarska (Selaginella helvetica), žltavka prerastená (Blackstonia perfoliata), metlička pretrhovaná (Apera interrupta), ľan trváci (Linom perenne), nátržník rozložitý (Potentilla patula) a hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum). Zoologická stránka nie je zatiaľ bližšie preskúmaná, z chránených živočíchov môžeme spomenúť aspoň modlivku zelenú (Mantis religiosa), ktorá je pomerne hojná a nášho najväčšieho hada užovku stromovú (Elaphe longissima).
Vyhlásením Štátnej rezervácie Ostrovné lúčky s účinnosťou od 1. septembra 1988 sa podarilo zachrániť jednu z najhodnotnejších lokalít na území Bratislavy. Zaslúži si pozornosť zo strany prírodovedcov i ochranárov a ďalším podrobnejším výskumom predpokladáme nové objavy, najmä v zoologickej oblasti.
Lokalita Ostrovné lúčky sa rozprestiera na pravej strane Dunaja medzi obcami Rusovce a Čunovo a mnohí Bratislavčania ju v minulosti poznali ako miesto oddychu počas horúcich letných dní pri jazerách s lákavo čistou vodou. Keďže je súčasťou ochranného pásma vodného zdroja Ostrovné lúčky, v súčasnosti je pristup do tohto územia pre verejnosť zakázaný. Ako vyplýva z geografickej polohy Ostrovných lúčok, toto územie je súčasťou Podunajskej nížiny. Je najsuchším, ale botanicky najbohatším útvarom dunajských lužných lesov, ktorý vznikol na plytkých štrkovo-piesočnatých pôdach dunajských štrkových terás, kde štrky vystupujú vysoko nad úroveň hladiny podzemnej vody. Vegetácia je viazaná len na atmosferické zrážky. V jarných mesiacoch tu prevláda svieža zeleň. koncom leta a na jeseň je už lesostep vysušená s charakteristickou náladou žltohnedých farieb. Tieto spoločenstvá ľahko spozná aj nebotanik: keď sa prederieme džungľou vlhkých lužných lesov neďaleko Čunova pri vodnom zdroji smerom k jazerám, uzrieme malebný kontrast suchú, len riedkym krovím a občas zakrpatenymi stromami zarastenú trávnatú stráň, tak trochu pripomínajúcu africkú savanu.
Ostrovné lúčky charakterizuje bohaté zastúpenie rastlinných druhov, ktorých tu rastie okolo 70-80. Výrazne sú zastúpené vstavačovité rastliny orchidey, patriace k najohrozenejším druhom v celosvetovom meradle. Prečo? Pôsobením človeka na biosféru dochádza k neustále väčším a plošne rozsiahlejším zmenám prírodného prostredia, s ktorými súvisí znižovanie počtu nálezísk mnohých pôvodných druhov a na viac ovplyvnených územiach dokonca úplné vyhynutie niektorých taxónov. V súčasnosti hrozí vyhynutie najmenej 20 tisícom druhov celosvetovej flóry. Vari najohrozenejšou systematickou skupinou sú práve orchidey, a to tak v Európe, ako aj v celosvetovom meradle. Vzhľadom na mimoriadne zložitú ekológiu a biológiu veľmi citlivo reagujú na akúkoľvek zmenu prirodzených životných podmienok, alebo narušenie obvyklých vzťahov v príslušných ekosystémoch. Jedna z hlavných príčin ústupu orchidei je intenzifikácia poľnohospodárstva (minerálne hnojenie), druhotné zalesňovanie, zmeny kultúr a v značnej miere i zásahy záhradkárov a chatárov na plochách výskytu týchto rastlín. Na Slovensku nie je zatiaľ úbytok orchideí natoľko výrazný, ako napriklad v Belgicku. ??landsku (tu vyhynulo už 8 druhov vstavačovitých), v NDR, NSR alebo v Čechách, hoci už aj u nás zaznamenávajú pokles. Naša metropola je však aj v súčasnosti jednou z najbohatších nálezísk, lebo okrem niektorých krížencov sa ich tu zachovalo 23 druhov.
V máji zakvitá na Ostrovných lúčkach tmavofialovými kvetmi vstavač obyčajný (orchios morio), jeho druhové pomenovanie dnes už neobstojí, pretože ničením jeho nálezísk sa v posledných rokoch stáva vzácnosťou. Jednou z našich najkrajších orchidei je vstavač vojenský (Orchis militaris) trváca rastlina, dorastajúca do výšky 30-40cm. V zemi má dve vajcovité pahľuzy starú vráskavú tohtoročnej byle a mladú, belavú budúcej byle. Byľ je priama, živozelená, jemne hranatá, má pomerne veľké, lesklé, celistvé okrajové listy, horná časť byle je bezlistá, každý kvet vyrastá z malého, ružovkastého blanitého listeňa. Päť okvetných lístkov utvára prilbu, trojlaločný pysk ostáva nadol, stredný lalok je najväčší, s krátkym zúbkom v prostriedku. Je svetločervenej farby s tmavšími bodkami alebo škvrnami. Spolu so vstavačom obyčajným vytvára na Ostrovných lúčkach miestami bohaté skupiny, lákajúce okoloidúcich na trhanie, ktoré je tu dnes už trestné, pretože na chránenom území je zbieranie rastlín zakázané.
Neskôr zakvitá tiež v hojnom počte jedna z najohrozenejších stredoeurópskych orchideí - vstavač ploščitý (Orchis coriophora), ktorý je menej nápadný ako predchádzajúce, ale o to vzácnejší, pretože už vyhynul v celej západnej Európe, aj na území Čiech a Moravy. Koncom leta a najmä po výdatnejších jesenných dažďoch kvitne nenápadný pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) trváca sivozelená bylina s podlhovastými koreňovými hľuzami. Súkvetie jednostranný klas je skrutkovito stočené. Má u nás len niekoľko lokalit, pričom Ostrovné lúčky patria k najbohatším napríklad v roku 1985 tu bolo 454 kvitnúcich exemplárov tejto orchidey. Zo vstavačovitých rastlín tu ešte nájdeme chránený vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) a kruštík širokolistý (Epipactis helleborine). Z ďalších svojim výskytom ohrozených rastlínných druhov sa na Ostrovných lúčkach nachádza plavúnka švajčiarska (Selaginella helvetica), žltavka prerastená (Blackstonia perfoliata), metlička pretrhovaná (Apera interrupta), ľan trváci (Linom perenne), nátržník rozložitý (Potentilla patula) a hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum). Zoologická stránka nie je zatiaľ bližšie preskúmaná, z chránených živočíchov môžeme spomenúť aspoň modlivku zelenú (Mantis religiosa), ktorá je pomerne hojná a nášho najväčšieho hada užovku stromovú (Elaphe longissima).
Vyhlásením Štátnej rezervácie Ostrovné lúčky s účinnosťou od 1. septembra 1988 sa podarilo zachrániť jednu z najhodnotnejších lokalít na území Bratislavy. Zaslúži si pozornosť zo strany prírodovedcov i ochranárov a ďalším podrobnejším výskumom predpokladáme nové objavy, najmä v zoologickej oblasti.
Rekreačná oblasť lužných lesov na pravom brehu Dunaja nadobúdala pre rastúce obyvateľsvo Bratislavy a najmä Petržalky v tomto čase veľký význam. Pre uspokojenie rekreačných a športových potrieb obyvateľstva boli navrhnuté oblasti na to vhodné. Rátalo sa samozrejme aj s budúcou Hrušovskou zdržou a jej okolím.Tá bola vtedy ešte vo výstavbe. Krajinný celok lužné lesy mal zahŕňať rekreačné priestory ako Jarovecké rameno, Rusovce, Čunovo a Na pieskoch.
O Čunove - oblasti ležiacej v 2. stupni ochranného pásma vodného zdroja - sa v tom čase písalo že “všetky rekreačné zariadenia a zariadenia služieb musia byť podriadené vodohospodárskym predpisom”. A tak by bola veľmi obmedzená.
08.12.1989 - NA POMOC SPRIEVODCOM Problematika rekreácie v hlavnom meste SSR
RNDr. Gabriela Škvarčeková, Eva Kurčová
Krásy
Slovenska č.12
...
OSTATNÉ PRIESTORY REKREÁCIE CELOMESTSKÉHO CHARAKTERU
Komplexná rekreačná zóna Rusovce
Zahŕňa územie pozdĺž Dunaja, prepojené pešou zónou na rekreačné priestory Petržalky s častou lesoparku a na športovo-rekreačný areál v Rusovciach. Priestor má prevažne podmienky na letnú rekreáciu. Do tejto komplexnej zóny treba začleniť aj devastovaný priestor - skládkový priestor pri hlavnej ceste do Rusoviec s plochou 19,4 ha, ktorý by sa mal stať rezervným priestorom na rekreačnú potrebu detí najbližších sídlisk (cyklistika, hry, kolieskové korčule, lyže, skateboard a i.).
Nábrežná časť Dunaja
Z hľadiska celomestských potrieb ľavobrežná časť Dunaja v priestoroch Parku kultúry a oddychu má mať trvalú kultúrno- spoločenskú funkciu, pravobrežná časť má mať rekreačno-športový charakter.
Priestor od mosta SNP po Pečenský les - amfiteáter a zariadenia pre technickú ľudovú zábavu. Na tento priestor nadväzuje pešia zóna až po starý most, v spojení so sadom Janka Krála. Tu treba dobudovať zábavné zariadenia na voľných priestranstvách aj v halách (herne, čitárne, letné divadlo s posuvnou strechou). Pokračovaním tohto priestoru až po nový DZM bude rekreačné pásmo, dosiahnuteľné cyklistickou trasou. Rekreačné pásmo si vyžiada dobudovanie Lida s funkciou letnej rekreácie, s lodenicami a občerstvovacími zariadeniami. Toto pásmo má mať voľný priechod k športovému areálu v Petržalke (krytá športová hala, vlnový bazén, vodná kĺzačka Rolba-Nautic, betónové plochy pre kolieskové korčuľovanie a pod.).
Za touto zónou je inundačné pásmo Dunaja, ktoré zaberá asi 1 200 ha po oboch stranách rieky. Trvalé využitie na účely rekreácie je problematické pre občasné zatápanie. Priestor možno využiť na voľné hry detí v rozličných terénnych podmienkach (Robinsonove lúky), prípadne na golfové ihrisko (základné parametre územia na tento účel sú vyhovujúce).
Priestory zimných športov
V súčasnosti Bratislave chýbajú priestory pre možnosť realizácie zimných športov v rámci zóny každodennej popracovnej rekreácie asi pre 30 000 obyvateľov. Treba dobudovať dve existujúce lokality, Kamzík (s plochou 80,3 ha) a Biely kríž (s plochou 41,1 ha), kde je dnes plošná zaťaženosť neúnosná devastujúca (150 ľudí na 1 ha). Rezervy sú ešte v niektorých lokalitách Bratislavského lesoparku, kde možno vybudovať trasy pre lyžiarsku turistiku a niektoré špeciálne zimné rekreačné činnosti, ako je napr. kĺzačková dráha Rolba-Run pri vleku na Železnej studienke.
Prímestská rekreačná zóna
Charakter tejto zóny v Bratislave, ktorá je a aj perspktívne sa bude využívať zvlášť pre koncomtýždňovú rekreáciu, je daný jej prírodnými podmienkami, ktoré majú svoj potenciál v Bratislavskom lesoparku, v rieke Dunaj a v niektorých vytvorených pod- mienkach pre špecifické rekreačné činnosti. Realizačné priestory prímestskej rekreácie by mali prísne rešpektovať zásadu prechodu voľnej prírodnej krajiny do krajiny urbanizovanej.
V rámci prímestskej rekreačnej zóny sú podmienky pre tieto rekreačné činnosti: prechádzky, turistika, táborenie, piknik. loptové hry, pohybové hry, kondičné behy, cyklistika, badminton, kúpanie s hrami vo vode, člnkovanie, vodný motorizmus, vodné lyžovanie, rybolov, záhradkárenie, chatárenie, lyžovanie, sánkovanie.
V súčasnosti využiteľné priestory prímestskej rekreácie:
Bratislavský lesopark s plochou 17 059 ha je najprirodzenejším rekreačným zázemím obyvateľov Bratislavy. V Genereli Bratislavského lesného parku je navrhnutých 20 rekreačných priestorov. V lesoparku sú vymedzené tri krajinné celky, ktoré vytvárajú rozdielne rekreačné podmienky. Krajinný celok:
- Devínska Kobyla,
- Malé Karpaty,
- lužné lesy.
...
Krajinný celok Lužné lesy má celkovú rozlohu 3 594 ha, z toho na rekreačné využitie je navrhnutých 1573 ha.
V tomto krajinnom celku sú v súčasnosti navrhnuté 4 rekreačné priestory: Jarovecké rameno, Rusovce, Čuňovo, Na pieskoch. Jarovecké rameno
Význam: najmä pre obyvateľov Petržalky, ale aj celomestský až nadmestský.
Lokalita sčasti v medzihrádzovom priestore Hrušovskej nádrže, jej využitie bude možné iba po vhodnom technickom riešení. Hlavná funkcia priestoru vodné športy a vodné rekreačné hry, lodenica, kúpaliská.
Rusovce
Význam: najmä pre obyvateľov sídliska Petržalka.
Vybudovaním veslárskej dráhy nadobudne nadmestský až celoštátny význam. Územie medzi vodohospodárskymi ochrannými pásmami, jeho využitie komplexný rekreačný priestor, prevažne na dennú rekreáciu s kúpaním (po technickom riešení), prechádzky, letné hry na voľných plochách, oddych.
Čuňovo
Význam: najmä pre obyvateľov sídliska Petržalka, po úplnej výstavbe nadmestský až celoštátny význam.
Uvažovaný rekreačný priestor je na území II. ochranného pásma vodných zdrojov, všetky rekreačné zariadenia a zariadenia služieb musia byť podriadené vodohospodárskym predpisom.
...
...
OSTATNÉ PRIESTORY REKREÁCIE CELOMESTSKÉHO CHARAKTERU
Komplexná rekreačná zóna Rusovce
Zahŕňa územie pozdĺž Dunaja, prepojené pešou zónou na rekreačné priestory Petržalky s častou lesoparku a na športovo-rekreačný areál v Rusovciach. Priestor má prevažne podmienky na letnú rekreáciu. Do tejto komplexnej zóny treba začleniť aj devastovaný priestor - skládkový priestor pri hlavnej ceste do Rusoviec s plochou 19,4 ha, ktorý by sa mal stať rezervným priestorom na rekreačnú potrebu detí najbližších sídlisk (cyklistika, hry, kolieskové korčule, lyže, skateboard a i.).
Nábrežná časť Dunaja
Z hľadiska celomestských potrieb ľavobrežná časť Dunaja v priestoroch Parku kultúry a oddychu má mať trvalú kultúrno- spoločenskú funkciu, pravobrežná časť má mať rekreačno-športový charakter.
Priestor od mosta SNP po Pečenský les - amfiteáter a zariadenia pre technickú ľudovú zábavu. Na tento priestor nadväzuje pešia zóna až po starý most, v spojení so sadom Janka Krála. Tu treba dobudovať zábavné zariadenia na voľných priestranstvách aj v halách (herne, čitárne, letné divadlo s posuvnou strechou). Pokračovaním tohto priestoru až po nový DZM bude rekreačné pásmo, dosiahnuteľné cyklistickou trasou. Rekreačné pásmo si vyžiada dobudovanie Lida s funkciou letnej rekreácie, s lodenicami a občerstvovacími zariadeniami. Toto pásmo má mať voľný priechod k športovému areálu v Petržalke (krytá športová hala, vlnový bazén, vodná kĺzačka Rolba-Nautic, betónové plochy pre kolieskové korčuľovanie a pod.).
Za touto zónou je inundačné pásmo Dunaja, ktoré zaberá asi 1 200 ha po oboch stranách rieky. Trvalé využitie na účely rekreácie je problematické pre občasné zatápanie. Priestor možno využiť na voľné hry detí v rozličných terénnych podmienkach (Robinsonove lúky), prípadne na golfové ihrisko (základné parametre územia na tento účel sú vyhovujúce).
Priestory zimných športov
V súčasnosti Bratislave chýbajú priestory pre možnosť realizácie zimných športov v rámci zóny každodennej popracovnej rekreácie asi pre 30 000 obyvateľov. Treba dobudovať dve existujúce lokality, Kamzík (s plochou 80,3 ha) a Biely kríž (s plochou 41,1 ha), kde je dnes plošná zaťaženosť neúnosná devastujúca (150 ľudí na 1 ha). Rezervy sú ešte v niektorých lokalitách Bratislavského lesoparku, kde možno vybudovať trasy pre lyžiarsku turistiku a niektoré špeciálne zimné rekreačné činnosti, ako je napr. kĺzačková dráha Rolba-Run pri vleku na Železnej studienke.
Prímestská rekreačná zóna
Charakter tejto zóny v Bratislave, ktorá je a aj perspktívne sa bude využívať zvlášť pre koncomtýždňovú rekreáciu, je daný jej prírodnými podmienkami, ktoré majú svoj potenciál v Bratislavskom lesoparku, v rieke Dunaj a v niektorých vytvorených pod- mienkach pre špecifické rekreačné činnosti. Realizačné priestory prímestskej rekreácie by mali prísne rešpektovať zásadu prechodu voľnej prírodnej krajiny do krajiny urbanizovanej.
V rámci prímestskej rekreačnej zóny sú podmienky pre tieto rekreačné činnosti: prechádzky, turistika, táborenie, piknik. loptové hry, pohybové hry, kondičné behy, cyklistika, badminton, kúpanie s hrami vo vode, člnkovanie, vodný motorizmus, vodné lyžovanie, rybolov, záhradkárenie, chatárenie, lyžovanie, sánkovanie.
V súčasnosti využiteľné priestory prímestskej rekreácie:
Bratislavský lesopark s plochou 17 059 ha je najprirodzenejším rekreačným zázemím obyvateľov Bratislavy. V Genereli Bratislavského lesného parku je navrhnutých 20 rekreačných priestorov. V lesoparku sú vymedzené tri krajinné celky, ktoré vytvárajú rozdielne rekreačné podmienky. Krajinný celok:
- Devínska Kobyla,
- Malé Karpaty,
- lužné lesy.
...
Krajinný celok Lužné lesy má celkovú rozlohu 3 594 ha, z toho na rekreačné využitie je navrhnutých 1573 ha.
V tomto krajinnom celku sú v súčasnosti navrhnuté 4 rekreačné priestory: Jarovecké rameno, Rusovce, Čuňovo, Na pieskoch. Jarovecké rameno
Význam: najmä pre obyvateľov Petržalky, ale aj celomestský až nadmestský.
Lokalita sčasti v medzihrádzovom priestore Hrušovskej nádrže, jej využitie bude možné iba po vhodnom technickom riešení. Hlavná funkcia priestoru vodné športy a vodné rekreačné hry, lodenica, kúpaliská.
Rusovce
Význam: najmä pre obyvateľov sídliska Petržalka.
Vybudovaním veslárskej dráhy nadobudne nadmestský až celoštátny význam. Územie medzi vodohospodárskymi ochrannými pásmami, jeho využitie komplexný rekreačný priestor, prevažne na dennú rekreáciu s kúpaním (po technickom riešení), prechádzky, letné hry na voľných plochách, oddych.
Čuňovo
Význam: najmä pre obyvateľov sídliska Petržalka, po úplnej výstavbe nadmestský až celoštátny význam.
Uvažovaný rekreačný priestor je na území II. ochranného pásma vodných zdrojov, všetky rekreačné zariadenia a zariadenia služieb musia byť podriadené vodohospodárskym predpisom.
...
V tomto období už prišla zmena režimu, s tým spojený nárast slobody a samozrejme sa začalo meniť aj správanie sa ľudí a inštitúcií. Povolenie podnikania. Otvorenie hraníc na západ navyše prinieslo aj nárast konzumu. Nové druhy potravín, obalov, plastov…odpakov v prírode.
Z príchodom slobody sa znovu začalo z niektorých strán uvažovať o rekreácii na jazerách v ochrannom pásme. Šírili sa správy o podnikaní na rusovských jazerách o ich oplotení, šepkalo sa že sa budú skultúrňovať, budovať rekreačné služby, bufety. Nudisti tam vraj odjakživa udržiavali celkom poriadok, ale čo teraz keď pribudne bufetov, kúpajúcich sa psov a na jazerách niet kontajnera. A napokon by sa malo vybudovať aj parkovisko pre rekreantov.
Avšak aj rusovské jazerá stále ležali v ochrannom pásme 2 so zákazom kúpania. Odpoveď inštitúcií tak bola stále rovnaká. Ľudia nerešpektujú a vysvetľujú si zákazy po svojom a niektorí sa snažili aj ničiť ochranné označenia a zábrany vstupu.
Kvôli ochrannému pásmu sa nepovolila ani výstavba sídliska Petržalka Juh a nie že by sa povolila výstavba rekreačného areálu bližšie k vodnému zdroju. Taktiež je tam zákaz vjazdu. Nie je tu povolená ani rekreácia a nie sú tu ani hygienické zariadenia a rekreanti znečisťujú jazerá a okolie a tým aj podzemné vody. Jazerá sú kontrolované príslušníkmi VB.
Vtedajší predseda MNV Rusovce, nesúhlasil, že nudisti tam udržiavali poriadok a tak isto ako kúpajúci sa v plavkách znečisťovali jazerá vykonávaním svojich potrieb. Poukázal, že návštevníci jazier by mali aspoň pomôcť po letnej sezóne čistiť okolie jazier a les od odpadkov.
30.07.1990 - K jazeru s metrom v ruke
IVAN VÁCLAVÍK
Večerník č.146
Kdesi-čosi sa povráva, že vraj jazero v Rusovciach idú oplotiť. Miestny národný výbor ho ide skultúrniť. Záujem o tento vyhľadávaný areál majú aj členovia Nezávislej erotickej iniciatívy (o tomto hnutí sme už viac ráz písali). V každom prípade by bolo nadmieru osožné vytvoriť podmienky pre kultúrneho človeka. Nepozerať sa, či má na sebe plavky alebo nie! Napokon, roky tu nudisti dokázali udržať aký-taký poriadok.
Iná vec je, či sa ho podarí udržať teraz, keď prichádzajú súkromníci s občerstvením, keď okolo jazera niet kontajnerov na odpad, keď štvornohí chlpatí miláčikovia odpočívajú vedno na deke s majiteľmi, ale svoju potrebu vopred neoznamujú. Keď už sa bude areál zveľaďovať, nemalo by sa zabúdať ani na vybudovanie parkoviska. To by pokojne mohlo byť aj neďaleko jazera, v susedstve novobudovanej cesty. Lebo je jednoduché rozvešať po Rusovciach dopravné značky zakazujúce zastaviť, no oveľa zložitejšie - ale pritom naliehavejšie odpovedať na otázku: Kam ,,odložiť" auto, s ktorým sa príde rekreo- vať k jazeru rodina z betónovej džungle petržalského sídliska?
Otázok je dosť. Kým začne niekto stri- hať nový šat, mal by najskôr aspoü dva razy všetko zmerať. A ešte lepšie - počúvať i hlasy ľudí, ktorí bývajú v Rusovciach, i tých, ktorí sa sem chodia rekreovať. Hoci pre druhých je to neraz i 2x15 km od domova.
Kdesi-čosi sa povráva, že vraj jazero v Rusovciach idú oplotiť. Miestny národný výbor ho ide skultúrniť. Záujem o tento vyhľadávaný areál majú aj členovia Nezávislej erotickej iniciatívy (o tomto hnutí sme už viac ráz písali). V každom prípade by bolo nadmieru osožné vytvoriť podmienky pre kultúrneho človeka. Nepozerať sa, či má na sebe plavky alebo nie! Napokon, roky tu nudisti dokázali udržať aký-taký poriadok.
Iná vec je, či sa ho podarí udržať teraz, keď prichádzajú súkromníci s občerstvením, keď okolo jazera niet kontajnerov na odpad, keď štvornohí chlpatí miláčikovia odpočívajú vedno na deke s majiteľmi, ale svoju potrebu vopred neoznamujú. Keď už sa bude areál zveľaďovať, nemalo by sa zabúdať ani na vybudovanie parkoviska. To by pokojne mohlo byť aj neďaleko jazera, v susedstve novobudovanej cesty. Lebo je jednoduché rozvešať po Rusovciach dopravné značky zakazujúce zastaviť, no oveľa zložitejšie - ale pritom naliehavejšie odpovedať na otázku: Kam ,,odložiť" auto, s ktorým sa príde rekreo- vať k jazeru rodina z betónovej džungle petržalského sídliska?
Otázok je dosť. Kým začne niekto stri- hať nový šat, mal by najskôr aspoü dva razy všetko zmerať. A ešte lepšie - počúvať i hlasy ľudí, ktorí bývajú v Rusovciach, i tých, ktorí sa sem chodia rekreovať. Hoci pre druhých je to neraz i 2x15 km od domova.
10.08.1990 - Rešpektujme prírodu - Reagovali na kritiku
(več)
Večerník č.155
Stanovisko k noticke „K jazeru s metrom v ruke", ktorú Večerník uverejnil 30. júla zaujal Ing. Otto Krajčovič, poverený vedúci odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB:
Od februára 1988 sú našim odborom vyhlásené pásma hygienickej ochrany veľkokapacitného vodného zdroja V Rusovciach Ostrovných lúčkach. Preto sa tu aj pred dvoma rokmi objavili tabule, upozorňujúce na zákaz kúpania a vstupu do ochranného pásma vodného zdroja a dopravné značky so zákazom vjazdu motorových vozidiel.
Všade v zahraničí občan rešpektuje akékoľvek zákazové označenie, no u nás sa žiaľ ani v minulosti ani v súčasnosti žiadne upozornenie nerešpektuje, naopak, každý sa ho snaží zničiť a svojsky vysvetľovať. Ochranné pásmo hygienickej ochrany vodných zdrojov končí pod Petržalkou pri ,,umelom kopci", a preto sa prehodnotila a zastavila výstavba sídliska Petržalka Juh. V žiadnom prípade sa preto nedovolí pre ohrozenie a znečistenie podzemných vôd výstavba objektov, či ambulantný predaj v priestore bagroviska v Rusovciach.
V ochrannom pásme vodného zdroja je zákaz kúpania, rekreácie a vjazdu motorových vozidiel. Všetky priestupky proti týmto zákazom podliehajú sankciách MNV Rusovce a Dopravného inšpektorátu VB. Pokiaľ členovia Nezávislej erotickej iniciatívy vyvíjajú činnosť, mali by sa orientovať na miesta, kde sú na to podmienky po každej stránke vytvorené. Návštevníci Rusoviec svojvoľne znehodnocujú spomínané bagrovisko, celé prostredie okolo neho a znečisťujú podzemné vody v blízkosti vodného zdroja Ostrovné lúčky. Veríme, že občania pochopia vážnosť situácie a v záujme ochrany životného prostredia vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky nebudú navštevovať spomínané bagrovisko. Pretože tu nie sú žiadne hygienické zariadenia a ostatné služby, je vážne ohrozená aj kvalita vody v jazere.
Stanovisko k noticke „K jazeru s metrom v ruke", ktorú Večerník uverejnil 30. júla zaujal Ing. Otto Krajčovič, poverený vedúci odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva NVB:
Od februára 1988 sú našim odborom vyhlásené pásma hygienickej ochrany veľkokapacitného vodného zdroja V Rusovciach Ostrovných lúčkach. Preto sa tu aj pred dvoma rokmi objavili tabule, upozorňujúce na zákaz kúpania a vstupu do ochranného pásma vodného zdroja a dopravné značky so zákazom vjazdu motorových vozidiel.
Všade v zahraničí občan rešpektuje akékoľvek zákazové označenie, no u nás sa žiaľ ani v minulosti ani v súčasnosti žiadne upozornenie nerešpektuje, naopak, každý sa ho snaží zničiť a svojsky vysvetľovať. Ochranné pásmo hygienickej ochrany vodných zdrojov končí pod Petržalkou pri ,,umelom kopci", a preto sa prehodnotila a zastavila výstavba sídliska Petržalka Juh. V žiadnom prípade sa preto nedovolí pre ohrozenie a znečistenie podzemných vôd výstavba objektov, či ambulantný predaj v priestore bagroviska v Rusovciach.
V ochrannom pásme vodného zdroja je zákaz kúpania, rekreácie a vjazdu motorových vozidiel. Všetky priestupky proti týmto zákazom podliehajú sankciách MNV Rusovce a Dopravného inšpektorátu VB. Pokiaľ členovia Nezávislej erotickej iniciatívy vyvíjajú činnosť, mali by sa orientovať na miesta, kde sú na to podmienky po každej stránke vytvorené. Návštevníci Rusoviec svojvoľne znehodnocujú spomínané bagrovisko, celé prostredie okolo neho a znečisťujú podzemné vody v blízkosti vodného zdroja Ostrovné lúčky. Veríme, že občania pochopia vážnosť situácie a v záujme ochrany životného prostredia vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky nebudú navštevovať spomínané bagrovisko. Pretože tu nie sú žiadne hygienické zariadenia a ostatné služby, je vážne ohrozená aj kvalita vody v jazere.
15.08.1990 - Buďte ako hostia - Názor Rusovčanov na rekreáciu v Rusovciach
-
Večerník č.158
Uverejnením kurzívy vo Večerníku (30. 7. 1990) pod názvom „K jazeru s metrom v ruke" sme vyprovokovali diskusiu o využívaní, respektíve možnostiach využívania jazera v Rusovciach. Za MNV Rusovce a obyvateľov Rusoviec nám poslal stanovisko predseda MNV Rusovce Alojz Veselovský:
TAK PREDOVŠETKÝM: jazero je v II. vnútornom pásme hygienickej ochrany zdroja pitnej vody Ostrovné lúčky-Mokraď, o čom je verejnosť informovaná na všetkých prístupových cestách, včítane zákazov, vyplývajúcich zo zákona o vodách. Reči o oplocovaní jazera a jeho skultúrnení sú predčasné, závislé od výsledkov pozorovaní a zmene rozhodnutia vodoprávnych orgánov. I keď, pravdupovediac, radi by sme využívanie jazera legalizovali a po zabezpečení hygienických podmienok na tom aj niečo získali.
ROZHODNE VŠAK NEMÔŽEME SÚHLASIŤ s názorom, že aký-taký poriadok tam dokázali udržať aj nudisti. To ste potom nepoznali jazero pred ich „okupáciou"! A rozhodne viac k problematike lesoparku a jazera sa majú právo vyjadriť ochranári a „zeleni" ako členovia Nezávislej erotickej iniciatívy.
K SAMOTNYM NUDISTOM len toľko: i tí majú svoje fyziologické potreby (teda sú znečisťovateľmi vody a okolia) rovnako ako textiláci. Jazero nie je verejným priestranstvom, teda je na slobodnom rozhodnuti každého, do ktorej skupiny sa zaradí, ale často máme dojem, že časť nudistov trpi na nedostatok vkusu alebo zrkadiel. ODPOVEĎ NA OTÁZKU „kam odložiť auto" je jednoduchá - na strážené parkoviská pred Nákupným strediskom, alebo oproti SĽUK-u, kde za mierny poplatok majú rekreanti postarané o autá, vyhnú sa porušovaniu dopravných predpisov, kolíznym situáciám, vykrádaniu áut, ich poškodzovaniu, atď. Dopravné značky, zakazujúce zastavenie, nie sú osadené preto, aby sme nimi ..napálili verejnosť. Treba si uvedomiť, že úzke cesty, vedúce k jazeru, musia byť prejazdné pre poľnohospodárov, lesákov, ale i požiarne vozidlá a zdravotnícku pomoc. Taktiež pre obyvateľov, ktorí bývajú v okolitých uliciach a chcú autom odísť z domu, prípadne sa vrátiť domov. Pritom obe strážené parkoviská sú vzdialené od jazera 10-15 minút pešej chôdze.
A ZA OBYVATEĽOV RUSOVIEC k verejnosti len toľko: ak už citite potrebu porušovať zákaz kúpanía, znečisťovať lesopark a vodný zdroj, je to vaša vec. Z tohto vodného zdroja pije vodu predovšetkým Petržalka (Rusovce majú svoj vodný zdroj). Ale chovajte sa v Rusovciach predovšetkým ako hostia a po sezóne príďte vyčistiť okolie jazera a les. Na takúto akciu MNV pristaví kontajnery. Čo sa týka predaja občerstvenia súkromníkmi: nie sú to Rusovča- nia a MNV nikomu nevydalo žiadne povolenie na predaj pri jazerách.
Uverejnením kurzívy vo Večerníku (30. 7. 1990) pod názvom „K jazeru s metrom v ruke" sme vyprovokovali diskusiu o využívaní, respektíve možnostiach využívania jazera v Rusovciach. Za MNV Rusovce a obyvateľov Rusoviec nám poslal stanovisko predseda MNV Rusovce Alojz Veselovský:
TAK PREDOVŠETKÝM: jazero je v II. vnútornom pásme hygienickej ochrany zdroja pitnej vody Ostrovné lúčky-Mokraď, o čom je verejnosť informovaná na všetkých prístupových cestách, včítane zákazov, vyplývajúcich zo zákona o vodách. Reči o oplocovaní jazera a jeho skultúrnení sú predčasné, závislé od výsledkov pozorovaní a zmene rozhodnutia vodoprávnych orgánov. I keď, pravdupovediac, radi by sme využívanie jazera legalizovali a po zabezpečení hygienických podmienok na tom aj niečo získali.
ROZHODNE VŠAK NEMÔŽEME SÚHLASIŤ s názorom, že aký-taký poriadok tam dokázali udržať aj nudisti. To ste potom nepoznali jazero pred ich „okupáciou"! A rozhodne viac k problematike lesoparku a jazera sa majú právo vyjadriť ochranári a „zeleni" ako členovia Nezávislej erotickej iniciatívy.
K SAMOTNYM NUDISTOM len toľko: i tí majú svoje fyziologické potreby (teda sú znečisťovateľmi vody a okolia) rovnako ako textiláci. Jazero nie je verejným priestranstvom, teda je na slobodnom rozhodnuti každého, do ktorej skupiny sa zaradí, ale často máme dojem, že časť nudistov trpi na nedostatok vkusu alebo zrkadiel. ODPOVEĎ NA OTÁZKU „kam odložiť auto" je jednoduchá - na strážené parkoviská pred Nákupným strediskom, alebo oproti SĽUK-u, kde za mierny poplatok majú rekreanti postarané o autá, vyhnú sa porušovaniu dopravných predpisov, kolíznym situáciám, vykrádaniu áut, ich poškodzovaniu, atď. Dopravné značky, zakazujúce zastavenie, nie sú osadené preto, aby sme nimi ..napálili verejnosť. Treba si uvedomiť, že úzke cesty, vedúce k jazeru, musia byť prejazdné pre poľnohospodárov, lesákov, ale i požiarne vozidlá a zdravotnícku pomoc. Taktiež pre obyvateľov, ktorí bývajú v okolitých uliciach a chcú autom odísť z domu, prípadne sa vrátiť domov. Pritom obe strážené parkoviská sú vzdialené od jazera 10-15 minút pešej chôdze.
A ZA OBYVATEĽOV RUSOVIEC k verejnosti len toľko: ak už citite potrebu porušovať zákaz kúpanía, znečisťovať lesopark a vodný zdroj, je to vaša vec. Z tohto vodného zdroja pije vodu predovšetkým Petržalka (Rusovce majú svoj vodný zdroj). Ale chovajte sa v Rusovciach predovšetkým ako hostia a po sezóne príďte vyčistiť okolie jazera a les. Na takúto akciu MNV pristaví kontajnery. Čo sa týka predaja občerstvenia súkromníkmi: nie sú to Rusovča- nia a MNV nikomu nevydalo žiadne povolenie na predaj pri jazerách.
Samozrejme v tomto čase existovali aj iniciatívy ktoré v prírode zbierali odpadky. Jednu takú na čistenie lesostepi - Ostrovné lúčky pripravil Mestský Výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny MV SZOPK. Inzerent v závere napísal:
“Vítané sú igelitové vrecia na odpadky, ktorými spestrujú prírodnú scenériu naši mentálne zaostalejší spoluobčania”
22.03.1991 - Príroda volá
(rea)
Večerník č.58
Dni ochrany prírody sa začali v prvý jarný deň. Na víkend pripravil MV SZOPK pre všetkých ochotných užitočné akcie. Zajtra je vychádzka do rezervácie Jurský šúr. Zraz na konečnej tridsaťdvojky na námestí Fr. Zupku (od apríla sa má volať Jarmočné). O deviatej je stretnutie tých, čo chcú ísť na brigádu do lesostepi Ostrovné lúčky, a to na prvej zastávke za Rusovcami, kam sa dostanete stošestnástkou spod mosta SNP.
V nedeľu sa môžeme zísť na tradičné podujatie - otváranie studničiek, tentoraz na Kolibe (konečná trolejbusu linky 213) o deviatej. Vítané sú igelitové vrecia na odpadky, ktorými spestrujú prírodnú scenériu naši mentálne zaostalejší spoluobčania.
Dni ochrany prírody sa začali v prvý jarný deň. Na víkend pripravil MV SZOPK pre všetkých ochotných užitočné akcie. Zajtra je vychádzka do rezervácie Jurský šúr. Zraz na konečnej tridsaťdvojky na námestí Fr. Zupku (od apríla sa má volať Jarmočné). O deviatej je stretnutie tých, čo chcú ísť na brigádu do lesostepi Ostrovné lúčky, a to na prvej zastávke za Rusovcami, kam sa dostanete stošestnástkou spod mosta SNP.
V nedeľu sa môžeme zísť na tradičné podujatie - otváranie studničiek, tentoraz na Kolibe (konečná trolejbusu linky 213) o deviatej. Vítané sú igelitové vrecia na odpadky, ktorými spestrujú prírodnú scenériu naši mentálne zaostalejší spoluobčania.
Aj keď bol na jazerách v Čunove zákaz kúpania, voda v nich sa občas testovala aj kvôli vodnému zdroju ale pretože sa tam ľudia aj napriek zákazu kúpali. V sezóne 1990 sa testovala mikrobiologická kvalita vody. Čunovské jazerá obstáli výborne keď z odobratých 12 tich vzoriek vyhovovali všetky vzorky.
Odborníci upozornili, že Bratislavské jazerá a ich zeleň zohrávajú dôležitú mikroklimatickú úlohu pre mesto a treba ich okolie udržiavať čisté.
16.04.1991 - Chráňme si možnosti kúpania
MUDr. EVA HALADOVÁ, CSc. riaditeľka Špecializovaného ústavu
hygieny a epidemiológie, Bratislava
Večerník č.74
Aká je hygiena vody v bratislavských štrkoviskách
V priebehu sezóny 1990 odobrali pracovnici hygienickej služby v Bratislave 114 vzoriek vody zo štrkovísk na území mesta, aby zistili stupeň mikrobiálneho znečistenia vody a samočistiace schopnosti týchto biotopov.
Vyšetrenie urobili najmä preto, že niektoré štrkoviská sa pomerne intenzívne využívajú na organizovanú (Zlaté piesky, Veľký Draždiak) i neorganizovanú (Štrkovec, Rusovce) letnú rekreáciu.
Výsledky vcelku potvrdili dostatočnú samočistiacu schopnosť vodného prostredia. Z odobraných 114 vzoriek iba 19 (16,7%) nevyhovelo v plnom rozsahu hygienickým požiadavkám na vodu určenú na kúpanie. Treba však zdôrazniť, že v nevyhovujúcich vzorkách zistili zvýšený obsah indikátorových mikróbov, nie mikróbov, ktoré sú patogénne, t. j. ktoré vyvolávajú u človeka ochorenie. Počet mikroorganizmov je však iba jedným z ukazovateľov kvality vody a treba brať do úvahy aj jej chemické zloženie, kvalitu ovzdušia jazera a podobne.
Zaujímavé je porovnanie mikrobiologickej kvality vody podľa lokalít. Napríklad v štrkoviskách na pravom brehu Dunaja z 52 vzoriek nevyhoveli iba dve (3,8%), napriek intenzívnemu rekreačnému využívaniu Veľkého Draždiaka a čiastočne aj Rusovského jazera. Oproti tomu v pomerne málo využívanej Kuchajde sa zistil zvýšený obsah mikróbov až v 50% odobraných vzoriek, rovnako ako vo vzorkách z jazera Štrkovec. Tam sa však pravdepodobne uplatňuje intenzívny „chov" vodného vtáctva, vrátane rozkladajúcich sa zvyškov pokrmov, ktoré vhadzujú obyvatelia do vody.
Prírodné prostredie bratislavských štrkovísk má dobrý vplyv na mikroklímu mesta. Vodné plochy podporujú zdravší životný štýl, umožňujú prechádzky, vodné športy i zimné aktivity na ľade.
Preto treba dbať na údržbu štrkovísk a ich okolia a chrániť ich pred znečisťovaním. Pre vodné športy vytypovať tie jazerá, ktoré majú dostatočné samočistiace schopnosti a nie sú v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov. Ich využívaniu je potrebné prispôsobiť aj budovanie základnej vybavenosti (zariadenia pre osobnú hygienu, služby pre návštevníkov).
V každom prípade treba s nimi uvážlivo hospodáriť a maximálne využiť pre obyvateľov všetko, čo nám núkajú popri ochrane ich prírodných i zdravotných hodnôt.
Prehľad výsledkov mikrobiologického vyšetrenia vzoriek vody zo štrkovísk v roku 1990:
Aká je hygiena vody v bratislavských štrkoviskách
V priebehu sezóny 1990 odobrali pracovnici hygienickej služby v Bratislave 114 vzoriek vody zo štrkovísk na území mesta, aby zistili stupeň mikrobiálneho znečistenia vody a samočistiace schopnosti týchto biotopov.
Vyšetrenie urobili najmä preto, že niektoré štrkoviská sa pomerne intenzívne využívajú na organizovanú (Zlaté piesky, Veľký Draždiak) i neorganizovanú (Štrkovec, Rusovce) letnú rekreáciu.
Výsledky vcelku potvrdili dostatočnú samočistiacu schopnosť vodného prostredia. Z odobraných 114 vzoriek iba 19 (16,7%) nevyhovelo v plnom rozsahu hygienickým požiadavkám na vodu určenú na kúpanie. Treba však zdôrazniť, že v nevyhovujúcich vzorkách zistili zvýšený obsah indikátorových mikróbov, nie mikróbov, ktoré sú patogénne, t. j. ktoré vyvolávajú u človeka ochorenie. Počet mikroorganizmov je však iba jedným z ukazovateľov kvality vody a treba brať do úvahy aj jej chemické zloženie, kvalitu ovzdušia jazera a podobne.
Zaujímavé je porovnanie mikrobiologickej kvality vody podľa lokalít. Napríklad v štrkoviskách na pravom brehu Dunaja z 52 vzoriek nevyhoveli iba dve (3,8%), napriek intenzívnemu rekreačnému využívaniu Veľkého Draždiaka a čiastočne aj Rusovského jazera. Oproti tomu v pomerne málo využívanej Kuchajde sa zistil zvýšený obsah mikróbov až v 50% odobraných vzoriek, rovnako ako vo vzorkách z jazera Štrkovec. Tam sa však pravdepodobne uplatňuje intenzívny „chov" vodného vtáctva, vrátane rozkladajúcich sa zvyškov pokrmov, ktoré vhadzujú obyvatelia do vody.
Prírodné prostredie bratislavských štrkovísk má dobrý vplyv na mikroklímu mesta. Vodné plochy podporujú zdravší životný štýl, umožňujú prechádzky, vodné športy i zimné aktivity na ľade.
Preto treba dbať na údržbu štrkovísk a ich okolia a chrániť ich pred znečisťovaním. Pre vodné športy vytypovať tie jazerá, ktoré majú dostatočné samočistiace schopnosti a nie sú v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov. Ich využívaniu je potrebné prispôsobiť aj budovanie základnej vybavenosti (zariadenia pre osobnú hygienu, služby pre návštevníkov).
V každom prípade treba s nimi uvážlivo hospodáriť a maximálne využiť pre obyvateľov všetko, čo nám núkajú popri ochrane ich prírodných i zdravotných hodnôt.
Prehľad výsledkov mikrobiologického vyšetrenia vzoriek vody zo štrkovísk v roku 1990:
| Štrkovisko | Počet vzoriek | Počet nevyhov. vzoriek | % nevyh. vzoriek |
| Zlaté piesky | 36 | 6 | 16,7 |
| Veľký Draždiak | 28 | 1 | 3,6 |
| Malý Draždíak | 4 | 1 | 25,0 |
| Štrkovec | 14 | 7 | 50,0 |
| Pasienky (Kuchajda) | 6 | 3 | 50,0 |
| Vajnory | 6 | 1 | 16,7 |
| Veľké a Malé čunovské jaz. |
12 | 0 | 0 |
| Rusovské jazero | 8 | 0 | 0 |
Aj letnej sezóne 1991 sa upozorňovalo aby sa ľudia nekúpali na jazerách v Čunove. Vysvetlovalo sa, že tú vodu kde sa kúpu potom aj pijú. Boli strašení aj pokutami, ktoré udeľuje vodná stráž a polícia za porušovanie zákazu. Nič nepomáhalo.
Nastala však aj otázka či zopár príslušníkov môže zvládnuť tisíce porušovateľov zákona a či takýmto ľuďom vôbec aj udelenie pokuty zabráni, aby naďalej jazerá navštevovali. A zas nastala tá istá otázka: kde sa majú ísť ľudia v horúcich dňoch kúpať?
03.07.1991 - Zákaz kúpania v Rusovciach a Čunove
(lec)
Večerník č.128
Ako by vám chutila voda, keby ste zistili, že si v nej niekto umyl auto, alebo do nej (s prepáčením) vykonal malú potrebu? Asi by vás rýchlo prešla chuť. A predsa takúto vodu mnohí z nás pijú, najmä Petržalčania. „Zásluhu" na tom majú aj sami, ak sa chodia kúpať na Rusovské (Candel) a Čunovské jazerá.
Podľa informácií, ktoré nám poskytli pracovníci odboru životného prostredia Obvodného úradu Bratislava V, je v oblasti uvedených jazier zakázané kúpanie, táborenie, parkovanie a umývanie motorových vozidiel, pretože jazerá sú v druhom pásme hygienickej ochrany vodného zdroja Ostrovné lúčky Mokraď. Porušovanie zákazu bude „ohodnotené" pokutou, o čo sa postará vodná stráž v spolupráci s políciou.
Vynára sa však niekoľko otázok. Prvá: zvládne pár ľudí tisíce porušovateľov zákazu? Druhá: Zabráni im prípadná pokuta v opakovanej návšteve jazier? A tretia: kam sa desaťtisíce Petržalčanov majú ísť v horúcich dňoch kúpať? To ale pracovníci úradu životného prostredia, ani Vodárne a kanalizácie, sami nevyriešia.
Ako by vám chutila voda, keby ste zistili, že si v nej niekto umyl auto, alebo do nej (s prepáčením) vykonal malú potrebu? Asi by vás rýchlo prešla chuť. A predsa takúto vodu mnohí z nás pijú, najmä Petržalčania. „Zásluhu" na tom majú aj sami, ak sa chodia kúpať na Rusovské (Candel) a Čunovské jazerá.
Podľa informácií, ktoré nám poskytli pracovníci odboru životného prostredia Obvodného úradu Bratislava V, je v oblasti uvedených jazier zakázané kúpanie, táborenie, parkovanie a umývanie motorových vozidiel, pretože jazerá sú v druhom pásme hygienickej ochrany vodného zdroja Ostrovné lúčky Mokraď. Porušovanie zákazu bude „ohodnotené" pokutou, o čo sa postará vodná stráž v spolupráci s políciou.
Vynára sa však niekoľko otázok. Prvá: zvládne pár ľudí tisíce porušovateľov zákazu? Druhá: Zabráni im prípadná pokuta v opakovanej návšteve jazier? A tretia: kam sa desaťtisíce Petržalčanov majú ísť v horúcich dňoch kúpať? To ale pracovníci úradu životného prostredia, ani Vodárne a kanalizácie, sami nevyriešia.
V tej istej letnej sezóne začala byť už situácia vraj veľmi vážna. Voda vo vodnom zdroji bola ohrozená. Kvôli tomu sa dokonca museli stretnúť kompetentné inštitúcie. Rusovské jazero dosiahlo 5 stupeň znečistenia rovnaký stupeň mal v tom čase aj Dunaj. Podiel na znečisťovaní vôd mali nielen kúpajúci sa v Čunove a Rusovciach ale aj chýbajúca kanalizácia v Rusovciach a poľnohospodári, ktorí boli často aj kvôli znečisťovaniu pokutovaní.
Účastníci porady prijali rozhodnutie, že sa musia urobiť ráznejšie opatrenia a že kúpanie na jazerách už musí konečne úplne skončiť.
Vodárne ktoré ochranné pásmo oplotili a osadili tam aj dopravné značenie sa sťažovali, že toto po osadení často aj zmizne alebo je znehodnotené. Dokonca sa stalo aj to, že vandali, aby sa dostali cez bránu, autogénom zničili reťaz.
Novovytvorená a ozbrojená vodná stráž spolu s políciou mali zabrániť porušovaniu zákazu. Mali sa sprísniť aj zákony a ak by sa situácia nezlepšila, krajné riešenie by počítalo aj so zasypaním jazier.
22.07.1991 - Misku váhy prevážila pitná voda
Eva Csibová
Večerník č.140
Kúpaniu v rusoveckých a čuňovských jazerách odzváňa
,,Stav vôd, ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody, je ohrozený,'' zaznelo na pracovnej porade na pôde Obvodného úradu životného prostredia v pätke. Dôvod k stretnutiu kompetentných, ktorí majú s pitnou vodou čo robiť, bol teda jednoznačný. Keďže vodný zdroj rusovecké jazero CANDEL dosiahlo piaty stupeň znečistenia (taký stupeň má aj Dunaj), rokovanie sa konalo v hodine dvanástej.
Ťažko povedať, kto zavinil takýto stav vodného zdroja, z ktorého vodu čerpajú a na pitnú upravujú studne na Ostrovných lúčkach pre 130 tisíc obyvateľov Petržalky a ďalšie tisíce v mestských častiach Petržalky. Predpis NV hl. m. SR Bratislavy, odbor poľnohospodárstva lesného a vodného hospodárstva č. 489/405 - 1988, ktorý určil pásma hygienickej ochrany prvého a druhého stupňa, vnútorné a vonkajšie pre vodný zdroj Ostrovné lúčky - Mokraď v súlade s § 19 zák. č.138/1973 Zb. o vodách a úpravou č. 17 MZ SSR/1979 porušujú už roky viacerí. I napriek tomu, že na základe výskumov rozhodnutie presne špecifikuje, čo sa v ochranných pásmach môže a čo nie.
Svoj podiel na znehodnocovaní zdroja pitnej vody zrejme majú nielen družstevníci, neraz sankciovaní, Rusovčania, ktorí dodnes nemajú vybudovanú miestnu kanalizáciu a tiež kúpajúci sa v jazerách Rusoviec a Čuňova. Ide o dlhoročný problém, na ktorý však treba pozerať z dvoch strán. Zo strany potreby pitnej vody, ale i zo strany rekreovania sa Bratislavčanov. Čo je dôležitejšie, vie i malé dieťa a tak je nepochopiteľné, prečo túto skutočnosť nevedia, alebo nechcú pochopiť dospelí. Zhruba 2 tisícky rekreantov rusoveckých a čuňovských jazier - čo je to oproti tisícom tých, ktorí vodu z nich pijú! Navyše, ako informovala obvodná hygienička MUDr. M. Szőczová, to, že voda zo spomínaných jazier, ktorá je z hľadiska zdroja pitnej vody v našom meste najčistejšia, ešte neznamená, že je výhodná aj na kúpanie. Pliesne už totiž poznačili viacerých rekreantov.
Čo z toho všetkého plynie? Pitná voda a kúpanie je nezlučiteľné. Z hľadiska čerpania povrchových vôd z jazier v Rusovciach a Čuňove teda nemôže byť o kúpaní ani reč. Takýto záver prijali účastníci porady a rozhodli sa v tomto smere urobiť prísne opatrenia. Vodárne, ktoré ochranné pásmo oplotili, osadzujú v oblasti dopravné značenie. Žiaľ tabule z večera do rána miznú, prinajlepšom menia svoju podobu. Dokonca podaktorí vandali sí dávajú takú námahu, že privezeným autogénom rozpaľujú reťaz (na bráne). Tomuto, ako i nevítaným návštevníkom ochranného pásma, by mala zabrániť vodná stráž, ktorá sa už formuje a vyzbrojuje, a to v spolupráci s políciou. Situácia napovedá, že zákony v tomto smere sú prísne, budú ešte prísnejšie a budú sa musieť rešpektovať. Ak by opatrenia nepomohli, čo však neprichádza do úvahy, vodárne sú v zmysle záchrany rezervoáru pitnej vody rozhodnuté pristúpiť i k takej krajnosti, akou je zasypanie jazier. Zdroj pitnej vody treba zachrániť za každú cenu.
Účastníkov porady charakterizovala nielen prísnosť a razantnosť. Hľadali i možnosť náhrady na kúpanie namiesto spomínaných jazier. K rekreačnému kúpaniu zatiaľ slúži Veľký Draždiak, kúpalisko Matador, no pre tých, čo obľubujú väčšiu samotu, by mohli poslúžiť jazerá v Rusovciach, ktoré sú za ochranným pásmom. Stačí si len urobiť o kúsok dlhšiu prechádzku.
Kúpaniu v rusoveckých a čuňovských jazerách odzváňa
,,Stav vôd, ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody, je ohrozený,'' zaznelo na pracovnej porade na pôde Obvodného úradu životného prostredia v pätke. Dôvod k stretnutiu kompetentných, ktorí majú s pitnou vodou čo robiť, bol teda jednoznačný. Keďže vodný zdroj rusovecké jazero CANDEL dosiahlo piaty stupeň znečistenia (taký stupeň má aj Dunaj), rokovanie sa konalo v hodine dvanástej.
Ťažko povedať, kto zavinil takýto stav vodného zdroja, z ktorého vodu čerpajú a na pitnú upravujú studne na Ostrovných lúčkach pre 130 tisíc obyvateľov Petržalky a ďalšie tisíce v mestských častiach Petržalky. Predpis NV hl. m. SR Bratislavy, odbor poľnohospodárstva lesného a vodného hospodárstva č. 489/405 - 1988, ktorý určil pásma hygienickej ochrany prvého a druhého stupňa, vnútorné a vonkajšie pre vodný zdroj Ostrovné lúčky - Mokraď v súlade s § 19 zák. č.138/1973 Zb. o vodách a úpravou č. 17 MZ SSR/1979 porušujú už roky viacerí. I napriek tomu, že na základe výskumov rozhodnutie presne špecifikuje, čo sa v ochranných pásmach môže a čo nie.
Svoj podiel na znehodnocovaní zdroja pitnej vody zrejme majú nielen družstevníci, neraz sankciovaní, Rusovčania, ktorí dodnes nemajú vybudovanú miestnu kanalizáciu a tiež kúpajúci sa v jazerách Rusoviec a Čuňova. Ide o dlhoročný problém, na ktorý však treba pozerať z dvoch strán. Zo strany potreby pitnej vody, ale i zo strany rekreovania sa Bratislavčanov. Čo je dôležitejšie, vie i malé dieťa a tak je nepochopiteľné, prečo túto skutočnosť nevedia, alebo nechcú pochopiť dospelí. Zhruba 2 tisícky rekreantov rusoveckých a čuňovských jazier - čo je to oproti tisícom tých, ktorí vodu z nich pijú! Navyše, ako informovala obvodná hygienička MUDr. M. Szőczová, to, že voda zo spomínaných jazier, ktorá je z hľadiska zdroja pitnej vody v našom meste najčistejšia, ešte neznamená, že je výhodná aj na kúpanie. Pliesne už totiž poznačili viacerých rekreantov.
Čo z toho všetkého plynie? Pitná voda a kúpanie je nezlučiteľné. Z hľadiska čerpania povrchových vôd z jazier v Rusovciach a Čuňove teda nemôže byť o kúpaní ani reč. Takýto záver prijali účastníci porady a rozhodli sa v tomto smere urobiť prísne opatrenia. Vodárne, ktoré ochranné pásmo oplotili, osadzujú v oblasti dopravné značenie. Žiaľ tabule z večera do rána miznú, prinajlepšom menia svoju podobu. Dokonca podaktorí vandali sí dávajú takú námahu, že privezeným autogénom rozpaľujú reťaz (na bráne). Tomuto, ako i nevítaným návštevníkom ochranného pásma, by mala zabrániť vodná stráž, ktorá sa už formuje a vyzbrojuje, a to v spolupráci s políciou. Situácia napovedá, že zákony v tomto smere sú prísne, budú ešte prísnejšie a budú sa musieť rešpektovať. Ak by opatrenia nepomohli, čo však neprichádza do úvahy, vodárne sú v zmysle záchrany rezervoáru pitnej vody rozhodnuté pristúpiť i k takej krajnosti, akou je zasypanie jazier. Zdroj pitnej vody treba zachrániť za každú cenu.
Účastníkov porady charakterizovala nielen prísnosť a razantnosť. Hľadali i možnosť náhrady na kúpanie namiesto spomínaných jazier. K rekreačnému kúpaniu zatiaľ slúži Veľký Draždiak, kúpalisko Matador, no pre tých, čo obľubujú väčšiu samotu, by mohli poslúžiť jazerá v Rusovciach, ktoré sú za ochranným pásmom. Stačí si len urobiť o kúsok dlhšiu prechádzku.
Na vzácne lúky pri Čunovských jazerách sa nechodilo len oddychovať ale aj brigádovať. Zarastali krovinami ako hloh, vtáčí zob alebo nepôvodnými tam rastúcimi borovicami. Ak by zarástli úplne, mohli by tam prestať rásť vzácne orchidey. A tak aby sa to nestalo, ochrancovia prírody tam chodili odstraňovať toto nechcené krovie. Kedysi sa na týchto lúkach pásli kozy a ovce, ktoré to robievali prirodzene.
21.10.1991 - …keď kozy vyšli z módy
Andrea Smolková
Večerník č.205
„Pozrite sa, kormorány!" Vykrúcali sme hlavy k oblohe. Letelo ich v sobotu ráno deväť. Smerovali na juh. Tohto roku sa s odletom akosi neponáhľali. Nechali sme ich letieť a rozbalili sme záhradnícke nožnice sekerky, pílky a kožené rukavice. Rezervácia Ostrovné lúčky pri čunovskom jazere zarastá hlohom, vtáčím zobom a náletmi borovíc, ktoré tu kedysi vysadili. Toto je však rezervácia preto, lebo je tu lesostep, hložiny, najsuchšia časť podunajských luhov. Voľakedy sa tu pásli ovce a kozy a udržiavali tak lesostepné prostredie. Už sa nepasú. Niet ich a navyše rezervácia je v ochrannom pásme vodného zdroja. Kroviny a stromy sa rozrastajú a hrozia zadusiť vzácne byliny, pre ktoré je táto lokalita rezerváciou.
Ivan Ondrášek je hudobný vedec, ale zároveň i jeden z popredných znalcov našich domácich orchideí. Botanici ho v tejto disciplíne uznávajú ako autoritu. S vervou vysvetľoval:,,Nielenže tu rastie vzácna plavúnka švajčiarska, aha, tuto to malé medzi trávou, ale aj orchidey. Vstavač obyčajný, vstavač vojenský a kriticky ohrozený vstavač ploštičný. Ten už v západnej Európe vymizol. Aj v Čechách a na Morave. Na Slovensku sú jeho najbohatšie lokality práve v okolí Bratislavy. Najmä tu, na Ostrovných lúčkach, kde rastie aj jedna z najvzácnejších orchidei v Česko-Slovensku pokrut jesenný.”
Keď vznikla Strana zelených, celkom logicky sa ocitol v jej vedení biológ Pavel Šremer, celým srdcom a vedomosťami dlhoročný pracovitý a trpezlivý ochranca prírody. Aj si za to od predošlého režimu „užil svoje". Troška, len trošička sklamane som sa vtedy opýtala: „A keď ste sa stali tým veľkým zelenáčom, už nebudete s nami chodiť na exkurzie a brigády?"„Kdepak, já nechci být velkým zelenáčem, jenom to pomúžu rozběhnout." Keďže to s tým rozbehnutím nie je jednoduché, delí teraz svoj čas medzi Federálne zhromaždenie, rôzne funkcie, rodinu, zväz ochrancov prírody a prácu v teréne. Aj teraz s nožnicami a sekerkou nahrádzal s nami ovce a kozy, aby rezervácia ostala rezerváciou.
Cez víkend sa nám ochladilo, ale hubárov také čosi neodradilo. Kým rastú, treba ísť. Aj keď v lesnom prítmí v zamračenom počasí veľa nevidno. Najviac azda vyčnievajúce elegantné bedle, biele prášnice, okrové strmuľky prehnuté a sem-tam posledné podpňovky,. Na Železnej studienke už veľa húb zakrýva pred zrakmi pŕchnuce lístie. Ešte sa po ňom v miernom jesennom daždi pomaly teperili a šuchotali čiernožlté salamandry na jednom z posledných svojich tohtoročných výletov. Neponáhľali sa, ako napokon nikdy. Chráni ich odstrašujúce zafarbenie a jedovatý výlučok pokožky. Zabráňte deťom, aby sa ich dotýkali, mohli by si vojsť rukou potom do očí a to by malo zlé následky. Nechajte salamandry ist svojou cestou. Pokuta za jednu je v Bratislave deväťsto korún.
V rotunde predávajúci krčil plecami.,,Veľa toho už nemáme, končíme, všetko vrátane reštaurácie a vinárne ide do predaja. Kedy? Deviateho." Pred stánkom Mykola na Lúke detí (Partizánskej lúke) sa náruživo debatovalo, pravdaže, o hubách. „Toto je sliznačka obyčajná - Oudemansiella mucida," poúčal znalec konzumenta tekutín." Obsahuje látky proti hubovým kožným chorobám. Je to česko-slovenský patent. Ríša húb nám umožňuje získať viaceré cenné liečivá. U nás prvé je penicilín, druhé a tretie..." Poslucháč sa rozžiaril pochopením: „...streptomycin a rum!"
„Pozrite sa, kormorány!" Vykrúcali sme hlavy k oblohe. Letelo ich v sobotu ráno deväť. Smerovali na juh. Tohto roku sa s odletom akosi neponáhľali. Nechali sme ich letieť a rozbalili sme záhradnícke nožnice sekerky, pílky a kožené rukavice. Rezervácia Ostrovné lúčky pri čunovskom jazere zarastá hlohom, vtáčím zobom a náletmi borovíc, ktoré tu kedysi vysadili. Toto je však rezervácia preto, lebo je tu lesostep, hložiny, najsuchšia časť podunajských luhov. Voľakedy sa tu pásli ovce a kozy a udržiavali tak lesostepné prostredie. Už sa nepasú. Niet ich a navyše rezervácia je v ochrannom pásme vodného zdroja. Kroviny a stromy sa rozrastajú a hrozia zadusiť vzácne byliny, pre ktoré je táto lokalita rezerváciou.
Ivan Ondrášek je hudobný vedec, ale zároveň i jeden z popredných znalcov našich domácich orchideí. Botanici ho v tejto disciplíne uznávajú ako autoritu. S vervou vysvetľoval:,,Nielenže tu rastie vzácna plavúnka švajčiarska, aha, tuto to malé medzi trávou, ale aj orchidey. Vstavač obyčajný, vstavač vojenský a kriticky ohrozený vstavač ploštičný. Ten už v západnej Európe vymizol. Aj v Čechách a na Morave. Na Slovensku sú jeho najbohatšie lokality práve v okolí Bratislavy. Najmä tu, na Ostrovných lúčkach, kde rastie aj jedna z najvzácnejších orchidei v Česko-Slovensku pokrut jesenný.”
Keď vznikla Strana zelených, celkom logicky sa ocitol v jej vedení biológ Pavel Šremer, celým srdcom a vedomosťami dlhoročný pracovitý a trpezlivý ochranca prírody. Aj si za to od predošlého režimu „užil svoje". Troška, len trošička sklamane som sa vtedy opýtala: „A keď ste sa stali tým veľkým zelenáčom, už nebudete s nami chodiť na exkurzie a brigády?"„Kdepak, já nechci být velkým zelenáčem, jenom to pomúžu rozběhnout." Keďže to s tým rozbehnutím nie je jednoduché, delí teraz svoj čas medzi Federálne zhromaždenie, rôzne funkcie, rodinu, zväz ochrancov prírody a prácu v teréne. Aj teraz s nožnicami a sekerkou nahrádzal s nami ovce a kozy, aby rezervácia ostala rezerváciou.
Cez víkend sa nám ochladilo, ale hubárov také čosi neodradilo. Kým rastú, treba ísť. Aj keď v lesnom prítmí v zamračenom počasí veľa nevidno. Najviac azda vyčnievajúce elegantné bedle, biele prášnice, okrové strmuľky prehnuté a sem-tam posledné podpňovky,. Na Železnej studienke už veľa húb zakrýva pred zrakmi pŕchnuce lístie. Ešte sa po ňom v miernom jesennom daždi pomaly teperili a šuchotali čiernožlté salamandry na jednom z posledných svojich tohtoročných výletov. Neponáhľali sa, ako napokon nikdy. Chráni ich odstrašujúce zafarbenie a jedovatý výlučok pokožky. Zabráňte deťom, aby sa ich dotýkali, mohli by si vojsť rukou potom do očí a to by malo zlé následky. Nechajte salamandry ist svojou cestou. Pokuta za jednu je v Bratislave deväťsto korún.
V rotunde predávajúci krčil plecami.,,Veľa toho už nemáme, končíme, všetko vrátane reštaurácie a vinárne ide do predaja. Kedy? Deviateho." Pred stánkom Mykola na Lúke detí (Partizánskej lúke) sa náruživo debatovalo, pravdaže, o hubách. „Toto je sliznačka obyčajná - Oudemansiella mucida," poúčal znalec konzumenta tekutín." Obsahuje látky proti hubovým kožným chorobám. Je to česko-slovenský patent. Ríša húb nám umožňuje získať viaceré cenné liečivá. U nás prvé je penicilín, druhé a tretie..." Poslucháč sa rozžiaril pochopením: „...streptomycin a rum!"
V letnú sezónu 1992 už mali fungovať prijaté ráznejšie opatrenia. Avšak vyzerá to tak, že sa nič nezmenilo a situácia z predošlých letných sezón sa opakovala.
Zopár oficiálnych kúpalísk v BA bolo prepchatých a tak sa ľudia tlačili aj tam, kde oficiálne nebolo povolené kúpanie aj tam kde bolo zakázané. Tropické teploty tento nával rekreantov ešte zvýšil.
Aj chránené jazerá v Rusovciach a Čunove to pocítili. Nemal ich vpodstate kto odtiaľ ani vytlačiť. Ak sa tam policajná hliadka aj objavila, tak nič nepodnikla.
Brána ktorá mala brániť vstupu na čunovské jazerá bola otvorená. Bol na nej nápis - Zákaz vstupu vodný zdroj. V porovnaní s rusovskými jazerami tam bolo len o trochu menej ľudí avšak veľké množstvo odpadkov.
Nemal tomu nikto ani ako zabrániť Mestská polícia Čunova mala iba zopár členov, ľudia rozobrali dokonca aj plot napojený na bránu.Ukradli z neho cca 20 metrov a dostávali sa na jazerá cez kukuričné pole. Na odpadky tam vraj Čunovo dalo aj koše a mala ich vyprázdňovať Lesná správa. Tieto koše boli pozrieť aj novinári ale vraj ich nenašli.
Pred letnou sezónou starostovia dotknutých obcí zvolali schôdzu, ale vodari a hygienici neprišli a tak sa nič nevyriešilo.
V 1991 mala vzniknúť vodná stráž ale nevznikla kvôli nedostatku finančných prostriedkov.
Po tom ako sa postavila cesta kvôli výstavbe VD Gabčíkovo-Nagymaros, boli jazerá, či už Rusovské alebo tie Čunovské, pre obyvateľov Bratislavy ešte dostupnejšie, Jej výstavba narušila aj vodný zdroj.
Išlo o cestu ktorá vedie súbežne s hrádzov a odvodňovacím kanálom.
20.08.1992 - Chodia do Čunova „čuňatá“
Eva Lukáčová
Pravda č.196
Bratislava nemá vodných plôch kde sa možno v týchto horúcich dňoch ovlažiť a ochladiť priveľa. A tých niekoľko oficiálnych kúpalísk a jazier vďaka tohtoročnému tropickému letu preplnených. Bratislavčan je výmyselník Bratislavčan hľadá. Najmä v blízkom okolí kam sa môže mestskou dopravou doviezť. Ľudia nechodia len na rokmi osvedčenú nudu do Rusoviec, ktoré sú vodným zdrojom s ochranným pásmom a kúpať sa tam je zakázané ale, kto odtiaľ vyženie tú masu. Policajné autá len občas zakrúžia a nič. Ďalším cieľom kúpaniachtivých sa stali i jazerá pri Čunove. Na veľkej zato otvorenej bráne žiari nápis - Zákaz vstupu vodný zdroj. Ľudí popri brehu zďaleka nie toľko ako v Rusovciach, voda samozrejme o to čistejšia. Krásne prírodné jazero dokresľujú plastikové fľaše, papieriky, igelitové tašky. Napriek zákazu sa tu teda veselo znečisťuje. Čunovský starosta Štefan Brosz nám vysvetľoval. „Ja tomu nezabránim a nezabráni tomu ani naša miestna polícia, ktorá má len troch či štyroch členov. Zavretá brána nepomôže, ľudia rozobrali ploty. Je to nezvládnuteľné. Ukradli z neho asi dvadsať metrov a idú k jazerám cez kukuricu. A čo s odpadkami. Koše, ktoré sme tam dali vyprázdňuje Lesná správa každý druhý deň.“ Koľko ich je to neviem nám sa ich tiež akosi nepodarilo nájsť pozn. autora.
Ing Elena Pospíšilová samostatný odborný referent na oddelení Štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia na Obvodnom úrade Bratislava V. „Už pred rokom sme poprosili o pomoc redakciu Večerníka i Aktualít v oboch nám vyšli v ústrety. V máji sme sa zúčastnili na rokovaní v Čunove, ktoré zvolali starostovia Rusoviec a Čunova. Prítomní boli všetci okrem hygienikov a vodárov, čiže štyridsať ľudí sa zišlo úplne zbytočne. Takže tak ako minulý rok i teraz chodia hlásenia za priestupky ak ľudia porušia zákaz a polícia ich pristihne. Riešime vlastne dôsledky. Je to jediné čo momentálne môžeme robiť. Hoci sme minulý rok navrhovali zriadiť vodnú stráž neboli na ňu ani financie ani ľudia. Čunovo je oveľa ohrozenejšie ako jazerá v Rusovciach, pretože je v ochrannom pásme prvého stupňa. Nesmie sa tu táboriť a tobôž nie kúpať pretože v blízkosti sú studne. I keď všetky zákazy označené a brány zamknuté ľudia nič nerešpektujú. Najviac škody nám však narobila cesta ktorú postavili v rámci výstavby vodného diela Gabčíkovo Nagymaros. Nielenže výstavbou znečistili vodný zdroj ale umožnili i lepší prístup ľudí k jazeru. Pokuty. Riešenie následkov. Vyriešiť príčiny ihneď je jednoduchšie ako platiť donekonečna pokuty a v podstate i tak nepomôžu. Vraj je to tak sedemkrát meraj a raz strihaj. U nás sa zatiaľ len strihá a strihá.“
Bratislava nemá vodných plôch kde sa možno v týchto horúcich dňoch ovlažiť a ochladiť priveľa. A tých niekoľko oficiálnych kúpalísk a jazier vďaka tohtoročnému tropickému letu preplnených. Bratislavčan je výmyselník Bratislavčan hľadá. Najmä v blízkom okolí kam sa môže mestskou dopravou doviezť. Ľudia nechodia len na rokmi osvedčenú nudu do Rusoviec, ktoré sú vodným zdrojom s ochranným pásmom a kúpať sa tam je zakázané ale, kto odtiaľ vyženie tú masu. Policajné autá len občas zakrúžia a nič. Ďalším cieľom kúpaniachtivých sa stali i jazerá pri Čunove. Na veľkej zato otvorenej bráne žiari nápis - Zákaz vstupu vodný zdroj. Ľudí popri brehu zďaleka nie toľko ako v Rusovciach, voda samozrejme o to čistejšia. Krásne prírodné jazero dokresľujú plastikové fľaše, papieriky, igelitové tašky. Napriek zákazu sa tu teda veselo znečisťuje. Čunovský starosta Štefan Brosz nám vysvetľoval. „Ja tomu nezabránim a nezabráni tomu ani naša miestna polícia, ktorá má len troch či štyroch členov. Zavretá brána nepomôže, ľudia rozobrali ploty. Je to nezvládnuteľné. Ukradli z neho asi dvadsať metrov a idú k jazerám cez kukuricu. A čo s odpadkami. Koše, ktoré sme tam dali vyprázdňuje Lesná správa každý druhý deň.“ Koľko ich je to neviem nám sa ich tiež akosi nepodarilo nájsť pozn. autora.
Ing Elena Pospíšilová samostatný odborný referent na oddelení Štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia na Obvodnom úrade Bratislava V. „Už pred rokom sme poprosili o pomoc redakciu Večerníka i Aktualít v oboch nám vyšli v ústrety. V máji sme sa zúčastnili na rokovaní v Čunove, ktoré zvolali starostovia Rusoviec a Čunova. Prítomní boli všetci okrem hygienikov a vodárov, čiže štyridsať ľudí sa zišlo úplne zbytočne. Takže tak ako minulý rok i teraz chodia hlásenia za priestupky ak ľudia porušia zákaz a polícia ich pristihne. Riešime vlastne dôsledky. Je to jediné čo momentálne môžeme robiť. Hoci sme minulý rok navrhovali zriadiť vodnú stráž neboli na ňu ani financie ani ľudia. Čunovo je oveľa ohrozenejšie ako jazerá v Rusovciach, pretože je v ochrannom pásme prvého stupňa. Nesmie sa tu táboriť a tobôž nie kúpať pretože v blízkosti sú studne. I keď všetky zákazy označené a brány zamknuté ľudia nič nerešpektujú. Najviac škody nám však narobila cesta ktorú postavili v rámci výstavby vodného diela Gabčíkovo Nagymaros. Nielenže výstavbou znečistili vodný zdroj ale umožnili i lepší prístup ľudí k jazeru. Pokuty. Riešenie následkov. Vyriešiť príčiny ihneď je jednoduchšie ako platiť donekonečna pokuty a v podstate i tak nepomôžu. Vraj je to tak sedemkrát meraj a raz strihaj. U nás sa zatiaľ len strihá a strihá.“
V letnej sezóne 1994 sa situácia na rusovskom a čunovskom jazere nijak nezmenila ale blížil sa už náznak zmeny. Takmer dva roky bolo už vodné dielo naplnené (prehradením Dunaja 24.10.1992), čo začalo postupne začala meniť aj situáciu na jazerách.
Na rusovskom jazere prebiehal stále boj o povolenie sa tam kúpať. Odpadkov neúrekom.
Brána zabraňujúca vstupu bola dokorán. Na nej upevnené takéto tabule:
"Vodný zdroj. Pásmo hygienickej ochrany II. stupňa.
VSTUP ZAKÁZANÝ
v zmysle zákona o vodách č. 138/1973 Zb."
"Pozor! Vodný zdroj pitnej vody! Poškodenie vodohospodárskeho diela alebo zariadenia, slúžiaceho vodnému hospodárstvu sa trestá pokutou vo výške 3000 Kčs. Znečisťovanie povrchovej alebo podzemnej vody, alebo ohrozenie jej akosti, alebo zdravotnej nezávadnosti sa trestá pokutou do výšky 5000 Kčs.”
Avšak po vzniku Slovenskej republiky boli už slovenské koruny a tak sa nevedelo koľko by vlastne porušovateľ platil.
Šírili sa poplašné správy o uzavretí jazera a nudisti to chodili za starostom riešiť a niektorí aj požadovali výnimky zo zákona. Avšak starosta ich posielal do vodární a kanalizácií, zodpovedných za vodu v pásme ochrany.
A znovu tie isté reakcie inštitúcií, že na jazere sa nesmie kúpať kvôli zdroju pitnej vody.
Rusovské jazerá bývalé bagroviská kde ťažilo štrk družstvo sú teraz súčasťou ochranného pásma a starosta Rusoviec už prestal riešiť nával ľudí. Jednoducho ani každoročné zvolávanie komisií snažiacich sa riešiť situáciu. Ani brána so zákazmi a upozorneniami ani mestská polícia. Nič nepomáhalo. Na stovky (niekedy až do tisíc) rekreantov nič neplatilo.
05.08.1994 - Zákaz – nezákaz, brána je dokorán. Rozruch okolo rusovského jazera
Eduard Odehnal
Večerník č.151
Existovali však aj opačné názory ľudí, hlavne nudistov a to, že kúpanie sa na jazerách neohrozuje vodný zdroj. Medzi nudistami boli vraj aj odborníci na túto tému. Predtým než sa nudisti objavili na jazerách nikomu nevadilo kúpanie sa tam. Vraj za socializmu inštitúciám vadili nudisti a tak vtedajšia VB vyháňala ľudí z jazera hlavne kvôli nim. V 1987 vraj pohraničiari použili aj psy.
Podľa nich argument “zdroj pitnej vody” bol vymyslený na odplašenie nudistov z jazera. Nikdy sa ich však nepodarilo vyhnať. Nezdávali to a neustále ich pribúdalo. Vtedajšie inštitúcie začali mať strach, že tam prepukne masová demonštrácia. Toho sa bývalý režim zľakol a vzdal sa myšlienky vyhnať ľudí z jazier. Ak by sa vraj vodný zdroj znečistil a vyradil z prevádzky, nebolo by to pre kúpanie sa na rusovskom jazere. A takýto názor majú vraj aj “odborníci, výskumníci, geológovia” - tiež pravidelný návštevníci jazera.
Samozrejme vodári sa zas snažili argumentami oponovať. Tvrdili že veci čo sa môžu a nemôžu v ochrannom pásme vykonávať a samotné ochranné pásmo nie sú vymyslené, len tak “vycucané z prsta”. Ale boli stanovené na základe riadneho hydrogeologického a hydrochemického prieskumu. Zopár rekreantov veľké škody nenarobí, ale masa rekreantov ich môže narobiť, ak by sa kúpanie povolilo.
Avšak situácia sa začala pomaličky meniť a aj názory niektorých odborníkov.
Aby sa vedelo aký vplyv má VD Gabčíkovo na túto oblasť, podzemné vody sa monitorovali pred jeho napustením a aj po. Zisťovalo sa aj ich prúdenie. Zatiaľ po dvoch rokoch sa situácia ešte nezmenila, ale existovala už nádej, že sa tak stane. To by malo vplyv aj na zmenu pohľadu na rekreáciu v tejto oblasti.
VD Gabčíkovo však prinieslo dobrú správu aj v podobe zvýšenie hladiny vody v Dunaji a podzemných vôd.
19.08.1994 - Naháči majú nádej
Alena Kopřivová
Večerník č.161
Gabčíkovské vodné dielo Bratislave prospieva
(alebo všetko chce svoj čas)
Začalo sa to poplašným telefonátom pána Kepencaja, ktorý Večerník publikoval. Vraj Rusovské jazero má byť opäť uzavreté. A potom sa ozval Róbert z Rusoviec. Jemu sa veru nepáči kúpanie v jazere, ale vadí mu aj
SPRÁVANIE REKREANTOV V OBCI:
"Vôbec im neprekáža, že parkujú na trávnikoch udržiavaných z našich peňazí. A ešte - pán Kepencaj má zlý odhad, lebo sem nechodí sto až tristo ľudí, ale až dva a poltisíca. Nemali by sme, čo sa vodného zdroja týka, myslieť na budúce generácie?"
Do tretice sa ozval Ing. Martin Kucek, naturista (naturizmus - kúpanie a slnenie sa bez plaviek). V podstate reagoval na články publikované v masmédiách. Z jeho obsiahleho listu sa dozvedáme, že pán Kepencaj je dlhoročným návštevníkom Rusovského jazera a do Večerníka telefonoval vlastne kvôli parkovaniu. Jeden z domorodcov ho upozornil, že na to treba mať povolenie od starostu. Vybral sa za ním na miestny úrad. Nenašiel ho, no od tamojších pracovníčok sa dozvedel, že povolenie dostávajú iba domáci a napokon 1. augusta sa jazero pre verejnosť nekompromisne zavrie. Tak vlastne
VZNIKLA FÁMA.
Ing. Kucek spomína katastrofu zo začiatku 70. rokov, keď zo Slovnaftu prenikla ropa do spodných vôd na Žitnom ostrove. Ružinov a časť Nového Mesta asi dva, tri mesiace zásobovali pitnou vodou cisterny.
"Veľa ľudí ich ignorovalo, vrátane nás a nič sa nám nestalo," tvrdí. Citujeme z listu ďalej: "Pokiaľ sa pri jazere neobjavili naturisti, nikomu nič nevadilo. Po dvoch, troch rokoch prišla Verejná bezpečnosť na autách s tlampačmi - vraj nudizmus je pri jazere zakázaný. Potom si uvedomila morbídnosť svojho konania. Vytiahol sa argument zdroj pitnej vody. V jedno nedeľné horúce predpoludnie začiatkom augusta roku 1987 policajti a pohraničiari ľudí dokonca vyháňali, pričom im asistovali psy. Ľudí však pribúdalo, hrozilo, že akcia prepukne v masovú demonštráciu. Muži zákona to vzdali. Vari sa má čosi také zopakovať? Ak z vodovodu potečie voda nevhodná na pitie, buďte si istí, že to nebude preto, že sa ľudia kúpu v Rusovskom jazere! Medzi pravidelnými návštevníkmi jestvujú totiž i odborníci, výskumníci, geológovia. Všetci majú na vec rovnaký názor. Ľahko uhádnete aký."
Tu si dovolíme Ing. Kuceka prerušiť a dať slovo ním spomínaným odborníkom. Najprv výrobnému námestníkovi riaditeľa Vodární a kanalizácií Bratislava Ing. Pavlovi Závadskému: "Rusovské jazerá patria do druhého ochranného pásma vôd - vnútorného i vonkajšieho. V prvom pásme
NESLOBODNO VÔBEC NIČ.
V druhom sa zakazuje výstavba, stanovanie, športovanie, kúpanie, parkovanie, záhradkárčenie... ani vstup sem nie je povolený. Okolité lesy majú osobitné určenie, slúžia ako ochranné. To všetko ale nie je naša svojhlavosť! Ochranné pásma vyhlasuje vodohospodársky orgán, v tomto prípade to spravil v roku 1988 Národný výbor mesta Bratislavy. Vychádzal pritom z hydrogeologického a hydrochemického prieskumu!" Vodár - odborník vyvracia tvrdenie Ing. Kuceka, že sa voda nepije. Naopak - pije ju celá Bratislava! "Nikde na svete sa nedeje to, čo u nás!" hnevá sa. To isté zdieľa vedúci odboru hygieny životného prostredia Ústavu hygieny a epidemiológie v Bratislave MUDr. Stanislav Duba: "Je smutné, že sa každoročne v lete otvára diskusia o sprístupnení jazier v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov na území mesta pre kúpanie a rekreáciu verejnosti. Treba si uvedomiť, že v živote kultúrnej spoločnosti existuje určitá hierarchia hodnôt, ktorú je jednoducho nutné rešpektovať. Presne tak, ako sa nesmie kradnúť, parkovať na zakázanom mieste, spôsobiť ujmu na zdraví a podobne. Kvalitná pitná voda v súčasných podmienkach ťažko skúšaného životného prostredia totiž z hľadiska ochrany zdravia neoddiskutovateľne predstavuje jednu
Z NAJVYŠŠÍCH PRIORIT...
V prípade pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Ostrovné lúčky ide navyše o kvalitný ťažiskový veľkozdroj strategického významu pre hromadné zásobovanie obyvateľstva Bratislavy pitnou vodou: preto jeho preventívna ochrana musí dominovať nad akýmikoľvek partikulárnymi záujmami. Ide predsa o ochranu zdravia človeka!
Je zrejmé, že zopár rekreantov veľké škody narobiť nemôže. Ale stačí domyslieť, čo sa stane, ak sa kúpanie a rekreácia na inkriminovaných vodných plochách povolí... Masový príliv ľudí a súvisiace komerčné aktivity už potom naozaj nezastaví žiaden predpis."
Lenže, jestvujú aj iné názory odborníkov. "Napustením Gabčíkova sa situácia zmenila. Vodárne by mohli stav prehodnotiť. Pravda, zatiaľ platí, čo stanovil vodohospodársky orgán pred časom..." povedala nám do telefónu Dr. Marianna Némethyová, vedúca odboru hydrogeológie a. s. Vodné zdroje.
V rozhovore s Ing. Závadským použijeme ako argument jej slová. Námestník kývne hlavou: "Ešte pred napustením Gabčíkova sa začal
MONITORING PODZEMNÝCH VÔD.
Sledujeme, čo sa udeje. Uplynuli dva roky a konštatujeme, že sa nič nezhoršilo. Podzemné vody zmenili svoj pohyb, no dva roky sú veľmi krátkou dobou na to, aby sme mohli robiť definitívne závery." Keď sa pýtame, či je nádej na perspektívne rekreovanie sa v Rusovciach, pritaká. Ale zatiaľ - žiaľ - pohraničná polícia musí zakročiť, keď natrafí na nevítanú návštevu. "My sme povinní ľudí odtiaľ posielať preč. Oprávnený meniť obmedzenia je Obvodný úrad životného prostredia Bratislava V. Ministerstvo životného prostredia sústreďuje všetky výsledky sledovania v rámci hydrodynamiky podložia."
Vodári v každom prípade postavenie Gabčíkova hodnotia uznanlivo. "V tomto období býval Dunaj pod dva metre, ak prišlo také horúce leto ako súčasné," spomína Ing. Závadský. A spokojne konštatuje, že Bratislava má vody dosť. Netreba sa báť. A naturisti? Majú nádej. Treba vydržať!
Gabčíkovské vodné dielo Bratislave prospieva
(alebo všetko chce svoj čas)
Začalo sa to poplašným telefonátom pána Kepencaja, ktorý Večerník publikoval. Vraj Rusovské jazero má byť opäť uzavreté. A potom sa ozval Róbert z Rusoviec. Jemu sa veru nepáči kúpanie v jazere, ale vadí mu aj
SPRÁVANIE REKREANTOV V OBCI:
"Vôbec im neprekáža, že parkujú na trávnikoch udržiavaných z našich peňazí. A ešte - pán Kepencaj má zlý odhad, lebo sem nechodí sto až tristo ľudí, ale až dva a poltisíca. Nemali by sme, čo sa vodného zdroja týka, myslieť na budúce generácie?"
Do tretice sa ozval Ing. Martin Kucek, naturista (naturizmus - kúpanie a slnenie sa bez plaviek). V podstate reagoval na články publikované v masmédiách. Z jeho obsiahleho listu sa dozvedáme, že pán Kepencaj je dlhoročným návštevníkom Rusovského jazera a do Večerníka telefonoval vlastne kvôli parkovaniu. Jeden z domorodcov ho upozornil, že na to treba mať povolenie od starostu. Vybral sa za ním na miestny úrad. Nenašiel ho, no od tamojších pracovníčok sa dozvedel, že povolenie dostávajú iba domáci a napokon 1. augusta sa jazero pre verejnosť nekompromisne zavrie. Tak vlastne
VZNIKLA FÁMA.
Ing. Kucek spomína katastrofu zo začiatku 70. rokov, keď zo Slovnaftu prenikla ropa do spodných vôd na Žitnom ostrove. Ružinov a časť Nového Mesta asi dva, tri mesiace zásobovali pitnou vodou cisterny.
"Veľa ľudí ich ignorovalo, vrátane nás a nič sa nám nestalo," tvrdí. Citujeme z listu ďalej: "Pokiaľ sa pri jazere neobjavili naturisti, nikomu nič nevadilo. Po dvoch, troch rokoch prišla Verejná bezpečnosť na autách s tlampačmi - vraj nudizmus je pri jazere zakázaný. Potom si uvedomila morbídnosť svojho konania. Vytiahol sa argument zdroj pitnej vody. V jedno nedeľné horúce predpoludnie začiatkom augusta roku 1987 policajti a pohraničiari ľudí dokonca vyháňali, pričom im asistovali psy. Ľudí však pribúdalo, hrozilo, že akcia prepukne v masovú demonštráciu. Muži zákona to vzdali. Vari sa má čosi také zopakovať? Ak z vodovodu potečie voda nevhodná na pitie, buďte si istí, že to nebude preto, že sa ľudia kúpu v Rusovskom jazere! Medzi pravidelnými návštevníkmi jestvujú totiž i odborníci, výskumníci, geológovia. Všetci majú na vec rovnaký názor. Ľahko uhádnete aký."
Tu si dovolíme Ing. Kuceka prerušiť a dať slovo ním spomínaným odborníkom. Najprv výrobnému námestníkovi riaditeľa Vodární a kanalizácií Bratislava Ing. Pavlovi Závadskému: "Rusovské jazerá patria do druhého ochranného pásma vôd - vnútorného i vonkajšieho. V prvom pásme
NESLOBODNO VÔBEC NIČ.
V druhom sa zakazuje výstavba, stanovanie, športovanie, kúpanie, parkovanie, záhradkárčenie... ani vstup sem nie je povolený. Okolité lesy majú osobitné určenie, slúžia ako ochranné. To všetko ale nie je naša svojhlavosť! Ochranné pásma vyhlasuje vodohospodársky orgán, v tomto prípade to spravil v roku 1988 Národný výbor mesta Bratislavy. Vychádzal pritom z hydrogeologického a hydrochemického prieskumu!" Vodár - odborník vyvracia tvrdenie Ing. Kuceka, že sa voda nepije. Naopak - pije ju celá Bratislava! "Nikde na svete sa nedeje to, čo u nás!" hnevá sa. To isté zdieľa vedúci odboru hygieny životného prostredia Ústavu hygieny a epidemiológie v Bratislave MUDr. Stanislav Duba: "Je smutné, že sa každoročne v lete otvára diskusia o sprístupnení jazier v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov na území mesta pre kúpanie a rekreáciu verejnosti. Treba si uvedomiť, že v živote kultúrnej spoločnosti existuje určitá hierarchia hodnôt, ktorú je jednoducho nutné rešpektovať. Presne tak, ako sa nesmie kradnúť, parkovať na zakázanom mieste, spôsobiť ujmu na zdraví a podobne. Kvalitná pitná voda v súčasných podmienkach ťažko skúšaného životného prostredia totiž z hľadiska ochrany zdravia neoddiskutovateľne predstavuje jednu
Z NAJVYŠŠÍCH PRIORIT...
V prípade pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Ostrovné lúčky ide navyše o kvalitný ťažiskový veľkozdroj strategického významu pre hromadné zásobovanie obyvateľstva Bratislavy pitnou vodou: preto jeho preventívna ochrana musí dominovať nad akýmikoľvek partikulárnymi záujmami. Ide predsa o ochranu zdravia človeka!
Je zrejmé, že zopár rekreantov veľké škody narobiť nemôže. Ale stačí domyslieť, čo sa stane, ak sa kúpanie a rekreácia na inkriminovaných vodných plochách povolí... Masový príliv ľudí a súvisiace komerčné aktivity už potom naozaj nezastaví žiaden predpis."
Lenže, jestvujú aj iné názory odborníkov. "Napustením Gabčíkova sa situácia zmenila. Vodárne by mohli stav prehodnotiť. Pravda, zatiaľ platí, čo stanovil vodohospodársky orgán pred časom..." povedala nám do telefónu Dr. Marianna Némethyová, vedúca odboru hydrogeológie a. s. Vodné zdroje.
V rozhovore s Ing. Závadským použijeme ako argument jej slová. Námestník kývne hlavou: "Ešte pred napustením Gabčíkova sa začal
MONITORING PODZEMNÝCH VÔD.
Sledujeme, čo sa udeje. Uplynuli dva roky a konštatujeme, že sa nič nezhoršilo. Podzemné vody zmenili svoj pohyb, no dva roky sú veľmi krátkou dobou na to, aby sme mohli robiť definitívne závery." Keď sa pýtame, či je nádej na perspektívne rekreovanie sa v Rusovciach, pritaká. Ale zatiaľ - žiaľ - pohraničná polícia musí zakročiť, keď natrafí na nevítanú návštevu. "My sme povinní ľudí odtiaľ posielať preč. Oprávnený meniť obmedzenia je Obvodný úrad životného prostredia Bratislava V. Ministerstvo životného prostredia sústreďuje všetky výsledky sledovania v rámci hydrodynamiky podložia."
Vodári v každom prípade postavenie Gabčíkova hodnotia uznanlivo. "V tomto období býval Dunaj pod dva metre, ak prišlo také horúce leto ako súčasné," spomína Ing. Závadský. A spokojne konštatuje, že Bratislava má vody dosť. Netreba sa báť. A naturisti? Majú nádej. Treba vydržať!
Nielen vode, ale aj orchideám pri Čunovských jazerách sa venovala čím ďalej tým väčšia pozornosť. Bolo to aj preto že v Európe aj celosvetovo patrili práve vstavačovité - orchidey medzi najohrozenejšie. Bolo to aj preto že veľmi citlivo reagujú na každú zmenu ich “prirodzených životných podmienok”, alebo na narušenie vzťahov v ich ekosystéme.
V porovnaní s tými tropickými sú naše stredoeurópske rovnako pestré, voňavé ba niekedy aj farebnejšie.
Orchidey sú typické aj tým, že v niektorých rokoch ich kvitne len málo, zatiaľ čo iné roky sú hojné. Avšak nevie sa prečo to tak je a nesúvisí to vôbec s klimatickými zmenami v týchto rokoch alebo “populačnou dynamikou”. Na lúkach Ostrovných lúčok rastie aj vzácny pokrut jesenný, V roku 1985 sa tu napočítalo až 454 kvitnúcich exemplárov téjto orchidey.
01.01.1995 - Súčasný stav výskytu vstavačovitých rastlín na území Bratislavy
Ivan Ondrášek
Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti SAV
The occurrence of 22 taxa of the family Orchidaceae are disccused and comparisson between older and new data is given.
Pôsobením človeka na biosféru dochádza neustále k väčším a plošne rozsiahlejším zmenám prírodného prostredia, s ktorými súvisí znižovanie počtu nálezísk mnohých pôvodných rastlinných druhov a na silnejšie ovplyvnených územiach dokonca i úplné vyhynutie niektorých taxónov. V súčasnosti hrozí vyhynutie najmenej 20 000 druhov celosvetovej flóry (Procházka, 1980). Azda najohrozenejšou systematickou skupinou sú orchidey - vstavačovité rastliny a to nielen v Európe, ale aj v celosvetovom meradle.
Vzhľadom na ich mimoriadne zložitú ekológiu a biológiu veľmi citlivo reagujú na akúkoľvek zmenu prirodzených životných podmienok, alebo na narušenie obvyklých vzťahov v príslušných ekosystémoch. Nedajte sa ovplyvniť tvrdením, že naše stredoeurópske orchidey sú v porovnaní so svojimi tropickými príbuznými" o niečo skromnejšie. Ak sa na ne detailnejšie zahľadíme, upútajú nás krásne tvarové kombinácie kvetu, príjemná vôňa, spojenia najrozmanitejších farebných odtieňov, ktorými niekedy aj prevyšujú druhy z teplejších krajín. O orchideách sa výstižne vyjadril aj známy slovenský botanik Jozef Ludovit Holuby: „Čo sú medzi savcami opice, medzi vtákmi papagáje, medzi hmyzom motýle, to sú medzi rastlinami orchidey - vstavačovité".
V súčasnosti dochádza k veľkoplošným a negatívnym zásahom do prírodného prostredia za pomoci najmodernejšej techniky a to v poľnohospodárstve (aplikácia chemikálií, rozširovanie plôch ornej pôdy, často unáhlené melioračné úpravy) iv priemysle (následné znečistenie ovzdušia a vôbec životného prostredia, pričom už i malé zmeny oslabujú životaschopnosť jednotlivých druhov). Výstavba rekreačných zariadení a súkromných chát v prírodnom prostredí tiež znižuje veľkosť plôch dovtedy osídlených vegetáciou. I napriek týmto vplyvom, ktoré sa prejavujú aj na území Bratislavy a ktoré tu spôsobili zánik viacerých lokalít vstavačovitých rastlin, patri hlavné mesto Slovenska a jeho okolie zatiaľ k floristicky bohatým územiam, kde sa doposiaľ zachovali aj tie najvzácnejšie druhy (napr. Ophrys - 3 druhy, Himantoglossum adriaticum H. Baumann, Orchis coriophora (L.) subsp coriophora, Spiranthes spiralis (L.) Chevall atď.)
...
U orchideí pozorujeme i túto zaujímavosť. Každému, kto sledoval po viac rokov kvitnutie orchideí na konkrétnej lokalite, je dobre známa skutočnosť, že sú roky, keď kvitne len málo jedincov a naopak, v niektorých rokoch možno nájsť na tej istej ploche mnohonásobne väčší počet kvitnúcich individui. Pritom počet kvitnúcich rastlín kolíše bez zjavnej spojitosti s inými faktormi a doterajšie snahy vysvetliť túto skutočnosť, napríklad len závislosťou na priebehu klimatických činiteľov, alebo iba populačnou dynamikou, sú bezvýsledné. Je však isté, že v rokoch bohatých na zrážky sú väčšinou orchidey pekne vyvinuté, v suchých rokoch sú zakrpatené a aj v menšom počte. Názorne nás o tom presvedčil rok 1993. Po extrémne suchom lete, jeseni a zväčša aj zime 1992 sme v nasledujúcom roku pozorovali na D. Kobyle len jeden slabo vyvinutý Ophrys sphegodes a málo bolo aj ostatných orchideí. Naopak, rok 1995 vďaka bohatým zrážkam v jarných mesiacoch bol hojný na orchidey. Na území Bratislavy sa vstavačovité rastliny zachovali aj v priestore dunajských
Na území Bratislavy sa vstavačovité rastliny zachovali aj v priestore dunajských užných lesov na tzv. lesostepiach dunajskej hlošiny, ktoré sa vyvinuli na suchých štrkovito-piesčitých pôdach. Tieto plochy sú len riedko porastené krami, zakrpatenými tromami a na najsuchších miestach nadobúdajú typický stepný ráz. Najkrajšie podunajské lesostepi sú v katastri Podunajských Biskupic (PR Ostrov Kopáč, PR Topoľové hony, PP Pánsky diel a d'alšie, na pravom brehu Dunaja sú v okolí Čuňova PR Ostrovné lúčky) a Rusoviec. Tieto lokality hostia také rarity ako pokrut jesenný piranthes spiralis - v priaznivom roku 1985 sme pri Čuňove napočítali 454 kvitnúcich exemplárov. Orchis coriophora, ktorý vyhynul už v celej západnej Európe i na území Českej republiky, je v Bratislave zatiaľ ešte miestami hojný. Veľmi pospolito sa vyskytujú vstavač obyčajný pravý Orchis morio a vstavač vojenský O. militaris, vzácny je vstavač počerný O. ustulata, rastie tu aj vemenník dvojlistý širokokvetý Platanthera bifolia subsp. latiflora. V roku 1989 sa v nezvyčajne vysokom počte (89 jedincov) vyskytovala raritná modruška pošvatá Limodorum abortivum (Bertová, Šipošová a kol., 1993). Červenohlav ihlanovitý Anacamptis pyramidalis bol nájdený v roku 1981 (Šremer, 1987).
K vyhynutým druhom Bratislavy patria pravdepodobne vstavač mužský poznačený Orchis mascula L. subsp. signifera (Vest) Soó a vstavačovec bazový Dactylorhiza sambucina (L.) Soó, ktoré kedysi rástli nad Patrónkou a pri Červenom moste (vstavač mužský poznačený pravdepodobne naposledy našiel J. Májovský v roku 1966 v priestore Devinskej Kobyly na Kútikoch za Karlovou Vsou (herbárový doklad). Na území hlavného mesta nájdeme v súčasnosti (okrem spomenutých krížencov) 22 druhov vstavačovitých rastlín. Zo starších publikovaných prác sa výskytom a ohrozenosťou našich orchideízaoberajú práce Mikeš (1936; 1938), Ptačovský (1959), a z novších prác Potůček (1990) a Maglocký a Feráková (1993).
The occurrence of 22 taxa of the family Orchidaceae are disccused and comparisson between older and new data is given.
Pôsobením človeka na biosféru dochádza neustále k väčším a plošne rozsiahlejším zmenám prírodného prostredia, s ktorými súvisí znižovanie počtu nálezísk mnohých pôvodných rastlinných druhov a na silnejšie ovplyvnených územiach dokonca i úplné vyhynutie niektorých taxónov. V súčasnosti hrozí vyhynutie najmenej 20 000 druhov celosvetovej flóry (Procházka, 1980). Azda najohrozenejšou systematickou skupinou sú orchidey - vstavačovité rastliny a to nielen v Európe, ale aj v celosvetovom meradle.
Vzhľadom na ich mimoriadne zložitú ekológiu a biológiu veľmi citlivo reagujú na akúkoľvek zmenu prirodzených životných podmienok, alebo na narušenie obvyklých vzťahov v príslušných ekosystémoch. Nedajte sa ovplyvniť tvrdením, že naše stredoeurópske orchidey sú v porovnaní so svojimi tropickými príbuznými" o niečo skromnejšie. Ak sa na ne detailnejšie zahľadíme, upútajú nás krásne tvarové kombinácie kvetu, príjemná vôňa, spojenia najrozmanitejších farebných odtieňov, ktorými niekedy aj prevyšujú druhy z teplejších krajín. O orchideách sa výstižne vyjadril aj známy slovenský botanik Jozef Ludovit Holuby: „Čo sú medzi savcami opice, medzi vtákmi papagáje, medzi hmyzom motýle, to sú medzi rastlinami orchidey - vstavačovité".
V súčasnosti dochádza k veľkoplošným a negatívnym zásahom do prírodného prostredia za pomoci najmodernejšej techniky a to v poľnohospodárstve (aplikácia chemikálií, rozširovanie plôch ornej pôdy, často unáhlené melioračné úpravy) iv priemysle (následné znečistenie ovzdušia a vôbec životného prostredia, pričom už i malé zmeny oslabujú životaschopnosť jednotlivých druhov). Výstavba rekreačných zariadení a súkromných chát v prírodnom prostredí tiež znižuje veľkosť plôch dovtedy osídlených vegetáciou. I napriek týmto vplyvom, ktoré sa prejavujú aj na území Bratislavy a ktoré tu spôsobili zánik viacerých lokalít vstavačovitých rastlin, patri hlavné mesto Slovenska a jeho okolie zatiaľ k floristicky bohatým územiam, kde sa doposiaľ zachovali aj tie najvzácnejšie druhy (napr. Ophrys - 3 druhy, Himantoglossum adriaticum H. Baumann, Orchis coriophora (L.) subsp coriophora, Spiranthes spiralis (L.) Chevall atď.)
...
U orchideí pozorujeme i túto zaujímavosť. Každému, kto sledoval po viac rokov kvitnutie orchideí na konkrétnej lokalite, je dobre známa skutočnosť, že sú roky, keď kvitne len málo jedincov a naopak, v niektorých rokoch možno nájsť na tej istej ploche mnohonásobne väčší počet kvitnúcich individui. Pritom počet kvitnúcich rastlín kolíše bez zjavnej spojitosti s inými faktormi a doterajšie snahy vysvetliť túto skutočnosť, napríklad len závislosťou na priebehu klimatických činiteľov, alebo iba populačnou dynamikou, sú bezvýsledné. Je však isté, že v rokoch bohatých na zrážky sú väčšinou orchidey pekne vyvinuté, v suchých rokoch sú zakrpatené a aj v menšom počte. Názorne nás o tom presvedčil rok 1993. Po extrémne suchom lete, jeseni a zväčša aj zime 1992 sme v nasledujúcom roku pozorovali na D. Kobyle len jeden slabo vyvinutý Ophrys sphegodes a málo bolo aj ostatných orchideí. Naopak, rok 1995 vďaka bohatým zrážkam v jarných mesiacoch bol hojný na orchidey. Na území Bratislavy sa vstavačovité rastliny zachovali aj v priestore dunajských
Na území Bratislavy sa vstavačovité rastliny zachovali aj v priestore dunajských užných lesov na tzv. lesostepiach dunajskej hlošiny, ktoré sa vyvinuli na suchých štrkovito-piesčitých pôdach. Tieto plochy sú len riedko porastené krami, zakrpatenými tromami a na najsuchších miestach nadobúdajú typický stepný ráz. Najkrajšie podunajské lesostepi sú v katastri Podunajských Biskupic (PR Ostrov Kopáč, PR Topoľové hony, PP Pánsky diel a d'alšie, na pravom brehu Dunaja sú v okolí Čuňova PR Ostrovné lúčky) a Rusoviec. Tieto lokality hostia také rarity ako pokrut jesenný piranthes spiralis - v priaznivom roku 1985 sme pri Čuňove napočítali 454 kvitnúcich exemplárov. Orchis coriophora, ktorý vyhynul už v celej západnej Európe i na území Českej republiky, je v Bratislave zatiaľ ešte miestami hojný. Veľmi pospolito sa vyskytujú vstavač obyčajný pravý Orchis morio a vstavač vojenský O. militaris, vzácny je vstavač počerný O. ustulata, rastie tu aj vemenník dvojlistý širokokvetý Platanthera bifolia subsp. latiflora. V roku 1989 sa v nezvyčajne vysokom počte (89 jedincov) vyskytovala raritná modruška pošvatá Limodorum abortivum (Bertová, Šipošová a kol., 1993). Červenohlav ihlanovitý Anacamptis pyramidalis bol nájdený v roku 1981 (Šremer, 1987).
K vyhynutým druhom Bratislavy patria pravdepodobne vstavač mužský poznačený Orchis mascula L. subsp. signifera (Vest) Soó a vstavačovec bazový Dactylorhiza sambucina (L.) Soó, ktoré kedysi rástli nad Patrónkou a pri Červenom moste (vstavač mužský poznačený pravdepodobne naposledy našiel J. Májovský v roku 1966 v priestore Devinskej Kobyly na Kútikoch za Karlovou Vsou (herbárový doklad). Na území hlavného mesta nájdeme v súčasnosti (okrem spomenutých krížencov) 22 druhov vstavačovitých rastlín. Zo starších publikovaných prác sa výskytom a ohrozenosťou našich orchideízaoberajú práce Mikeš (1936; 1938), Ptačovský (1959), a z novších prác Potůček (1990) a Maglocký a Feráková (1993).
Situácia so zákazom kúpania na Čunovských a Rusovských jazerách pokračovala aj v roku 1995. Pred letnou sezónou sa upozorňovalo na to že tieto jazerá “majú dobré podmienky pre rekreačné využitie, ale ich poloha v pásme hygienickej ochrany najväčšieho vodného zdroja Ostrovné lúčky ich z rekreácie vylučuje. Ochrana vodného zdroja je v tomto prípade primárna a ľudia by ju mali rešpektovať.”
15.05.1995 - Žofia plávky nevytiahla
Jozefína Kaššová
Večerník č.92
Máme za sebou upršaný a pomerne chladný víkend. Traja ľadoví muži - Pankrác, Servác a Bonifác nezostali svojej povesti nič dlžní. Po nich nasleduje Žofia a dnešný dátum s jej menom sa okrem rozličných pranostík spája aj so začiatkom sezóny otvorených kúpalísk. Na ktoré sa Bratislavčania môžu chystať, sme sa spýtali Mgr. Ľubomíra Kadnára, riaditeľa Správy telový- chovných a rekreačných zariadení mesta Bratislavy (STARZ).
"Z tých, ktoré máme pod palcom, sme na dnešok pripravili Zlaté piesky a Delfín. Jedinou prekážkou môže byť zlé počasie. (Zdá sa, že zatiaľ žičí len otužilcom). Tehelné pole "štartuje" o dva týždne 1. júna. Plavci v Rači, Krasňanoch a Lamači si počkajú ešte mesiac bazény pripravujeme k 15. júnu. Financií dnes nemá nikto nazvyš a neušlo sa ich veľa ani na kúpaliská. Investovali sme predovšetkým do hygienických zariadení, deti určite poteší napríklad rozšírenie kĺzačky na Zlatých pieskoch. Na žiadosť Miestneho zastupiteľstva v Dúbravke sme prevzali do svojej správy aj Rosničku. Je v dosť zlom stave, ak nestihneme 15. jún, otvoríme až 1. júla. Vstupné je rôzne. Na Zlatých pieskoch zaplatia dospelí 12, deti od 3-10 rokov, dôchodcovia a zdravotne postihnutí 6 korún, po šestnástej hodine sa cena znižuje na 6, resp. 3 koruny. Celosezónna permanentka tu vyjde dospelých 400 korún, deti od 3 do 10 rokov o polovicu menej. V Delfíne je vstupné 18, pre deti od 3 do 10 rokov, dôchodcov a zdravotne postihnutých 9, po šestnástej hodine 9 a 4 koruny, tak isto aj na Tehelnom poli. V Rači, Lamači, Krasňanoch dospelí zaplatia 15 (7), deti, dôchodcovia a zdravotne postihnutí 7, resp. 4 koruny. Kúpalisko Matador je otvorené od nedele 7. mája, so vstupným 15 korún pre dospelých a 10 pre deti. V doterajších teplejších dňoch hostilo väčšinou študentov.
Od MUDr. Jindry Holíkovej, vedúcej odboru hygieny životného prostredia zo Štátneho zdravotného ústavu sme sa dozvedeli, že sledujú kvalitu vody najmä na štrkoviskách využívaných pre organizovanú rekreáciu Zlaté piesky a Draždiak.
Pred začiatkom sezóny i počas nej odoberajú vzorky a hodnotia viaceré ukazovatele. Doteraz nemuseli kúpanie zakázať. Ostatné štrkoviská sledujú iba občasne. Pre oficiálne povolenie kúpania potrebujú okrem iného aj hydrogeologický prieskum a hydrobiologický posudok. V súčasnosti sa pripravuje legalizácia kúpania na Kuchajde a Štrkovci (po vyčistení a revitalizácii). Rusovecké a Čunovské jazerá majú dobré podmienky pre rekreačné využitie, ale ich poloha v pásme hygienickej ochrany najväčšieho vodného zdroja Ostrovné lúčky ich z rekreácie vylučuje. Ochrana vodného zdroja je v tomto prípade primárna a ľudia by ju mali rešpektovať.
Máme za sebou upršaný a pomerne chladný víkend. Traja ľadoví muži - Pankrác, Servác a Bonifác nezostali svojej povesti nič dlžní. Po nich nasleduje Žofia a dnešný dátum s jej menom sa okrem rozličných pranostík spája aj so začiatkom sezóny otvorených kúpalísk. Na ktoré sa Bratislavčania môžu chystať, sme sa spýtali Mgr. Ľubomíra Kadnára, riaditeľa Správy telový- chovných a rekreačných zariadení mesta Bratislavy (STARZ).
"Z tých, ktoré máme pod palcom, sme na dnešok pripravili Zlaté piesky a Delfín. Jedinou prekážkou môže byť zlé počasie. (Zdá sa, že zatiaľ žičí len otužilcom). Tehelné pole "štartuje" o dva týždne 1. júna. Plavci v Rači, Krasňanoch a Lamači si počkajú ešte mesiac bazény pripravujeme k 15. júnu. Financií dnes nemá nikto nazvyš a neušlo sa ich veľa ani na kúpaliská. Investovali sme predovšetkým do hygienických zariadení, deti určite poteší napríklad rozšírenie kĺzačky na Zlatých pieskoch. Na žiadosť Miestneho zastupiteľstva v Dúbravke sme prevzali do svojej správy aj Rosničku. Je v dosť zlom stave, ak nestihneme 15. jún, otvoríme až 1. júla. Vstupné je rôzne. Na Zlatých pieskoch zaplatia dospelí 12, deti od 3-10 rokov, dôchodcovia a zdravotne postihnutí 6 korún, po šestnástej hodine sa cena znižuje na 6, resp. 3 koruny. Celosezónna permanentka tu vyjde dospelých 400 korún, deti od 3 do 10 rokov o polovicu menej. V Delfíne je vstupné 18, pre deti od 3 do 10 rokov, dôchodcov a zdravotne postihnutých 9, po šestnástej hodine 9 a 4 koruny, tak isto aj na Tehelnom poli. V Rači, Lamači, Krasňanoch dospelí zaplatia 15 (7), deti, dôchodcovia a zdravotne postihnutí 7, resp. 4 koruny. Kúpalisko Matador je otvorené od nedele 7. mája, so vstupným 15 korún pre dospelých a 10 pre deti. V doterajších teplejších dňoch hostilo väčšinou študentov.
Od MUDr. Jindry Holíkovej, vedúcej odboru hygieny životného prostredia zo Štátneho zdravotného ústavu sme sa dozvedeli, že sledujú kvalitu vody najmä na štrkoviskách využívaných pre organizovanú rekreáciu Zlaté piesky a Draždiak.
Pred začiatkom sezóny i počas nej odoberajú vzorky a hodnotia viaceré ukazovatele. Doteraz nemuseli kúpanie zakázať. Ostatné štrkoviská sledujú iba občasne. Pre oficiálne povolenie kúpania potrebujú okrem iného aj hydrogeologický prieskum a hydrobiologický posudok. V súčasnosti sa pripravuje legalizácia kúpania na Kuchajde a Štrkovci (po vyčistení a revitalizácii). Rusovecké a Čunovské jazerá majú dobré podmienky pre rekreačné využitie, ale ich poloha v pásme hygienickej ochrany najväčšieho vodného zdroja Ostrovné lúčky ich z rekreácie vylučuje. Ochrana vodného zdroja je v tomto prípade primárna a ľudia by ju mali rešpektovať.
Rybári mali stále prístup k jazerám, avšak v roku 1996 sa pre nich menili podmienky na Čunovských jazerách následovne:
“Výkon rybárskeho práva bude obmedzený na obdobie
od 1. mája do 31. decembra 1996,
s možnosťou desiatich návštev pre držiteľa povolenia na rybolov v jednu lovnú sezónu
v čase od 5.-9. h a od 16.-20. h v dennom čase v mesiacoch máj, jún, júl, august, september, október a
v čase od 7.-9. ha od 16.-17. h v mesiacoch november, december.” bolo to z dvôvodu ochrany prírody v Prírodnej Rezervácie Ostrovné lúčky.
14.05.1996 - BRATISLAVSKÝM RYBÁROM
Š-453
Šport č.111
Združenie Obvodných organizácií SRZ v Bratislave v súlade s rozhodnutím Úradu životného prostredia hlavného mesta SR Bratislavy, oddelenia ochrany prírody a krajiny v zmysle platných predpisov, vydalo rozhodnutie o výkone rybárskeho práva v území prírodnej rezervácie Čunovo - Ostrovné lúčky / rybársky revír Čunovo malé - 62, Štrkovisko Čunovo veľké - 63, platné pre všetkých členov SRZ Bratislava I.-V.
- Výkon rybárskeho práva bude obmedzený na obdobie od 1. mája do 31. decembra 1996, s možnosťou desiatich návštev pre držiteľa povolenia na rybolov v jednu lovnú sezónu v čase od 5.-9. h a od 16.-20. h v dennom čase v mesiacoch máj, jún, júl, august, september, október a v čase od 7.-9. ha od 16.-17. h v mesiacoch november, december.
- Každá návšteva pred zahájením rybolovu musí byť zapísaná v zázname o úlovkoch s uvedením dátumu a čísla revíru.
Kontrolou dodržiavania stanovených podmienok rozhodnutia sa poveruje Slovenská agentúra životného prostredia, pobočka Bratislava. Týmto rozhodnutím sa ruší výnimka pre členov Obvodnej organizácie SRZ Bratislava V.
Upozorňujeme, že na všetkých lokalitách je potrebné sa riadiť platným Miestnym rybárskym poriadkom vydaným Združením ObO SRZ Bratislava platným od 1. 1. 1996.
Združenie Obvodných organizácií SRZ v Bratislave v súlade s rozhodnutím Úradu životného prostredia hlavného mesta SR Bratislavy, oddelenia ochrany prírody a krajiny v zmysle platných predpisov, vydalo rozhodnutie o výkone rybárskeho práva v území prírodnej rezervácie Čunovo - Ostrovné lúčky / rybársky revír Čunovo malé - 62, Štrkovisko Čunovo veľké - 63, platné pre všetkých členov SRZ Bratislava I.-V.
- Výkon rybárskeho práva bude obmedzený na obdobie od 1. mája do 31. decembra 1996, s možnosťou desiatich návštev pre držiteľa povolenia na rybolov v jednu lovnú sezónu v čase od 5.-9. h a od 16.-20. h v dennom čase v mesiacoch máj, jún, júl, august, september, október a v čase od 7.-9. ha od 16.-17. h v mesiacoch november, december.
- Každá návšteva pred zahájením rybolovu musí byť zapísaná v zázname o úlovkoch s uvedením dátumu a čísla revíru.
Kontrolou dodržiavania stanovených podmienok rozhodnutia sa poveruje Slovenská agentúra životného prostredia, pobočka Bratislava. Týmto rozhodnutím sa ruší výnimka pre členov Obvodnej organizácie SRZ Bratislava V.
Upozorňujeme, že na všetkých lokalitách je potrebné sa riadiť platným Miestnym rybárskym poriadkom vydaným Združením ObO SRZ Bratislava platným od 1. 1. 1996.
Kto navštívi čunovské jazerá koncom mája 1996, mohol sa kochať krásou jarnej prírody. Kvetmi vzácnych orchideí na lúkach, ktoré však zarastali krovím. A tak bola obava, že lúky zarastú a vzácne rastliny zmiznú.
V 1996 sa naďalej upozorňovalo na zákaz kúpania a to, že rybári smú chytať iba v určitý čas a len na “nástrahy rastlinného pôvodu.” Avšak niektorí tento čas porušovali a chytali ryby už v predstihu.
Návštevníci jazier boli pobúrení aj kúpaním sa štyroch koní v jazere a sporom koníčkárok, ktoré porušovali zákon a rybárov ktorí im to vysvetlivali “nevhodným slovníkom”.
27.05.1996 - Pre každého niečo - KONE V JAZERE
(rea)
Večerník č.102
KONEV JAZERE. Ostrovné lúčky, ochranné pásmo zdroja pitnej vody, kde sú čunovské jazerá, hýrilo zeleňou, blažilo pľúca sviežim vzduchom a nosy vôňou agátov a bazy. Kvitli naše vzácne orchidey - vstavače, no asi čoskoro zmiznú, lebo terén zarastá krovinami. Je tu zákaz kúpať sa a rybári smú chytať len od 5. do 9. a od 16. do 20. hodiny, aj to iba na nástrahy rastlinného pôvodu. Niektorí však popoludní chytali už pred termínom, asi nečítali Večerník. Ale čo naozaj pobúrilo poriadnych ľudí, bolo kúpa- nie štyroch koní v jazere. Na protestoch rybárov sa prítomná koníčkárka dobre bavila. Azda preto, že to komentovali niektorý- mi výrazmi z tzv. "Najkratšieho slovníka slovenského jazyka", ktorý obsahuje to, čo v slušnej príručke nenájdete.
KONEV JAZERE. Ostrovné lúčky, ochranné pásmo zdroja pitnej vody, kde sú čunovské jazerá, hýrilo zeleňou, blažilo pľúca sviežim vzduchom a nosy vôňou agátov a bazy. Kvitli naše vzácne orchidey - vstavače, no asi čoskoro zmiznú, lebo terén zarastá krovinami. Je tu zákaz kúpať sa a rybári smú chytať len od 5. do 9. a od 16. do 20. hodiny, aj to iba na nástrahy rastlinného pôvodu. Niektorí však popoludní chytali už pred termínom, asi nečítali Večerník. Ale čo naozaj pobúrilo poriadnych ľudí, bolo kúpa- nie štyroch koní v jazere. Na protestoch rybárov sa prítomná koníčkárka dobre bavila. Azda preto, že to komentovali niektorý- mi výrazmi z tzv. "Najkratšieho slovníka slovenského jazyka", ktorý obsahuje to, čo v slušnej príručke nenájdete.
V tomto čase sa začali objavovať aj názory na zákaz rybárčenia - športového rybolovu na
Čunovských jazerách. Objavili sa ale názory na ich obranu.
Jazerá sa vtedy ničili, tabuľa na začiatku upozorňovala na pásmo hygienickej ochrany s pokutou 5000 SK.
Slovenský rybársky zväz organizoval každoročné zarybňovanie za finančné prostriedky štátu a členov A vraj spolu so slovenským poľovníckym zväzom sa staral o jazerá.
S nástupom demokracie sa ale jazerá začali “devastovať”: kúpaním sa ľudí a psov, parkovaním motorových vozidiel bez ŠPZ pri jazerách, zakladaním ohnísk, lámaním konárov, vyhadzovaním odpadkov (aj do vody). Schádzali sa tu aj skupiny mladistvých, nocovali tam a lovili ryby harpúnami - čo bolo zakázané.
A pritom vraj nebolo rybára, ktorý by poškodzoval prírodu a znečisťoval vodu. Rybárske právo sa pritom obmedzovalo a chceli ho dokonca aj zrušiť. Zatiaľ čo skupiny, ktoré jazerá ničili sa tolerovali.
Vraj v rokoch 1994-95 policajti a rybárska stráž pravidelne kontrolovala tieto jazerá a nezistilo sa, že by sa jazerá devastovali. Ničenie jazier sa začalo až v roku 1996.
13.07.1996 - Devastuje sa vodný zdroj a príroda v okolí sústavy Čunovských jazier
Ing. STANISLAV ŠIŠULÁK
https://www.sme.sk/c/2085086/devastuje-sa-vodny-zdroj-a-priroda-v-okoli-sustavy-cunovsky
ch-jazier.html
Najkvalitnejším vodným zdrojom v Bratislave je sústava Čunovských jazier, nachádzajúca sa na odbočke zo štátnej cesty pred hraničným priechodom Bratislava-Rajka. Okolie Čunovských jazier je štátnou prírodnou rezerváciou. Každý návštevník sa o tom môže presvedčiť hneď pri vstupe do tejto lokality, nakoľko na hlavnej prístupovej komunikácii sú umiestnené zákazové tabule, upozorňujúce na hygienické pásmo I. stupňa (pokuta 5000 Sk).
Čunovské jazerá sú využívané aj na športový rybolov. Slovenský rybársky zväz (SRZ) vykonáva každoročne zarybnenie týchto jazier za finančné prostriedky štátu a členov SRZ. Rovnako sa o túto oblasť starajú aj členovia Slovenského poľovníckeho zväzu. Súčasne s nástupom budovania demokracie v našom štáte sa však začalo aj postupné devastovanie tejto lokality a absolútne ignorovanie uvedených zákazov. Vo vode sa napriek zákazu kúpu nielen ľudia, ale umývajú tu aj svojich psov. Chodia sem s motorovými vozidlami a motorkami, na ktorých nie sú ŠPZ z dôvodu znemožnenia ich identifikácie. Zakladajú ohniská pri brehu jazier, lámu konáre, odpadky odhadzujú priamo do vody. Schádzajú sa tu aj rôzne skupiny mladistvých, ktorí tu nocujú a lovia ryby harpúnou, čo je prísne zakázané.
Nelogické úvahy o zákaze rybolovu v tejto lokalite sa konali pri súčasnom tolerovaní devastácie prírody a vodného zdroja kúpajúcimi sa. Paradoxom je obmedzovanie riadne platiacich členov SRZ na jednej strane a tolerovanie beztrestného poškodzovania vodného zdroja na strane druhej. Niet rybára, ktorý by poškodzoval prírodu a znečisťoval vodu. V rokoch 1994-95 boli vykonávané pravidelné kontroly dodržiavania zákazov príslušníkmi PZ, obecnou políciou, rybárskou strážou SRZ. Neexistovalo žiadne devastovanie vodného zdroja a prírody. V tomto roku si tu robí každý beztrestne, čo len chce.
V 1996 na rusovskom jazere ešte kúpanie nebolo povolené a stále patrilo do pásma hygienickej ochrany - PHO2 so zákazom vstupu. Tabuľka oznamujúca tento fakt bola rozstrieľaná.
3. júla 1996 ale qpodala starostka Rusoviec návrh na zmenu stavu PHO 2 na Krajský úrad v Bratislave. Nielen nudistom vznikla nádej, že by tu mohla byť oficiálna nudistická pláž a dokonca aj rekreačné centrum.
28.08.1997 - Zatiaľ platí status quo - Naháči v Rusovciach - áno alebo nie?
Barbora Laucká , foto:Miroslav Košírer
Večerník č.166
Nemci to nazývajú FKK čiže Freie Körper Kultur, u nás sa osvojil dlhé roky používaný názov - nudizmus. Ak sa hovorí o opaľovaní a plávaní bez plaviek v súvislosti s Bratislavou, každému prídu na um Rusovce.
Časy sa menia. Tabuľka, ktorá už roky oznamuje fakt, že v Rusovciach ide o vodný zdroj pásmo hygienickej ochrany I. stupňa a preto je tu vstup zakázaný, je rozstrieľaná, akoby pochádzala z Bosny. Kto sa tu v blízkej minulosti "hral" so zbraňou nevedno. Ja sa skôr pamätám, ako policajti kedysi naháňali a pokutovali tých, ktorí mali radi slobodu v tomto ponímaní. Napriek tomu, že je všeobecne známa skutočnosť, že oveľa erotickejšie vyzeráme s aspoň kúskami odevu na najintímnejších miestach, ku slovu sa vždy prihlásilo farizejstvo a štátom uznávaná prudérnosť. Potešil nás sa preto fakt, že Rusovce sa môžu stať oficiálnou rekreačnou zónou s nudistickou plážou, ak Krajský úrad v Bratislave rozhodne o zmene pásma hygienickej ochrany zdroja pitnej vody Ostrovné lúčky - Mokraď. Starostka Rusoviec Eva Papánková podala návrh na túto zmenu 3. júla. Ako nám potvrdila, naozaj jej nešlo o nudistov, ale v prvom rade o ochranu zdroja pitnej vody. Nudizmus na ňom podnietilo v sedemdesiatych rokoch asi niekoľko ostrovčekov, ktoré poskytovali nahým kúsok intimity. Napriek tomu, že stále nik nezrušil zákaz kúpania v štrkových jazerách Rusoviec, chodievajú sem počas horúcich augustových dní nudisti i ľudia v plavkách. Podľa starostky Papánkovej, ak by sa tu sprístupnilo kúpanie aj podľa litery zákona, azda by bol oficiálne povolený aj nudizmus. Je totiž vecou vkusu každého z nás, či sa chce pod horúcimi slnečnými lúčmi obnažiť celý, alebo iba čiastočne.
Celý problém, z ktorého nudizmus v Rusovciach vystupuje iba ako okrajová záležitosť sa však v tomto období iba rieši. Musia sa k otázke obmedzenia kúpania a ochrany zdroja pitnej vody vyjadriť všetci kompetentní. Toto leto teda štátna správa nep?vie tak, ani onak. Možno sa viac dozvieme na jeseň.
Nemci to nazývajú FKK čiže Freie Körper Kultur, u nás sa osvojil dlhé roky používaný názov - nudizmus. Ak sa hovorí o opaľovaní a plávaní bez plaviek v súvislosti s Bratislavou, každému prídu na um Rusovce.
Časy sa menia. Tabuľka, ktorá už roky oznamuje fakt, že v Rusovciach ide o vodný zdroj pásmo hygienickej ochrany I. stupňa a preto je tu vstup zakázaný, je rozstrieľaná, akoby pochádzala z Bosny. Kto sa tu v blízkej minulosti "hral" so zbraňou nevedno. Ja sa skôr pamätám, ako policajti kedysi naháňali a pokutovali tých, ktorí mali radi slobodu v tomto ponímaní. Napriek tomu, že je všeobecne známa skutočnosť, že oveľa erotickejšie vyzeráme s aspoň kúskami odevu na najintímnejších miestach, ku slovu sa vždy prihlásilo farizejstvo a štátom uznávaná prudérnosť. Potešil nás sa preto fakt, že Rusovce sa môžu stať oficiálnou rekreačnou zónou s nudistickou plážou, ak Krajský úrad v Bratislave rozhodne o zmene pásma hygienickej ochrany zdroja pitnej vody Ostrovné lúčky - Mokraď. Starostka Rusoviec Eva Papánková podala návrh na túto zmenu 3. júla. Ako nám potvrdila, naozaj jej nešlo o nudistov, ale v prvom rade o ochranu zdroja pitnej vody. Nudizmus na ňom podnietilo v sedemdesiatych rokoch asi niekoľko ostrovčekov, ktoré poskytovali nahým kúsok intimity. Napriek tomu, že stále nik nezrušil zákaz kúpania v štrkových jazerách Rusoviec, chodievajú sem počas horúcich augustových dní nudisti i ľudia v plavkách. Podľa starostky Papánkovej, ak by sa tu sprístupnilo kúpanie aj podľa litery zákona, azda by bol oficiálne povolený aj nudizmus. Je totiž vecou vkusu každého z nás, či sa chce pod horúcimi slnečnými lúčmi obnažiť celý, alebo iba čiastočne.
Celý problém, z ktorého nudizmus v Rusovciach vystupuje iba ako okrajová záležitosť sa však v tomto období iba rieši. Musia sa k otázke obmedzenia kúpania a ochrany zdroja pitnej vody vyjadriť všetci kompetentní. Toto leto teda štátna správa nep?vie tak, ani onak. Možno sa viac dozvieme na jeseň.
Počas letnej sezóny 1999 boli Čunovské jazerá rovnako preplnené ako letné kúpaliská. Slniaci a kúpajúci sa ľudia sa natierali opaľovacími krémami a olejmi a tie potom znečisťovali vodu. Ďalším problémom boli aj psy ktoré sa kúpali spolu s ich majiteľmi.
06.07.1999 - Jazerá vodného zdroja Čunovo sú tak preplnené kúpajúcimi...
Miroslav Košírer, snímka: Miroslav Košírer
Večerník
č.128
Jazerá vodného zdroja Čunovo sú tak preplnené kúpajúcimi, ako klasické kúpaliská. Najohrozenejšia je voda, pretože kúpajúci sa natierajú rôznymi opaľovacími olejmi a krémami, no videli sme aj niekoľko desiatok kúpajúcich psov s majiteľmi.
Jazero Veľký Draždiak je určené ako prírodné kúpalisko, no dnes sa dá konštatovať, že ide o kúpalisko psov, ktorí plávajú medzi det'mi a ro- dičmi. Zbytočne sa rozčuľujú kúpajúci, keď majitelia psov sú slepí a hluchi, vôbec ich nezaujíma, že l'udom ich miláčikovia prekážajú a chcú mat' chvíľku pokoj a oddych pri vode, veď preto tam chodia. Tabule o Zákaze kúpania psov už dávno zlikvidovali. Riešením by mohlo byt, keby policajti začali vyberať vysoké pokuty, určite by si to majitelia psov rozmysleli, či budú strpčovať ľuďom život a ohrozovať ich zdravie, pretože doma sa vo vani spolu so psom určite nekúpu!
Opustené osobné veci pri jazerách lákajú zlodejov.
Jazerá vodného zdroja Čunovo sú tak preplnené kúpajúcimi, ako klasické kúpaliská. Najohrozenejšia je voda, pretože kúpajúci sa natierajú rôznymi opaľovacími olejmi a krémami, no videli sme aj niekoľko desiatok kúpajúcich psov s majiteľmi.
Jazero Veľký Draždiak je určené ako prírodné kúpalisko, no dnes sa dá konštatovať, že ide o kúpalisko psov, ktorí plávajú medzi det'mi a ro- dičmi. Zbytočne sa rozčuľujú kúpajúci, keď majitelia psov sú slepí a hluchi, vôbec ich nezaujíma, že l'udom ich miláčikovia prekážajú a chcú mat' chvíľku pokoj a oddych pri vode, veď preto tam chodia. Tabule o Zákaze kúpania psov už dávno zlikvidovali. Riešením by mohlo byt, keby policajti začali vyberať vysoké pokuty, určite by si to majitelia psov rozmysleli, či budú strpčovať ľuďom život a ohrozovať ich zdravie, pretože doma sa vo vani spolu so psom určite nekúpu!
Opustené osobné veci pri jazerách lákajú zlodejov.
V tejto sezóne sa už vedelo, že kúpanie bude na rusovskom jazere povolené. Potom ako Rusovce podali podnet na zmenu PHO, Krajský úrad vydal rozhodnutie na vykonanie hydro-geologického prieskumu. A po obdržaní výsledkov mal vydať rozhodnutie. Toto rozhodnutie by mal vydať až v auguste a predpokladalo sa že bude pozitívne.
Vedelo sa už že spodné vody sa odklonili opačne od vodného zdroja a už ho nezečisťujú. Túto informáciu dostala už aj polícia a kúpanie na rusovskom jazere už nebolo kontrolované.
Do vydania rozhodnutia však jazero stále patrilo do PHO 2.
20.07.1999 - Plávanie je dovolené
Roberta Ťapušíková
Večerník č.138
Nudisti i bežní plavci už nebudú musieť z Rusoviec utekať domov mokrí
Nanajvýš aktuálna je dnes otázka kúpania sa v rusovských jazerách. Doteraz boli pláž i nudapláž tŕňom v oku, pretože kúpajúci sa čľapkali v zdroji pitnej vody. Situácia sa však o pár týždňov zmení.
Hlavné mesto začalo v 70. rokoch pociťovať nedostatok pitnej vody, preto vtedajšia vláda prijala uznesenie, ktorým poverila národný výbor vykonať hydro-geologické prieskumy na získanie deficitného množstva pitnej vody. Na základe prieskumu za zdroj pitnej vody vytypovali aj lokalitu Rusovce - Ostrovné Lúčky. Na ochranu tohto zdroja vydal národný výbor Rozhodnutie o určení ochranného územia vodných zdrojov. Do ochranného územia však ešte stále patrí aj tamojšia lokalita.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v Rusovciach ľudia kúpu už takmer dvadsať rokov, tamojší miestny úrad dal podnet na prehodnotenie ochranných pásem na základe hydro-geologického prieskumu a odborných posudkov. Krajský úrad Bratislava V vydal rozhodnutie o vykonaní prieskumu, jeho výsledky však ešte stále nie sú známe. „Na spornom území je ešte stále zakázané kúpať sa. No pravdepodobne už v auguste krajský úrad vydá rozhodnutie o zmene pásem ochrany pitnej vody. Na jeho základe by sa teda plávaniachtivi občania mohli v našich jazerách kúpať legálne,“ uviedla starostka Rusoviec Eva Papánková.
Na rozhodnutie sa čakalo niekoľko desiatok týždňov, no dnes je takmer jasné, že kúpanie už nebude zakázané. „Na základe spomínaného prieskumu asi došli k záveru, že spodné vody sa postavením vodného diela odklonili a smerujú nie k vodnému zdroju, ale na opačnú stranu. Ak aj rozhodnutie nedostaneme do konca týchto prázdnin, budúce leto sa už kúpajúci sa ľudia nebudú musieť báť, že ich niekto vyženie," do- dala Eva Papánková. Ešte stále však nie je isté, či sa z jazier vytvorí prírodné kúpalisko s potrebným hygienickým a iným vybavením. V súčasnosti miestny úrad zisťuje vlastnícke vzťahy k pozemkom. Až následne možno pristúpiť k rokovaniam s jednotlivými vlastníkmi o využívaní ich pozemkov.
Poslanci miestneho zastupiteľstva pri schvaľovaní územného plánu nesúhlasili s vybudovaním rekreačnej zóny v pásme v okolí jazier. Azda aj preto, že možností na rekreáciu a športové vyžitie je dosť v blízkom Čunove. Jednoznačne sú však poslanci opatrní a rekreačné pásmo odmietajú pre možnosť zdroj pitnej vody poškodiť. Zdroj je dosť veľký, tvorí ho sedemnásť studní, z ktorých sú zásobované Petržalka, Rusovce, Jarovce a časť Bratislavy.
Ľudí, ktorí sa k jazerám prídu okúpať, by už policajti kontrolovať nemali, pretože informácia o povolení kúpať sa, už prenikla nielen medzi ľudí, ale i medzi policajtov. Naďalej však platí zákaz vjazdu pre všetky motorové vozidlá. Objaví sa teda asi nový problém - kam zaparkovať? „Priestor by sa našiel napríklad na blízkej lúke. Lenže keď sa zaplní, ľudia majú tendenciu zaparkovať niekam inam. A bola by som nerada, keby sa s autami dostali až k jazerám. Možno sa nájde nejaké riešenie. V Rusovciach máme parkovisko a pomerne dosť veľké, lenže nachádza sa až pri zdravotnom stredisku, ktoré je trochu ďalej od jazier a ľudia ho preto nevyužívajú. Budeme teda hľadať nejaké eventuálne riešenie," povedala E. Papánková.
Kedysi, keď ešte existovalo petržalské Lido na brehu Dunaja, mali vyznávači naturizmu i bežného kúpania na ružiach ustlané. Keďže možnosť kúpania sa na Lide je naďalej len v rovine otázok, jediným prijateľným miestom sa stali rusovské jazerá. Po dlhom a urputnom boji nakoniec priaznivci kúpania vo voľnej a krásnej prírode vyhrali. Musia však ešte niekoľko týždňov počkať, kým sa brány jazier pre nich otvoria dokorán.
Nudisti i bežní plavci už nebudú musieť z Rusoviec utekať domov mokrí
Nanajvýš aktuálna je dnes otázka kúpania sa v rusovských jazerách. Doteraz boli pláž i nudapláž tŕňom v oku, pretože kúpajúci sa čľapkali v zdroji pitnej vody. Situácia sa však o pár týždňov zmení.
Hlavné mesto začalo v 70. rokoch pociťovať nedostatok pitnej vody, preto vtedajšia vláda prijala uznesenie, ktorým poverila národný výbor vykonať hydro-geologické prieskumy na získanie deficitného množstva pitnej vody. Na základe prieskumu za zdroj pitnej vody vytypovali aj lokalitu Rusovce - Ostrovné Lúčky. Na ochranu tohto zdroja vydal národný výbor Rozhodnutie o určení ochranného územia vodných zdrojov. Do ochranného územia však ešte stále patrí aj tamojšia lokalita.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v Rusovciach ľudia kúpu už takmer dvadsať rokov, tamojší miestny úrad dal podnet na prehodnotenie ochranných pásem na základe hydro-geologického prieskumu a odborných posudkov. Krajský úrad Bratislava V vydal rozhodnutie o vykonaní prieskumu, jeho výsledky však ešte stále nie sú známe. „Na spornom území je ešte stále zakázané kúpať sa. No pravdepodobne už v auguste krajský úrad vydá rozhodnutie o zmene pásem ochrany pitnej vody. Na jeho základe by sa teda plávaniachtivi občania mohli v našich jazerách kúpať legálne,“ uviedla starostka Rusoviec Eva Papánková.
Na rozhodnutie sa čakalo niekoľko desiatok týždňov, no dnes je takmer jasné, že kúpanie už nebude zakázané. „Na základe spomínaného prieskumu asi došli k záveru, že spodné vody sa postavením vodného diela odklonili a smerujú nie k vodnému zdroju, ale na opačnú stranu. Ak aj rozhodnutie nedostaneme do konca týchto prázdnin, budúce leto sa už kúpajúci sa ľudia nebudú musieť báť, že ich niekto vyženie," do- dala Eva Papánková. Ešte stále však nie je isté, či sa z jazier vytvorí prírodné kúpalisko s potrebným hygienickým a iným vybavením. V súčasnosti miestny úrad zisťuje vlastnícke vzťahy k pozemkom. Až následne možno pristúpiť k rokovaniam s jednotlivými vlastníkmi o využívaní ich pozemkov.
Poslanci miestneho zastupiteľstva pri schvaľovaní územného plánu nesúhlasili s vybudovaním rekreačnej zóny v pásme v okolí jazier. Azda aj preto, že možností na rekreáciu a športové vyžitie je dosť v blízkom Čunove. Jednoznačne sú však poslanci opatrní a rekreačné pásmo odmietajú pre možnosť zdroj pitnej vody poškodiť. Zdroj je dosť veľký, tvorí ho sedemnásť studní, z ktorých sú zásobované Petržalka, Rusovce, Jarovce a časť Bratislavy.
Ľudí, ktorí sa k jazerám prídu okúpať, by už policajti kontrolovať nemali, pretože informácia o povolení kúpať sa, už prenikla nielen medzi ľudí, ale i medzi policajtov. Naďalej však platí zákaz vjazdu pre všetky motorové vozidlá. Objaví sa teda asi nový problém - kam zaparkovať? „Priestor by sa našiel napríklad na blízkej lúke. Lenže keď sa zaplní, ľudia majú tendenciu zaparkovať niekam inam. A bola by som nerada, keby sa s autami dostali až k jazerám. Možno sa nájde nejaké riešenie. V Rusovciach máme parkovisko a pomerne dosť veľké, lenže nachádza sa až pri zdravotnom stredisku, ktoré je trochu ďalej od jazier a ľudia ho preto nevyužívajú. Budeme teda hľadať nejaké eventuálne riešenie," povedala E. Papánková.
Kedysi, keď ešte existovalo petržalské Lido na brehu Dunaja, mali vyznávači naturizmu i bežného kúpania na ružiach ustlané. Keďže možnosť kúpania sa na Lide je naďalej len v rovine otázok, jediným prijateľným miestom sa stali rusovské jazerá. Po dlhom a urputnom boji nakoniec priaznivci kúpania vo voľnej a krásnej prírode vyhrali. Musia však ešte niekoľko týždňov počkať, kým sa brány jazier pre nich otvoria dokorán.
Nakoniec sa PHO 2 zmenilo takmer na konci letnej sezóny 30.8.1999.
Ano tak ako bolo prislúbené počas sezóny 1999, už polícia kontrolovala iba zákaz vjazdu autom na rusovské jazero, ale už nie kúpanie sa.
Letnú sezónu 2000 však kúpanie na rusovskom jazere už nebolo zakázané, keďže Krajský úrad vydal rozhodnutie na zmenu pásma hygienickej ochrany 2. stupňa.
25.05.2000 - Zákaz je minulosťou
(ber)
Večerník č.100
Ešte donedávna mali ľudia smerujúci v horúcich letných dňoch k rusovskému jazeru asi čudný pocit pri srdci. Predsa len, kúpanie a rekreácia patrili k činnostiam, ktoré boli súhrnne označené jedným slovom ZAKÁZANÉ
Časť rusovských jazier s názvom Ostrovné lúčky totiž ešte do minulého roka patrila do pásma hygienickej ochrany vodného zdroja druhého stupňa čo kúpanie a rekreačnú činnosť vylučovalo. Napriek tomu sa však práve táto časť stala pre Bratislavčanov počas leta najvyhľadávanejšou. Nielen pre čistotu vody a okolia, ale najmä pre pocit blízkosti vidieka a dedinského prostredia. Čo iné by mohlo mestského človeka potešiť najviac? Počet kúpajúcich sa nemenil ani po tom, čo v okolí jezera chodiIi na kontroly policajti minulé leto dokonca sledovali už len dodržiavanie zákazu vjazdu do okolia jazera motorovými vozidlami. Rusovský miestny úrad preto dal štátnej vodnej správe impulz na prehodnotenie svojho rozhodnutia. A veru, nastala zmena. Oblasť Ostrovné lúčky sa v súčasnosti stala súčasťou vonkajšieho pásma ochrany vodného zdroja, čím kúpaniu už nestojí nič v ceste. Štátna vodná správa týmto rozhodnutím prakticky priestor z hľadiska ochrany uvoľnila na kúpanie a rekreačnú činnosť. Ak sa teda chcete ísť do Rusoviec vykúpať, môžete mať svedomie čisté. Teraz je už len na samotnej obci, či sa o rekreantov v okoli jazera rozhodne postarat a zabezpečiť im základné, minimálne hygienické potreby.
Ešte donedávna mali ľudia smerujúci v horúcich letných dňoch k rusovskému jazeru asi čudný pocit pri srdci. Predsa len, kúpanie a rekreácia patrili k činnostiam, ktoré boli súhrnne označené jedným slovom ZAKÁZANÉ
Časť rusovských jazier s názvom Ostrovné lúčky totiž ešte do minulého roka patrila do pásma hygienickej ochrany vodného zdroja druhého stupňa čo kúpanie a rekreačnú činnosť vylučovalo. Napriek tomu sa však práve táto časť stala pre Bratislavčanov počas leta najvyhľadávanejšou. Nielen pre čistotu vody a okolia, ale najmä pre pocit blízkosti vidieka a dedinského prostredia. Čo iné by mohlo mestského človeka potešiť najviac? Počet kúpajúcich sa nemenil ani po tom, čo v okolí jezera chodiIi na kontroly policajti minulé leto dokonca sledovali už len dodržiavanie zákazu vjazdu do okolia jazera motorovými vozidlami. Rusovský miestny úrad preto dal štátnej vodnej správe impulz na prehodnotenie svojho rozhodnutia. A veru, nastala zmena. Oblasť Ostrovné lúčky sa v súčasnosti stala súčasťou vonkajšieho pásma ochrany vodného zdroja, čím kúpaniu už nestojí nič v ceste. Štátna vodná správa týmto rozhodnutím prakticky priestor z hľadiska ochrany uvoľnila na kúpanie a rekreačnú činnosť. Ak sa teda chcete ísť do Rusoviec vykúpať, môžete mať svedomie čisté. Teraz je už len na samotnej obci, či sa o rekreantov v okoli jazera rozhodne postarat a zabezpečiť im základné, minimálne hygienické potreby.
Čunovské jazerá na rozdiel od tých rusovských boli stále zaradené v PHO 2. stupňa ochrany vodného zdroja a boli aj súčasťou prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky, kde rástli vzácne orchidey.
Spustenie vodného diela Gabčíkovo vraj malo dobrý vplyv na túto oblasť keď tam nastala zmena vo faune a flóre. Objavili sa tam vraj aj nové druhy hmyzu, rastlín a živočíchov.
25.02.2003 - Čunovské orchidey
Blažena Pernecká
Večerník č.38
Čunovo sa začleňuje do Podunajskej nížiny. V súčasnosti je významnou lokalitou, v súčinnosti s Gabčíkovom zabraňuje vzniku záplav, takým častým a tragickým na tomto území. Súčasťou výpuste je práve čunovská časť, ktorej mnohí vďačía za svoje životy a zachránený majetok počas záplav v roku 1998 a 2002. A to nielen v Čunove, ale aj na Žitnom ostrove. Rovnako tak nebol ohrozený aní zdroj pitnej vody, ktorý zásobuje celú strednú Európu.
Významnou lokalitou v severnej časti chotára je prírodná rezervácia Ostrovné lúčky. Je tam množstvo vzácnych druhov rastlín, najmä orchideí. Po dobudovaní Gabčíkova sa tam zmenila fauna aj flóra, objavili sa nové druhy hmyzu, rastlinstva a živočíšstva. Sídli tam aj chránený drop fúzatý a rôzne druhy vodného vtáctva. Postupne sa objavuje jelenia aj diviačia zver. V čunovských vodách žije približne 61 druhov rýb, zaujímavý je výskyt vzácnych a chránených druhov, hlavne na Bawantovom sklze a Pod haťou. Vý- skyt hlaváča obyčajného, kolka malého, kolka veľkého, hrúza fúzatého poukazuje na dobré vodné pomery a starostlivosť o prírodu.
Čunovo sa začleňuje do Podunajskej nížiny. V súčasnosti je významnou lokalitou, v súčinnosti s Gabčíkovom zabraňuje vzniku záplav, takým častým a tragickým na tomto území. Súčasťou výpuste je práve čunovská časť, ktorej mnohí vďačía za svoje životy a zachránený majetok počas záplav v roku 1998 a 2002. A to nielen v Čunove, ale aj na Žitnom ostrove. Rovnako tak nebol ohrozený aní zdroj pitnej vody, ktorý zásobuje celú strednú Európu.
Významnou lokalitou v severnej časti chotára je prírodná rezervácia Ostrovné lúčky. Je tam množstvo vzácnych druhov rastlín, najmä orchideí. Po dobudovaní Gabčíkova sa tam zmenila fauna aj flóra, objavili sa nové druhy hmyzu, rastlinstva a živočíšstva. Sídli tam aj chránený drop fúzatý a rôzne druhy vodného vtáctva. Postupne sa objavuje jelenia aj diviačia zver. V čunovských vodách žije približne 61 druhov rýb, zaujímavý je výskyt vzácnych a chránených druhov, hlavne na Bawantovom sklze a Pod haťou. Vý- skyt hlaváča obyčajného, kolka malého, kolka veľkého, hrúza fúzatého poukazuje na dobré vodné pomery a starostlivosť o prírodu.
Čunovské jazerá neboli ale známe iba orchideami, po ktorých sa tam veselo šliapalo. Boli známe aj kúpaním sa v rezervoári pitnej vody a nudistami. Neboli však až tak prepojené s nudizmom ako rusovské jazero ale predsa sa tu už v začiatkoch chodilo niekoľko “naháčov” kúpať. V roku 2003 ich tu bolo málo, oveľa menej ako v Rusovciach a prevažovali tu skôr mladí ľudia a rodiny s deťmi.
28.08.2003 - VÝPOVEĎ Z RAJA NAHÁČOV
Jožo Diveta
Večerník č.166
Nelegálne nudapláže zatiaľ nikto nekontroluje
Prechádzajúc okolo jazera Zlaté piesky som si všimol, že na jeho južnej strane správca areálu betónovými zátarasmi zabarikádoval možnosť vjazdu autám. Ich osádky využívali príjazdovú cestu na parkovanie a bez poplatkov okupovali brehy jazera až po diaľnicu Mierová - Senecká.
Barikády sú určite dobrým krokom, hoci vynachádzaví vodiči teraz parkujú popri frekventovanej ceste. To však nie je terčom môjho pozorovania. Zaujali ma početné skupinky naháčov, ktorí si za zdemolovaným oplotením vytvorili svoj nudistický raj. Spomínam si, že kedysi tanečníci SĽUK-u, ktorý sídli v Rusovciach, sa začali nahí kúpať a opaľovať pri blízkom jazere v lokalite, ktorú navštevovali aj početní rybári. Neskôr sa naháči objavili aj pri Čunovskom jazere. Kúpajúcich sa, či už boli nahí alebo v plavkách, vyháňali z vody policajti a statočne ich pokutovali. Rusovské jazero bolo totiž až do roku 2001 v pásme hygienickej ochrany vodného zdroja a Čunovské jazerá sú v takomto pásme dodnes. Je tu vynikajúca kvalita vody a kúpanie je tu zakázané z titulu možného znečistenia zdrojov spodnej pitnej vody. Kúpanie v Rusovciach, vrátane nudistickej zóny, nie je oficiálne povolené, ale na rozdiel od Čunova ani zakázané. Polovica jazera susediaca s cestou stále patrí nudistom, medzi ktorými často vidieť aj kúpajúcich sa v plavkách. Konflikty medzi nimi vraj nie sú, v Čunove je naháčov málo, osvieženie vo vode využívajú skôr mladí ľudia i rodiny s deľmi. Naturistickú pláž na neohradenej časti Zlatých pieskov však naháči využívajú najviac. Nie som moralista, no keď som v tesnom susedstve naháčov, mužov i žien, videl na nafukovačke ležať rodinku s troma deťmi a počul som príkazy rodičov, aby do vody k naháčom nešli, mal som zmiešané pocity. Zvlášť, keď jeden z naháčov rodinke odporučil, aby sa rovnako vyzliekli, alebo aby ich nudazónu radšej opustili.
U nás neexistuje žiadna oficiálna verejná, súkromná pláž alebo aspoň bazén vyhradený nudistom. Okrem už spomínaných lokalít naháči navštevujú aj jazero Košariská a štrkovisko, ktoré sa nachádza za železničnou traťou pri Slnečných jazerách v Senci. A keďže v Bratislave a jej okolí doteraz nikto nevymedzil žiadnu „chránenú nudistickú lokalitu", nahota ľudského tela ani nemôže byť sankcionovaná. Jedine, ak by ju policajt kvalifikoval ako priestupok proti verejnému poriadku. Ak nudista vzbudí verejné pohoršenie, ako to nesporne bolo v spomínanom prípade z nudapláže na Zlatých pieskoch, mala sa rodinka „vyháňaná z raja naháčov," obrátiť na políciu. Pokuta pre nudistu, ktorý si tu za všetkých svojich stúpencov vyhradzoval právo na lokalitu, je údajne do tisíc korún. Ale, povedzte, oplatí sa špiniť si ruky? Lepšie je nehasiť oheň, ktorý vás nepáli.
Nelegálne nudapláže zatiaľ nikto nekontroluje
Prechádzajúc okolo jazera Zlaté piesky som si všimol, že na jeho južnej strane správca areálu betónovými zátarasmi zabarikádoval možnosť vjazdu autám. Ich osádky využívali príjazdovú cestu na parkovanie a bez poplatkov okupovali brehy jazera až po diaľnicu Mierová - Senecká.
Barikády sú určite dobrým krokom, hoci vynachádzaví vodiči teraz parkujú popri frekventovanej ceste. To však nie je terčom môjho pozorovania. Zaujali ma početné skupinky naháčov, ktorí si za zdemolovaným oplotením vytvorili svoj nudistický raj. Spomínam si, že kedysi tanečníci SĽUK-u, ktorý sídli v Rusovciach, sa začali nahí kúpať a opaľovať pri blízkom jazere v lokalite, ktorú navštevovali aj početní rybári. Neskôr sa naháči objavili aj pri Čunovskom jazere. Kúpajúcich sa, či už boli nahí alebo v plavkách, vyháňali z vody policajti a statočne ich pokutovali. Rusovské jazero bolo totiž až do roku 2001 v pásme hygienickej ochrany vodného zdroja a Čunovské jazerá sú v takomto pásme dodnes. Je tu vynikajúca kvalita vody a kúpanie je tu zakázané z titulu možného znečistenia zdrojov spodnej pitnej vody. Kúpanie v Rusovciach, vrátane nudistickej zóny, nie je oficiálne povolené, ale na rozdiel od Čunova ani zakázané. Polovica jazera susediaca s cestou stále patrí nudistom, medzi ktorými často vidieť aj kúpajúcich sa v plavkách. Konflikty medzi nimi vraj nie sú, v Čunove je naháčov málo, osvieženie vo vode využívajú skôr mladí ľudia i rodiny s deľmi. Naturistickú pláž na neohradenej časti Zlatých pieskov však naháči využívajú najviac. Nie som moralista, no keď som v tesnom susedstve naháčov, mužov i žien, videl na nafukovačke ležať rodinku s troma deťmi a počul som príkazy rodičov, aby do vody k naháčom nešli, mal som zmiešané pocity. Zvlášť, keď jeden z naháčov rodinke odporučil, aby sa rovnako vyzliekli, alebo aby ich nudazónu radšej opustili.
U nás neexistuje žiadna oficiálna verejná, súkromná pláž alebo aspoň bazén vyhradený nudistom. Okrem už spomínaných lokalít naháči navštevujú aj jazero Košariská a štrkovisko, ktoré sa nachádza za železničnou traťou pri Slnečných jazerách v Senci. A keďže v Bratislave a jej okolí doteraz nikto nevymedzil žiadnu „chránenú nudistickú lokalitu", nahota ľudského tela ani nemôže byť sankcionovaná. Jedine, ak by ju policajt kvalifikoval ako priestupok proti verejnému poriadku. Ak nudista vzbudí verejné pohoršenie, ako to nesporne bolo v spomínanom prípade z nudapláže na Zlatých pieskoch, mala sa rodinka „vyháňaná z raja naháčov," obrátiť na políciu. Pokuta pre nudistu, ktorý si tu za všetkých svojich stúpencov vyhradzoval právo na lokalitu, je údajne do tisíc korún. Ale, povedzte, oplatí sa špiniť si ruky? Lepšie je nehasiť oheň, ktorý vás nepáli.
Odpadkov po letnej sezóne bolo na Čunovských jazerách v roku 2004 neskutočne veľa. Ekologický aktivisti tu vtedy nazbierali až 70 veľkých vriec odpadu.
---
1.5.2004 Slovenská Republika vstúpila do Európskej Únie. Zákony o ochrane prírody sa museli prispôsobiť jej smerniciam a tak napr. PR Ostrovné lúčky klesol stupeň ochrany z 5. na 4.
27.08.2004 - Ekologickí dobrovoľníci čistili okolie Čunoveckých jazier.
-
[
https://bratislava.sme.sk/g/98264/bratislava-jazero-v-cunove?gref=sme_share&photo
=p3441718
Ekologickí dobrovoľníci 27. augusta 2004 čistili okolie Čunoveckých jazier, ktoré sú rezervoárom pitnej vody. Nazbierali vyše 70 vriec odpadu.
V roku 2005 bola brána, ktorá zabraňovala autám odbočiť na čunovské jazerá z hlavnej cesty odstránená a nová postavená v blízkosti jazier. Autá tak mohli začať parkovať na asfaltke-odbočke ktorá z hlavnej cesty smeruje až k jazerám. Parkovali teda až po novoosadenú bránu.
Brána bola presunutá z dôvodu vytýčenia nového PHO 2. stupňa po napustení vodného diela a zmene prúdenia podzemnej vody. Ochranné pásmo sa posunulo bližšie k Čunovským jazerám, ktoré boli stále jeho súčasťou a stále so zákazom kúpania.
06.06.2005 - Pri čunovskom jazere sa teraz aj parkuje
JANA PARKROVÁ
https://bratislava.sme.sk/c/2247280/pri-cunovskom-jazere-sa-teraz-aj-parkuje.html
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Brána, ktorá zabraňovala autám dostať sa z hlavnej cesty do blízkosti čunovského jazera, je zlikvidovaná. Miesto nej pracovníci Bratislavskej vodárenskej spoločnosti osadili novú - tá je však tesne pri jazere, takže teraz môžu autá prísť takmer až k brehu. Z príjemnej cestičky v chránenom areáli sa tak stalo parkovisko.
Čunovské jazero je v pásme hygienickej ochrany II. stupňa a je tu zakázané aj kúpanie. Na našu otázku, či sa s posunutím brány bližšie k jazeru nepriblížil aj zdroj možného znečistenia tesne k chránenej lokalite, odpovedala starostka Čunova, že bránu premiestnili zamestnanci vodární. "Že je to krok späť, bližšie ku zdroju, to určite vedia," dodala starostka Alžbeta Broszová.
Správcom pásma hygienickej ochrany a prevádzkarom zdroja je Bratislavská vodárenská spoločnosť. Hovorkyňa spoločnosti Jana Štulajterová na otázku, prečo bránu premiestnili, odpovedala, že pôvodné pásmo hygienickej ochrany bolo vytýčené pred vybudovaním vodného diela Gabčíkovo. "Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží a vodárenská spoločnosť (vtedy ešte VaK Bratislava) požiadala o prehodnotenie ochranného pásma krajský úrad v Bratislave. Odbor životného prostredia vtedy vytýčil nové ochranné pásmo," hovorí Štulajterová a dodáva, že zaberá menšie územie ako predtým. Vodárenská podľa nej bránu presunula, pretože ju ničili vandali a umiestnila ju v súlade s nanovo vytýčeným ochranným pásmom. "K znečisteniu podzemnej vody by dôjsť nemalo v žiadnom prípade, lebo tok podzemnej vody už týmto územím neprúdi. To, či na cestu k jazeru majú mať povolený vjazd autá, je už v kompetencii správcu komunikácie."FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Na rusovskom jazere kúpanie v podstate nebolo zakázané ale ani oficiálne povolené, keďže tu nebol žiaden rekreačný areál, pozemky vlastnili rôzny majitelia a tak sa zatiaľ ani nič nebudovalo. Čakalo sa aj na nový územný plán kde sa počítalo so športom a rekreáciou v tejto oblasti.
24.06.2005 - O Rusovciach rozhodne územný plán
JANA PARKROVÁ
https://bratislava.sme.sk/c/2271416/o-rusovciach-rozhodne-uzemny-plan.html
K najobľúbenejším jazerám v Bratislave patria jazerá v Rusovciach a v Čunove. V minulosti bolo kúpanie na oboch zakázané. Napriek tomu patria už roky k najnavštevovanejším. Čunovské jazero je aj v súčasnosti v pásme hygienickej ochrany II. stupňa a kúpanie je tu zakázané, no ľudia to nerešpektujú.
Jazero v Rusovciach bolo z pásma ochrany vyňaté v roku 1999. Napriek tomu areál nikto nespravuje ako prírodné kúpalisko. "Robíme základnú údržbu okolia jazera," povedal Richard Urbanovič z oddelenia životného prostredia miestneho úradu Rusovce. Problémom zostáva, že územie, na ktorom sú brehy jazera, nepatrí mestskej časti, ale viacerým súkromným osobám. "Čakáme aj na schvaľovanie nového územného plánu, kde je táto lokalita navrhovaná s funkciou šport a rekreácia v zastavanom území," dodal Urbanovič.
Správcom pásma hygienickej ochrany a prevádzkarom zdrojov je Bratislavská vodárenská spoločnosť. Pred šiestimi rokmi vodárenská spoločnosť požiadala o vyňatie Rusoviec z pásma ochrany. "Pôvodné pásmo hygienickej ochrany bolo vytýčené pred vybudovaním vodného diela Gabčíkovo. Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží," povedala Jana Štulajterová, hovorkyňa vodárenskej spoločnosti. Ochranné pásmo sa zmenšilo.
Bratislavská vodárenská spoločnosť premiestnila tento rok aj bránu, ktorá bránila prístupu áut z hlavnej cesty do blízkosti čunovského jazera. Bránu pri ceste zlikvidovali a miesto nej osadili novú. Tá je však tesne pri jazere, takže teraz môžu autá prísť takmer až k brehu. "K znečisteniu podzemnej vody by dôjsť nemalo, lebo tok podzemnej vody už týmto územím neprúdi. To, či na cestu k jazeru majú mať povolený vjazd autá, je už v kompetencii správcu komunikácie," povedala Štulajterová.
Rusovce a Čunovo boli priekopníkmi nudizmu
Rusovské a čunovské jazerá sú známe aj ako "priekopníci nudizmu". Nudizmus v Bratislave začal ešte za čias socializmu. "Tanečníci SĽUK-u, ktorý sídli v Rusovciach, sa začali nahí kúpať a opaľovať pri blízkom jazere. Okrem nich tam vtedy chodilo len zopár rybárov," hovorí Michal z Rusoviec. Nudizmus sa rozšíril aj pri čunovskom jazere. Často však kúpajúcich sa - v plavkách, alebo bez nich - z vody vyháňali policajti a následne ich pokutovali. Nešlo len o zásah proti nudizmu, ale o kúpanie ako také.
Kúpanie v Rusovciach nie je oficiálne povolené, ale na rozdiel od Čunova ani zakázané. Hranice medzi nudistickou časťou pláže a tou, kde chodia "textiláci," nie sú vyznačené. Ale polovica jazera susediaca s cestou patrí skôr nudistom. Konflikty nevznikajú.
Na Slovensku neexistuje žiadna oficiálna verejná či súkromná nudistická pláž, alebo aspoň bazén pre nudistov. Okrem Rusoviec sa naturistická pláž nachádza aj na "divokej" neohradenej strane Zlatých pieskov. Nudisti navštevujú i Košariská a štrkovisko za železničnou traťou v Senci. Keďže neexistuje žiadna "chránená nudistická lokalita", nahota môže byť u nás ešte stále sankciovaná. Podľa právnika Vladimíra Pirošíka môže byť totiž klasifikovaná ako priestupok proti verejnému poriadku. V prípade, že nudista vzbudí verejné pohoršenie a niekto kontaktuje políciu, môže nudista dostať pokutu do tisíc korún.
V Čunove je nudistov málo, prevládajú tínedžeri a rodiny s deťmi.
V letnej sezóne 2006 sa na jazerách v Čunove nič nezmenilo, PHO 2 bolo takmer až pri jazerách a na jeho hranici brána ktorá ho mala chrániť. Autá parkovali na príjazdovej asfaltke až po bránu ale ľudia si hladali cestičky ako sa dostať na jazerá aj s autom. Starostka Čunova spolu s políciou zvažovali osadenie zákazov vjazdu na túto príjazdovú cestu a aj policajné kontroly. Pochybovala však či to vôbec pomôže.
Počas teplých dní sa tu neraz nachádzalo aj sto ľudí. Problémom bol naďalej hromada odpadkov a opaľovací olej vo vode. A tak iba rybári mali povolený vstup k Čunovským jazerám.
26.06.2006 - Územný plán zmení okolie jazera v Rusovciach
-
https://bratislava.sme.sk/c/2779640/uzemny-plan-zmeni-okolie-jazera-v-rusovciach.html
K najobľúbenejším jazerám v Bratislave patria jazerá v Rusovciach a v Čunove. Čunovské jazero je v pásme hygienickej ochrany II. stupňa a kúpanie je tu zakázané. Ľudia to však nerešpektujú. Kúpanie v Čunove je zakázané, lebo je v pásme zdroja pitnej vody, ale ľudia to nerešpektujú.
Správcom pásma hygienickej ochrany a prevádzkarom zdrojov je Bratislavská vodárenská spoločnosť. Pred šiestimi rokmi vodárenská spoločnosť požiadala o vyňatie Rusoviec z pásma ochrany. Pôvodné pásmo hygienickej ochrany vytýčili pred vybudovaním vodného diela Gabčíkovo. Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží a ochranné pásmo sa zmenšilo.
Bratislavská vodárenská spoločnosť premiestnila minulý rok aj bránu, ktorá bránila prístupu áut z hlavnej cesty do blízkosti čunovského jazera. Bránu pri ceste zlikvidovali a miesto nej osadili novú. Tá je však tesne pri jazere, takže teraz môžu autá prísť takmer až k brehu. Parkujúce autá zapĺňaju cestu k jazeru.
Podľa hovorkyne vodárenskej spoločnosti Jany Štulajterovej k znečisteniu podzemnej vody by dôjsť nemalo, lebo tok podzemnej vody už týmto územím neprúdi. To, či na cestu k jazeru majú mať povolený vjazd autá, je už v kompetencii správcu komunikácie čiže mestskej časti.
"Zvažujeme, že sem dáme osadiť značku so zákazom vjazdu," povedala starostka Čunova Alžbeta Broszová. Do oblasti totiž platí zákaz vstupu okrem rybárov s povolením.
Či však značka pomôže, starostka pochybuje. "Už sme oslovili aj políciu, aby sem nasadili hliadky, no jedna tabuľa ani dvaja policajti to nespravia," myslí si. Počas teplých dní sa sem totiž chodia kúpať stovky ľudí.
Ako dodala, jedným z najväčších problémov jazera je fakt, že pri slnení sa kúpajúci natierajú olejmi a zanechávajú po sebe kubíky odpadu.
V letnej sezóne 2006 navštevovali jazerá stovky ľudí. Znečistenie jazier a okolia bolo enormné a čistenie jazier nákladné. Miestny úrad Čunovo sa snažil jazerá čistiť a tak musel aj znášať všetky náklady s tým spojené. Rozhodol sa však túto situáciu riešiť. Na návštevníkov Čunovských jazier bola vyslaná policajná hliadka.
Polícia stála pred bránou a zabraňovala ľuďom vstupu na jazerá. Obrátila asi sto ľuďí a neskôr odišla. A tak sa na jazerách ľudia kúpali naďalej a poniektorí ani netušili, že sa niečo vôbec udialo.
O týždeň sa takáto akcia mala zopakovať znova, ale už aj s pokutovaním. Pri bráne malý bager navážal hlinu tak aby sa popri nej nemohli prešmyknúť autá.
Hygienikom v tom čase rekreácia na jazerách nevadila, keďže ľudia už nepredstavovali nebezpečenstvo pre vodný zdroj. Iba motoristi predstavovali problém a to iba vtedy ak by im vytiekol z auta motorový olej.
Taktiež vodári vtedy poukázali na to, že zmenou prúdenia podzemnej vody už kúpanie na jazerách nepredstavovalo žiadne riziko pre vodný zdroj.
Čo sa týka infekcií bolo podľa lekárov v tom čase kúpanie na Čunovských jazerách bezpečnejšie ako na oficiálnych kúpaliskách.
26.07.2006 - Na jazerách v Čunove zasahovala polícia
ČTK
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/205677-na-jazerach-v-cunove-zasahovala-policia/
V posledných týždňoch totiž tento vodný raj uprostred lužných lesov neďaleko Bratislavy nelegálne navštevujú stovky ľudí. Umelé jazerá Veľké a Malé Čunovo sú pritom chráneným vodným zdrojom a nachádzajú sa v prírodnej rezervácii. Informovala o tom v stredu televízia TA3.
Policajti prišli ráno k jazerám a pred bránou zastavovali ľudí. Približne stovke ľudí údajne vstup úplne zakázali, neskôr však z miesta odišli. Viacerí kúpajúci sa údajne ani nevedeli, že na mieste zasahovala polícia.
Starostka Alžbeta Broszová svoje konanie podľa TA3 vysvetľovala tým, že jazero je zdrojom pitnej vody a ľudia znečisťujú prostredie v jeho okolí. Na brehoch jazier možno totiž vidieť hromady plastových fliaš a iných odpadkov. „Je to už neúnosné. Neviem, prečo by mala náklady znášať obec,“ povedala nemenovaná zamestnankyňa čunovského miestneho úradu.
Podľa starostky sa má policajná akcia zopakovať už tento víkend, keď by mala polícia nelegálnych návštevníkov jazier aj pokutovať.
Čunovské jazerá vznikli zatopením bývalého štrkového bagroviska. Voda v nich pochádza z Dunaja. Predtým sa však niekoľkokrát filtruje v pieskovom podloží.
Krajský úrad zahrnul čunovské jazerá do druhého stupňa hygienického pásma okolo vodného zdroja, ktorý má zásobné kapacity pre celú Bratislavu a južnú časť Slovenska. Samotné studne sú síce oplotené a bežný človek sa k nim ani nedostane, formálne by však nemal čo robiť ani pri čunovských jazerách.
Podľa denníka Pravda sa hygienici s ľuďmi kúpajúcimi sa v Čunove zmierili, keďže nepredstavujú riziko pre pitnú vodu. Vodný zdroj by vraj mohli ohroziť motoristi, keby im z auta vytiekol motor alebo pohonné látky. Niektorí motoristi totiž parkovali autá v bezprostrednej blízkosti jazier. Jeden z návštevníkov povedal, že popoludní sa pri vstupnej bráne pohyboval menší bager, ktorý k nej navozil hlinu, aby sa cez ňu nedostali autá.
Vodári sa podľa Pravdy pokúšajú upraviť súčasný stav tak, aby vyšli v ústrety návštevníkom. „V roku 1999 sa začali meniť ochranné pásma, lebo sa zmenilo prúdenie podzemných vôd v súvislosti s výstavbou Vodného diela Gabčíkovo. Vďaka tomu už kúpanie v týchto jazerách bezpečnosť ani čistotu podzemnej vody neohrozuje,“ povedala Pravde hovorkyňa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Jana Štulajterová.
Kúpanie v Čunove je bezpečné aj podľa lekárov. Údajne tam hrozia menšie riziká infekcie ako pri kúpaní v oficiálnych kúpaliskách.
Avšak, o týždeň neskôr už hliadky mestskej a krajskej polície vyháňali ľudí z jazera, zamädzovali vstupu a vjazdu, ale ešte nedávali pokuty.
Odradili tak stovky rekreantov a jazerá sa vyľudnili. Na rekreantov zavolal políciu Miestny úrad Čunovo kvôli obrovskému znečisťovaniu. Dobrovoľníci to tam čistili ale Čunovo muselo platiť odvoz odpadkov. Iba minulú sezónu OLO odviezlo kontajner s odpadom zadarmo. Na jeseň 2005 jazerá samospráva vyčistila. Do polovice sezóny 2006 tam ľudia nahádzali veľké množstvo odpadkov a starostka Čunova bola zhrozená. Odvoz jedného kontajnera stojí vraj niekoľko tisíc korún. Majiteľ pozemku a ani správca prírodnej rezervácie sa o čistenie územia nezaujímali a ľudia sa sťažovali na neporiadok práve na obecnom úrade v Čunove.
Polícia mala hliadkovať na jazerách až do konca sezóny ale na to mala aj málo zamestnancov lebo musela hliadkovať aj na iných miestach v Petržalke. Problém bol aj v tom, že je to neoplotený verejný priestor, policajti môžu dať pokuty iba vodičom za porušenie zákazu vjazdu. Ľuďom za znečisťivanie mohol penaliziovať iba Krajský a obvodný úrad životného prostredia. Problémom jazier boli aj vlastnícke vzťahy k pozemkom a zodpovedné úrady davali od problému ruky preč.
Vodárenská spoločnosť BVS - iba spravovala územie PHO 2 nič viac. Podielnicke družstvo Dunaj - bolo vraj iba užívateľom územia. A podľa krajského úradu ŽP boli za územie zodpovední vodári teda správcovia.
V tom čase ale už BVS plánovala vyňať čunovské jazerá spod ochranného pásma. Niektorí kúpaniachtiví návštevníci však nevedeli, že ak by sa tak aj stalo, stále by platil zákony prírodnej rezervácie.
01.08.2006 - Z čunovských jazier miznú návštevníci i odpadky
RADOVAN KRČMÁRIK
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/205691-z-cunovskych-jazier-miznu-navstevnici-i-odp
adky/
Čunovské jazerá, ktoré sú chráneným vodným zdrojom, sa už vyľudňujú. Zmiešané hliadky krajskej a mestskej polície začali totiž dôraznejšie dbať na to, aby sa tu dodržiavali zákazy vstupu, vjazdu a kúpania.
Aj keď sa zameriavajú najmä na vodičov, cez víkend do areálu nevpúšťali nikoho. Väčšinu návštevníkov, ktorých sem predtým chodili stovky, tak od kúpania odradili.
„O pomoc policajtov sme požiadali my,“ priznala včera čunovská starostka Alžbeta Broszová s tým, že dôvodom boli práve hromady odpadkov, ktoré tu návštevníci odhadzovali. Mestská časť ich musí odstraňovať na vlastné náklady. „Pomáhajú nám ich zbierať dobrovoľníci, ale odvoz hradíme my. Vlani nám vyšlo v ústrety OLO, ktoré ich odviezlo zadarmo. Tento rok je to opäť na nás.“
Z toho, koľko sa tu za leto nazbieralo smetí, je starostka zhrozená. „Okolie jazier sme vyčistili na jeseň minulého roku. Pred sezónou tu neboli nijaké odpadky. V piatok sme ich znovu vyzbierali. Jedna plná avia s nimi už odišla, na ďalšiu ešte zvýšilo,“ posťažovala sa Broszová. Čo to mestskú časť bude stáť, nevedela ešte povedať, no odvezenie jedného kontajnera stojí aj niekoľko tisíc korún.
Starostka sa rozhodla konať, keď videla, že problém nikoho nezaujíma. „Na poriadok by tam mal dohliadať správca a úrady zodpovedné za ochranu prírody. To, že je to chránená prírodná rezervácia, sme si predsa nevymysleli my. Na náš úrad však chodili sťažnosti, nám ľudia vyvolávali a nadávali,“ zdôvodnila starostka, ktorá chápe, že sa občania cítia dotknutí. „Všetkým slušným ľuďom sa ospravedlňujem, ale stačí sa pozrieť na tie kopy smetí a je jasné, že sme nemali na výber.“
Policajti by tam na kontroly mali chodiť až do konca letnej sezóny. Hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva však tvrdí, že hliadkovať môžu len občas. „Nemáme na to dostatok ľudí. Chodiť treba aj na petržalskú hrádzu a na Veľký Draždiak, kde sú problémy s kúpaním psov a dokonca koní. Na čunovských jazerách sme sa zamerali na motoristov, kúpajúcich nemôžeme pokutovať. Na základe čoho? Je to verejne prístupné miesto, objekt by sa mal najprv ohradiť,“ upozornil hovorca.
Hoci by policajné hliadky za porušenie zákazu vjazdu mohli vodičom pri jazerách uložiť blokovú pokutu, takéto postihy zatiaľ nevyužívajú. Ako vyhlásila hovorkyňa krajskej polície v Bratislave Alena Toševová, policajti v tomto prípade len nahrádzajú činnosť iných orgánov, ktoré by mali konať, a to krajského a obvodného úradu životného prostredia. Zaznamenané priestupky preto posielajú im.
Redakcia sa včera pokúšala spojiť s niekým zo štátnej vodnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý má pokuty riešiť, nikoho však nezastihla.
Ako už Pravda informovala, problémom čunovských jazier je, že na ich území nie sú vyrovnané vlastnícke vzťahy. Majiteľ nie je známy, Bratislavská vodárenská spoločnosť zasa spravuje len pásmo hygienickej ochrany, nie celý areál. Zodpovednosť odmieta aj Podielnické družstvo Dunaj, ktoré je podľa vodárov užívateľom územia. „Jazerá sú ochranným pásmom. Spravujú ich vodárne, tie sú za to zodpovedné,“ vyhlásila Eva Gogolová z krajského úradu životného prostredia.
Bratislavskí vodári už naznačili, že majú v úmysle jazerá z ochranného pásma vyňať. Tento proces však môže trvať dlho. „O tej snahe zatiaľ nič nevieme. Nebude to také jednoduché, všetko bude treba prehodnotiť,“ komentovala zámer vodárov Gogolová.
Aj keby sa však jazerá z ochranného pásma vyňali a kúpanie sa povolilo, oblasť stále zostáva aj prírodnou rezerváciou, kde platí zákaz vjazdu, púšťania psov, zakladania ohňa či stanovania.
Po minulej policajnej akcii sa situácia na jazerách upokojila a autá už tam neparkovali a kúpalo sa tam iba zopár jednotlivcov. Pokuta za kúpanie mohla v tom čase činiť až 5000 korún. Stále sa však živila nádej, že ak by BVS vyňala jazerá z ochrany, ľudia by sa tam mohli legálne kúpať.
01.08.2006 - Koniec kúpania v Čunove
-
https://www.cas.sk/clanok/49319/koniec-kupania-v-cunove/
ČUNOVO - Za kúpanie v čunovských jazerách môžete zaplatiť od minulého víkendu až päťtisícovú pokutu! Jazerá sú totiž chráneným vodným zdrojom a nachádzajú sa v prírodnej rezervácii. Kúpanie v nich je zakázané.
V čistej vode obľúbeného Čunova sa dlhé roky kúpali najmä nudisti. Tabuľu pred bránou so zákazom vstupu si nikto nevšímal. Po výletníkoch zostávali v areáli zdroja pitnej vody igelitky plné odpadkov.
Starostka Čunova Alžbeta Broszová sa rozhodla rázne zakročiť. Areál jazier budú až do konca leta monitorovať policajné hliadky. Už viac ako stovka chytených rekreantov môže dostať až päťtisícové pokuty. „Akcia zabrala. Žiadne autá tam už neparkujú a výrazne sa znížil aj počet kúpajucich,“ dodala Broszová.
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) uvažuje nad tým, že by sa čunovské jazerá vyňali z druhého stupňa hygienického pásma, a tak by sme sa tam opäť mohli legálne kúpať. „Všetky potrebné kroky sa budeme snažiť podniknúť čím skôr,“ povedala hovorkyňa BVS Jana Štulajterová.
Množstvo odpadkov, kúpanie sa, stanovanie, parkovanie pri jazere, opaľovacie oleje vo vode atď. to trápilo pred nedávnom čunovské jazerá. Avšak, po nasadení polície v sezóne 2006 sa to zlepšilo. Na čunovský úrad zasadla nová starostka s novým riešením situácie.
Napr. chcela riešiť situáciu vybudovaním novej rampy na začiatku cesty na jazerá alebo zákazom vjazdu.
Cestu spravovala BVS a ponúkala ju Čunovu a to sa chcelo dohodúť s Rusovcami aby ju spravovali spoločne. Avšak poslanci váhali lebo to by museli financovať aj jej údržbu, režim na nej a prístup k jazerám. Cesta mala veľa vlastníkov tak isto ako pozemky pod jazerami. Vysporiadanie pozemkov by mohlo pomôcť vyriešiť aj problém s jazerami.
Problém bol aj to, že na jazerá sa chodili rekreovať obyvatelia z celej Bratislavy a hlavné mesto pri pridelovaní financií jeho mestskej časti Čunovo na to neprihliadalo. A tak Čunovo muselo financovať údržbu jazier z vlatného rozpočtu, čo nebolo fér.
18.04.2007 - Čunovo sa môže dostať z ochrany
(japa)Externý prispievateľ
https://bratislava.sme.sk/c/3251197/cunovo-sa-moze-dostat-z-ochrany.html
Autá, ktoré predtým parkovali na okraji cesty, stáli potom na lesnej ceste k jazeru a na jeho brehoch.
(Zdroj: FOTO SME -MIROSLAVA CIBULKOVÁ)
Minulú sezónu privolala vtedajšia starostka Čunova k jazeru políciu. Hoci tá tvrdila, že bude postihovať len vodičov áut vchádzajúcich k jazeru, vystríhala aj ľudí, ktorí sa sem prišli kúpať. Zákaz trvá, podľa vodárov naň nie je dôvod.
Ochranné pásmo vodného zdroja, ktoré platí v súčasnosti a patrí doň aj jazero v Čunove, bolo vymedzené ešte pred stavbou vodného diela Gabčíkovo. Po jeho postavení sa však prúdenie podzemnej vody zmenilo. Ak bude jazero z pásma vyradené, prestane tu platiť zákaz kúpania.
Spravovať ho už nebude vodárenská spoločnosť, ale obec alebo mestská časť.
„Policajný“ režim
Napriek tomu, že v Čunove zákaz platil roky, jazero patrí v lete k najobľúbenejším prírodným kúpaliskám Bratislavčanov. Uplynulú letnú sezónu tu polícia na podnet mestskej časti vystríhala ľudí prichádzajúcich k jazeru a upozorňovala ich na zákaz.
Vtedajšia starostka Čunova Alžbeta Broszová takto riešila neúnosnú situáciu, ktorá vznikla, keď vodárne posunuli bránu, ktorá zabraňovala vjazdu áut od cesty až k jazeru.
Autá, ktoré predtým parkovali na okraji cesty, stáli potom na lesnej ceste k jazeru a na jeho brehoch. Mestská časť má každý rok aj problémy s množstvom odpadkov v areáli jazera či s trampmi, ktorí na brehoch jazera stanujú.
Problém kúpania v jazere tak spynul s postihovaním vodičov či výtržníkov a bývalá starostka chcela zákaz kúpania v jazere zachovať aj v prípade zrušenia ochranného pásma.
Podľa súčasnej starostky Gabriely Ferenčákovej problém spôsobilo najmä posunutie brány a mohol by ho vyriešiť zákaz vjazdu na cestu, ktorá sa končí pri jazere, prípadne rampa. Teleso cesty spravujú vodárne, ponúkajú ho však Čunovu.
Cestu k jazeru ponúkajú vodárne Čunovu
Pozemky pod cestou sú nevyrovnané a patria rôznym vlastníkom z Čunova aj Rusoviec. Samospráva Čunova sa chce dohodnúť s Rusovcami, či budú cestu spravovať spoločne.
Podľa starostky Gabriely Ferenčákovej však poslanci váhajú, pretože potom budú musieť z rozpočtov mestských častí zabezpečovať aj jej údržbu. Faktom však je, že by rozhodovali aj o režime na nej a hlavnom prístupe k jazeru.
Reštitúcia jazera
Podľa starostky v súvislosti s jazerom treba vyriešiť aj problém s vyrsporiadaním pozemkov pod ním a v jeho okolí. „Väčšia časť pozemku pod jazerom patrila čunovskému urbáru a vlastníci si naň uplatnili nárok v rámci reštitúcie.“
Na otázku, či by do problémov spojených s jazerom, kde sa chodia rekreovať Bratislavčania z celého mesta, nemohla mestská časť zaangažovať aj mesto, starostka povedala, že problémom je, že mesto pri rozdeľovaní peňazí mestským častiam neprihliadalo na to, že cez víkendy je v Čunove „celá Bratislava“. A údržbu spojenú s návštevníkmi hrádze či jazera musí hradiť mestká časť.
Vodárne minulý rok posunuli bránu, ktorá zabraňovala vjazdu áut od cesty až k jazeru.Autá, ktoré predtým parkovali na okraji cesty, stáli potom na lesnej ceste k jazeru a na jeho brehoch.
(Zdroj: FOTO SME -MIROSLAVA CIBULKOVÁ)
Začiatkom mája 2007 plánovala Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) podať na Krajský úrad žiadosť na určenie nových pásiem hygienickej ochrany (PHO). Nevedelo sa ešte ale, kedy by mohlo byť kúpanie na jazerách povolené. K žiadosti sa mali vyjadriť ešte ďalšie inštitúcie. Ak by sa jazerá predsa len nevyňali z PHO tak polícia bola pripravená aj naďalej pomáhať pri ich ochrane aj túto sezónu rovnako ako činila minulý rok. Mala však málo príslušníkov a musela hliadkovať aj na iných miestach. Preto by tam nemohli ostávať a rovnako by nemohli vyslať ani cyklohliadky. Pomocť by mohli aj mestský policajti z Čunova a Rusoviec.
Problémom boli ale aj chýbajúce značky zákaz vjazdu do areálu a zákaz kúpania, bez značiek polícia nemôže poukázať na porušenie zákazu. Za takéto porušenie bola vtedy pokuta 2000 korún a zákazu kúpania 8500 korún.
21.04.2007 - Na Čunovských jazerách sa možno budeme čoskoro kúpaať
© Zoznam
https://www.topky.sk/cl/10/154196/Na-Cunovskych-jazerach-sa-mozno-budeme-coskoro-kup
aat
BRATISLAVA - Kúpanie v Čunovských jazerách by mohli čoskoro povoliť, začiatkom mája chce Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) podať na Krajský úrad žiadosť na určenie nových pásiem hygienickej ochrany.
Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa BVS Jana Štulajterová, všetky podklady potrebné na žiadosť, aby úrad mohol rozhodnúť o prípadnom vyňatí jazier z pásma ochrany I. stupňa, by BVS mohla mať pripravené do konca apríla. "V súčasnosti sa však ešte nedá povedať, kedy presne by mohlo byť kúpanie v jazerách povolené. Je možné, že sa to podarí tento rok, ale môže sa tak stať až budúci rok, vyjadriť sa k žiadosti musí veľa ďalších inštitúcií," povedala Štulajterová.
Ako ďalej uviedla, začlenenie Čunovských jazier do pásma ochrany súviselo so spodnými prúdmi podzemných vôd, ktorých trasa a smer zmenila výstavba vodného diela Gabčíkovo. "Pôvodné pásmo hygienickej ochrany bolo vytýčené pred vybudovaním vodného diela. Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží, ohrozené tak boli podzemné zdroje Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď. Preto sme vtedy požiadali o prehodnotenie ochranného pásma," konštatovala Štulajterová.
Podľa nej už v súčasnosti nie sú ohrozené podzemné zdroje pitnej vody, ktorou BVS zásobuje časť Bratislavy, preto chcú požiadať o posunutie ochranného pásma.
Ak by sa kúpanie v Čunovských jazerách tento rok nepodarilo zlegalizovať a jazerá by zostali v I. ochrannom pásme, polícia je pripravená riešiť situáciu počas letnej sezóny podobne ako po minulé roky. "Ak bude dôvod na kontroly a ak si to situácia vyžiada, policajné hliadky tam vyšleme. Problémom však je, že ich tam nemôžeme nechať 12 hodín, máme nedostatok policajtov a ochranu verejného poriadku musíme zabezpečiť aj v ďalších lokalitách mesta, takže určite neprichádza do úvahy ani cyklohliadka," povedal hovorca Mestskej polície Peter Pleva.
Podľa neho budú opäť spolupracovať s hliadkami policajného zboru, pomôcť v tomto smere by mohli aj okrskári z Rusoviec a Čunova. Ďalším problémom sú však podľa Plevu aj chýbajúce dopravné značenia zákazu vjazdu do areálu a zákazu kúpania. "Ak tam nie je značka a ešte k tomu viditeľne umiestnená, človek akoby nič neporušil. Nemáme ho za čo postihovať, nemôžeme ho z ničoho obviniť a dať mu pokutu, nemáme jednoducho za čo. Dokonca minulý rok bola pred vstupom do areálu osadená brána, ale do rána bola preč," konštatoval Pleva. Dodal, že za porušenie zákazu vjazdu hrozí pokuta do 2 000 korún, za porušenie zákazu kúpania môže polícia podľa zákona udeliť pokutu až do výšky 8 500 korún.
Počas letnej sezóny očakávajú veľké množstvo návštevníkov aj na jazerách v bratislavských Rusovciach. "Je to voľná vodná plocha, ktorá sa nenachádza v ochrannom pásme. Na druhej strane však lokalita nemá status kúpaliska. Čiže kúpanie v Rusovciach nie je ani zakázané, ani povolené," povedal prednosta rusoveckého miestneho úradu Richard Urbanovič. Dodal, že v okolí jazier neplánuje mestská časť zaviesť žiadne služby.
Ako agentúru SITA informovala námestníčka riaditeľa Správy telovýchovných a rekreačných zariadení (STARZ) Bratislavy Zlatica Čemanová, zatiaľ nie je jasné, či bazény v ich správe otvoria v júni alebo pre teplé počasie už v máji, rozhodnúť by o tom malo vedenie organizácie v stredu. V týchto dňoch začali s údržbou bazénov na Tehelnom poli, v Rosničke, Delfíne, v Krasňanoch a v Rači. Novinkou v nadchádzajúcej sezóne majú byť turnikety pri vchodoch na kúpaliská Rosnička a Delfín.
V tom čase už BVS požiadala o posunutie ochranného pásma PHO 2 viac na sever a teda za Čunovské jazerá, keďže ich vody už neovplyvňovali vodný zdroj Ostrovné lúčky. Nebolo jasné kedy sa tak stane lebo to museli prehodnotiť ďalšie inštitúcie.
Krajský úrad životného prostredia už vtedy rozhodoval o budúcnosti Čunovských jazier. BVS už na základe vypracovanej revízie požiadala o potvrdenie rozsahu súčasného ochranného pásma I. stupňa a zároveň o určenie nového rozsahu ochranného pásma II. stupňa.
Úrad sa mal vyjadriť do 30 dní, rozhodnutie by teda malo byť známe približne v polovici júna.
Jazerá vtedy kontrolovali mestský policajti a pokuta mohla činiť až 8000 korún.
17.05.2007 - Krajský úrad životného prostredia už rozhoduje o Čunove
-
SITA
https://domov.sme.sk/c/3301095/krajsky-urad-zivotneho-prostredia-uz-rozhoduje-o-cunove.h
tml
BRATISLAVA 17. mája (SITA) - Krajský úrad životného prostredia už rozhoduje o budúcnosti Čunovských jazier. Ako dnes pre agentúru SITA potvrdila hovorkyňa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Jana Štulajterová, spoločnosť už na základe vypracovanej revízie požiadala o potvrdenie rozsahu súčasného ochranného pásma I. stupňa a zároveň o určenie nového rozsahu ochranného pásma II. stupňa.
"Čunovské jazerá sa v súčasnosti nachádzajú práve v ochrannom pásme II. stupňa, preto je tam zakázané kúpanie. Na základe spracovanej revízie sú hranice tohto pásma v predloženom návrhu posunuté severne, obe jazerá sa tak nachádzajú mimo tohto územia," povedala Štulajterová. Podľa nej sa má úrad vyjadriť do 30 dní, rozhodnutie by teda malo byť známe približne v polovici júna. "Celý proces je však veľmi zdĺhavý, pretože sa k nemu musia vyjadriť aj ďalšie inštitúcie, napríklad regionálne úrady zdravotníctva či životného prostredia. Preto sa nedá povedať, či by mohlo byť kúpanie sa v Čunovských jazerách povolené ešte toto leto, alebo až na budúci rok," dodala Štulajterová.
Začlenenie Čunovských jazier do pásma ochrany súviselo so spodnými prúdmi podzemných vôd, ktorých trasu a smer zmenila výstavba vodného diela Gabčíkovo. Pôvodné pásmo hygienickej ochrany bolo vytýčené pred vybudovaním vodného diela. Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží, ohrozený tak bol podzemný zdroj Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1982. Podľa BVS už v súčasnosti nie sú ohrozené podzemné zdroje pitnej vody, ktorou BVS zásobuje časť Bratislavy.
19.05.2007 - Okúpeme sa v Čunove bez pokút?
Juliána Bieliková
Plus 1 deň č.114
BRATISLAVA - V obľúbených Čunovských jazerách sa možno budú Bratislavčania kúpať bez pokút. Bratislavské vodárne totiž požiadali o ich vyňatie z 2. pásma ochrany. Jazerá v Čunove sú chránené kvôli prúdom podzemných vôd, s ktorými boli donedávna v kontakte. Tieto prúdy sa totiž napájajú na jeden z rezervoárov pitnej vody hlavného mesta. Napriek tomu, že mohli ovplyvniť kvalitu vody, sa v nich každé leto kúpali stovky Bratislavčanov a polícia im za to rozdávala pokuty.
Z nedávnej revízie vodární však vyplynulo, že po napustení vodného diela Gabčíkovo sa trasa prúdov podzemných vôd zmenila a Čunovské jazerá už s nimi nie sú v kontakte. Vodárne preto požiadali Krajský úrad životného prostredia o aktualizáciu ochranných pásiem vôd a ich posunutie viac na sever. „Kúpanie v Čunovských jazerách tak už nebude zakázané,“ vraví hovorkyňa vodární. Jana Štulajterová. K žiadosti sa však musí v dlhom procese vyjadriť množstvo štátnych inštitúcií. „Preto sa nedá povedať, či sa v nich ľudia bez pokút okú- pu už túto sezónu," doplnila Štulajterová. Jazerá kontrolujú mestskí policajti a kúpaniachtivým Bratislavčanom môžu za porušenie zákazu vypísať až 8-tisícovú pokutu!
BRATISLAVA - V obľúbených Čunovských jazerách sa možno budú Bratislavčania kúpať bez pokút. Bratislavské vodárne totiž požiadali o ich vyňatie z 2. pásma ochrany. Jazerá v Čunove sú chránené kvôli prúdom podzemných vôd, s ktorými boli donedávna v kontakte. Tieto prúdy sa totiž napájajú na jeden z rezervoárov pitnej vody hlavného mesta. Napriek tomu, že mohli ovplyvniť kvalitu vody, sa v nich každé leto kúpali stovky Bratislavčanov a polícia im za to rozdávala pokuty.
Z nedávnej revízie vodární však vyplynulo, že po napustení vodného diela Gabčíkovo sa trasa prúdov podzemných vôd zmenila a Čunovské jazerá už s nimi nie sú v kontakte. Vodárne preto požiadali Krajský úrad životného prostredia o aktualizáciu ochranných pásiem vôd a ich posunutie viac na sever. „Kúpanie v Čunovských jazerách tak už nebude zakázané,“ vraví hovorkyňa vodární. Jana Štulajterová. K žiadosti sa však musí v dlhom procese vyjadriť množstvo štátnych inštitúcií. „Preto sa nedá povedať, či sa v nich ľudia bez pokút okú- pu už túto sezónu," doplnila Štulajterová. Jazerá kontrolujú mestskí policajti a kúpaniachtivým Bratislavčanom môžu za porušenie zákazu vypísať až 8-tisícovú pokutu!
Či čunovské jazerá nebudú už v ochrannom pásme vody to mal ešte len rozhodnúť Krajský úrad životného prostredia a súhlasil už aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava.
"Vyňatím Čunovských jazier z ochranného pásma by sa kúpanie v nich nepovoľovalo, len by nebolo zakázané,”
Začali sa už ozývať aj podnikatelia na prevádzkovanie občerstvenia v okolí jazier, ale obec podľa zákona povolenie nemohla vydať.
11.07.2007 - O Čunovských jazerách by mali rozhodnúť do 10 dní
-
SITA
https://bratislava.sme.sk/c/3390112/o-cunovskych-jazerach-by-mali-rozhodnut-do-10-dni.htm
l
BRATISLAVA 11. júla (SITA) - O vyňatí Čunovských jazier z ochranného pásma II. stupňa a o aktualizácii pásma ochrany tohto prostredia by mal Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) v Bratislave rozhodnúť do desiatich dní. Ako dnes pre agentúru SITA uviedla Eva Gogolová z odboru Štátnej vodnej správy KÚŽP, v prebiehajúcom rozhodovacom konaní neboli podané žiadne pripomienky či námietky, posledné potrebné podklady poskytla úradu Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) začiatkom tohto týždňa. Súhlasné záväzné stanovisko už vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava.
Ak sa nikto proti výsledku konania KÚŽP neodvolá, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť do 15 dní a jazerá budú z pásma ochrany vyňaté ešte toto leto. "Vyňatím Čunovských jazier z ochranného pásma sa kúpanie v nich nepovoľuje, len nie je zakázané," spresnila Gogolová. Zároveň vyvrátila medializované informácie, že jazerá by mali byť vyňaté z I. pásma ochrany. "Ochranné pásmo I. stupňa bolo určené v roku 1999 a stále platí. Ochranné pásmo I. stupňa je oplotené," zdôraznila Gogolová.
Ako ďalej uviedla, nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa celé konanie ukončí. Podľa Gogolovej by z hľadiska ochrany verejného zdravia nemali byť prekážky v súvislosti s využitím územia na rekreačné účely. Zároveň však upozorňuje, že na území je vyhlásená prírodná rezervácia Ostrovné lúčky, a preto podlieha prípadné vyhradenie miesta na rekreáciu vyjadreniu štátnej ochrany prírody a krajiny KÚŽP v Bratislave.
Podľa starostky Čunova Gabriely Ferenčákovej by jazerám pomohlo aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu o reštitúcii. Konanie sa pritom začalo už v roku 2004. "Jazerá sú teraz síce v našom katastrálnom území, ale nie na liste vlastníctva. V súčasnosti ich má Podielnické družstvo Dunaj, reštitúciou by však získali súkromných majiteľov a niečo by sme následne v tomto smere mohli robiť," povedala Ferenčáková. Mestská časť už zaznamenala záujemcov o prevádzkovanie občerstvení v okolí jazier, povolenie však podľa zákona vydať nemohla. "Čunovo však má záujem starať sa o jazerá," dodala Ferenčáková.
Začlenenie Čunovských jazier do pásma ochrany súviselo so spodnými prúdmi podzemných vôd, ktorých trasu a smer zmenila výstavba vodného diela Gabčíkovo. Pôvodné pásmo hygienickej ochrany bolo vytýčené pred vybudovaním vodného diela. Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží, ohrozený tak bol podzemný zdroj Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1982. V súčasnosti už nie sú ohrozené podzemné zdroje pitnej vody, ktorou BVS zásobuje časť Bratislavy.
V tomto čase už Krajský úrad životného prostredia v Bratislave vyňal čunovské jazerá z ochranného pásma II. stupňa. Rozhodnutie malo nadobudnút platnosť buď koncom júla alebo začiatkom augusta ak by neboli námietky.
Predokladalo sa vtedy že by mohli byť vyhradené aspoň časti jazier na rekreáciu čo by ale musela schváliť štátna ochrana prírody a krajiny Krajského úradu životného prostredia v Bratislave, keďže na veľkom jazere bola ešte aj Prírodná rezervácia so 4. stupňom ochrany. Tá však nebola na malom jazere.
24.07.2007 - Krajský úrad životného prostredia v Bratislave už rozhodol o budúcnosti Čunovských jazier
SITA
https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/10511-cunovske-jazera-budu-vynate
-z-ochranneho-pasma
Krajský úrad životného prostredia v Bratislave už rozhodol o budúcnosti Čunovských jazier a vyňal ich z ochranného pásma II. stupňa. Zmena ochranného pásma a vyňatie jazier neznamená, že kúpanie tu bude povolené.
Ako uviedla Eva Gogolová z odboru Štátnej vodnej správy, rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia už bolo zaslané všetkým dotknutým osobám v danom konaní. Ak sa voči nemu nikto z účastníkov neodvolá, rozhodnutie by malo nadobudnúť právoplatnosť koncom júla alebo začiatkom augusta. "Z hľadiska ochrany vodného zdroja nebude kúpanie v jazerách zakázané," povedala Gogolová.
Podľa Gogolovej by z hľadiska ochrany verejného zdravia nemali byť prekážky v súvislosti s využitím územia na rekreačné účely. Zároveň však upozorňuje, že na území je vyhlásená prírodná rezervácia Ostrovné lúčky, a preto podlieha prípadné vyhradenie miesta na rekreáciu vyjadreniu štátnej ochrany prírody a krajiny Krajského úradu životného prostredia v Bratislave.
Začlenenie Čunovských jazier do pásma ochrany súviselo so spodnými prúdmi podzemných vôd, ktorých trasu a smer zmenila výstavba vodného diela Gabčíkovo. Pôvodné pásmo hygienickej ochrany bolo vytýčené pred vybudovaním vodného diela. Po jeho napustení sa zmenil tok prúdenia podzemnej vody v podloží, ohrozený tak bol podzemný zdroj Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1982. V súčasnosti už nie sú ohrozené podzemné zdroje pitnej vody, ktorou Bratislavská vodárenská spoločnosť zásobuje časť Bratislavy.
Ochranné pásmo I. stupňa určené rozhodnutím vydaným Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 25. februára 1988 zostáva v platnosti.
Po vyňatí jazier z PHO médiá sľubovali verejnosti, že na jazerách sa bude dať zakrátko kúpať, nebola to v tom čase pravda. Zabúdali na ochranu prírodnej rezervácie. Tam platil kedysi 5. stupeň ochrany prírody neskôr 4. stupeň kvôli EU. Na ničení chránených orchideách sa podieľali autá, deky, stanovanie alebo chôdza mimo chodníkov. A tak sa nesmelo kúpať ani v jazere lebo to je mimo stanovených chodníkov. Bolo tu aj významé vtáčie územie ochrana niektorých vtáčích druhov.
Nová starostka sa už vtedy vyjadrila, že vlastníci územia sú súkromné osoby, nie je to verejný priestor a obec sa už nebude angažovať v čistení jazera.
10.08.2007 - Čunovské jazerá nie sú určené na kúpanie
Gustav Bartovic
https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/10628-cunovske-jazera-nie-su-urcen
e-na-kupanie
Aj keď niektoré médiá sľubujú verejnosti, že zakrátko sa bude môcť slobodne kúpať v čistej vode čunovských štrkovísk, nie je to pravda a kúpanie v nich možno trestať.
O tejto skutočnosti sme už v minulosti viackrát informovali. V tomto prípade neplatí, že je povolené, čo nie je zakázané, pretože na kúpanie v Čunove platili dva zákazy. Starší, z roku 1982, vyniesli vodárne a neskorší, pred dvoma rokmi, ochrancovia životného prostredia, konkrétne správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy.
Ak teda už vodárne nepovažujú pásmo Ostrovné lúčky (presne tak sa tento priestor nazýva) za pásmo prvoradej ochrany vodného zdroja, stále platia obmedzenia na ochranu prírodného celku v dvoch najvyšších stupňoch. Na fakt, že v Čunove platili na kúpanie dva zákazy, jednoducho médiá, sľubujúce verejnosti nemožné, neupozornili. Prečo, to sa nám nepodarilo zistiť.
Overili sme si však, že lokalita je dôležitá z hľadiska ochrany niektorých vtáčích druhov, že tu rastie výnimočná rastlinka pokrút jesenný, ktorú ničia autá pneumatikami a ľudia stanovaním či rozloženými dekami, alebo ju jednoducho zašliapnu. V celej lokalite platil ochranný stupeň číslo 5, dnes je časť v súlade s európskymi normami presunutá do stupňa 4 - ale ani ten nedovoľuje pohyb mimo vyhradeného chodníka. Z toho logicky vyplýva, že do jazier sa nevstupuje, lebo chodníky cez ne nevedú.
Zdôrazňovaná polopravda, že sa skončí zákaz kúpania na Ostrovných lúčkach, sa začala šíriť vzápätí po tom, čo Bratislavská vodárenská spoločnosť oznámila, že krajský úrad životného prostredia na jej žiadosť vyjme dve čunovské jazerá „z prísneho pásma ochrany“. Nik nezdôraznil, že krajinárska ochrana zostáva naďalej v platnosti a že ide len a len o hygienickú ochranu.
Vodárne zrejme chcú z priestoru vycúvať. Miestnej samospráve sľúbili predať cestu od štátnej hradskej po jazerá za symbolickú korunu, keď však došlo na lámanie chleba, vodárenský úradník povedal, že pôjde o zostatkovú hodnotu, čo je skoro poldruha milióna. Obaja starostovia - čunovská Gabriela Ferenčáková aj rusovský Dušan Antoš - múdro odskočili. Cesta totiž stojí na nevysporiadaných pozemkoch, je nekvalitná, jej údržba len požiera peniaze a fakticky ničomu neslúži, ochranári ju nepotrebujú.
Pokiaľ ide o udržiavanie poriadku po takzvaných rekreantoch, G. Ferenčáková sa čuduje, prečo sa obec v minulosti angažovala v čistení tohto prostredia. Nie je to totiž verejný areál, ale pozemky v súkromnom vlastníctve so známymi vlastníkmi a momentálne ich spravuje družstvo Dunaj v Rusovciach. To by aj malo lesík a okolie jazier čistiť a zároveň má zrejme aj možnosť uplatniť si nárok na náhradu z eurofondov za neobrábanú pôdu z ekologických dôvodov.
Aj keď niektoré médiá sľubujú verejnosti, že zakrátko sa bude môcť slobodne kúpať v čistej vode čunovských štrkovísk, nie je to pravda a kúpanie v nich možno trestať.
O tejto skutočnosti sme už v minulosti viackrát informovali. V tomto prípade neplatí, že je povolené, čo nie je zakázané, pretože na kúpanie v Čunove platili dva zákazy. Starší, z roku 1982, vyniesli vodárne a neskorší, pred dvoma rokmi, ochrancovia životného prostredia, konkrétne správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy.
Ak teda už vodárne nepovažujú pásmo Ostrovné lúčky (presne tak sa tento priestor nazýva) za pásmo prvoradej ochrany vodného zdroja, stále platia obmedzenia na ochranu prírodného celku v dvoch najvyšších stupňoch. Na fakt, že v Čunove platili na kúpanie dva zákazy, jednoducho médiá, sľubujúce verejnosti nemožné, neupozornili. Prečo, to sa nám nepodarilo zistiť.
Overili sme si však, že lokalita je dôležitá z hľadiska ochrany niektorých vtáčích druhov, že tu rastie výnimočná rastlinka pokrút jesenný, ktorú ničia autá pneumatikami a ľudia stanovaním či rozloženými dekami, alebo ju jednoducho zašliapnu. V celej lokalite platil ochranný stupeň číslo 5, dnes je časť v súlade s európskymi normami presunutá do stupňa 4 - ale ani ten nedovoľuje pohyb mimo vyhradeného chodníka. Z toho logicky vyplýva, že do jazier sa nevstupuje, lebo chodníky cez ne nevedú.
Zdôrazňovaná polopravda, že sa skončí zákaz kúpania na Ostrovných lúčkach, sa začala šíriť vzápätí po tom, čo Bratislavská vodárenská spoločnosť oznámila, že krajský úrad životného prostredia na jej žiadosť vyjme dve čunovské jazerá „z prísneho pásma ochrany“. Nik nezdôraznil, že krajinárska ochrana zostáva naďalej v platnosti a že ide len a len o hygienickú ochranu.
Vodárne zrejme chcú z priestoru vycúvať. Miestnej samospráve sľúbili predať cestu od štátnej hradskej po jazerá za symbolickú korunu, keď však došlo na lámanie chleba, vodárenský úradník povedal, že pôjde o zostatkovú hodnotu, čo je skoro poldruha milióna. Obaja starostovia - čunovská Gabriela Ferenčáková aj rusovský Dušan Antoš - múdro odskočili. Cesta totiž stojí na nevysporiadaných pozemkoch, je nekvalitná, jej údržba len požiera peniaze a fakticky ničomu neslúži, ochranári ju nepotrebujú.
Pokiaľ ide o udržiavanie poriadku po takzvaných rekreantoch, G. Ferenčáková sa čuduje, prečo sa obec v minulosti angažovala v čistení tohto prostredia. Nie je to totiž verejný areál, ale pozemky v súkromnom vlastníctve so známymi vlastníkmi a momentálne ich spravuje družstvo Dunaj v Rusovciach. To by aj malo lesík a okolie jazier čistiť a zároveň má zrejme aj možnosť uplatniť si nárok na náhradu z eurofondov za neobrábanú pôdu z ekologických dôvodov.
V sezóne 2008 už bola hranica PHO posunutá ďalej až za Čunovské jazerá. BVS už nespravovala toto územie a tak odstránila aj bránu ktorá bola pred jazerami. Podnietilo to veľkú návštevnosť jazier a parkovanie pri jazere. Vytvárali sa skládky odpadu a niektorí tam autami donášali aj domový odpad. Zápach zo skládok sa šíril až k novej vilovej štvrti, ktorá vznikla na konci Rusoviec, kúsok od jazier. Občania novej štvrte spolu so starostom a poslancami Rusoviec urobili brigádu a vyčistili jazerá. Miestny úrad s jeho podnikom Ruseko osadili aj nové závory proti vjazdu autami.
Občania plánovali aj ďalšie brigády a nasadiť na jazerá odpadkové koše a zaangažovať do kontroly aj mestskú políciu v Rusovciach.
---
Aj keď to žiadne zdroje neuvádzali, na malom jazere už kúpanie bolo vpodstate povolené. Už tam neplatilo ochranné pásmo vodného zdroja a platil tam iba 2. stupeň ochrany prírody v ktorom sa mohlo pohybovať aj mimo turistických chodníkov.
05.06.2008 - S neporiadkom si chcú poradiť občania sami
Gustav Bartovič
https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/14994-s-neporiadkom-si-chcu-poradi
t-obcania-sami
Okolo lokality Ostrovné lúčky, známej skôr ako Čunovské jazerá, býva v sezóne vždy veľká diskusia, donedávna však chýbali akékoľvek činy - ak si odmyslíme demontáž závor.
Tie demontovala Bratislavská vodárenská spoločnosť, keď sa jej podarilo vyňať lokalitu Ostrovné lúčky zo zoznamu chránených vodných zdrojov. Miestu však zostal charakter chránenej prírodnej oblasti a tiež jablko sváru - vychýrené jazerá. A pribudlo neporiadku a odpadu, ktorý po sebe zanechávajú nedisciplinovaní rekreanti.
Kedysi boli jazerá ďaleko za mestom, dnes sú v bezprostrednom susedstve novej vilovej štvrte Pieskový hon a za teplých dní sa zápach z neriadených skládok linul až do rodinných domov. Majitelia áut si zvykli kempovať priamo na brehu, mnohí sa sem prišli nielen vykúpať, ale doviezli aj odpad, s ktorým si doma nevedeli rady.
„Nasťahovali sme sa sem, lebo sa nám v Rusovciach páčilo a teraz si to nenecháme zohyzdiť,“ hovorí Peter Vojtko, jeden z obyvateľov novej štvrte. Susedia sa preto rozhodli okolie jazier vyčistiť a spraviť niečo, aby sa tam s autami jazdiť nedalo. Podporu našli u starostu Dušana Antoša, ktorý sa osobne aj s niektorými poslancami na brigáde zúčastnil. Miestny úrad a jeho podnik Ruseko pomohli s osadením nových závor a spoločne zlikvidovali najväčšie ohniská odpadu.
Susedské združenie je zatiaľ neformálne, ako hovorí P. Vojtko, pevnejšiu organizáciu nevylučujú, ale zatiaľ ju netreba. Beztak už sú pripravení zopakovať čistenie, kým nebude okolo jazier skutočne čisto, zvažujú, aké nádoby na odpad tam dať a kde ich vziať. Tiež uvažujú, že oslovia správu Chránenej krajinnej oblasti dunajské luhy, aby pomohla radou a keď sa dá, i materiálom a odborným dozorom. Do ochrany čistoty chcú zaangažovať aj mestskú políciu, pretože Rusovce vlastného okrskára nemajú.
„Chceli by sme, aby boli Rusovce, čisté, aby sa zachoval ich útulný vidiecky ráz a k tomu aj prispejeme,“ končí Peter Vojtko.
Niektoré články uvádzali aj popletené informácie. A ľudia tak mali mýlné informácie o čunovských jazerách. Napr. v nasledujúcom článku sa uvádza že: Aj keď boli jazerá vyňaté z PHO ochrany vodného zdroja, stále tam bolo zakázané kúpať sa. (ale iba na veľkom jazere, na malom sa už mohlo) Boli totiž súčasťou ochranného pásma Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. (v CHKO bol iba 2. stupeň ochrany, smerodatný v tomto smere bol 4. stupeň ochrany v prírodnej rezervácie PR Ostrovné lúčky, ktorej súčasťou bolo iba veľké jazero) Tam bolo povolené pohybovať sa iba po vyznačených chodníkoch. "Nepriamo bol teda stále zakázaný aj pohyb okolo jazier aj v jazerách.”(iba na veľkom jazere)
Očakával sa nový zákon z dielne Ministerstva životného prostredia, ktorý mal vytvoriť nový prístup k ochrane jednotlivých oblastí. A ten mal platiť až na budúci rok.
V postate pre ochranárov neboli hodnotné umelo vytvorené bágroviská ale ich okolie a hlavne lúky s orchideami.
13.07.2008 - Kúpanie pri Čunove je stále nelegálne, možno sa to zmení
-
ČTK
https://bratislava.sme.sk/c/3973461/kupanie-pri-cunove-je-stale-nelegalne-mozno-sa-to-zme
ni.html
Bratislava 13. júla (ČTK) - Kúpanie v obľúbených Čunovských jazerách pri Bratislave, ktoré ľudia v lete vyhľadávajú najmä pre výnimočne čistú vodu a okolitú prírodu, je nelegálne aj po zmene ochranných pásiem pitnej vody. Štátna ochrana prírody však zákaz plávania v nich podrobnejšie nekontroluje. Samotné kúpanie v jazerách podľa riaditeľa bratislavského regionálneho centra ochrany prírody Petra Krempaského životnému prostrediu neškodí, uvažuje sa preto o zrušení zákazu.
"Formálne to kúpanie je protizákonné, ale vo svojej podstate neohrozuje prírodu. Preto to nejako výrazne sankciami neriešime," povedal Krempaský. Ochranu si podľa neho napriek tomu zaslúžia napríklad okolité lúky.
Kúpanie v jazerách pri bratislavskej mestskej časti Čunovo uprostred lužných lesov ešte donedávna zakazovali hneď dva predpisy. Jazerá spadali do pásma ochrany pitnej vody. To sa však zmenilo na základe vlaňajšej žiadosti Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, potvrdil ČTK jej hovorca Zenon Mikle.
Niekdajšie štrkové bagroviská sa však naďalej nachádzajú v ochrannom pásme Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, v ktorom je povolené pohybovať sa iba po vyznačených chodníkoch. "Nepriamo je teda stále zakázaný aj pohyb okolo jazera aj v jazere," vysvetlil Krempaský.
Kúpanie v Čunovských jazerách bez porušovania zákona by podľa Krempaského mohol priniesť až pripravovaný nový zákon o ochrane prírody, ktorý by mal zmeniť pravidlá pri určovaní ochrany jednotlivých území. Ministerstvo životného prostredia navrhlo, aby nový zákon platil od budúceho roka. "Tie plochy sú štrkové jamy, ktoré nie sú samotné nijako mimoriadne hodnotné. Bude to ale treba nejako zosúladiť s ochranou okolitých lúčnych priestorov," poznamenal ochranár.
Rozruch okolo jazier pri Čunove vyvolalo pred dvoma rokmi rozhodnutie tamojšej starostky privolať na kúpajúcich sa ľudí políciu. Obci prekážali najmä kopy odpadkov po návštevníkoch vodných plôch. Policajti vtedy strážili jazerá a nevpúšťali k nim ľudí, ktorí sa chceli ísť kúpať. Neďaleko vstupu k jazerám sa neskôr umiestnila rampa, ktorá zabraňuje dostať sa autám bližšie k vode.
Bratislavčania sa môžu legálne kúpať v jedenástich prírodných jazerách v okolí hlavného mesta. Plávanie nie je zakázané napríklad ani v jazere pri mestskej časti Rusovce, len neďaleko od Čunova.
V tomto čase bol obrovský tlak na povolenie kúpania, chaos v zákonoch a ľudia dokonca presviedčali starostku Čunova, že už je kúpanie na jazerách povolené. Problém neboli ani tak peší návštevníci ako tí motorizovaní, ktorí obchádzali rampy a zábrany a parkovali pri jazerách. Hľadali neustále nové cestičky ako sa autom dostať k jazerám a často aj cez lúky s orchideami.
Financie na dôkladné stráženie a nemali ani obce a ani správa chránenej oblasti. Tí vyčítali BVS, že odstránila bránu pri jazerách.
Niektorí rekreanti občas vyzbierali odpadky z jazier a umiestnili ich na zastávku MHD.
Okrem dobrovoľníkov pozemky pri jazerách nikto nečistil ani poľnohospodárske družstvo Dunaj, ktoré ich malo len v správe a čakalo sa na reštitúcie do osobných vlastníctiev jednotlivých majiteľov.
Nádejou malo byť vybudovanie rekreačných zariadení pri neďalekom vodnom diele v Čunove, kde by sa mohla presunúť hromadná rekreácia.
08.08.2008 - Ostrovné lúčky nie sú prírodné kúpalisko
-
gub
https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/15724-ostrovne-lucky-nie-su-prirodn
e-kupalisko
Štrkové jamy na Ostrovných lúčkach, Čunovské jazerá, nie sú napriek svojej popularite prírodným kúpaliskom, pololegálne kúpanie je však len jedným z problémov lokality.
„Stále ma presviedčajú, že je tam povolené kúpanie, ale o tom nič neviem,“ hovorí starostka obce Gabriela Ferenčáková a pokračuje „Nikto to nepovolil, lebo je to chránená krajinná oblasť a ľudia by sa tam mali správať ako v chránenom území.“
Ako to vyzerá podľa zákona a štatútov, hovorí Peter Krempaský zo správy CHKO Dunajské luhy: „Zákon o ochrane prírody a krajiny taxatívne nehovorí, že sa v takýchto lokalitách nesmie kúpať. Jasne však hovorí, že v chránených oblastiach, a tu je štvrtý stupeň ochrany, je voľný pohyb obmedzený na vyznačené turistické alebo náučné chodníky. Nepriamo teda vyplýva, že ľudia nemôžu vojsť do vody, lebo by nemali vykročiť z chodníka.“
Dodáva však, že plavci sú najmenším problémom - ak by niekto len prišiel na bicykli a okúpal sa, škody nenarobí. Problém je v motorizovaných plavcoch, ktorí jazdia po plochách so vzácnymi druhmi rastlinstva a ničia ich, parkujú priamo pri brehu.
Aj P. Krempaský rovnako ako starostka Ferenčáková sa čudujú, prečo Bratislavská vodárenská spoločnosť pri odchode z priestoru vzala bránu, ktorá nedovolila motoristom vjazd. Štátna ochrana prírody v súčinnosti so samosprávou susedných Rusoviec a občianskym združením síce osadila na ceste rampu, vodiči ju však veselo obchádzajú, hľadajú stále nové prístupy k vode, niekedy priamo cez záhony vzácnych stepných rastliniek.
Prostriedky na dôkladné stráženie nemajú ani obce, ani správa chránenej oblasti a občasné kontroly strážcov prírody veľký dopad nemajú.
G. Ferenčáková pripomína, že niektorí z kúpaniachtivých ľudí občas vyzbierajú odpadky a pretože ich nemajú kam dať, nechajú ich vo vreciach pri zástavke mestského autobusu. Plochu nečistí ani Pôdohospodárske družstvo Dunaj, ktoré má pozemky v správe, priestor čaká na majetkové vyrovnanie - takže niet nikoho zodpovedného. Zainteresovaným zostáva len viera, že po dobudovaní rekreačného areálu na neďalekej priehrade klesne záujem o toto miesto a vzácna flóra sa dočká potrebného pokoja.
Záruka aby sa motoristi nedostali až na čunovské jazerá a neničili tam priľahlé lúky s orchideami bola rampa umiestnená na prístupovej ceste. V minulosti ju tam nainštalovala mestská časť Rusovce spolu s jeho miestnim podnikom Ruseko. Niektorým ľuďom táto zábrana prekážala a niekoľkokrát ju zničili a dokonca aj rozpílili. Veľakrát ostávala aj otvorená a tak sa mohli potom motoristi dostávať priamo až k jazerám. V júli 2009 ju Rusovčania znovu opravili a bola otázka dokedy takáto nepoškodená vydrží.
01.07.2009 - Vydrží?
Diana Madejová
Rusovské noviny
Do príodnej rezervácie Ostrovné lúčky a CHKO Dunajské luhy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Čunovských jazier, je zákaz vjazdu autom. To však mnohí obyvatelia bez zábran porušujů. Mestská časť tu už dávnejšie obmedzila vstup rampou, ktorá mala znemožniť nedisciplinovaným spoluobčanom porušovanie predpisov. Rampu však už niekoľkokrát zničili, naposledy dokonca odpílili. Prednedávnom sa MČ a m.p. Ruseko s aktivnou pomocou viacerých Rusovčanov postarali o ďalšiu opravu. Rampa je teda obnovená, otázkou zostáva, dokedy? Žiaľ, stále sa ešte vyskytujú prípady, keď zostane otvorená. To mnohí zneužívajú a napriek zákazu idú autom až k jazerám.
Do príodnej rezervácie Ostrovné lúčky a CHKO Dunajské luhy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Čunovských jazier, je zákaz vjazdu autom. To však mnohí obyvatelia bez zábran porušujů. Mestská časť tu už dávnejšie obmedzila vstup rampou, ktorá mala znemožniť nedisciplinovaným spoluobčanom porušovanie predpisov. Rampu však už niekoľkokrát zničili, naposledy dokonca odpílili. Prednedávnom sa MČ a m.p. Ruseko s aktivnou pomocou viacerých Rusovčanov postarali o ďalšiu opravu. Rampa je teda obnovená, otázkou zostáva, dokedy? Žiaľ, stále sa ešte vyskytujú prípady, keď zostane otvorená. To mnohí zneužívajú a napriek zákazu idú autom až k jazerám.
Ako to vyzeralo na jazerách v letnej sezóne 2009?
Dva postrehy od jazier zhruba v tom istom období:
Prístupová cesta na jazerá bola často prepchatá a parkovalo sa ťažko a tak sa odporúčalo parkovať pri hlavnej ceste. Na jazerá sa dalo dostať aj autobusom alebo po hrádzi na bicykli.
Keď sa v tej dobe porovnávali Bratislavské jazerá, tie čunovské často vyhrávali ako najkrajšie, s najčistejšou vodou a nádhernou prírodnou scenériou a plytkou vodou 3-4 metre. Boli tu dve veľké trávnaté pláže na konci jazera a veľa menších a mini pláží. Veľa stromov a tieňa. Autá vás pri jazere neotravovali. Na začiatku jazier bol bufet s tradičnou ponukou (langoše, cigánska, párky a klobása). Občas na jazerá zavítalo aj zmrzlinárske vozítko, ktoré predávalo aj pivo. Naturisti si tu našli nudapláž pri malom jazere. Odpadkov tu bolo po vyčistení mestskou časťou Čunovo pomenej pokiaľ ste nenazreli ale do kríkov. Vraj odpadky zbieral aj majiteľ bufetu. Obťažoval vás ale silný hluk a smrad z elektrocentrály z bufetu čo nebolo moc príjemné.
25.08.2009 - Čunovské jazerá - kúpanie v lužnom lese
panjan
https://www.tojeslovensko.sk/cunovske-jazera-kupanie-v-luznom-lese
RECENZIA: Donedávna boli jazerá pri Čunove zdrojom pitnej vody s prísnym zákazom kúpania. Odnedávna je zákaz zrušený a ľudí je tu stále rovnako. Tak ako v minulosti, aj teraz sú Čunovské jazerá populárne pre svoju čistotu a krásnu prírodou. Zákaz - nezákaz.
Ako sa tam dostať?
Čunovské jazerá ležia v chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, medzi obcami Rusovce a Čunovo, hneď za Bratislavou. Ak prichádzate od Bratislavy, k jazerám odbočíte z hlavnej cesty doľava, hneď za novou zástavbou rodinných domov v Rusovciach. Jazerá sú od centra Bratislavy vzdialené cca 16 km, čo je približne rovnako ako jazerá Košariská alebo jazero Zelená Voda.
Auto odporúčam nechať pri hlavnej ceste, vyhnete sa tak komplikovanému parkovaniu a zdĺhavému a prácnemu vychádzaniu z prepchanej príjazdovej cesty. Jazerá sú výborne dostupné aj Bratislavskou MHD (autobus č. 91) alebo bicyklom z Petržalskej hrádze. Od zastávky MHD (s názvom Čunovské jazerá) to k jazerám trvá cca 10 minút chôdze po asfaltovej ceste.
Jazero Veľké Čunovo a Jazero Malé Čunovo
Príchod k jazerám trvá o niečo dlhšie ako v prípade iných jazier, ale ako sa hovorí, niečo za niečo. Od Čunovských jazier môžete očakávať nasledovné:
- Voda v Čunovských jazerách je najčistejšia, na pohľad najkrajšia a možno aj najplytkejšia spomedzi všetkých Bratislavských jazier. Veľa ľudí nerado pláva v jazerách kvôli neurčitému pocitu strachu z tmy, rýb, vodných rias, baziliškov, permoníkov, pneumatík... Zodpovedne prehlasujem, že okrem rýb tu iných bubákov nenájdete. Voda je krásne čistá, dno je štrkové a nie hlbšie ako 3-4 metre. Ak plávate s okuliarmi, vidíte na dno skoro stále.
- Prístup do vody je rôzny. Nájdete tu dve dlhšie pláže s trávnatým povrchom a skvelým prístupom do vody, ktoré sa však nachádzajú na vzdialenejšom konci väčšieho jazera. Pozdĺž jazier je prístup do vody komplikovanejší, niektoré pláže sú rozmerov S a XS a ich brehy sú o poznanie strmšie (skoro ako na jazere Guláška). Jednu väčšiu pláž so štrkovým povrchom nájdete na začiatku jazera pri bufete.
- Naturisti, nudisti a komunita gayov môže využiť nuda pláž, ktorá sa nachádza na vzdialenejšej strane Jazera Malé Čunovo. Pláž je od zvyšku jazera odrezaná zástupom stromov a poskytuje dostatok súkromia.
- Nebudú vás otravovať autá, ktoré návštevníci musia nechať na príjazdovej ceste pred závorou. Naopak, jazerá sú obklopené vysokými stromami lužných lesov, ktoré vytvárajú jedinečný prírodný kolorit jazier.
- Ak sa chcete celý deň opaľovať, tiene stromov sú nemilosrdné a skôr či neskôr si vás nájdu.
- Nájdete tu jeden bufet s čapovanou kofolou, pivom a jedlom v duchu bufetárskej klasiky - langoš (čerstvý), klobása, párky a cigánska.
- Biznis príležitosť vycítil aj pojazdný predajca nanukov, ktorý okrem Korneta vie vytasiť aj pivo.
- S ľuďmi je to ako skoro všade. V pracovnej dobe a pri zhoršenom počasí je ich pomenej a naopak.
Pre 5 rokmi som prvý krát navštívil Čunovské jazerá a okrem priezračnej vody ma zarazilo množstvo odpadkov v jeho okolí. Pet flaše a igelitové sáčky kontrastovali s krásou okolitej prírody. Medzičasom dala jazero vyčistiť mestská časť Čunovo a bordelu je tu o poznanie menej. Pozornejší pohľad do kríkov však opäť odhalí prvé náznaky chrapúnstva.
Čunovské jazerá sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti, dokonca Európskeho významu, tak si dovolím jeden odkaz pre primitívnych návštevníkov. DO PRDELE, ODPADKY PATRIA DO KOŠA!
V kocke
V snahe zdokumentovať toto leto väčšinu jazier v okolí Bratislavy sme boli skoro všade. S čistým svedomím môžem napísať, že Čunovské jazerá sú najkrajšie. Aj keď tesne.
DISKUSIA-
avatar Michaela Štvrtok 12 August 2010, 19:38
Dovolila by som na margo casti Enviromentalneh o okienka o pripomienke, ze mestska cast Cunovo dala okolie jazera vycistit, tak na to prosim POZOR. Jediny, kto sa o poriadok okolo jazera postaral a neustale stara v ramci casovych moznosti je majitel bufetu. Rovnako tak aj pristupova cesta od hlavnej cesty bola v tomto roku vyrezana a na cestu boli nakreslene rovne biele ciary na praktickejsie a hlavne z bezpecnostneho hladiska (sanitky, poziarnici) usporiadanejsie parkovanie vodicov, ktory nie vzdy parkovali a dodnes neparkuju disciplinovane. Tieto skutky rovnako tak vykonal majitel bufetu, zo svojich financnych prostriedkov a bez spoluucasti Cunoveckeho mestskeho uradu a s malou pomocou Rusoveckeho mestskeho uradu.-
avatar Ada Piatok 20 August 2010, 21:51
tak to je chvalyhodne, skoda ze generator bufetu robi taky strasny hluk ze sa nesie nad jazerom az na druhu stranu..... -
avatar panjan Sobota 21 August 2010, 16:25
parkovanie áut na prístupovej ceste sa naozaj zlepšilo. Oproti minulému roku sa mi nezdá, že by odpadkov v okolí jazera bolo menej, napriek tomu, každá snaha o skultúrnenie prostredia sa cení, kiež by sa každý prevádzkovateľ bufeta pri jazere staral o čistotu... Generátor bufetu naozaj hučí, chcelo by to nový model :) -
avatar Martin Utorok 28 Jún 2011, 15:39
Pred piatimi rokmi tam bufet ani nebol tak to sotva vičistil majitel bufetu.
-
avatar Ada Piatok 20 August 2010, 21:51
-
avatar Troy Streda 13 August 2014, 23:40
Mať takéto jazero poblízku je ako dar, avšak niektorí si to neuvedomujú. Jeden veľkokapacitný kontajner stoji na mesiac aj s vývozom na skládku do 150eur. Ak by tam taky bol, hoc aj s reklamou firmy ktorá ho tam zabezpečila, určite by sa našli mnohí, ktorí by odpadky hodili do tohoto kontajnera.
| bufet |
|
|
|
|
| okolie jazera |
|
|
|
|
|
| pláže |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Občas sa ale aj pri čunovských jazerách objavilo parkujúce auto Vodiči sa sem pravdepodobne dostávali poľnými cestami lebo na asfaltke bola rampa. Na jazerách boli umiestnené vrecia na odpad, ale napriek tomu odpadky pribúdali. Okrem nich veľa ohorkov a aj ohnísk. Niektorí sa tam zvykli voziť na motorkách. Otvorili tam už aj bufet. Oproti minulým rokom sa početnosť návštevníkov zvýšila.
---
Od 14. júla 2009 na veľkom jazere bolo povolené plávanie na jeho celej vodnej ploche ale len časť brehov bola k povolená bez zákazu. V októbri 2010 po letnej sezóne toto povolenie skončilo s konštatovaním, že územie bolo degradované.
Na malom jazere nebol zákaz kúpania.
27.08.2009 - Postrehy od „čuňovských“ jazier
Stano Dávid, LIST ČITATEĽA
https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/20430-postrehy-od-cunovskych-jazie
r
Sotva päť metrov od hladiny väčšieho z dvoch čunovských jazier parkuje v tráve stará škodovka s mimobratislavskou ešpézetkou. Mladí dobrodruhovia, ktorí sa ňou priviezli, sedia ešte bližšie k vode, pri táboráku.
Zastavujem sa, aby som ich upozornil na zákaz vjazdu autom a zákaz zakladať tu oheň (napriek plameňom, ktorých je okolo jazera niekoľko). Skupina sa tvári prekvapene. Mladí tvrdia, že na ceste z Čunova, ktorou sa sem dostali, nebola žiadna zátarasa. Pri vstupe do areálu jazier od hlavnej cesty vedúcej z Rusoviec závora je, namietam. Prišli inokade, hovoria. Od miestnych rybárov sa však údajne dozvedeli, že ak sa budú slušne správať, nehrozí im nič ani zo strany polície, ktorá sem občas posiela hliadku.
Raj ukrytý v chránenom lužnom lese celkove začína v posledných rokoch akosi strácať lesk. Napriek kde-tu umiestneným vreciam na odpad pribúdajú okolo jazier len tak pohodené plastové fľaše, poháre, obaly, igelitové tašky a cigaretové ohorky, zvyšuje sa počet ohnísk. Niektorí si priamo k vode - zrejme beztrestne - zvykli chodiť na motorke. Medzi jazerami, kde je kúpanie stále oficiálne zakázané, otvorili už aj bufet.
Niekoľko desiatok nadšencov spred rokov teraz vystriedali početné skupiny. Mám však podozrenie, že súčasný stav má odrážať i pomenovanie jazier. Na oficiálnych tabuliach rybárskeho zväzu sa totiž uvádzajú názvy Veľké a Malé Čuňovo - nejde teda o čunovské, ale „čuňovské“ jazerá. Vychádza sa zrejme z jazyka našich západných bratov, v ktorom slovo tvoriace základ pomenovania priamo súvisí so špinou.
5 septembra sa dobrovoľníci z BROZ a SPP pustili do čistenia území pri čunovských jazerách od invazívnych rastlín a vysádzali aj domáce dreviny.
V dôsledku nesprávneho lesného hospodárenia sa na viacerých miestach darilo inváznym druhom rastlín. Aj intenzívna rekreácia znečisťovala prostredie a trpeli jeho prírodné, estetické a rekreačné hodnoty.
16.10.2009 - Čistili Čunovské jazerá
Martin Valček
Petržalské noviny č.19
V sobotu 5. septembra sa za účasti dobrovoľníkov zo Slovenského plynárenského priemyslu a za účasti organizátorov z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia konala environmentálna brigáda na Čunovských jazerách (prírodná rezervácia Ostrovné lúčky).
Prírodná rezervácia Ostrovné lúčky sa nachádza medzi mestskými časťami Bratislavy - Rusovcami a Čunovom. Vyskytujú sa tu spoločenstvá veľmi vzácnych teplomilných rastlín vrátanie niekoľkých druhov orchideí. Na časti územia sa z minulosti zachovala lesostep, na ktorej tieto rastliny rastú v spoločnosti zakrpatených stromov. Táto rezervácia je zároveň súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Práve v tesnom susedstve rezervácie, v priestore CHKO, sa konala spomínaná brigáda.
Toto chránené územie v súčasnosti intenzívne využívame na rekreáciu, čo má negatívny vplyv na jeho prírodné, estetické a rekreačné hodnoty znečisťovaním odpadmi, ale aj rôznymi chemickými látkami (olej, benzín z áut, saponáty atď.). Práve v dôsledku nesprávneho lesného hospodárenia sa na viacerých miestach darí takzvaným inváznym druhom rastlín. Sú to druhy, ktoré pochádzajú z iných kútov sveta a na Slovensku nemajú prirodzených nepriateľov. To spôsobuje ich nekontrolované šírenie a rozmnožovanie. Väčšina z najbežnejších inváznych rastlín je pre človeka jedovatá.
Dobrovoľnícka brigáda sa preto zamerala hlavne na lesné pozemky, na ktorých boli invázne rastliny premnožené. Dobrovoľníci odviedli vynikajúcu prácu vysekaním a odstránením týchto rastlín. Na uvoľnenej ploche ešte tento rok vysadia mladé stromy - tentoraz domáce druhy, z ktorých bude ekologický a časom aj hospodársky úžitok.
V sobotu 5. septembra sa za účasti dobrovoľníkov zo Slovenského plynárenského priemyslu a za účasti organizátorov z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia konala environmentálna brigáda na Čunovských jazerách (prírodná rezervácia Ostrovné lúčky).
Prírodná rezervácia Ostrovné lúčky sa nachádza medzi mestskými časťami Bratislavy - Rusovcami a Čunovom. Vyskytujú sa tu spoločenstvá veľmi vzácnych teplomilných rastlín vrátanie niekoľkých druhov orchideí. Na časti územia sa z minulosti zachovala lesostep, na ktorej tieto rastliny rastú v spoločnosti zakrpatených stromov. Táto rezervácia je zároveň súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Práve v tesnom susedstve rezervácie, v priestore CHKO, sa konala spomínaná brigáda.
Toto chránené územie v súčasnosti intenzívne využívame na rekreáciu, čo má negatívny vplyv na jeho prírodné, estetické a rekreačné hodnoty znečisťovaním odpadmi, ale aj rôznymi chemickými látkami (olej, benzín z áut, saponáty atď.). Práve v dôsledku nesprávneho lesného hospodárenia sa na viacerých miestach darí takzvaným inváznym druhom rastlín. Sú to druhy, ktoré pochádzajú z iných kútov sveta a na Slovensku nemajú prirodzených nepriateľov. To spôsobuje ich nekontrolované šírenie a rozmnožovanie. Väčšina z najbežnejších inváznych rastlín je pre človeka jedovatá.
Dobrovoľnícka brigáda sa preto zamerala hlavne na lesné pozemky, na ktorých boli invázne rastliny premnožené. Dobrovoľníci odviedli vynikajúcu prácu vysekaním a odstránením týchto rastlín. Na uvoľnenej ploche ešte tento rok vysadia mladé stromy - tentoraz domáce druhy, z ktorých bude ekologický a časom aj hospodársky úžitok.
Na veľkom Čunovskom jazere sa v podstate dalo kúpať bez zákazu iba necelé dve sezóny od 14. júla 2009 do októbra 2010. A pri jazere ste mohli byť len na niektorých miestach ak ste nechceli porušovať zákon. Bolo to definivané takto: “Verejnosť má povolený pohyb vo vyhradenom území lesnej cesty vedúcej k jazeru, celej plochy jazera, plochy pri jazere smerom od lesnej cesty spolu s vybetónovanou plochou a priľahlom brehu jazera”
V októbri 2010 vykonal Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave kontrolu územia a zistil okrem iného nadmerné pošlapávanie trávnatých porastov v okolí veľkého jazera a ohrozenie vzácnych rastlinných spoločenstiev - orchideí.
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava analyzoval vzorky vody a zistil nadmerné množstvo opaľovacích olejov, čo mohlo narušiť ekosystém jazier. Problémom bolo aj zakrmovanie rýb rybármi. To spôsobovalo eutrofizáciu vody - zvýšený obsah živín vo vode a nadmerný rast rias - vznik fytoplanktónu a následná strata kyslíka vo vode.
Polícia v tomto čase vraj mohla rekreantov iba upozorňovať, aby nerobili neporiadok a nevchádzali na jazerá autom ale pokuty dávať nemohla.
01.06.2011 - Čunovské jazerá nie sú vhodné na kúpanie.
-
SITA
https://bratislava.sme.sk/c/5918297/cunovske-jazera-nie-su-vhodne-na-kupanie.html
Kúpanie v Čunove zakázali už pred rokmi, krajský úrad životného prostredia však v lete 2007 ochranu jazera zrušil (Zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)
Dôvodom zákazu sú opaľovacie oleje. Ohrozujú ekosystém jazera.
ČUNOVO. Ľudia sa v prírodnej rezervácii Ostravné lúčky (Čunovské jazerá) v Bratislave kúpať nemôžu. Krajský úrad životného prostredia v Bratislave zrušil povolenie na vstup na územie za účelom rekreácie a športu.
Podľa vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý po skončení letnej sezóny analyzoval vzorky vody, je v jazere zvýšený obsah olejov používaných pri opaľovaní, čo predstavuje riziko pre celý vodný ekosystém jazera.
Problém je aj zakrmovanie rýb
Problémom je tiež zakrmovanie v súvislosti s rybárstvom, ktoré spôsobuje zvýšenú eutrofizáciu vôd, teda nadmerný rast rastlín a rias. Informácie boli zverejnené na oficiálnej internetovej stránke mestskej časti Čunovo.
Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave vlani v októbri vykonal revíziu chráneného územia - prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky. Účelom bola kontrola stavu rezervácie.
Úrad revíziou okrem iného zistil nadmerné pošľapávanie trávnatých porastov na území v okolí veľkého jazera, čo vážne ohrozuje až likviduje spoločenstvá suchomilných travinno-bylinných a krovitých porastov na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae.
Prírodná rezervácia
Verejnosť mala povolený pohyb vo vyhradenom území lesnej cesty vedúcej k jazeru, celej plochy jazera, plochy pri jazere smerom od lesnej cesty spolu s vybetónovanou plochou a pril'ahlom brehu jazera od 14. júla 2009.
Podľa hovorcu bratislavskej mestskej polície Petra Plevu môže polícia rekreantov na území upozorniť aby udržiavali čistotu a poriadok, prípadne aby na územie nechodili autami, pokutovať ich však nemôžu. Počas letnej turistickej sezóny je však policajných hliadok viac aj v tejto oblasti, ako aj v oblasti cyklistickej hrádze v Petržalke.
Ostrovné lúčky boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu v roku 1988. Cieľom bola ochrana spoločenstiev suchomilných travinno-bylinných a krovitých porastov ako aj vrbovotopoľových mäkkých luhov a dubovo-brestovo-jaseňových tvrdých luhov. V prírodnej rezervácii platí 4. stupeň ochrany.
Diskusia k článku-
lindros 1.6.2011 - 12:18 treba si poslapat a znicit vsetko...a ked uz nebude kam,
pojdeme sa clapkat na Strbske Pleso.
- san babilo 2.6.2011 - 7:01 tam určite nie, lebo to bude VIP pre JaaTákov.
- jarovcan 2.6.2011 - 9:25 Nechapem preco tento clanok nieje aj v kolonke mestskych casti pod Cunovom... Myslim ze sa to tyka najviac Cunova...
-
Spycraft 2.6.2011 - 9:53 2/3 Nikdy som nemal pochopenie pre toto kupanie sa v
roznych jazerach v BA a okoli za kazdu cenu (napr. Drazdiak, Strkovec...).
- ignacbakula123 2.6.2011 - 17:16 V strkovci sa kupat nemoze. Ja mam pochopenie kupat sa kde sa da, ale treba dbat na zivotne prostredie.. Teraz tomu jazeru treba dat pokoj, dufam, ze to Cunovo dokaze zariadit.
-
anonymizer 2.6.2011 - 14:31 Cunovo a stanok .. Mna soklo umiestnenie bufetu pri
tychto jazerach a nonstop sa tam promenadujuci predavaci napojov-zmrzky. Kedysi tam bol
kludok, malo ludi, super cista a tepla voda. No ale take upadnutie a hromadne nicenie i mna
prekvapilo velmi. Radsej som potom v lete sadol do auta a siel do rovinky, kde vsak uz tiez
dobraci s konmi a prilahlym polom sfekalnili to pekne ciste jazierko :( .. jo a ako silny alergik,
ktory si nemoze dovolit vliezt do barsakej bacoriny, tak mozem s kludom povedat, ze prave
Cunovecke jazera a jazierko v Rovinke boli po minule roky ciste, kedze som nemal ziaden
prejav. Ostatne jazera v BA uz roky neriskujem, stacilo mi uzit si tu liecbu po par kupani v
nich.
- jarovcan 4.6.2011 - 13:27 V podstate suhlasim... az na to ze najvacsi bordel niesu kone ale ludia... Na cunovske, rusovske a jarovske jazera sme sa chodili kupat uz ako deti bolo tam malo ludi krasna priroda.... potom prisla Petrzalka vystavba a kopa ludi za totality relativne aka taka ochrana bola az na ochranu jarovskeho bagra z ktoreho ostalo len torzo kedze donho nasypali poskodene panely z vystavby Petrzalky... po revolucii a aj vystavbou gabcikovskej priehrady sa to zacalo menit... stotisicova Petrzalka sa chodi kupat do tychto jazier a tak to aj vyzera.... ked sa kazdy namaze opalovacim kremom tak na vode to je citit... a nejeden sa do vody alebo okolo nej aj vycura ci ***** tak co cakame? A ESTE JEDNA VEC! PRECO SLOVACI MAJU TENDENCIU VSETKO KOMOLIT?! CI UZ MENA ALEBO NAZVY! ČUNOVU HOVORIA ČUŇOVO! ČUNOVSKYM, JAROVSKYM A RUSOVSKYM RAMENAM HOVORIA ČUNOVECKE, JAROVECKE CI RUSOVECKE! PRECO JE BRATISLAVSKY HRAD BRATISLAVSKY A NIE POTOM BRATISLAVECKY?!?! UZ STYM PREBOHA PRESTANTE....
Kúpanie v Čunove zakázali už pred rokmi, krajský úrad životného prostredia však v lete 2007 ochranu jazera zrušil (Zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)
O tom, že na veľkom Čunovskom jazere zrušili vyhradené miesta a celé vpodstate zakázali málokto vedel a ľudia jazero naďalej navštevovali. Aj keď mali v minulosti vyhradené miesta na rekreáciu a šport, nedodržiavali to a trávili čas aj v zakazaných častiach jazera. Na jazerá vstupovali dokonca aj autami.
04.06.2011 - Zákaz kúpania: Čuňovské jazerá definitívne zatvorili!
-
https://www.cas.sk/clanok/358742/zakaz-kupania-cunovske-jazera-definitivne-zatvorili/
O kúpalisko menej! Úrady rozhodli, no málokto o tom vie. Kúpaním sa v Čunovských jazerách porušujete zákon a koledujete si o pokutu.
Ešte donedávna bol pre návštevníkov povolený vstup do časti Prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky. Krajský úrad životného prostredia v Bratislave však toto vyhradené miesto pre verejnosť za účelom rekreácie a športu zrušil. Ľudia už k vode nesmú a kúpaním porušujú zákon.
Na Čunovských jazerách sa už v minulosti striedavo zavádzali a rušili zákazy kúpania. Od roku 2009 tu však bola pre návštevníkov vyhradená časť Prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky. „Počet ľudí sa však stále rozrastal, vstupovali sem aj autami a kúpali sa v okolí celého jazera,“ tvrdí Dagmar Boršošová z Krajského úradu životného prostredia v Bratislave.
 Čunovské vody nateraz osireli. Jazero znečistili aj opaľovacie prípravky. Zdroj: Ivan Kováč |
 Veronika (16) a Ľubica (16) nevedeli o tom, že do čunovskej vody nesmú. Zdroj: Ivan Kováč |
Na konci letnej sezóny 2011, kedy bol už zákaz kúpania na veľkom jazere obnovený, sa už len konštatovalo, že nič sa nezmenilo. Húfy dovolenkárov, smetí a dokonca parkovanie autami. Nikto územie nekontroloval a neriešil. Zakaz platil, ale sa aj zároveň porušoval. Podľa starostky Čunova sa mali prijať jasné pravidlá pre toto územie. Rusovce vraj nechceli rampu už pri hlavnej ceste na začiatku odbočky kvôli zlej situácii na hlavnej ceste. Odpad dva krát do roka vraj vyzbierali rybári a jeho odvoz platili Rusovce a Čunovo. Pozemky v okolí jazier vlastnil PD Dunaj ale to sa k situácii na jazerách nevyjadrovalo.
Na problém reagoval aj vtedajší minister životného prostredia SR József Nagy. Podľa neho po odstránení ochrany by sa prostredie stalo komerčným s bufetmi, murovanými ohniskami a zaparkovanými autami a motorkami. Všade by boli samé odpadky. Územie by stratilo svoje prírodné čaro pre ktoré túto oblasť ľudia navštevujú. “Cieľom orgánov ochrany prírody je hľadať riešenie na možné zlúčenie potrieb ochrany s možnosťami rekreácie.”
Ak by sa tam vytvorilo rekreačný areál, muselo by tam byť aj platené parkovanie, vyberali by sa poplatky a za ne by ľudia očakávali aj služby. To by prilákalo oveľa viac ľudí, čo by v konečnom dôsledku nebolo dobré pre ochranu PR Ostrovné lúčky.
05.10.2011 - Na Čunovské jazerá chodili ľudia aj napriek zákazu, chýbajú jasné pravidlá
rob
https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/29513-na-cunovske-jazera-chodili-lu
dia-aj-napriek-zakazu-chybaju-jasne-pravidla
Situácia na Čunovských jazerách sa nemení. Aj po sprísnení ochrany územia v bezprostrednom okolí jazier sem počas tohtoročnej letnej sezóny chodili návštevníci, ľudia sa tu kúpali a nikto nevyriešil problém s parkujúcimi a až k vode jazdiacimi autami.
Po tom, ako krajský úrad životného prostredia v minulosti povolil kúpanie na základe zníženia ochrany vodného zdroja, ochranári sa začali sťažovať na devastáciu prírody v okolí jazier. Na začiatku tohtoročnej sezóny preto vydali zákaz vstupu k jazerám kvôli ochrane vzácnych biotopov.
Podľa starostky Čunova Gabriely Ferenčákovej, zákaz vstupu síce stále platí, ale súčasne sa aj stále porušuje. Pripomenula, že rampu na začiatku cesty si Rusovce neželali kvôli možnému sťaženiu dopravnej situácie na hlavnej ceste. Podľa nej by sa dalo v tejto lokalite vyjsť v ústrety všetkým, ak by sa prijali jasné pravidlá využívania tohto územia. Problémom zatiaľ stále zostáva odpad, ktorý dva razy do roka vyzbierajú miestni rybári a odvezú Rusovce a Čunovo. Ako dodala, pozemky v okolí jazera vlastní družstvo PD Dunaj, ktoré však zatiaľ „mlčí".
Minister životného prostredia SR József Nagy si myslí, že ak by sa zrušila ochrana úplne a dovolilo by sa iba komerčné využitie územia, dôsledkom by bol pohľad na zaparkované autá a motorky, rozhádzané odpadky a neupratané murované ohniská. „Neotravoval by nás len dym z pahreby, ale aj vôňa cesnakových langošov z bufetov, ktoré by sa tam skôr či neskôr objavili," uviedol.
Sám je proti tomu, aby jazero stratilo to svoje najcennejšie, teda čaro nedotknutej prírody, pre ktoré tam podľa neho ľudia chodia. „A práve preto musíme strpieť navrhované obmedzenia. Je to prirodzená regulácia parkovacích možností," uviedol minister. Ako konštatoval, cieľom orgánov ochrany prírody je hľadať riešenie na možné zlúčenie potrieb ochrany s možnosťami rekreácie. Po prípadnom vytvorení areálu oddychu a rekreácie, za ktorý by niekto mohol vyberať poplatky, by sa očakávalo poskytovanie služieb a následne zvýšenie návštevnosti, čo by podľa ministra životného prostredia Nagya „v tomto relatívne malom území nebolo zlučiteľné s predmetom ochrany PR Ostrovné lúčky," dodal József Nagy.
FOTO - Juraj MladýBoli aj iné predstavy a očakávania ľudí, čo navštevovali jazerá a nie každý mal pochopenie pre ochranu chránených rastlín.
V novinách uverejnili aj takýto názor proti: Pravidelný návštevník očakával, že sa po vyradení jazier z PHO na nich vybuduje rekreačné prostredie, o ktoré by sa niekto aj staral. Ale terajší stav bol podľa neho krok späť, ochrana tohoto územia boli vraj bolševické praktiky keď VB vyháňala ľudí z vody na gumených člnoch.
Čunovské jazerá boli vraj len “obyčajné bagroviská”, štrk ktorý časom zarástol náletmi, trávou a burinou. Vzácne rastliny a znečisťovanie vody opalľovacími olejmi, kŕmenie rýb a premnoženie rias sú len výmysli ľudí ktorí chcú zamedziť ostatným vstup a privlastniť si toto miesto. V minulosti sa z rôznych dvôvodov vymýšľalo ako a prečo zakázať tieto jazerá.
Stačilo by iba aby Krajský úrad životného prostredia zamedzil autám vstup a zabránil koňom a psom kúpaniu vo vode.
Za rozhodnutím úradu vraj stáli lobystické skupiny, ktoré pravdepodobne pripravovali pôdu pre vznik lukratívnej štvrti pre “vyvolených”.
04.11.2011 - V Čunove stačí zabrániť vstupu automobilom - LIST ČITATEĽA
Ján Faltus, Petržalka
Bratislavské noviny č.22
Bývam v Petržalke už viac ako 30 rokov a celý čas navštevujem čunovské jazerá na bicykli. Rád si poležím na slniečku a zaplávam v krištáľovo čistej vode, ktorú by závidel hociktorý prevádzkovateľ kúpalísk. Keď vodárne zrušili ochranné pásmo vodných zdrojov v tejto lokalite, potešil som sa, že konečne zvíťazil zdravý rozum. Očakával som, že sa niekto ujme starostlivosti o jazerá a vybuduje krásne prostredie na kúpanie a relax v prospech všetkých obyvateľov širokého okolia Bratislavy. V normálnom štáte by sa tak stalo, lebo nedostatok možnosti kúpania v Bratislave a okolí vytvára podnikateľské možnosti v rekreačnej oblasti.
Stal sa opak, ktorý je krokom k boľševickým praktikám v minulosti. Dobre si pamätám, ako policajti na gumových člnoch naháňali kúpajúcich sa a vystavovali sa posmechu prizerajúcich sa ľudí. Čunovské jazerá sú obyčajné bagroviská, kde obnažené štrkové plochy a brehy v priebehu rokov zarástli náletmi porastov z okolia a miestami trávou a burinou.
Vzácne porasty tam nájde len ten, kto chce účelovo znemožniť prístup verejnosti a len z im známych dôvodov si vyárendovať toto krásne prostredie. Tento názor sa zakladá na skúsenostiach z minulosti, keď sa viackrát opakovali pokusy obmedziť prístup k jazerám z rôznych účelovo vymyslených dôvodov. Tentoraz sú to vzácne porasty na brehu jazier a nezmyselné tvrdenia o zakrmovaní rýb a opaľovacích olejoch. Ryby sa tam nachádzali po celú existenciu jazier a každý, kto ich pravidelne navštevuje, môže potvrdiť, že nedochádza k žiadnemu nadmernému rastu rastlín a rias. Samočistiaca schopnosť jazera je vynikajúca.
KÚŽP by urobil lepšie, keby sa postaral o účinné zamedzenie prístupu motorových vozidiel k jazerám a dozrel na kúpanie psov a koní. Ktovie, ktoré lobistické skupiny a za akým účelom stoja za rozhodnutím KÚŽP o zákaze prístupu k jazerám, či, mimochodom, nedošlo k trestnému činu korupcie pre vznik ďalšej lukratívnej oblasti pre vyvolených, podľa vzoru jazier pri Vojke...
Bývam v Petržalke už viac ako 30 rokov a celý čas navštevujem čunovské jazerá na bicykli. Rád si poležím na slniečku a zaplávam v krištáľovo čistej vode, ktorú by závidel hociktorý prevádzkovateľ kúpalísk. Keď vodárne zrušili ochranné pásmo vodných zdrojov v tejto lokalite, potešil som sa, že konečne zvíťazil zdravý rozum. Očakával som, že sa niekto ujme starostlivosti o jazerá a vybuduje krásne prostredie na kúpanie a relax v prospech všetkých obyvateľov širokého okolia Bratislavy. V normálnom štáte by sa tak stalo, lebo nedostatok možnosti kúpania v Bratislave a okolí vytvára podnikateľské možnosti v rekreačnej oblasti.
Stal sa opak, ktorý je krokom k boľševickým praktikám v minulosti. Dobre si pamätám, ako policajti na gumových člnoch naháňali kúpajúcich sa a vystavovali sa posmechu prizerajúcich sa ľudí. Čunovské jazerá sú obyčajné bagroviská, kde obnažené štrkové plochy a brehy v priebehu rokov zarástli náletmi porastov z okolia a miestami trávou a burinou.
Vzácne porasty tam nájde len ten, kto chce účelovo znemožniť prístup verejnosti a len z im známych dôvodov si vyárendovať toto krásne prostredie. Tento názor sa zakladá na skúsenostiach z minulosti, keď sa viackrát opakovali pokusy obmedziť prístup k jazerám z rôznych účelovo vymyslených dôvodov. Tentoraz sú to vzácne porasty na brehu jazier a nezmyselné tvrdenia o zakrmovaní rýb a opaľovacích olejoch. Ryby sa tam nachádzali po celú existenciu jazier a každý, kto ich pravidelne navštevuje, môže potvrdiť, že nedochádza k žiadnemu nadmernému rastu rastlín a rias. Samočistiaca schopnosť jazera je vynikajúca.
KÚŽP by urobil lepšie, keby sa postaral o účinné zamedzenie prístupu motorových vozidiel k jazerám a dozrel na kúpanie psov a koní. Ktovie, ktoré lobistické skupiny a za akým účelom stoja za rozhodnutím KÚŽP o zákaze prístupu k jazerám, či, mimochodom, nedošlo k trestnému činu korupcie pre vznik ďalšej lukratívnej oblasti pre vyvolených, podľa vzoru jazier pri Vojke...
Ďalší názor proti ochrane prírody na čunovských jazerách pravdepodobne reagoval ešte na sezónu 2010 keď bola sprístupnená iba časť jazera. Najprv ale riešil problém s parkovaním, keď sa zamedzilo parkovanie na príjazdovej ceste od hlavnej cesty po rampu. Tým pádom parkovať v okolí vraj nebolo kde a hlavne starší ľudia a deti mali problém šľapať dlhú cestu na jazerá.
Potom riešil to, že sa v okolitých lesoch rúbalo veľa dreva a po lese sa jazdilo na štvorkolkách a mafia na terénnych autách, výstavba sa tlačila hlbšie do lesa ale to nikomu neprekážalo a nikto to neriešil. Ale vyhlásenie ostrovčeka s chránenými orchideami a zamedzenie kvôli tomu tvrdo pracujúcim daňovým poplatníkom kúpaniu sa na jazerách, bolo už za čiaru. Tam ale ľudí za šliapanie po orchideách s radosťou pokutovali. Proti odpadkom ako najväšiemu problému jazier navrhoval inštaláciu košov alebo kontajnera + pravidelné pochôdzky polície.
K tomuto názoru vznikla celkom zaujímavá diskusia (ak si odmyslíme urážky), kde diskutujúci napr. vyjadrili názor, že zachovanie vzácneho biotopu lúk na Ostrovných lúčkach so vzácnymi orchideami je veľmi dôležité a má byť samozrejme uprednostnené pred rekreačnými porebami ľudí, ktorí ohrozujú tento vzácny biotop.
30.01.2013 - Čunovské jazerá - ochrana prírody alebo buzerácia?
Vašo Bárta (Bloger)
https://blog.sme.sk/vaclavbarta/spolocnost/cunovske-jazera-ochrana-prirody-alebo-buzeraci
a
Už viac ako rok platí zákaz kúpania v tzv. Čunovských jazerách. Nielen to, aj pohyb po súši je povolený len v určitých vyhradených úsekoch, inak riskujete pokutu. Podobné striktné obmedzenia platia aj pre rybárčenie, o stanovaní ani nehovoriac. Najnovšie (presnejšie, ešte pred nedávnym veľkým snežením) ma ale riadne rozčertili žlté čiary, ktoré pribudli po okrajoch prístupovej cesty, a to ešte pred závorou, ktorá ohraničuje vstup do chránenej oblasti. Je to hra na ochranu prírody alebo len niekoho baví strpčovať ľuďom život?
Legálne sa teda od hlavnej cesty dostanete k jazerám jedine na bicykli (aj to si nie som istý či je vôbec povolené), alebo peši, čo trvá minimálne pol hodinu. Mne to problém nerobí, ale je mnoho kategórií ľudí, pre ktorých to problém je (malé deti, starší ľudia, a pod.). Títo ľudia môžu na hodinovú prechádzku okolo jazera zabudnúť - hodinu im zaberie iba cesta od hlavnej cesty k jazeru a späť. Nehovoriac o tom, že ak nechcete porušiť predpisy, nemáte v okolí prakticky kde zaparkovať, takže do úvahy pripadá jedine MHD. A navyše, okolo jazera sa vlastne ani ísť nedá, pretože oficiálne je prístupná len asi polovica pobrežia - a to už robí problém aj mne.
Všetky tieto reštrikcie boli zavedené z nasledovných dôvodov:
- vo vode sú vysoké koncentrácie opaľovacích olejov,
- ľudia šlapú po vzácnych rastlinách a
- územie je celkovo degradované.
No. Nie som biológ, takže zrejme preto ma tie vzácne rastliny celkom pobavili. A nie som si istý, či „celkovú degradáciu územia" môžu mať skutočne na svedomí návštevníci - výletníci.
Ja to vidím takto.
V okolitých lesoch sa rúbe drevo. Veľa dreva. Chodím tam pravidelne behať, na bicykli, alebo sa len tak prejsť, a vidím pekne naukladané množstvá dreva, až sa mi nechce veriť, že z takého relatívne malého lesa je možné toľko toho vyťažiť.
Po lese jazdia štvorkolkári. Tých ale nikto nepokutuje, lebo sú rýchli, agresívny a ktovie v akom vzťahu s ochrancami zákona.
Pravidelne sa v lesoch vyskytne aj nejaký ten džíp (neberte ma prosím za slovo, myslím tým akýkoľvek typ terénneho auta). To už je mafia prvej ligy, neodporúčam akokoľvek sa ozývať.
O nelegálnej výstavbe hausbótov a úpravách terénu sa dokonca písalo aj v médiách.
Výstavba v Rusovciach sa posúva až za hranicu Chránenej krajinnej oblasti - veď nie je problém príslušnú tabuľku posunúť o pár stromov hlbšie do lesa.
Toto je podľa mňa degradácia územia, s tou ale kúpajúci sa ľud nemá nič spoločné. Vyhlásiť uprostred tohto bordelu ostrovček nepoškvrnenej prírody je absurdné!
Priznávam, nie som nezaujatý pozorovateľ, práve okolitá príroda s možnosťami športovania a oddychu bola jedným z dôvodov, ktoré ma sem aj s rodinou pred pár rokmi priviali. Preto ma ide rozhodiť, keď mi tento štát chce uprieť aj to málo, čo mi ostalo na relax po tom, čo celý deň venujem generovaniu daní a výchove budúcich daňových poplatníkov. Hrá sa tu na ochranu prírody, pričom na iných frontoch sa jej nivočenie - v oveľa väčšom rozsahu - veselo ignoruje.
Vlastne, pardon, v tomto prípade sa nedodržiavanie zákonov až tak neignoruje - nemálo ľudí už dostalo pokutu za to, že pri jazere „šliapli vedľa".
Samozrejme, že tam, kde chodia ľudia, sa vyskytnú aj bordelári. Ale zakázať kvôli tomu paušálne všetko všetkým, najmä s ohľadom na vyššie popísané drancovanie, je podľa mňa na hlavu. Myslím si, že jednoznačne najväčším problémom sú odpadky - pri tom množstve ľudí sa ich za sezónu povaľuje po okolí naozaj dosť. Som ale presvedčený, že výrazne by pomohla už len inštalácia odpadkových košov, prípadne kontajnerov. Pravidelné prechádzky policajtov by tiež urobili svoje - ani by nemuseli rozdávať pokuty, stačilo by, keby neporiadnikov vyzvali k odneseniu vlastných smetí. A mohli by im k tomu poskytnúť aj vrecko na odpadky. Znie to možno detinsky, ale toto si ja predstavujem pod heslom Pomáhať a chrániť. A nielen zo strany polície, ale celého tohto štátu.
Diskusia k článku:-
HeyYou 30.1.2013 - 10:35
velmi spravne si podotkol, ze nie si biolog, preto nemozes vediet, ze nejde v tomto pripade o ziadnu bezdovodnu buzeraciu ludi len tak z pasie. to, ze sa tazi drevo v okolitych hospodarskych lesoch je v tomto pripade irelevantne, spravi sa tym rozhodne menej skody na prirode, ako ked si armada kupajucich sa v lete rozlozi deky priamo na mieste vyskytu vzacnych rastlin, stale je to lokalita vyskytu napr. orchidei, ale aj inych druhov, ktorym skodi uslapavanie davmi, preto aj tie obmedzenia v suvislosti s parkovanim - stale mas moznost vyuzit mhd.-
tomas.teicher 30.1.2013 - 16:00
fajn, a ked tie kvetinky vyhynú tak čo sa stane?-
HeyYou 30.1.2013 - 17:02
dost hlupa otazka, zrejme na urovni jej autora. urcite je vyssia priorita zachovat prezitie urciteho druhu ako potreba urcitej skupiny ludi bez obmedzeni si v lete mocit nohy.-
tomas.teicher 30.1.2013 - 17:15
Prečo? Za to že si to povedal? To "močenie si nôh" je pre mnohých relax po práci. Zaslúžený. Aj u nás vo Velkej Fatre sú chránené rastliny, ktoré by tam vôbec nemali byť, vyskytli sa tu až potom, čo ludia vyrúbali stromy a vznikli veľké lúky. Je to síce pekné mať na lúke veľa rôznych rastlín, ale nie je to vždy nevyhnutné pre ekosystém. "...dost hlupa otazka, zrejme na urovni jej autora...." Takéto internetové kecy ma nezaujímajú, hovor len k veci, anonymné urážky ignorujem.-
HeyYou 30.1.2013 - 17:48
urazku si si vysluzil tou otazkou, nejaky cas sa uz pohybujem na internete a mam vcelku jasnu predstavu o tom, aky druh ignorantov zvykne klast otazky tohto druhu, ja tymi ludmi pohrdam. ked nemas uctu k zivotu, tak rozhodne necakaj, ze ti ju tu na par riadkoch vstepim, tiez vsak necakaj, ze niekto ju bude mat k tebe. v okoli dunaja sa bezlesie vyskytovalo aj prirodzene a dodnes sa vyskytuje. co je alebo nie je nevyhnutne pre ekosystem tu na tomto fore nevyriesime, naviac to s debatou nesuvisi.-
tomas.teicher 31.1.2013 - 4:59
anonymní diskutéri ma nemôžu uraziť, buď v pohode.. Naopak, to či je niečo nevyhnutné pre ekosystém, je to JEDINE, čo v tomto probléme rozhoduje.-
HeyYou 31.1.2013 - 7:48
to povedal kto? citujem "kecalek, ktory je povolanim webdesigner"? vyprodukoval si tri prispevky, bohuzial ani jeden z nich nie je k teme.
-
HeyYou 31.1.2013 - 7:48
-
tomas.teicher 31.1.2013 - 4:59
-
HeyYou 30.1.2013 - 17:48
-
tomas.teicher 30.1.2013 - 17:15
-
HeyYou 30.1.2013 - 17:02
-
tomas.teicher 30.1.2013 - 16:00
-
kapun 30.1.2013 - 10:42
no, zial je to priamy dosledok chovania sa davov ludi za posledne dve desatrocia. Nieco sa s tym uz muselo robit, je medzi nami prilis vela nevychovancov a vobec hlupakov, kvoli ktorym potom trpime vsetci. Mimochodom, k tym vzacnym rastlinam, okolo brehov je to napr. Orchis coriophora, je to najvacsia populacia (a jedna z mala) u nas. -
blbológ 30.1.2013 - 12:57
Šuhajko... ...chcel by som vidieť, čo by Ti povedala stará mama alebo starý otec, keby si si zmyslel okúpať sa v ich studni, z ktorej berú pitnú vodu. ;-7 Tie "jazerá" sú totiž záložným zdrojom pitnej vody pre Bratislavu, takže sprostých humusákov, ktorí sa tam vyvalia by bolo treba vytiahnuť, "skasírovať" im celý majetok (aby bolo na vyčistenie toho "humusu" po nich!) a nechať ich v kafilérii utratiť, ako besnú zver. :-(-
VašoB 30.1.2013 - 13:16
Úplne mimo Milý blbológ, je zaujímavé, že zdroj vody nebol uvedený medzi dôvodmi v rozhodnutí Krajského úradu životného prostredia. Navyše, nejde len o to kúpanie, ale aj pohyb po súši bol značne obmedzený.
-
VašoB 30.1.2013 - 13:16
-
Adrian Gubčo 30.1.2013 - 17:56
Ochrana rastlinstva je nadradená relaxu, ako už niekto vyššie napísal.-
tomas.teicher 2.2.2013 - 7:23
a vyrúbanie okolitých stromov je nadradené ich ochrane? O tom písal bloger, je tu nepomer v ochrane rastlinstva, hlavne že na okolo sa buduje protizákonne spúšť (ťažba, housboty). Trúfam si povedať, že zrúbanie hektára lesa je horšia katastrofa pre ŽP ako vyhynutie jedného konkrétneho druhu rastlinstva. Listnanté stromy nie sú síce chránený druh, ale kvantita je velmi dôležítá.
-
tomas.teicher 2.2.2013 - 7:23
V sezóne 2013 postreh od jazier vlastne potvrdil to, že nič sa nezmenilo a ľudia porušovali všetky zákazy naďalej. “Autá chodili, kade nemali, psy a ľudia sa kúpali a chodili, kade nemali, PR sem, PR tam. Nik to tu nekontroluje, nepostihuje porušovanie”.
19.07.2013 - Túra Zo severu na juh Bratislavského kraja 3
Miroslav Svítek
https://hiking.dennikn.sk/ar/2685/zo_severu_na_juh_bratislavskeho_kraja3.html
...
...
CHKO Dunajské luhy
Ocitol som sa konečne v lužnom lese. Popod cestu pretekal kanál a pohľad naň pomedzi stromy vôbec nepripomínal, že človek je v hlavnom meste SR. Došiel som k žltej TZT z Rusoviec do Rajky a na veľkej tabuli, upozorňujúcej na PR Ostrovné lúčky v IV. stupni ochrany prírody, som si prečítal hriechy, ktorými si ničíme prírodu okolo nás. Keby som si ich len prečítal, všade okolo seba som ich aj videl.
Autá chodili, kade nemali, psy a ľudia sa kúpali a chodili, kade nemali, PR sem, PR tam. Nik to tu nekontroluje, nepostihuje porušovanie a ako som počul, skôr zlegalizujú jazerá ako kúpaliská.
Zvrtol som sa doľava a po žltej TZT som sa vybral lužným lesom k Rusovciam.
...Našťastie už ak ľudia znečistili vodu Čunovských jazier už nebol ohrozený vodný zdroj. Po dostavaní vodného diela na Dunaji sa podzemná voda zdvihla o 5 metrov a VD Gabčikovo začalo tlačiť podzemnú vodu smerom do Rakúska. Tento stav sa ale zas môže v budúcnosti otočiť, a to za predpokladu ak by sa neťažil štrk ktorý Dunaj neustále dopravuje a usádza. A mohlo by sa potom znovu stať, že Čunovské a Rusovské jazerá zas budú začlenené do ochranného pásma vodného zdroja.
30.04.2014 - Zlato v štrku
Peter Kubínyi
Plus 7 dní č.18
Voda je jediná strategická surovina, ktorej má Slovensko dostatok. Budeme ju raz predávať?
Ak vám niekto povie, že pod Dunajom tečie druhý Dunaj, môžete o tom rozmýšľať ako o nekonečnosti vesmíru a fantázia sa už postará, aby ste si urobili svoju predstavu. Zišlo by vám však na rozum, že tá druhá rieka môže súvisieť s lavórom alebo s vaňou? Takto nejako vyzerá dunajské kamenné podložie, ktoré sa od Bratislavy smerom ku Komárnu stále znižuje. Keby ste si vraj sadli na loďku a započúvali sa do ticha, budete počuť, ako sa v hĺbke Dunaja kotúľajú dole korytom kamienky. Alpy premenené na drobné guľôčky, čo prináša rieka. Sto kilogramov za sekundu!
Za stáročia vaňu naplnili, vytvorili dnešný Žitný ostrov. Štrku je tu naozaj dosť. V Bratislave pod Mostom SNP do desať metrov, v Čunove okolo stopäťdesiat metrov a pri Gabčíkove ide až do päťstometrovej hĺbky. A kde je štrk, tam je tiež dosť miesta na vodu. Špongia z kamienkov a piesku, ktorá ju nasáva. Pri Vlčom hrdle v Bratislave sa v nej stráca asi osemtisíc litrov dunajskej vody za sekundu, tá podmyje celý Žitný ostrov, kým prejde do Malého Dunaja medzi Jahodnou a Kolárovom a vráti sa do Dunaja. Bohatstvo, s ktorým raz možno budeme obchodovať rovnako ako Arabi s ropou.
Bratislava pije Dunaj: Keď sa zavŕtate do tamojšieho piesku, vystrekne ropa. U nás - pitná voda. „Najstaršia bratislavská studňa na ostrove Sihoť je z roku 1886," hovorí Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Z tejto studne ťahali parné stroje vodu, tritisíc kubických metrov za deň, do prečerpávacej stanice a odtiaľ do prvého mestského vodojemu na Oslom vrchu.
Dnes táto technická pamiatka susedí s budovou parlamentu. Nuž a z Oslieho vrchu, z kopca, už šla sieť do celého mesta. Keď v roku 1905 zistili, že vody je málo, vykopali druhú studňu a hneď jej mali dvojnásobok. A keď o päť rokov neskôr vŕtali tretiu studňu, tak vybudovali aj tunel popod dunajské rameno. Mimochodom, hoci pochádza z čias monarchie, je to podnes jediný tunel popod Dunaj! Zdá sa, že drážďanský stavebný radca Bernhard Solbach navrhol v roku 1881 dobrý systém, pretože funguje aj dnes. Z trinástich kopaných a tridsiatich troch vŕtaných studní je štyridsať stále funkčných a využívaných!
Pre „veľkú Bratislavu" by však už nestačili, vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky má ďalších dvadsaťtri studní a osemnásť z nich vysáva spod zeme sto litrov pitnej vody za sekundu. Zvyšných päť čaká len na to, aby ich zapli. Ale načo, keď je vody dosť? Aj keď takýchto studní okolo mesta je veľa, pri vlaňajšej potope viaceré zaplavilo a Ostrovné lúčky napojili celé mesto.
Pijeme Dunaj. Vyčistený štrkom a len mierne chlórovaný, aj to iba preto, aby voda vydržala dlhšie. Ale keby sme chceli, môžeme sa napiť aj pramenitej horskej vody. Z viacerých prameňov steká do Zbernej studne Stupy neďaleko pezinskej psychiatrickej liečebne, ktorá ju zachytáva. Výdatný zdroj, šesťdesiat litrov za sekundu. Pezinok, Modra, okolité obce, všetci majú vody dosť. Toľko, že by sme ju mohli predávať ako kedysi Líbyjčania benzín. Liter koruna.
Kvantita a kvalita: Ako hovorí Alena Trančíková, Bratislavské vodárne a kanalizácie ročne vyrobia sedemdesiat miliónov kubických metrov pitnej vody. A to tunajšie zdroje využívame sotva na tridsať až štyridsať percent. Keby sme vraj dobudovali zdroje, hlavné mesto by dokázalo zásobiť vodou pol Slovenska.
A predsa sa spotreba vody v Bratislave znížila. Z niekdajších 230 na 115 litrov na osobu za deň. Zdražela a my šetríme. Vďaka spotrebičom, ktoré jej míňajú čoraz menej, čoraz obľúbenejšiemu sprchovaniu namiesto kúpania, pričom sa ušetrí až vyše stopäťdesiat litrov vody, ale napríklad aj vďaka pákovým batériám. Chcem minúť menej, tak pri umývaní zubov lakťom stlačím páčku. Ak budeme šetriť ešte viac, možno sa dostaneme aj pod hygienické minimum, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia stanovila na sedemdesiat litrov za deň. Ale môžeme sa dočkať aj niečoho celkom iného.
,,Slovnaft postavili v päťdesiatych rokoch minulého storočia, a to práve na mieste, kde vteká voda do štrkov Žitného ostrova. Bez zabezpečenia podložia. Ropa presakovala a v roku 1971 sa stala havária - na hladine spodnej vody plávalo pol metra ropy. Zdroj pitnej vody v Podunajských Biskupiciach, ktorý mal vtedy iba šesť rokov, dával 1 100 litrov vody za sekundu a zásoboval celú východnú oblasť Bratislavy, bolo treba odstaviť. Deväť mesiacov vozili ľuďom pitnú vodu cisternami, tí, ktorí mali citlivú pokožku, trpeli alergiami a deti sa v nej vôbec nesmeli kúpať,“ hovorí Alena Trančíková.
O tom, že Slovnaft má dnes hydraulickú clonu, sa dočítate aj na internete. Stálym čerpaním podzemnej vody sa vytvára hydraulická depresia, ktorá bráni úniku ropných látok spod jeho areálu. Studne čerpajú vodu a cez čističku ju zasa vypúšťajú do Dunaja.
To nie je všetko. Staviame čoraz viac a všade. Aj na Žitnom ostrove, popod ktorý vedie od šesťdesiatych rokov minulého storočia starý ropovod Družba. „Prechádza aj v blízkosti niekoľkých vodných zdrojov, cez niekoľko chránených území spadajúcich pod NATU- RU 2000 alebo v blízkosti takzvaných ramsarských lokalít. Na Žitnom ostrove je to osemnásť kilometrov, tri alebo štyri kilometre ide popri vodnom zdroji Jelka," hovorí poslanec László Miklós.
V zastavaných oblastiach ťažko vytvoríme nové vodné zdroje aj s ochrannými pásmami. A obyvatelia? Fór, ako urobiť žumpu s dierou, aby ju nebolo treba tak často vyprázdňovať, poznajú asi všetci. Riadime sa teóriou na vlastnom pozemku si môžem robiť, čo chcem! Na východe zasa, ako sa dozvedáme zo správ, v dedine vybudujú kanalizáciu, ale ľudia sa k nej nepripoja, lebo sa za to musí platiť. Poľnohospodárstvo? Od roku 2000 máme Vodný plán Slovenska, ktorý sa zameriava na udržanie kvality pitnej vody. Budúci rok sa dočkáme jeho vyhodnotenia. Aké bude?
Zázračné Čunovské jazero: Čaro bratislavských studní spočíva v tom, že voda do nich stále doteká. Čo odčerpáte, to sa zasa naplní, samozrejme, treba zohľadniť čas, za aký to voda stihne. Päť veľkých zdrojov okolo mesta. A obrovské vodné dielo na Dunaji, ktoré by sme pokojne mohli označiť za ďalšie slovenské more. Keď ho dostavali, stal sa zázrak. Hladina podzemných vôd sa prudko zdvihla, až o päť metrov. A ak rieka dovtedy tlačila vodu smerom dolu, teda od Rakúska smerom k Žitnému ostrovu, zrazu sa otočila! Začalo ju to tlačiť od vodného diela smerom k Rakúsku.
Ak si teda naberiete pohár vody zo zdroja napríklad na rusovských Ostrovných lúčkach, nepijete to, čo dotlačil Dunaj, ale to, čo sem natlačilo vodné dielo. Jednoducho, zmenilo sa prúdenie spodnej vody. Tak sa napríklad stalo, že Čunovské jazero, ktoré predtým bolo v ochrannom pásme vodného zdroja, zrazu s vodným zdrojom nijako nesúvisí. Ale kamienky a s nimi aj bahno sa dole korytom Dunaja valia ďalej, už vyše dvadsať rokov, a ak ich necháme tak, čoskoro sa prúdenie podzemných vôd môže obrátiť znova a Čunovské jazero bude opäť v ochrannom pásme vodného zdroja. To by však nebola tá najväčšia tragédia. Už dnes napríklad v Kalinkove funguje len jedna studňa! Dôvod? Ako sa hromadia usadeniny, tak vo vode pribúda aj mangánu a železa.
Naša vláda v októbri 2012 schválila deklaráciu, z ktorej vyplýva, že voda je strategická surovina podliehajúca národným záujmom. Strategická surovina, ktorej má Slovensko dostatok aj do budúcnosti. To sú slová ministra životného prostredia Petra Žiga z vlaňajšieho roka. Jediná strategická surovina, ktorej máme dostatok a, samozrejme, hneď sa zjavili aj úvahy, že by sme s ňou mohli obchodovať. Netrvalo dlho a na svete bola aj verejná výzva - zastavme schválenie zákona o vývoze vody do zahraničia!
Hlavná otázka však znie - budeme mať vôbec čo predávať, aj keby sme chceli? Vode je to jedno, jej množstvo na zemeguli je dané, nebude jej ani viac, ani menej. Zato ľudí na zemeguli pribúda.
Voda je jediná strategická surovina, ktorej má Slovensko dostatok. Budeme ju raz predávať?
Ak vám niekto povie, že pod Dunajom tečie druhý Dunaj, môžete o tom rozmýšľať ako o nekonečnosti vesmíru a fantázia sa už postará, aby ste si urobili svoju predstavu. Zišlo by vám však na rozum, že tá druhá rieka môže súvisieť s lavórom alebo s vaňou? Takto nejako vyzerá dunajské kamenné podložie, ktoré sa od Bratislavy smerom ku Komárnu stále znižuje. Keby ste si vraj sadli na loďku a započúvali sa do ticha, budete počuť, ako sa v hĺbke Dunaja kotúľajú dole korytom kamienky. Alpy premenené na drobné guľôčky, čo prináša rieka. Sto kilogramov za sekundu!
Za stáročia vaňu naplnili, vytvorili dnešný Žitný ostrov. Štrku je tu naozaj dosť. V Bratislave pod Mostom SNP do desať metrov, v Čunove okolo stopäťdesiat metrov a pri Gabčíkove ide až do päťstometrovej hĺbky. A kde je štrk, tam je tiež dosť miesta na vodu. Špongia z kamienkov a piesku, ktorá ju nasáva. Pri Vlčom hrdle v Bratislave sa v nej stráca asi osemtisíc litrov dunajskej vody za sekundu, tá podmyje celý Žitný ostrov, kým prejde do Malého Dunaja medzi Jahodnou a Kolárovom a vráti sa do Dunaja. Bohatstvo, s ktorým raz možno budeme obchodovať rovnako ako Arabi s ropou.
Bratislava pije Dunaj: Keď sa zavŕtate do tamojšieho piesku, vystrekne ropa. U nás - pitná voda. „Najstaršia bratislavská studňa na ostrove Sihoť je z roku 1886," hovorí Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Z tejto studne ťahali parné stroje vodu, tritisíc kubických metrov za deň, do prečerpávacej stanice a odtiaľ do prvého mestského vodojemu na Oslom vrchu.
Dnes táto technická pamiatka susedí s budovou parlamentu. Nuž a z Oslieho vrchu, z kopca, už šla sieť do celého mesta. Keď v roku 1905 zistili, že vody je málo, vykopali druhú studňu a hneď jej mali dvojnásobok. A keď o päť rokov neskôr vŕtali tretiu studňu, tak vybudovali aj tunel popod dunajské rameno. Mimochodom, hoci pochádza z čias monarchie, je to podnes jediný tunel popod Dunaj! Zdá sa, že drážďanský stavebný radca Bernhard Solbach navrhol v roku 1881 dobrý systém, pretože funguje aj dnes. Z trinástich kopaných a tridsiatich troch vŕtaných studní je štyridsať stále funkčných a využívaných!
Pre „veľkú Bratislavu" by však už nestačili, vodný zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky má ďalších dvadsaťtri studní a osemnásť z nich vysáva spod zeme sto litrov pitnej vody za sekundu. Zvyšných päť čaká len na to, aby ich zapli. Ale načo, keď je vody dosť? Aj keď takýchto studní okolo mesta je veľa, pri vlaňajšej potope viaceré zaplavilo a Ostrovné lúčky napojili celé mesto.
Pijeme Dunaj. Vyčistený štrkom a len mierne chlórovaný, aj to iba preto, aby voda vydržala dlhšie. Ale keby sme chceli, môžeme sa napiť aj pramenitej horskej vody. Z viacerých prameňov steká do Zbernej studne Stupy neďaleko pezinskej psychiatrickej liečebne, ktorá ju zachytáva. Výdatný zdroj, šesťdesiat litrov za sekundu. Pezinok, Modra, okolité obce, všetci majú vody dosť. Toľko, že by sme ju mohli predávať ako kedysi Líbyjčania benzín. Liter koruna.
Kvantita a kvalita: Ako hovorí Alena Trančíková, Bratislavské vodárne a kanalizácie ročne vyrobia sedemdesiat miliónov kubických metrov pitnej vody. A to tunajšie zdroje využívame sotva na tridsať až štyridsať percent. Keby sme vraj dobudovali zdroje, hlavné mesto by dokázalo zásobiť vodou pol Slovenska.
A predsa sa spotreba vody v Bratislave znížila. Z niekdajších 230 na 115 litrov na osobu za deň. Zdražela a my šetríme. Vďaka spotrebičom, ktoré jej míňajú čoraz menej, čoraz obľúbenejšiemu sprchovaniu namiesto kúpania, pričom sa ušetrí až vyše stopäťdesiat litrov vody, ale napríklad aj vďaka pákovým batériám. Chcem minúť menej, tak pri umývaní zubov lakťom stlačím páčku. Ak budeme šetriť ešte viac, možno sa dostaneme aj pod hygienické minimum, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia stanovila na sedemdesiat litrov za deň. Ale môžeme sa dočkať aj niečoho celkom iného.
,,Slovnaft postavili v päťdesiatych rokoch minulého storočia, a to práve na mieste, kde vteká voda do štrkov Žitného ostrova. Bez zabezpečenia podložia. Ropa presakovala a v roku 1971 sa stala havária - na hladine spodnej vody plávalo pol metra ropy. Zdroj pitnej vody v Podunajských Biskupiciach, ktorý mal vtedy iba šesť rokov, dával 1 100 litrov vody za sekundu a zásoboval celú východnú oblasť Bratislavy, bolo treba odstaviť. Deväť mesiacov vozili ľuďom pitnú vodu cisternami, tí, ktorí mali citlivú pokožku, trpeli alergiami a deti sa v nej vôbec nesmeli kúpať,“ hovorí Alena Trančíková.
O tom, že Slovnaft má dnes hydraulickú clonu, sa dočítate aj na internete. Stálym čerpaním podzemnej vody sa vytvára hydraulická depresia, ktorá bráni úniku ropných látok spod jeho areálu. Studne čerpajú vodu a cez čističku ju zasa vypúšťajú do Dunaja.
To nie je všetko. Staviame čoraz viac a všade. Aj na Žitnom ostrove, popod ktorý vedie od šesťdesiatych rokov minulého storočia starý ropovod Družba. „Prechádza aj v blízkosti niekoľkých vodných zdrojov, cez niekoľko chránených území spadajúcich pod NATU- RU 2000 alebo v blízkosti takzvaných ramsarských lokalít. Na Žitnom ostrove je to osemnásť kilometrov, tri alebo štyri kilometre ide popri vodnom zdroji Jelka," hovorí poslanec László Miklós.
V zastavaných oblastiach ťažko vytvoríme nové vodné zdroje aj s ochrannými pásmami. A obyvatelia? Fór, ako urobiť žumpu s dierou, aby ju nebolo treba tak často vyprázdňovať, poznajú asi všetci. Riadime sa teóriou na vlastnom pozemku si môžem robiť, čo chcem! Na východe zasa, ako sa dozvedáme zo správ, v dedine vybudujú kanalizáciu, ale ľudia sa k nej nepripoja, lebo sa za to musí platiť. Poľnohospodárstvo? Od roku 2000 máme Vodný plán Slovenska, ktorý sa zameriava na udržanie kvality pitnej vody. Budúci rok sa dočkáme jeho vyhodnotenia. Aké bude?
Zázračné Čunovské jazero: Čaro bratislavských studní spočíva v tom, že voda do nich stále doteká. Čo odčerpáte, to sa zasa naplní, samozrejme, treba zohľadniť čas, za aký to voda stihne. Päť veľkých zdrojov okolo mesta. A obrovské vodné dielo na Dunaji, ktoré by sme pokojne mohli označiť za ďalšie slovenské more. Keď ho dostavali, stal sa zázrak. Hladina podzemných vôd sa prudko zdvihla, až o päť metrov. A ak rieka dovtedy tlačila vodu smerom dolu, teda od Rakúska smerom k Žitnému ostrovu, zrazu sa otočila! Začalo ju to tlačiť od vodného diela smerom k Rakúsku.
Ak si teda naberiete pohár vody zo zdroja napríklad na rusovských Ostrovných lúčkach, nepijete to, čo dotlačil Dunaj, ale to, čo sem natlačilo vodné dielo. Jednoducho, zmenilo sa prúdenie spodnej vody. Tak sa napríklad stalo, že Čunovské jazero, ktoré predtým bolo v ochrannom pásme vodného zdroja, zrazu s vodným zdrojom nijako nesúvisí. Ale kamienky a s nimi aj bahno sa dole korytom Dunaja valia ďalej, už vyše dvadsať rokov, a ak ich necháme tak, čoskoro sa prúdenie podzemných vôd môže obrátiť znova a Čunovské jazero bude opäť v ochrannom pásme vodného zdroja. To by však nebola tá najväčšia tragédia. Už dnes napríklad v Kalinkove funguje len jedna studňa! Dôvod? Ako sa hromadia usadeniny, tak vo vode pribúda aj mangánu a železa.
Naša vláda v októbri 2012 schválila deklaráciu, z ktorej vyplýva, že voda je strategická surovina podliehajúca národným záujmom. Strategická surovina, ktorej má Slovensko dostatok aj do budúcnosti. To sú slová ministra životného prostredia Petra Žiga z vlaňajšieho roka. Jediná strategická surovina, ktorej máme dostatok a, samozrejme, hneď sa zjavili aj úvahy, že by sme s ňou mohli obchodovať. Netrvalo dlho a na svete bola aj verejná výzva - zastavme schválenie zákona o vývoze vody do zahraničia!
Hlavná otázka však znie - budeme mať vôbec čo predávať, aj keby sme chceli? Vode je to jedno, jej množstvo na zemeguli je dané, nebude jej ani viac, ani menej. Zato ľudí na zemeguli pribúda.
V roku 2014 jazero vyzeralo ako jedo veľké smetisko na čo upozornila aj sťažnosť obyvatela mestskej časti Čunovo. Pýtal sa aj či predavač nanukov čo tam chodí má povolenie. Ešte ani nezačala letná sezóna a už tam bolo veľa odpadkov. Pisateľ sa pýtal či by sa tam nedal dať kontajner na smeti a ako to plánuje samospráva riešiť.
Samospráva v tom mala jasno. Oblasť sa nachádzala v CHKO - boli tam aj tabule na to upozorňujúce a návštevníci si mali uvedomiť ako sa správajú. Dobrovoľníci a rybári vraj každoročne odpad zbierajú a samospráva sa za nemalé finančné prostriedky stará o jeho odvoz. Navyše nie je vlastníkom pozemku pričom tento vlastník by to mal riešiť. Keďže ide o CHKO kontajner tam nie je možné umiestniť.
07.07.2014 - Okolie Cunovskych jazier ?
Frantisek Novak
https://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/10621/okolie-cunovskych-jazier
Dobry den, prosim vas dokedy to v lete bude okolo cunovskych jazier vyzerat ako na smetisku? Preco sa tam neumiestni jeden kontajner? Ma clovek, ktory tam predava napoje a nanuky povolenie? Viete kde skoncia obaly z nanukov, flase a plechovky? Planujete s tym nieco spravit? Pretoze iba vy s tym mozete daco spravit. Bezni obcania to mozu maximalne vyzbierat - ale preco by to mali za niekoho robit. Dakujem
ODPOVEDE-
08. júl 2014
Miloslav M. napísal: Hnus! A to este ani poriadne nezacala letna sezona! -
02. apríl 2015 Odpoveď samosprávy
Žiaľ, okolie Čunovských jazier bude vyzerať ako smetisko dovtedy, kým sa občania nezačnú správať tak, ako v civilizovanom svete. Keďže Čunovské jazerá a ich okolie sa nachádzajú v CHKO, na čo upozorňujú tabule umiestnené priamo v danej lokalite, návštevníci musia dodržiavať predpisy vzťahujúce sa na chránené oblasti. Na Slovensku je však realita iná, napriek zákazu sa jazerá využívajú na kúpanie a občania zároveň produkujú odpad ktorý v danej lokalite po sebe zanechávajú. Dobrovoľníci a členovia rybárskeho zväzu každoročne odpad vyzbierajú, na jeho odvoz vynakladajú nemalé finančné prostriedky z vlastných rozpočtov samosprávy oboch dotknutých MČ Rusoviec a Čunova.Umiestnenie kontajnera sme riešili už v minulosti, vzhľadom k faktu, že s jedná o CHKO to nebolo možné. Navyše o pozemky v okolí Čunovských jazier, ktoré nie sú vo vlastníctve mestskej časti by sa mal starať ich vlastník.
Gabriela Ferenčáková, starostka MČ
V televíznej reportáži pred letnou sezónou 2015 sa zas riešilo, že Veľké Čunovské jazero ako jediné zakázané jazero v Bratislavskom kraji, navštevujú kúpaniachtivý obyvatelia. Kúpanie na malom jazere pritom bolo povolené.
V reportáži spovedali ľudí, ktorí sa tam kúpali. Nikto z kúpajúcich ani netušil, že je tam ochranné pásmo 4. stupňa a zákaz kúpania. Podľa starostky mali byť pri vstupnej komunikácii nainštalované tabule so zákazmi. Samozrejme zase sa riešilo veľa odpadkov po letnej sezóne. Pravidlá boli síce napísané na papieri ale v skutočnosti sa nič nekonalo. A problémom boli najmä autá umiestnené v zakazaných zónach čo kontrolovali policajné hliadky. Bloková pokuta za toto porušenie činila do 50 Euro.
14.06.2015 - Za ignorovanie zákazu kúpania vám hrozí pokuta - video
TA3
[
https://www.ta3.com/clanok/68673/za-ignorovanie-zakazu-kupania-vam-hrozi-pokuta
S aktuálnymi tropickými teplotami rastie aj chuť ovlažiť sa vo vode. Kúpať sa však nemôžete hocikde. Napriek tomu, že Veľké Čunovské jazero je jediné jazero v Bratislavskom kraji, kde sa schladiť nemôžete, ľudia ho často vyhľadávajú. Mnohí pritom netušia, že im za to hrozí pokuta.
V roku 2015 za kúpanie na Čunovských jazerách by podľa zákona o ochrane prírody a krajiny hrozila pokuta až do výšky 9958,17 EURO.
V 2016 sa moc toho nezmenilo, zákaz platil kvôli PR Ostrovné Lúčky so 4. stupňom ochrany a tá bola iba na veľkom jazere. Pozemky pod cestou boli nevysporiadané a tak sa tam vraj nedal dať zákaz vjazdu. Aby ľudia nemohli na jazerách parkovať, mesto pri ceste vyznačilo plné čiary. Tabule so zákazmi boli v minulosti viac krát zničené.
Na malom jazere platil 2. stupeň ochrany prírody a kúpanie bolo povolené.
13.07.2016 - Za kúpanie v Čunovských jazerách je pokuta takmer 10 000 eur
-
TASR
https://www.teraz.sk/regiony/za-kupanie-v-cunovskych-jazerach-je/206651-clanok.html?most
ViewedArticlesInSectionTab=0
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny môže byť za tento priestupok vyrubená pokuta až do výšky 9 958,17 eura. Návštevníci v minulosti zničili v tejto lokalite vzácnu faunu a flóru.
Bratislava 13. júla (TASR) - Kúpanie v jazerách v Čunove je stále zakázané, aj keď mnohí návštevníci o tom nevedia. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny môže byť za tento priestupok vyrubená pokuta až do výšky 9 958,17 eura. Jazerá sa nachádzajú na území chránenom osobitnými predpismi so štvrtým stupňom ochrany. Zákaz platí teda z dôvodu ochrany prírody, nie vodného zdroja. Pre TASR to dnes uviedol hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Ján Pálffy.
„Po zmene legislatívy ohľadom požiadaviek na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov sa Čunovské jazerá dostali mimo ochranného pásma II. stupňa vodárenského zdroja. BVS od roku 2007 nemá dôvod požadovať zákaz kúpania v jazerách, lebo neovplyvňujú kvalitu podzemnej vody, odoberanej prostredníctvom studní vodárenského zdroja,“ vysvetlil Pálffy.
Čunovské jazerá sa nachádzajú na území chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky a chránenom vtáčom území Dunajské luhy, pričom z pohľadu možnosti kúpania v Čunovských jazerách sú rozhodujúce Ostrovné lúčky so štvrtým stupňom ochrany. V tejto prírodnej rezervácii bola od roku 2009 časť vyhradená pre návštevníkov, čo znamenalo, že v tejto časti jazier sa mohli kúpať. Krajský úrad životného prostredia v Bratislave však toto vyhradené miesto pre verejnosť za účelom rekreácie a športu zrušil.
„Návštevníci boli nedisciplinovaní, jazdili do bezprostrednej blízkosti jazier autami a kúpali sa v okolí celého jazera. Nielenže tým zničili vzácnu faunu a flóru v okolí, vrátane stoviek orchideí, ale zanechávali po sebe aj množstvo odpadkov,“ uviedla pre TASR starostka Čunova Gabriela Ferenčáková, podľa ktorej jednoznačnému zákazu vjazdu dovnútra areálu, a tým aj jednoznačnej informácii o zákaze kúpania, bránia vlastnícke vzťahy pod komunikáciou, ktorá k jazerám vedie.
„Tabule o zákaze boli umiestňované viackrát, ale návštevníci ich vzápätí odstránili. Mesto pri ceste vyznačilo plné čiary, aby tam ľudia nemohli parkovať. Bol tam aj zákaz vjazdu, ale ochrana prírody platí až od rampy, a to zasa nerieši vstup pre cyklistov,“ upozornila na situáciu Ferenčáková.
Polícia v letnej sezóne 2016 navštevovala jazerá častejšie a kontrolovala najmä zákaz alkoholu na verejnom priestranstve a zákaz stanovania, ale aj zákaz kúpania. V prípade nedodržiavania sa obracajú na úrad životného prostredia.
„Odbor starostlivosti o životné prostredie v súvislosti s Prírodnou rezerváciou Ostrovné lúčky udelil v roku 2016 jednu pokutu za nepovolený pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka v území so štvrtým stupňom ochrany, pričom neskúmal či predmetné porušenie súviselo s kúpaním,“
“Okrem toho udelili tento rok aj tri pokuty za nepovolený vjazd do chránenej oblasti autom, minulý rok osem.”
Na príjazdovej ceste je umiestnený zákaz státia a polícia kontroluje aj státie na zeleni.
“Od začiatku roka sme na týchto miestach zaevidovali 22 porušení zákona o cestnej premávke, bolo uložených 12 blokových pokút na celkovú sumu 250 eur,“ uviedla policajná hovorkyňa.
Okolie Čunovských jazier navštevuje podľa starostky Čunova Gabriely Ferenčákovej v súčasnosti veľa návštevníkov aj napriek tomu, že ide o chránené územie. „Dobrovoľníci z Rusoviec a Čunova dvakrát ročne čistia brehy jazier. Vďaka nim sú brehy čisté,“
18.07.2016 - V jazere v Čunove sa nesmie kúpať
Lucia Schusterová
https://bratislava.sme.sk/c/20213836/v-jazere-v-cunove-sa-nesmie-kupat.html
Napriek zákazu kúpania ľudia na jazerá chodia. (Zdroj: FOTO - SME JOZEF JAKUČO)
Za kúpanie sa v jednom z dvoch Čunovských jazier hrozí pokuta až do výšky takmer desaťtisíc eur.
ČUNOVO. Napriek tomu, že Čunovské jazerá patria k vyhľadávaným miestam na oddych
počas leta, mnohí Bratislavčania netušia, že ide o chránené územie, kde platí zákaz
kúpania.
Nie však na oboch jazerách, ale len na jednom z nich - Veľkom čunovskom jazere.
V minulosti sa situácia ohľadne povoleného kúpania niekoľkokrát menila, a preto viacerí
mohli stratiť prehľad o tom, či si môžu v jazerách zaplávať alebo nie. Faktom však je, že v
súčasnosti ich môže kúpanie v Čunove vyjsť poriadne draho.
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sa totiž môže pokuta za kúpanie vo Veľkom
čunovskom jazere vyšplhať až do výšky 9 958,17 eura.
Za kúpanie ľudí veľmi nepokutujú
Hovorkyňa mestskej polície Ľubomíra Miklovičová uviedla, že policajti v lete navštevujú
Čunovské jazerá častejšie.
Kontrolujú najmä dodržiavanie zákazu stanovať alebo požívania alkoholu na verejnom
priestranstve. Ale aj to, či sa dodržuje zákaz kúpania. V prípade porušenia zákona sa
obracajú na úrad životného prostredia.
„Odbor starostlivosti o životné prostredie v súvislosti s Prírodnou rezerváciou Ostrovné lúčky
udelil v roku 2016 jednu pokutu za nepovolený pohyb mimo vyznačeného turistického
chodníka v území so štvrtým stupňom ochrany, pričom neskúmal či predmetné porušenie
súviselo s kúpaním,“ informovali z tlačového odboru ministerstva vnútra.
Okrem toho udelili tento rok aj tri pokuty za nepovolený vjazd do chránenej oblasti autom,
minulý rok osem.
Pozor si tak musia dávať aj vodiči, ktorí sa rozhodnú prísť k jazerám autami. Na príjazdovej
ceste je totiž umiestnená značka Zákaz státia. Policajti podľa Miklovičovej kontrolujú zákaz
zastavenia na prístupových cestách k jazeru a státie na zeleni.
„Od začiatku roka sme na týchto miestach zaevidovali 22 porušení zákona o cestnej
premávke, bolo uložených 12 blokových pokút na celkovú sumu 250 eur,“ uviedla.
Pred piatimi rokmi sa tam kúpať dalo
S prísnym zákazom kúpania sa to na jazerách v Čunove v minulosti viackrát menilo. Jedno
leto sa tam ľudia kúpať mohli, druhé už však nie. V minulosti bola bratislavským krajským
úradom udelená výnimka na kúpanie sa v oboch Čunovských jazerách.
„Po približne jednom roku bola výnimka zrušená vzhľadom na nedisciplinovanosť
návštevníkov jazier ničiacich vzácnu faunu a flóru,“ uviedol vedúci oddelenia PR a
marketingu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Ján Pálffy. Návštevníci podľa neho po
sebe zanechávali množstvo odpadkov a v jazere našli hygienici aj oleje po opaľovacích
krémoch.
Čunovské jazerá ležia v chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, medzi obcami Rusovce a
Čunovo. Ide o dve vodné plochy - Veľké jazero a Malé jazero.
Donedávna boli jazerá zdrojom pitnej vody. Išlo o vodárenský zdroj Rusovce - Ostrovné
Lúčky - Mokraď. Vodári však v roku 2007 prehodnotili kvalitu a množstvo vody a
Bratislavská vodárenská spoločnosť zrušila Čunovské jazerá ako zdroj pitnej vody.
Vysoká ochrana
Keďže jazerá sa však od roku 1988 nachádzajú v chránenej prírodnej rezervácii, kde je
vzácna fauna a flóra, v ich okolí platia isté pravidlá, ktoré musia návštevníci dodržiavať.
Čunovské jazerá sú totiž súčasťou štyroch chránených oblastí. K takto výnimočnými
oblastiam s vysokým stupňoch ochrany v okolí hlavného mesta patria okrem Čunovských
jazier napríklad ešte aj Malé Karpaty, Jarovská Bažantica či Devínska Kobyla. Dokopy sa
pritom v rámci chránených území rozlišuje päť stupňov ochrany.
Malé čunovské jazero spadá do druhého stupňa ochrany, Veľké čunovské jazero do
štvrtého.
V rámci druhého stupňa ochrany nie je pohyb ľudí obmedzený. Zakázaný je v ňom len vjazd
a státie s autami či bicyklami. Na území Veľkého jazera platia však prísnejšie pravidlá.
Zakázané je tam pohybovať sa mimo vyznačeného náučného chodníka, táboriť, stanovať,
jazdiť na koni, zbierať rastliny či športovať. Z toho vyplýva, že sa tam nemožno ani kúpať.
Pravidelní návštevníci
Okolie Čunovských jazier navštevuje podľa starostky Čunova Gabriely Ferenčákovej v
súčasnosti veľa návštevníkov aj napriek tomu, že ide o chránené územie. „Dobrovoľníci z
Rusoviec a Čunova dvakrát ročne čistia brehy jazier. Vďaka nim sú brehy čisté,“ uviedla.
Územie Čunovských jazier je pritom jedným z troch najvýznamnejších na Slovensku pre
hniezdenie sťahovavých druhov vtákov. Okolie jazier je tiež domovom bobrov, mlokov či
netopierov. Čunovské jazerá spolu s okolím Dunaja a jeho chránenými oblasťami sa
považujú za najvzácnejšie, ale zároveň aj najohrozenejšíie lokality európskeho významu.
Napriek zákazu kúpania ľudia na jazerá chodia. (Zdroj: FOTO - SME JOZEF JAKUČO)
Po letnej sezóne - 3.9.2016 prišli Čunovské jazerá čistiť aj dobrovoľníci OZ Všestranko vrámci akcie “Les nie je smetisko II. V tomto roku to bola ich druhá akcia. Akcia bola medzinárodná a zúčastnilo sa jej 200 ľudí a vyzbierali vraj toho veľa. Aj podľa fotiek bolo vidno veľké množstvo vyzbieraného odpadu.
04.09.2016 - Vyčistenie Čunovských jazier OZ Všestranko
Všestranko - občianske združenie
https://www.facebook.com/vsestranko/posts/pfbid0i5KeEmiGyDkhHLYWC488JmoT483nwb
RfcAdQpUpWxrqPWR4khwGK5Vkhk1bPk5Grl
Čunovské jazerá, resp. ich okolie sú opať o niečo čistejšie! V túto sobotu 3.9 sa konalo v rámci MEGA Geochaching udalosti i naše sprievodné podujatie OZ - CITO (Cache-in-Trash-out). Naše druhé tento rok s názvom "Les nie je smetisko II". Približne 200 "kešerov" z rôznych krajín, SR, ČR, AT, DE, PL, HU... sa záčastnilo akcie od 8:00-10:00. Vyzbieralo sa toho veľa. Veľmi pozitívna silná spätná väzba sa dostala k tejto udalosti na našu adresu. Je správne aby bola príroda zanechaná čistá. -- https://www.geocaching.com/.../GC6PTDN_les-nie-je.... Vďaka našemu členovi Majo Faun Con za koordináciu celej akcie za naše Všestranko - občianske združenie.
Čunovské jazerá nenavštevovali len obyvatelia Bratislavy alebo Slovenska, navštevovali ho aj obyvatelia z blízkeho zahraničia - Rakúska a Maďarska, ale aj turisti z pochadzajúci z ďalekých končín. Zaujímavý je pohľad na jazerá očami Japonského veľvyslanca, kde porovnával aj kúpanie u nich a na Slovensku.
Fascinovala ho príroda a Čunovské jazerá samotné. Odľahlosť a malá návštevnosť tohoto miesta. Obdivoval šport a plávanie v chladných vodách jazier. A porovnával napr. zasahovanie autorít do slobody jednotlivca v Japonsku a u nás v Európe.
08.11.2017 - Plávanie v chladných vodách Čunovských jazier
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000572.html
Ako v Japonsku, tak i na Slovensku sa striedajú štyri ročné obdobia. Mám však pocit, že v porovnaní s Japonskom je jeseň na Slovensku akási kratšia. Do konca augusta pretrvávalo v Bratislave, hlavnom meste SR, teplé počasie, ktoré mi umožnilo nosiť krátke rukávy. V septembri začala teplota rýchlo klesať, rozfúkal sa jesenný vietor a zo stromov začalo opadávať lístie. Koncom mesiaca klesli ranné a večerné teploty pod 10 °C a stáva sa mi, že skoro ráno dokonca vydychujem biele obláčiky pary. Občas sú aj dni, kedy je tak chladno, že by sa mi zišli rukavice.
Naproti tomu, v Tokiu pretrvávajú ešte i v druhej polovici septembra intenzívne horúčavy. Jeseň sa zvykne prihlásiť o slovo až začiatkom októbra, kedy stromy postupne začínajú meniť svoju farbu. Vo svete sa traduje, že Japonci sú nedočkaví. Čo sa však týka jesene, minimálne tá je na Slovensku nedočkavejšia ako v Japonsku - prechádza rýchlo do zimy.
Tento raz vám predstavím Čunovské jazerá. Ak nasadnete na autobus v centre Bratislavy, dostanete sa k nim cestou vedúcou popri rieke Dunaj za približne dvadsať minút. Sú také veľké, že ak by sme sa pokúsili obísť ich, trvalo by nám to približne pol hodinu. Pomedzi ne prechádza cestička, ktorá ich delí na veľké a malé.
Je úžasné, že sa Čunovské jazerá nachádzajú uprostred krásnej prírody a sú obklopené rozľahlými lužnými lesmi, spoza ktorých takmer vôbec nevidno domy, či cesty. Považujem za pozitívne, že sa v ich okolí nenachádzajú žiadne miesta, kde by bolo možné zaparkovať si auto. K jazerám sa tak dostanú len bežci, cyklisti, peší turisti alebo je možné vystúpiť z autobusu na približne kilometer vzdialenej zastávke a zísť k nim po úzkej cestičke.
Keďže sa jazerá nachádzajú na pomerne ťažko dostupnom mieste, nie sú masovo navštevované a zaťažované vysokým počtom turistov. Sú to skryté jazerá, ku ktorým chodieva len zopár výletníkov, bežcov či cyklistov, ktorí naozaj milujú prírodu.
O tomto jazere som sa dozvedel od jednej slovenskej známej, s ktorou som sa spoznal počas výkonu pracovných povinností. Táto moja rovesníčka, mimochodom politička, býva v dome v jednej z obcí ležiacej v blízkosti Čunovských jazier a každý víkend si sem chodí zabehať. Keď sa počas behu spotí, bez ohľadu na ročné obdobie (dokonca aj uprostred zimy) skočí do jazera, kde chvíľu pláva a následne beží naspäť domov. Vysvetlila mi tiež, v ktorých častiach jazier je povolené plávať a v ktorých sa to naopak nesmie.
V Japonsku je celkom bežné ísť si zaplávať do bazéna, či mora. O plávaní v jazere, či rieke som však veľmi nepočul. Najmä v Tokiu je ťažké nájsť podobné miesto a preto ma úplne fascinovala kombinácia týchto troch vecí: behu, skoku do jazera a následného plávania.
Najbližšiu sobotu po tom, ako som sa dozvedel o jazerách, sme sa spolu s manželkou rozhodli nasadnúť na autobus a navštíviť ich. Vystúpili sme na zastávke a keď sme si to po opustenej cestičke namierili k jazerám, stretli sme jednu mladú Slovenku s čiernym labradorom. Vyzeralo to tak, že prišla rovnakým autobusom (poznámka: na Slovensku si do autobusu môžete vziať psa). Pozdravili sme ju po slovensky a ona nás na počudovanie odzdravila v japončine. Istú dobu študovala aj v Japonsku a v súčasnosti vyučuje japonský jazyk na katedre japonológie na jednej z bratislavských vysokých škôl. Každý víkend sa sem chodí spolu so svojim psom kúpať. Keďže na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí hovoria po japonsky, naozaj nás prekvapilo, že k takémuto náhodnému stretnutiu došlo práve na takomto opustenom mieste.
Po ceste sme sa rozprávali na rôzne témy. Hoci Čunovské jazerá nie sú veľmi známe, pre určitú skupinu ľudí sú obľúbeným miestom na kúpanie. Dozvedeli sme sa tiež, že sa sem nechodí len cez leto. Niektorí ľudia si sem prichádzajú zaplávať dokonca aj na jeseň, či cez zimu - na tzv. zimné plávanie.
V to ráno bolo približne len 8°C a cez deň sa ortuť na teplomere nevyšplhala vyššie než na 15°C. V Japonsku by sa to nepovažovalo za počasie vhodné na kúpanie vonku. S manželkou sme sa od mladej Slovenky odpojili a išli sme sa poprechádzať okolo jazera. Ona si však išla spolu so psom na približne pol hodinu do jazera zaplávať. Zapôsobila na nás jej kondícia a to, že sa dokáže tak dlho pri takejto teplote kúpať v studenej vode. Rovnako pozitívne nás prekvapil i jej labrador, ktorý za ňou typickým psím spôsobom bez prestávky plával v tesnom závese.
Po návrate domov som sa snažil o téme zimného plávania získať viac informácií. Zdá sa, že zimné plávanie je medzi časťou Európanov (najmä v severnej Európe či v Rusku) veľmi populárne, ba dokonca si získava stále nových prívržencov. Je i jednou z metód na zachovanie si pevného zdravia. Tiež som sa dozvedel, že v niektorých krajinách strednej a východnej Európy pravoslávni veriaci (jedna z kresťanských vieroúk) praktizujú zimné plávanie v rámci rituálov viažucich sa k sviatku Zjavenia Pána, ktorý sa tiež nazýva Epifánia resp. Teofánia, ktorým si veriaci pripomínajú krst Ježiša Krista.
Zimné plávanie má údajne rôzne priaznivé účinky na zdravie - stimuluje tzv. sympatický nervový systém, podporuje cirkuláciu krvi i ďalších telesných tekutín, zrýchľuje metabolizmus a taktiež upravuje hormonálnu rovnováhu. Náhle ponorenie sa do ľadovej vody však môže byť aj nebezpečné - môže spôsobiť telu (srdcu, či mozgu) šok. Platí to najmä v prípade ľudí v strednom veku, medzi ktorých patrím aj ja.
Mimochodom, keď sa venujete zimnému plávaniu, odporúča sa byť vo vode len tak dlho, aby počet minút strávených vo vode číselne neprekračoval momentálnu teplotu vody (v prípade, že by mala voda napríklad 10°C, bol by limit kúpania desať minút).
V ten deň sme sa prešli okolo jazera a vrátili sa domov. Nasledujúci deň, v nedeľu ráno, som však v sebe nemohol potlačiť zvedavosť a nastúpil som, tentokrát sám, na autobus a rozhodol som sa opäť navštíviť Čunovské jazerá. Do batoha som si pribalil uterák a veci na prezlečenie. Vystúpil som na zastávke a ľahkým behom som zamieril k jazeru. Keď som dorazil k pustému brehu jazera, prezliekol som sa rýchlo do plaviek a postupujúc bosý po piesočnatom brehu som sa postupne vnoril do vôd jazera.
Voda bola ľadová, priam rezala do kože. Chvíľu som si v nej máčal telo, a keď som si na ten chlad zvykol - hej rup! - začal som plávať. Voda bola priezračná ako sklo, dovidel som až na samé dno. Obloha bola nekonečne modrá. Po chvíli ako som vošiel do vody, si moje telo navyklo na chlad a následne som začal pociťovať príjemné vnútorné teplo. Bolo mi už príjemnejšie a tak som rýchlo plával smerom k stredu jazera.
Plával som približne päť minút, keď sa ma postupne začali zmocňovať obavy. Predsa len plávam v jazere, o ktorého šírke, či hĺbke nemám ani šajnu, a navyše sám ako prst. Na dohľad nebolo ani živej duše. Pokiaľ by som napríklad dostal kŕč a nastali nejaké problémy, nikto by mi neprišiel na pomoc. Plával som preto čo najrýchlejšie späť k brehu.
Keď som vyšiel z vody, v dôsledku chladného jesenného vetra mi ihneď naskočila husia koža. Vysušil som sa uterákom, a keď som sa prezliekol do teplého oblečenia, pocítil som akoby sa mi v tele zlepšil krvný obeh. Bol to obzvlášť osviežujúci pocit - ako by sa moje telo zvnútra rozohrialo.
Kúpanie v týchto jazerách, kde niet ani živej duše, je len na vlastnú zodpovednosť. V prípade, že by sa vám tu nedajbože stal úraz, alebo by ste sa začali topiť, nikto vám nepríde na pomoc a rovnako tak za vás nikto nebude niesť zodpovednosť. Myslím si, že ak by sa takéto miesto nachádzalo v Japonsku, je veľká pravdepodobnosť, že by v ňom bolo plávanie z bezpečnostných dôvodov zakázané. Keďže je tiež nebezpečné, aby sa na takýchto jazerách kúpali deti, myslím si, že by boli dokonca obohnané plotom, alebo ostatným drôtom - v prípade úrazu by totiž zodpovednosť mohla padnúť na miestne autority spravujúce jazerá, či dokonca na samotný štát.
Aj napriek tomu, že mnoho Japoncov bude mať na vec možno iný názor, osobne mi tieto vskutku európske a slovenské princípy nezasahovania a zodpovednosti samého za seba vyhovujú a som s nimi spokojný. Nedovolím si posudzovať, ktoré postoje sú lepšie, azda však môžem skonštatovať, že v porovnaní s Japonskom je práve v Európe zakorenená kultúra so silnejším stupňom individualizmu.
Uvedomil som si tu isté rozdielnosti vo vnímaní a vo všeobecne zaužívaných zvyklostiach oboch krajín.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
(Tento príspevok si nekladie za cieľ nabádať čitateľov na kúpanie sa v týchto jazerách. Majte prosím na pamäti, že pokiaľ by nebodaj došlo k úrazu alebo podobnej nešťastnej udalosti, nepreberám zaň žiadnu zodpovednosť a preto dôkladne zvážte kúpanie v jazerách. Na Slovensku sa má od teraz ešte viac ochladzovať, a v prípade , že by ste sa rozhodli ísť na Čunovské jazerá, radím vám, aby ste si na ich návštevu vybrali slnečné dni. Taktiež vám odporúčam, aby ste sa len prechádzali v okolí jazier a obdivovali krásy prírody v spoločnosti rodiny, či známych.)
Jar, leto, jeseň zima
- striedanie štyroch ročných období mení farby prírody a významne ovplyvňuje kultúru krajiny a život jej obyvateľov.Ako v Japonsku, tak i na Slovensku sa striedajú štyri ročné obdobia. Mám však pocit, že v porovnaní s Japonskom je jeseň na Slovensku akási kratšia. Do konca augusta pretrvávalo v Bratislave, hlavnom meste SR, teplé počasie, ktoré mi umožnilo nosiť krátke rukávy. V septembri začala teplota rýchlo klesať, rozfúkal sa jesenný vietor a zo stromov začalo opadávať lístie. Koncom mesiaca klesli ranné a večerné teploty pod 10 °C a stáva sa mi, že skoro ráno dokonca vydychujem biele obláčiky pary. Občas sú aj dni, kedy je tak chladno, že by sa mi zišli rukavice.
Naproti tomu, v Tokiu pretrvávajú ešte i v druhej polovici septembra intenzívne horúčavy. Jeseň sa zvykne prihlásiť o slovo až začiatkom októbra, kedy stromy postupne začínajú meniť svoju farbu. Vo svete sa traduje, že Japonci sú nedočkaví. Čo sa však týka jesene, minimálne tá je na Slovensku nedočkavejšia ako v Japonsku - prechádza rýchlo do zimy.
Tento raz vám predstavím Čunovské jazerá. Ak nasadnete na autobus v centre Bratislavy, dostanete sa k nim cestou vedúcou popri rieke Dunaj za približne dvadsať minút. Sú také veľké, že ak by sme sa pokúsili obísť ich, trvalo by nám to približne pol hodinu. Pomedzi ne prechádza cestička, ktorá ich delí na veľké a malé.
Je úžasné, že sa Čunovské jazerá nachádzajú uprostred krásnej prírody a sú obklopené rozľahlými lužnými lesmi, spoza ktorých takmer vôbec nevidno domy, či cesty. Považujem za pozitívne, že sa v ich okolí nenachádzajú žiadne miesta, kde by bolo možné zaparkovať si auto. K jazerám sa tak dostanú len bežci, cyklisti, peší turisti alebo je možné vystúpiť z autobusu na približne kilometer vzdialenej zastávke a zísť k nim po úzkej cestičke.
Keďže sa jazerá nachádzajú na pomerne ťažko dostupnom mieste, nie sú masovo navštevované a zaťažované vysokým počtom turistov. Sú to skryté jazerá, ku ktorým chodieva len zopár výletníkov, bežcov či cyklistov, ktorí naozaj milujú prírodu.
O tomto jazere som sa dozvedel od jednej slovenskej známej, s ktorou som sa spoznal počas výkonu pracovných povinností. Táto moja rovesníčka, mimochodom politička, býva v dome v jednej z obcí ležiacej v blízkosti Čunovských jazier a každý víkend si sem chodí zabehať. Keď sa počas behu spotí, bez ohľadu na ročné obdobie (dokonca aj uprostred zimy) skočí do jazera, kde chvíľu pláva a následne beží naspäť domov. Vysvetlila mi tiež, v ktorých častiach jazier je povolené plávať a v ktorých sa to naopak nesmie.
V Japonsku je celkom bežné ísť si zaplávať do bazéna, či mora. O plávaní v jazere, či rieke som však veľmi nepočul. Najmä v Tokiu je ťažké nájsť podobné miesto a preto ma úplne fascinovala kombinácia týchto troch vecí: behu, skoku do jazera a následného plávania.
Najbližšiu sobotu po tom, ako som sa dozvedel o jazerách, sme sa spolu s manželkou rozhodli nasadnúť na autobus a navštíviť ich. Vystúpili sme na zastávke a keď sme si to po opustenej cestičke namierili k jazerám, stretli sme jednu mladú Slovenku s čiernym labradorom. Vyzeralo to tak, že prišla rovnakým autobusom (poznámka: na Slovensku si do autobusu môžete vziať psa). Pozdravili sme ju po slovensky a ona nás na počudovanie odzdravila v japončine. Istú dobu študovala aj v Japonsku a v súčasnosti vyučuje japonský jazyk na katedre japonológie na jednej z bratislavských vysokých škôl. Každý víkend sa sem chodí spolu so svojim psom kúpať. Keďže na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí hovoria po japonsky, naozaj nás prekvapilo, že k takémuto náhodnému stretnutiu došlo práve na takomto opustenom mieste.
Po ceste sme sa rozprávali na rôzne témy. Hoci Čunovské jazerá nie sú veľmi známe, pre určitú skupinu ľudí sú obľúbeným miestom na kúpanie. Dozvedeli sme sa tiež, že sa sem nechodí len cez leto. Niektorí ľudia si sem prichádzajú zaplávať dokonca aj na jeseň, či cez zimu - na tzv. zimné plávanie.
V to ráno bolo približne len 8°C a cez deň sa ortuť na teplomere nevyšplhala vyššie než na 15°C. V Japonsku by sa to nepovažovalo za počasie vhodné na kúpanie vonku. S manželkou sme sa od mladej Slovenky odpojili a išli sme sa poprechádzať okolo jazera. Ona si však išla spolu so psom na približne pol hodinu do jazera zaplávať. Zapôsobila na nás jej kondícia a to, že sa dokáže tak dlho pri takejto teplote kúpať v studenej vode. Rovnako pozitívne nás prekvapil i jej labrador, ktorý za ňou typickým psím spôsobom bez prestávky plával v tesnom závese.
Po návrate domov som sa snažil o téme zimného plávania získať viac informácií. Zdá sa, že zimné plávanie je medzi časťou Európanov (najmä v severnej Európe či v Rusku) veľmi populárne, ba dokonca si získava stále nových prívržencov. Je i jednou z metód na zachovanie si pevného zdravia. Tiež som sa dozvedel, že v niektorých krajinách strednej a východnej Európy pravoslávni veriaci (jedna z kresťanských vieroúk) praktizujú zimné plávanie v rámci rituálov viažucich sa k sviatku Zjavenia Pána, ktorý sa tiež nazýva Epifánia resp. Teofánia, ktorým si veriaci pripomínajú krst Ježiša Krista.
Zimné plávanie má údajne rôzne priaznivé účinky na zdravie - stimuluje tzv. sympatický nervový systém, podporuje cirkuláciu krvi i ďalších telesných tekutín, zrýchľuje metabolizmus a taktiež upravuje hormonálnu rovnováhu. Náhle ponorenie sa do ľadovej vody však môže byť aj nebezpečné - môže spôsobiť telu (srdcu, či mozgu) šok. Platí to najmä v prípade ľudí v strednom veku, medzi ktorých patrím aj ja.
Mimochodom, keď sa venujete zimnému plávaniu, odporúča sa byť vo vode len tak dlho, aby počet minút strávených vo vode číselne neprekračoval momentálnu teplotu vody (v prípade, že by mala voda napríklad 10°C, bol by limit kúpania desať minút).
V ten deň sme sa prešli okolo jazera a vrátili sa domov. Nasledujúci deň, v nedeľu ráno, som však v sebe nemohol potlačiť zvedavosť a nastúpil som, tentokrát sám, na autobus a rozhodol som sa opäť navštíviť Čunovské jazerá. Do batoha som si pribalil uterák a veci na prezlečenie. Vystúpil som na zastávke a ľahkým behom som zamieril k jazeru. Keď som dorazil k pustému brehu jazera, prezliekol som sa rýchlo do plaviek a postupujúc bosý po piesočnatom brehu som sa postupne vnoril do vôd jazera.
Voda bola ľadová, priam rezala do kože. Chvíľu som si v nej máčal telo, a keď som si na ten chlad zvykol - hej rup! - začal som plávať. Voda bola priezračná ako sklo, dovidel som až na samé dno. Obloha bola nekonečne modrá. Po chvíli ako som vošiel do vody, si moje telo navyklo na chlad a následne som začal pociťovať príjemné vnútorné teplo. Bolo mi už príjemnejšie a tak som rýchlo plával smerom k stredu jazera.
Plával som približne päť minút, keď sa ma postupne začali zmocňovať obavy. Predsa len plávam v jazere, o ktorého šírke, či hĺbke nemám ani šajnu, a navyše sám ako prst. Na dohľad nebolo ani živej duše. Pokiaľ by som napríklad dostal kŕč a nastali nejaké problémy, nikto by mi neprišiel na pomoc. Plával som preto čo najrýchlejšie späť k brehu.
Keď som vyšiel z vody, v dôsledku chladného jesenného vetra mi ihneď naskočila husia koža. Vysušil som sa uterákom, a keď som sa prezliekol do teplého oblečenia, pocítil som akoby sa mi v tele zlepšil krvný obeh. Bol to obzvlášť osviežujúci pocit - ako by sa moje telo zvnútra rozohrialo.
Kúpanie v týchto jazerách, kde niet ani živej duše, je len na vlastnú zodpovednosť. V prípade, že by sa vám tu nedajbože stal úraz, alebo by ste sa začali topiť, nikto vám nepríde na pomoc a rovnako tak za vás nikto nebude niesť zodpovednosť. Myslím si, že ak by sa takéto miesto nachádzalo v Japonsku, je veľká pravdepodobnosť, že by v ňom bolo plávanie z bezpečnostných dôvodov zakázané. Keďže je tiež nebezpečné, aby sa na takýchto jazerách kúpali deti, myslím si, že by boli dokonca obohnané plotom, alebo ostatným drôtom - v prípade úrazu by totiž zodpovednosť mohla padnúť na miestne autority spravujúce jazerá, či dokonca na samotný štát.
Aj napriek tomu, že mnoho Japoncov bude mať na vec možno iný názor, osobne mi tieto vskutku európske a slovenské princípy nezasahovania a zodpovednosti samého za seba vyhovujú a som s nimi spokojný. Nedovolím si posudzovať, ktoré postoje sú lepšie, azda však môžem skonštatovať, že v porovnaní s Japonskom je práve v Európe zakorenená kultúra so silnejším stupňom individualizmu.
Uvedomil som si tu isté rozdielnosti vo vnímaní a vo všeobecne zaužívaných zvyklostiach oboch krajín.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
(Tento príspevok si nekladie za cieľ nabádať čitateľov na kúpanie sa v týchto jazerách. Majte prosím na pamäti, že pokiaľ by nebodaj došlo k úrazu alebo podobnej nešťastnej udalosti, nepreberám zaň žiadnu zodpovednosť a preto dôkladne zvážte kúpanie v jazerách. Na Slovensku sa má od teraz ešte viac ochladzovať, a v prípade , že by ste sa rozhodli ísť na Čunovské jazerá, radím vám, aby ste si na ich návštevu vybrali slnečné dni. Taktiež vám odporúčam, aby ste sa len prechádzali v okolí jazier a obdivovali krásy prírody v spoločnosti rodiny, či známych.)
V sezóne roku 2019 bolo plávanie na veľkom čunovskom jazere zakázané. Ľudia tam napriek tomu plávali. Zaujímavá rozhlasová reportáž ukazovala ako kúpajúci sa reagovali, keď sa ich redaktorka pýtala či vedia o zákaze kúpania.
Redaktorka sa pýtala:
“Viete že by ste sa tu kúpať nemali?”
pán:
“Dávno som niečo také zachytil, ale predpisy sa stále menia tak to neregistrujem”
pani:
“niečo som o tom počula, ale neskúmala som, nepátrala som po tom nejak.”
redaktorka:
“Jazero patrí do 4. stupňa ochrany prírody, upozorňuje na to aj tabuľa hore, nevšimli ste si ju?”
pán:
“Stále tu nejaké tabule pribúdajú alebo ubúdajú, takže nejak si to nevšímam.”
pani:
“Nie, je tu kopa ľudí.”
Bratislava mala jedného strážcu štátnej ochrany prírody pána Andreja Somoru a ten nestíhal kontrolovať všetko a už vôbec nie Čunovské jazerá a šliapanie po orchideách. Navyše ochrana prírody prihliadala aj na to, že pre ľudí je štrkovisko s čistou vodou veľkým lákadlom.
Avšak nadmerný turizmus predstavoval pre priľahlé lúky s chránenými orchideami veľký problém. Navyše sa s týmito rastlinkami aj nelegálne obchodovalo.
Pokutu za pohyb mimo vyznačenej trasy do výšky 10 tisíc Eur však neudelovali a to nielen z dvôvodu nedostatku strážcov ale miesto udelenia pokuty sa radšej snažili ľudí odtiaľ posielať preč s tým že im poriadne vysvetlili dôvod.
04.09.2019 - Zákaz kúpania vo Veľkom čunovskom jazere málokto rešpektuje - audio
Marianna Kovácsová
[
https://www.rtvs.sk/clanky/204569
Leto sa pomaly končí, preto kto môže, trávi posledné teplé dni pri vode. No nie všade je kúpanie dovolené. Miesta s prísnou ochranou prírody sú aj v okolí Bratislavy. Marianna Kovácsová sa vybrala k Veľkému čunovskému jazeru, kde síce zákaz platí tiež, ale osvieženiu počas nedávnych horúcich augustových dní málokto odolal:
Po letnej sezóne 2019 sa na Čunovských jazerách pozbierala zas hromada odpadu. Na odkaz pre starostu dal anonym fotku s týmto odpadom na parkovisku pred jazerami. Čunovská samospráva odpísala, že nevie kde sa táto skládka nachádzala a preverí to či to je v ich katastri alebo rusovskom.
20.10.2019 - Petržalská-neporiadok a odpadky-neporiadok vo verejnom priestr
Rdy
[
https://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/80614/petrzalska-neporiadok-a-odpadky-neporiadok-vo-verejnom-priestr
V lokalite čunovskych jazier je takyto bordel