Ak prídete na Čunovské jazerá, je to ako by ste sa ocitli v inom svete. Ohromia vás priezračné jazerá a nádherná príroda v ich okolí. Jazerá a okolie budia dojem nikým nedotknutej krajiny. Iba stará asfaltová cesta tiahnúca sa medzi jazerami pripomína známky civilizácie. Avšak táto oáza pokoja na okraji Bratislavy má za sebou búrlivú históriu.

Aby sme pochopili čo sa tu vlastne udialo, musíme načrieť do nedávnej histórie.

Ešte v 60. a 70. tych rokoch boli jazerá a ich okolie - Ostrovné lúčky pre väčšinu ľudí v podstate neznáme. Všeobecne sa vedelo, že územia obcí Čunovo, Rusovce a Jarovce boli niekedy po 2. svetovej vojne pričlenená k Československu. V tom čase tu okrem prírody a lesostepných lúk nič zaujímavé nebolo. Oblasť Ostrovných lúčok poznali asi iba miestny obyvatelia, ktorí tu obhospodarovali lúky a lesy.

Tento stav pokoja sa však v 60tych a najmä v 70tych rokoch začal rýchlo meniť a územie sa stalo jedno z najznámejších a najkontroverznejších v Bratislave.

Všetko to mali na svedomí štrky nasiaknuté podzemnou vodou a na nich nachadzajúce sa suché stepné lúky plné vzácneho kvetenstva. Faktory ako blízkosť k Bratislave a jej výstavba, mohutná rieka Dunaj, veľké množstvo štrkopieskov, podzemná voda a hodnotná príroda máli potom vplyv na to ako sa táto oblasť ďalej rozvíjala. Dnes už hádam každý obyvateľ Bratislavy pozná pojem Čunovské jazerá alebo Ostrovné lúčky.

Začalo to dopytom po štrkopieskoch.

V 60. a 70. tych rokoch bol štrkopiesok lukratívny materiál veľmi potrebný pre rozvoj Bratislavy. V oblasti Čunovských jazier ho bolo naplaveného v obrovskom množstve a tak sa tu vtedy začal ťažiť.

Čunovské jazerá vznikli vďaka dopytu po štrkopieskoch v 60-tych rokoch 20. storočia.

Postupne v 70. rokoch tu takto vznikli dve jazerá s priezračnou vodou, ktoré začali nielen miestny obyvatelia využívať na kúpanie sa a oddych. V tomto období sa začína o novovzniknutých jazerách uvažovať aj ako o rekreačnom potenciale pre obyvateľov vznikajúcej Petržalky. Jazerá sú však ako tak skryté, nedostupné a vie o nich iba málo ľudí. V periodikách je o nich zmienka iba výnimočne a na mapách sú jazerá zobrazované až v neskoršom období.

Dopyt po pitnej vode upriamil veľkú pozornosť verejnosti na jazerá.

Nová rozrastajúca sa Petržalka však potrebovala nielen rekreačné oblasti, ale hlavne pitnú vodu, ktorej (aj vďaka znečisťovaniu a eko-haváriám) bolo v Bratislave nedostatok. A tak sa v prírodných oblastiach priebežne robili prieskumy a hľadal sa nový zdroj pitnej vody. Zistilo sa, že severne od Čunovských jazier v oblasti Ostrovných lúčok, je dostatok kvalitnej podzemnej vody a tak sa tu začalo budovať nový výdatný vodný zdroj.

Pre Bratislavu, ktorá trpela nedostatkom pitnej vody to bol veľký zázrak. Tento novovzniknutý zdroj sa však musel chrániť a tak inštitúcie nariadili ochranné pásma, ktoré siahali až k čunovským a rusovským jazerám. Vznikla obava, že znečisťovanie týchto jazier môže znečistiť aj podzemnú vodu, ktorá v tom čase prúdila od Dunaja cez jazerá smerom k vodnému zdroju. A tu nastal obrovský problém. Akýsi konflikt, ktorý pretrváva na jazerách až do dnes. Uspokojenie rekreačných túžob obyvateľov versus ochrana.

Vodný zdroj Ostrovné lúčky a obava jeho znečistenia bola v tom čase často prepieraná téma vo vtedajších periodikách. Jazerá boli začlenené do ochranného pásma tohoto zdroja.

Dopyt po rekreácii v prírode rozrastajúcej sa Petržalky znamenal začiatok konfliktu.

Číra voda jazier lákala stále viac a viac návštevníkov a medzi nimi aj tých nezodpovedných, čo zakrátko začal byť dosť veľký problém.

Rastúce obyvateľstvo Bratislavy potrebovalo samozrejme okrem pitnej vody aj relax v prírode a v letných horúčavách najmä oddych pri vode. Bratislava ponúkala riečne pláže, kúpaliská ale aj niekoľko štrkovísk. Pre ľudí ktorí chceli mať pri oddychu súkromie boli najlepšia voľba práve novovzniknuté štrkoviská. Okrem súkromia ponúkali aj priezračnú vodu so samočistiacou schopnosťou. Častokrát v nich bola voda čistejšia ako v umelých preplnených kúpaliskách. A tak ľudia začali postupne objavovať aj odľahlé, vtedy málo známe Čunovské jazerá a ich okolitú prírodu. Táto odľahlosť lákala samozrejme aj nudistov. Jazerá začali byť hojne navštevované - neboli tu žiadne obmädzenia pre vstup autom a nik nevyberal vstupné. Avšak bez plavčíkov a na vlastné riziko. Neboli tu sociálne zariadenia, služby ani reštaurácia či bufet. Ľudia si sem nosili občerstvenie a keďže tu neboli odpakové koše ostávala po nich hromada odpadkov. Niektorí obyvatelia si tu prichádzali umývať a opravovať svoje motorové vozidlá - dokonca tu vylievali použitý motorový olej a vyhazovali stavebný odpad.

Zodpovedné inštitúcie(vtedy socialistické)sa začali obávať znečistenia podzemných vôd prúdiacich do novovznikajúceho vodného zdroja. Táto obava potom naštartovala ochranu širokej oblasti vodného zdroja Ostrovné lúčky a snahu inštitúcií zamedziť prístup na jazerá kúpaniachtivým obyvateľom. Bolo dokonca nariadené aby sa tu osadili tabule so zákazom kúpania sa a postavil sa ostnatý drôt.

Nastal konflikt, polícia (vtedy ešte VB) vyháňala ľudí z jazier, ale niektorí sa sem vždy vracali a brali to ako obmedzovanie ich slobody, ich právo na oddych pri vode, protest proti vtedajšiemu režimu. Boj medzi inštitúciami snažiacimi sa chrániť vodu a ľuďmi dožadujúcimi sa svojich práv oddychu po práci. Svoju úlohu tu zohrala aj nedôvera v socialistické inštitúcie a pochybnosti, že by zopár kúpajúcich sa dovolenkárov mohlo nejako znečistiť vodný zdroj.

Ďalšie polienko do ohňa priložila snaha ochranárov a štátu zachovať vzácne lúky v okolí jazier.

Suché lúky pri jazerách boli odjakživa obhospodarované ľuďmi a hospodárskymi zvieratami. Na takýchto ohospodarovaných lúkach sa darilo vzácnemu kvetenstvu. Rástli tu napr. vzácne a celosvetovo ohrozené orchidey. V celej Európe ale aj Československu sa takéto lúky vplyvom ľudskej činnosti vytrácali a zostali iba na niektorých výnimočných miestach. Medzi takéto miesta patrili aj Ostrovné lúčky. Ťažba štrku a ťažké mechanizmy tu už v podstate zničili časť týchto lúk. No našťastie sa ich časť v okolí jazier zachovala. Odborníci sa však obávali vysokej návštevnosti jazier pri ktorej vzácnemu kvetenstvu hrozilo ušľapávanie. A tak sa začali zavádzať ochranné opatrenia napr. zákazom kúpania a neskôr v 1988 vytvorením Prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky s 5. neskôr 4. stupňom ochrany. Niektoré ochranárske združenia sa snažili ochraňovať vzácne kvetenstvo napr. obhospodarovaním lúk.

Vzácna flóra sa tu zachovala aj vďaka tomu, že územie bolo chránené ochranným pásmom vodného zdroja a platil tu zákaz akejkoľvek výstavby a znečisťovania napr. aj poľnohospodárskou činnosťou.

Obrat nastal až vďaka dopytu po elektrickej energii.

Ďalší faktor ktorý ovplyvnil Čunovské jazerá bolo vybudovanie vodného diela Gabčíkovo. V tom čase ekonomika Československa na svoj rozvoj potrebovala veľa elektrickej energie a tú malo zabezpečiť aj vodné dielo na Dunaji. Okrem toho malo chrániť územie pred povodňami a zlepšiť splavnosť rieky. Výstavba tohoto diela sa poriadne zahryzla do okolitých lužných lesov a zničila veľa vzácne dunajské ramená a biotopy. Pri Dunaji v tom čase vzniklo jedno obrovské stavenisko. Okrem samotnej hrušovskej zdrže sa tu stavala hrádza, cesta a odvodňovací kanál. Novopostavená cesta potom umožnila ľahšiu dostupnosť k jazerám a zvýšila ich návštevnosť.

Vodné dielo prinieslo ale aj zmenu pohľadu na ochranu vody pri čunovských jazerách. Jeho napustením sa tok podzemnej vody otočil a voda jazier prestala ovplyvňovať vodný zdroj. Navyše podzemná voda stúpla. Strach zo znečistenia dôležitého vodného zdroja od jazier pominul. Čunovské jazerá boli vyňaté z ochranného pásma vôd. Veľké jazero však bolo súčasťou prírodnej rezervácie a platil tu zákaz pohybu mimo vyznačených chodníkov a zákaz kúpania sa. V tomto období však jazerá zaznamenávajú boom v návštevnosti ale aj v znečisťovaní a ničení prostredia. Je to aj obdobie kedy sa zmienka o nich v periodikách vyskytuje veľmi často a dostávajú do povedomia verejnosti ako veľmi znečistené. Verejnosť, samospráva a rôzne združenia sa s tým pokúšajú bojovať a nastáva snaha po čistom prostredí na jazerách.

Obrovská návštevnosť v letných mesiacoch spôsobovala ničenie a znečisťovanie chránenej prírody. Chvíľkové povolenie kúpania sa na veľkom jazere a možnosť parkovania motorovými vozidlami malo za následok masívne znečisťovanie jazier, vytváranie skládok a ničenie vzácnych rastlín na okolitých lúkach. Pád socializmu a rast ekonomiky - sloboda a nárast konzumu, zvýšené používanie plastových obalov a pohŕdanie zákonom - prírodou mal za následok to, že sa z jazier stalo smetisko. Akási skládka odpadu, ktorú jedna menšina tvorila, iná tolerovala a ďalšia s ňou bojovala.

Najmä po lete vyzerali Čunovské jazerá ako jedno veľké smetisko, ktoré sa snažili niektorí zodpovední občania, dobrovoľnícke združenia, rybári a samospráva minimalizovať. Každoročný boj s návštevníkmi jazier pomocou polície, pokút, zamedzovania vstupu, brán, plotov a rámp, avšak nič nepomáhalo. Znečisťovanie Čunovských jazier bola častá téma v periodikách, hlavne v letnej sezóne. Vyzeralo to na nekonečný boj so znečisťovaním a odpadu bolo toľko, že sa nedal ani úplne celý vyzbierať. Veľa odpadu navyše bolo vo vode, v zemi, v ťažko dostupných kríkoch a brehoch.

Problém odpadkov trápi čunovské jazerá aj dnes, ale už to nie je až také zlé ako predtým. Odpadky tu budú stále až dovtedy, kým sa nezmení myslenie znečiťovateľov. Dôležité ale je, aby ľudí, ktorí sú ich ochotní zbierať pribúdalo.

V oblasti jazier je veľmi dôležitá aj činnosť ochranárskych združení, ktoré sa starajú o zachovanie tamojších biotopov - kosia lúky, ostraňujú náletové dreviny a nepôvodné druhy. Problémom sú najmä nepôvodné invazívne rastliny a živočíchy. Tie sú na Ostrovných lúčkach v hojnom množstve.